Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/41/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: B.. H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., zastúpený Advokátskou kanceláriou slc partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 16, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Andrej Šabík, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpený: JUDr. Danuše Tichá, advokátkou so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, o zaplatenie 30 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. septembra 2016, č. k. 7C/216/2009-284, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 28. 09. 2016, č. k. 7C/216/2009-284, zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 18. 12. 2014. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 127 ods. 1 a § 164 CSP.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že medzi účastníkmi konania (sporovými stranami v zmysle § 60 - pozn. odvolacieho súdu) sa vedie konanie o zaplatenie 30 000,- eur s príslušenstvom. Žalovaný sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 12. 2014 (č. l. 254 súdneho spisu) domáhal prerušenia konania. Poukázal na iné konanie, ktoré sa taktiež týkalo sporu zo spotrebiteľskej zmluvy a ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/52/2010, resp. na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/177/2013. Predmetom uvedeného konania bol jednak nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia z havarijného poistenia uzatvoreného so žalovaným a súčasne aj posudzovanie možnej neprijateľnosti článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO (ďalej len „Zmluvné dojednania“) v nadväznosti na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Ide o totožnú časť Zmluvných dojednaní, ktorej neprijateľnosť bola pôvodne vyslovená rozsudkom Okresného súdu Komárno v tomto konaní.

3. Žalovaný svoj návrh na prerušenie konania odôvodňuje tým, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/52/2010, resp. Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/177/2013 bolo, rovnako ako v prípade tohto konania, posudzovanie neprijateľnosti článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní a Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z dňa 09. 09. 2014 pripustil ohľadne tejto otázky možnosť podania dovolania, je tým daný dôvod na prerušenie tohto konania do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolacej otázke nastolenej Krajským súdom v Banskej Bystrici.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení z dňa 18. 02. 2015 uviedol, že návrh žalovaného na prerušenie konania považuje za neopodstatnený, pretože podľa jeho názoru žalovaný sa svojím návrhom pokúša navodiť zdanlivý dojem, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/177/2013 zo dňa 09. 09. 2014 vychádza z totožného skutkového stavu a je z tohto dôvodu pre toto konanie určujúce. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že skutkový stav v prípade týchto konaní je rozdielny. Taktiež argumenty žalobcu, ktorými rozporuje súlad článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v tomto konaní v porovnaní s argumentmi, ktorými operoval žalobca v konaní sp. zn. 7C/52/2010 vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici, sú odlišné. Z predložených dokumentov žalovaného nie je možné usúdiť, či žalobca v konaní sp. zn. 7C/52/2010 využil svoje právo a podal v tejto veci v zmysle § 240 OSP dovolanie na Najvyšší súd SR. Avšak bez ohľadu na skutočnosť, či bolo v súvislosti s dovolacou otázkou nastolenou Krajským súdom v Banskej Bystrici podané dovolanie, alebo nie, žalobca má za to, že aj prípadné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dovolacej otázke nebude mať vzhľadom na rozdielny skutkový stav oboch prípadov žiaden dopad na toto konanie. Záverom uviedol, že v tomto konaní už zaujal právny názor Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení číslo 9Co/150/2013 z dňa 19. 06. 2014. Odvolací súd v ňom jednoznačne potvrdil opodstatnenosť všetkých kľúčových argumentov žalobcu.

5. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek tomu, že Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z dňa 09. 09. 2014 pripustil možnosť podania dovolania ohľadom posudzovania neprijateľnosti článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní, nie sú dané podmienky na prerušenie konania v predmetnej veci. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania považoval za neopodstatnený, keďže vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

6. Podstatný rozdiel medzi konaním vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/52/2010 a konaním vedeným na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C/216/2009 je v tom, že v prípade konania sp.zn. 7C/52/2010 žalobca, resp. poistený mal už pri vzniku poistného vzťahu so žalovaným vo svojom motorovom vozidle tvoriacom predmet havarijného poistenia, zariadenie pre satelitný vyhľadávací systém GSM - TS - imei - ET 85001447. Pri vzniku poistenia nič nenasvedčovalo tomu, že žalobca nespĺňa, resp. nebude spĺňať podmienky pre výplatu poistného plnenia v zmysle príslušných ustanovení Zmluvných dojednaní. V konaní sp. zn. 7C/52/2010 preto žalovanému (poistiteľovi) nemožno vytýkať, že nevyužil svoje právo a včas neodstúpil od poistnej zmluvy v zmysle § 802 ods. 1 OZ. Hlavným dôvodom neúspechu žalobcu v predmetnom konaní bolo, že nepreukázal, že by v čase vzniku poistnej udalosti, t. j. v čase krádeže motorového vozidla, mal uzatvorenú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní GPS systému so spoločnosťou, ktorá by jeho motorové vozidlo sledovala 24 hodín denne. Napriek tomu žalobca v prípade tohto konania preukázateľne nemal vo svojom motorovom vozidle nainštalované GPS zariadenie, a to od počiatku poistného vzťahu so žalovaným.

