Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/327/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., reg. č. 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: H. Q., nar. X.X.XXXX, X. A. Q. XX, o zaplatenie 1.093,21 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 716,00 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny od 15.2.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 31%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III. dňa 17.12.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.093,21 € a úroku z omeškania vo výške 4,92 € a úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.093,21 € od 2.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu neuhradeného úveru.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov, právny zástupca žalobcu sa písomne ospravedlnil, žalovaný sa nedostavil bez ospravedlnenia na pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä Zmluvou o úvere, výpisom čerpania, splátok a úhrad, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 4.2.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový úver 900,00 €, s ročnou úrokovou sadzbou 36,76%, RPMN od 43,2% do 47,8%, priemerná hodnota RPMN 46,35%, mesačná splátka 59,59 €, lehota splatnosti 24 mesiacov, vždy 15. dňa v mesiaci, celková čiastka splatená spotrebiteľom 1.298,40 €. Podpisom zmluvy žalovaný súhlasil aj s poistením vo výške 4,20 € mesačne, ďalej sa zaviazal platiť poplatok 0,30 € za možnosť zmeny výšky a počtu splátok a 0,99 € za službu odložené splátky. Žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru celkovo sumu 184,00 €. Listom zo dňa 23.1.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému zosplatnenie úveru

z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov a vyzval ho na splatenie dlžnej čiastky vo výške 1.093,21 € do 15 dní od odoslania výzvy. Výzvu odoslal 29-1-2014. Doručenie zásielky žalobca nepreukázal. Uplatnil si úrok z omeškania od 13.2.2014.

5. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny vo výške 229,81 €, zosplatnenej istiny 618,81 €, úrok 153,16 €, upomienka I. 5,00 €, upomienka II. 48,- €, poistenie Bill protection 29,40 €, poplatok za možnosť zmeny splátky 2,10 €, poplatok za možnosť odloženia splátok 6,93 €, úrok z omeškania vo výške 45,92 € z jednotlivých častí istiny od 13.2.2014 do 1.12.2014 a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 2.12.2014 do zaplatenia zo sumy 1.093,21 €.

6. Spoločnosť Home Credit, a.s. uzatvorila so spoločnosťou AB 1. B.V. reg. č. 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strainskylaan 933, Holandské kráľovstvo Zmluvu o postúpení pohľadávky, čo oznámila odporcovi dňa 17.11.2014. Následne táto spoločnosť zanikla zlúčením so žalobcom dňa 18.10.2016. Súd uznesením č.k. 27C 327/2015-74 zo dňa 17.2.2017 rozhodol, že v konaní bude pokračovať so spoločnosťou AB 2 B.V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo.

7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) a k) z.č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 13.2.2014 vo výške 0,25% , t.j. 5,25%.

9. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 900,00 € a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť podľa § 9 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalej v zmluve chýba obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a síce doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za bezúročný a bez poplatkov.

11. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 59,59 € bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda

informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

12. V zmluve chýba tiež ďalšia náležitosť, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Uvedenie iba celkového počtu splátok, nepredstavuje dostatočnú informáciu pre spotrebiteľa, aby už pri uzatváraní zmluvy presne vedel posúdiť dokedy bude povinný úver splácať a vyhodnotil si tak ekonomické riziko s úverom spojené, najmä dokedy ho bude jeho zmluvný záväzok zaťažovať. V danom prípade lehota splatnosti úveru uvedená v zmluve ako 24 mesiacov, je veľmi dlhé časové obdobie. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, nemusí byť preto schopný dostatočne posúdiť najmä výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver riadne splácať. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z. bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je splatná posledná splátka. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

13. V Zmluve však absentuje aj údaj o dobe trvania zmluvy. Uvedený údaj uzatvorená zmluva vôbec neobsahuje, spotrebiteľ tak nie je informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú špecifikáciu, či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú, v tom prípade je potrebné uviesť presnú dobu trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. V danom prípade úverová zmluva urobila svojou súčasťou Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. formou odkazu na ne. Tieto obsahujú v § 1 Hlavy 7 ustanovenie, že úverová zmluva je uzatvorená na dobu trvania záväzkov, ktoré z nej vyplývajú. Súd má za to, že dojednanie o dobe trvania zmluvy v úverových podmienkach rozhodne nebol so spotrebiteľom individuálne dojednaný. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný mal vedomosť o dojednanej dobe trvania zmluvy v zmysle Úverových podmienok. Spôsob, akým dodávateľ v danom prípade dohaduje dobu trvania zmluvy podľa názoru súdu poškodzuje spotrebiteľa, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Úverové podmienky nie sú žalovaným podpísané, navrhovateľ nepreukázal, že žalovaný súhlasil a bol oboznámený s dobou trvania zmluvy uvedenou v úverových podmienkach.

14. Zmluva ďalej neobsahuje presnú výšku RPMN čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, obsahuje len rozpätie RPMN od 43,2% do 47,8% či je neurčité. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto zamietol žalobu v časti uplatneného úroku a poplatkov.

15. Nakoniec Zmluva o hotovostnom úvere neobsahuje ani údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V Zmluve je v bode 44. ako celková čiastka splatná spotrebiteľom totiž uvedená nesprávna suma 1.298,40 €. Ak však bol spotrebiteľ povinný úver splatiť v 24. splátkach po 59,59 €, tak celkom sa veriteľovi zaviazal zaplatiť sumu až 1.430,146 €. Údaj v bode 44. zmluvy je tak nepravdivý. Žalobca uviedol do zmluvy sumu nižšiu, čo mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu a presvedčiť ho uzavrieť práve túto zmluvu, ktorú by pri vedomosti o správnej celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť, neuzavrel.

16. V danom prípade žalobca napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že zmluva obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, presne v tomto členení, údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy, výšku RPMN a správny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom. Preto je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. K námietke žalobcu, že s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15 nie je dôvod považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko členské štáty vo vnútroštátnej úprave nie sú oprávnené stanoviť iné povinnosti do zmluvy o úvere než tie, ktoré sú vymenované v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES súd uvádza, že súd predmetnej zmluve o úvere nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48/ES, pričom v zmysle žalobcom citovaného rozhodnutia sa článok 23 smernice 2008/48 má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v danom prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov.

18. Žalobca sa domáha aj zaplatenia poistného vo výške 29,40 €. V zmluve o spotrebnom úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná sa uvádza len poistenie výdavkov PRÉMIUM pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie bola 4,20 € mesačne. Zo Zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené poistné, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

19. Z dôvodov uvedených vyššie súd návrhu vyhovel len v časti nezaplateného skutočne poskytnutého úveru, t.j. 716,00 €, nakoľko žalovaný z poskytnutého úveru 900,00 € zaplatil sumu 184,00 €. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť i úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty 15 dní od odoslania oznámenia o zosplatnení. Oznámenie bolo odoslané 29.1.2014, 15-ty deň bol 13.2.2014, t.j. nedele, preto lehota uplynula najbližší pracovný deň 14.2.2014 a do omeškania sa dostal dňa 15.2.2014. Od tohto dňa súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne z priznanej istiny do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného príslušenstva súd návrh zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 716,00 € spolu s úrokom z omeškania 133,18 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 65,5% a žalovaný v 34,5%,%, t.j. celkový úspech žalobcu je 31% (65,5-34,5). Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovaného na náhradu pomernej časti trov konania žalobcu vo výške 31%.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).