7. Z podania žalovaného zo dňa 18. 12.2014 nemožno usúdiť, či žalobca v konaní sp. zn. 7C/52/2010 využil svoje právo a podal v tejto veci dovolanie na Najvyšší súd SR. Žalovaný vo svojom návrhu totiž neuviedol spisovú značku dovolacieho konania ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že na najvyššom súde prebieha konanie, predmetom ktorého je posudzovanie otázky neprijateľnosti článku V. písm. k) Zmluvných dojednaní.

8. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že prerušenie tohto konania na základe žalovaným predložených dokumentov by nezodpovedalo základnému právu žalobcu na konanie bez zbytočných prieťahov zakotvenému v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom k uvedenému súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 164 zamietol.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie a rozhodne o prerušení konania. Poznamenal, že konanie vykazuje inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Poukázal na znenie čl. V (Výluky poistenia), písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROASKO. Z dikcie tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že povinnosť mať zabezpečené motorové

vozidlo v súlade s čl. VII. Bod 7 a 8 Zmluvných dojednaní pri uzatváraní poistnej zmluvy nie je daná. Poistník by mal uzatvoriť právoplatnú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb vo svojom vlastnom záujme, pretože ak tak neurobí, v prípade krádeže alebo lúpeže motorového vozidla mu poisťovateľ nie je povinný poistné plnenie vyplatiť. Taktiež z uvedených ustanovení nevyplýva povinnosť poistiteľa kontrolovať pri uzatváraní poistnej zmluvy, či záujemca o poistenie má alebo nemá zabezpečené vozidlo v súlade s ustanoveniami Zmluvných dojednaní, pretože je v jeho vlastnom záujme tak urobiť a vozidlo si zabezpečiť, inak sa vystavuje nebezpečenstvu nevyplatenia poistného plnenia zo strany poisťovne. Poisťovateľ zisťuje až v priebehu vyšetrovania poistnej udalosti, či poistník mal vozidlo zabezpečené v súlade s ust. Zmluvných dojednaní. Vzhľadom k tomu je irelevantné, či žalobca mal alebo nemal pri uzatváraní poistnej zmluvy nainštalované GSM zariadenie.

11. V súvislosti s konaním na Okresnom súde Banská Bystrica vedeným pod sp. zn. 7C/52/2010 uviedol, že tento súd rozsudkom zo dňa 20. 03. 2013 návrh zamietol a Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co/177/2013, zo dňa 09. 09. 2014 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň však odvolací súd pripustil dovolanie na dovolaciu otázku v znení: Je zmluvné dojednanie uvedené v čl. V písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, obsahom ktorého je úprava výluk z poistenia v prípade nesplnenia podmienky uzavretia zmluvy s poskytovateľom služby aktivácie a prevádzkovania satelitného elektronického vyhľadávacieho systému, ak je funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém predpísaným spôsobom zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži (článok VII bod 1 písm. c/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO) neprijateľnou zmluvnou podmienkou? Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 09. 2014, sp. zn. 17Co/177/2013 uznesením zo dňa 23. 06. 2013 tak, že tento rozsudok zrušil.

12. Odvolateľ poznamenal, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27. 04. 2012, ktorým v časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 25 740,09 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne od 28. 09. 2009 do zaplatenia. Zároveň súd určil, že zmluvné podmienky v zmluvnom dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO v článku V písm. K) sa poistenie nevzťahuje na riziko krádeže, lúpeže motorového vozidla, ak sa v priebehu vyšetrovania poistnej udalosti preukáže, že poistený v súlade s čl. VII bod 7 Zmluvných dojednaní neuzavrel právoplatnú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, ak ho vyžaduje predpísaný spôsob zabezpečenia a v čl. VII ods. 1 písm. c), že poistený je povinný zabezpečiť motorové vozidlo proti krádeži okrem riadne uzamknutého motorového vozidla minimálne v rozsahu vo východiskovej hodnote spolu s doplnkovou výbavou nad 2 000 000,- Sk, namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS Jack v kombinácii s imobilizérom v kľúči a s alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom, sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky. Krajský súd v Nitre rozsudok uznesením sp. zn. 9Co/150/2013-238 zo dňa 19. 06. 2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. S poukazom na uvedené mal za preukázané, že názor konajúcich súdov na to, či zmluvné dojednanie v spornom článku je neprijateľnou zmluvnou podmienku, nie je jednotný. V tomto prípade je nevyhnutne potrebné, aby túto otázku vyriešil a zodpovedal Najvyšší súd SR, aby bol zabezpečený princíp právnej istoty. Poznamenal, že Najvyšší súd SR zatiaľ nezodpovedal dovolaciu otázku, ktorú pripustil v svojom rozhodnutí z 09. 09. 2014 sp. zn. 17Co/177/2013 Krajský súd v Banskej Bystrici a zdôraznil, že podaný návrh na prerušenie konania v predmetnej veci je opodstatnený.

14. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný sa domáha prerušenia konania do skončenia konania na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 7C/52/2010. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto veci zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že rozhodnutie súdu nebolo dostatočne odôvodnené. Podstatné však je, že skutkový stav veci, na ktorú žalovaný poukazoval a v predmetnej veci je odlišný. Taktiež argumenty žalobcu, ktorými rozporuje súlad čl. V písm. k) Zmluvných dojednaní s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sú odlišné. Zdôraznil, že ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dovolacej otázke nebude mať vzhľadom na rozdielny skutkový stav oboch prípadov a odlišné tvrdenia vo vzťahu k neprijateľnosti uvedeného článku Zmluvných dojednaní, žiaden dopad na predmetné konanie. Opätovne poznamenal, že v danej veci už Krajský súd v Nitre zaujalo svoj právny názor v konaní vedenom pred týmto súdom pod sp. zn.

9Co/150/2013 zo dňa 19. 06. 2014. Odvolací súd v ňom potvrdil opodstatnenosť všetkých kľúčových argumentov žalobcu.

15. Vzhľadom k uvedenému nemožno hovoriť o tom, že by bol vytvorený právny stav neistoty v dôsledku nejednotnosti ohľadom posúdenia, či zmluvné dojednanie, na ktoré žalovaný poukazuje je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho by bol daný dôvod na prerušenie tohto konania. keďže ide o dve skutkovo odlišné veci, prerušenie konania by viedlo k zbytočným prieťahom v konaní.

16. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, okrem iného, najskôr posudzoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote na podanie odvolania, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a či má všetky zákonné náležitosti.

17. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší.

19. Odvolací súd však môže o podanom odvolaní rozhodnúť aj bez toho, aby skúmal obsah napadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.

20. Zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo.

21. Nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Od prerušenia konania je potrebné odlišovať prerušenie pojednávania (§ 174 ods. 3 . Proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 je prípustné odvolanie. V ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je.

22. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 . Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší.

23. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené poznamenáva, že dôvody pre prerušenie konania sú upravené v § 162 až § 165 CSP. Prerušenie konania však len z niektorých dôvodov zakladá prípustnosť odvolania. Tieto prípady sú taxatívne vypočítané v § 357 písm. n/ Civilného sporového poriadku. Jedným z dôvodov pre prerušenie konania, ktorý zakladá prípustnosť odvolania, je, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je súd v danom konaní oprávnený riešiť (§ 162 ods. 1 písm. a/ . Ide o tzv. prejudiciálnu otázku, ktorá je dôvodom na obligatórne prerušenie konania. Druhým dôvodom pre prerušenie konania, ktorý zakladá prípustnosť odvolania, je, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet. Ide o prejudiciálnu otázku, ktorá zakladá len fakultatívne prerušenie konania. odvolanie je prípustné proti uzneseniu o prerušení konania bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 357 písm. c/ CSP.

24. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 164 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, vychádzajúc pri tom z dikcie zákonného ustanovenia § 357 písm. n/ Civilného sporového poriadku.

25. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako uviedol v enunciáte tohto rozhodnutia.

26. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom k charakteru procesnej situácie spočívajúcej v tom, že odvolateľ podal odvolanie v zmysle nesprávneho poučenia súdom prvej inštancie, ku ktorému sa potom vyjadril žalobca, ktorý navyše ani nepožadoval priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .