Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/60/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej H. J., X.. XX. XX. XXXX, L. R. XXXX/XX, XXX XX L. L., zastúpenej JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 748,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 183,02 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 01. 2016 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,32 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 02. 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1 748,50 Eur, úroku vo výške 94,84 Eur, úroku z omeškania vo výške 2,31 Eur, úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1 748,50 Eur od 22. 12. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1 748,50 Eur a nezaplatených úrokov 94,84 Eur od 22. 12. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2500,- Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 17. 07. 2017. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, preto bola listom zo dňa 21. 12. 2015 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 31. 12. 2015. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu uhradená a ku dňu predčasného zosplatnenia (21.12.2015) predstavovala 1 905,65 Eur, z toho istina poskytnutého úveru vo výške 1 748,50 Eur, úroky 94,84 Eur, úroky z omeškania 2,31 Eur, poplatky 60 Eur (tieto si žalobca neuplatňuje). Žalovaná po zosplatnení neuskutočnila žiadnu úhradu, preto sa žalobca zaplatenia uvedených nárokov domáha v tomto konaní.

2. Na výzvu súdu žalobca predložil históriu transakcií na úvere do jeho zosplatnenia. Uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2 500,- Eur. Do dátumu zosplatnenia (21.12.2015) uhradila žalovaná na istinu sumu 751,50 Eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 1 748,50 Eur (2 500,- Eur mínus splátky istiny 751,50 Eur). Po zosplatnení žalovaná neuskutočnila žiadnu úhradu.

3. Žalovaná s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasí a žiada žalobu zamietnuť. Podľa názoru žalovanej je dôvodná pochybnosť o platnosti samotnej zmluvy o úvere zo dňa 17.07.2014, na základe ktorej žalobca svoj nárok uplatňuje. Tvrdí, že žalobca pred tým, ako jej dal podpísať uvedený dokument,

zanedbal povinnosti vo vzťahu k preverovaniu klienta a nezisťoval napr. ani to, či je klient (žalovaná) slobodná, vydatá, rozvedená a pod., pričom tieto skutočnosti majú vplyv na platnosť právnych úkonov. Žalovaná je a aj ku dňu 17.07.2014 bola vydatá, pričom pre právne úkony manželov, ktoré nie sú bežnými právnymi úkonmi, je potrebný súhlas oboch manželov. Podpis manžela na zmluve, ani inak vyjadrený súhlas s uzatvorením uvedenej zmluvy žalobca nepreukázal. Ďalej žalovaná namieta, že by ju bol žalobca pri uzatváraní zmluvy riadne oboznámil s obsahom Obchodných podmienok pre úvery občanom (OP) a Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktoré majú podľa čl. 1 bod 1.1. zmluvy tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť. Pokiaľ by súd napriek uvedeným skutočnostiam vyhodnotil zmluvu ako platnú, žalovaná namieta, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca nepreukázal, že zostatok úveru má byť vo výške žalovanej istiny, pričom žalovaná namieta, že vkladala vyššie sumy (po 100,- Eur), než jej započítal žalobca (90,56 Eur), a na preukázanie tohto tvrdenia predložila potvrdenia o 11 hotovostných vkladoch na svoj osobný účet á 100,- Eur v období od 12. 09. 2014 do 14. 07. 2015. Ak podľa výpisov a špecifikácie žalobcu uhradila 1 191,98 Eur, táto suma mala byť s poukazom na § 566 ods. 2 započítaná na istinu, na ktorú žalobca započítal iba 751,50 Eur. Zároveň podľa názoru žalovanej nedošlo k zosplatneniu úveru v súlade s § 53 ods. 9 k 21. 12. 2015, pretože žalobca nepreukázal, že oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru zaslal žalovanej najskôr po uplynutí tretieho mesiaca od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, pričom v čase od 13.09.2015 do 27.11.2015 bola hospitalizovaná a neskôr podstúpila niekoľkomesačné ústavné liečenie. Pokiaľ žalobca doručenie výzvy žalovanej nevie preukázať, potom dátumom zosplatnenia úveru má byť dátum doručenia žaloby, t.j. 13. 05. 2016.

4. Žalobca k týmto tvrdeniam žalovanej uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch neukladá povinnosť veriteľovi skúmať osobné pomery dlžníka, len schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o VOP, OP, žalovaná podpisom zmluvy v bode 2.8 zmluvy vyhlásila, že banka jej poskytla informácie v zmysle § 37 ods. 2 zákona o bankách a tiež, že prevzala, oboznámila sa pred uzatvorením zmluvy o úvere s jej súčasťami - formulárom so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, VOP, OP a Sadzobníkom. Ak žalovaná nesúhlasila s uvedenými parametrami úveru, mohla sa rozhodnúť zmluvu nepodpísať. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Výšku, počet a termíny splátok obsahuje samotná zmluva v bode 1.2. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Zdôrazňoval, že pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje od veriteľa zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k/ (resp. súčasného písm. l/) tohto ustanovenia taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. V súčasnosti túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ veriteľa kedykoľvek požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. V súvislosti s výškou uplatnenej pohľadávky, so zreteľom na žalovanou predložené doklady o vkladoch, žalobca potvrdil vykonané vklady žalovanou na inkasný účet, avšak banka započítavala mesačne na splátku úveru len sumu 90,56 Eur, ktorá bola dohodnutá v zmysle úverovej zmluvy v bode 1.2., pričom podľa žalobcom predloženej špecifikácie teda žalovaná uhradila v splátkach od 15.08.2014 do 16.09.2015 celkom 1 191,98 Eur, z toho bolo započítané na úroky 440,48 Eur, na istinu 751,50 Eur a dlh na istine potom predstavuje 1 758,50 Eur. Ak mala žalovaná záujem uhrádzať mesačne vyššiu sumu ako bola zmluvne dohodnutá anuitná splátka, mala požiadať banku o vykonanie mimoriadnej splátky na úvere a to každý mesiac. Takúto žiadosť žalobca neeviduje. V súvislosti s predčasným zosplatnením úveru má žalobca za to, že bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalovaná bola pred zosplatnením úveru k 21. 12. 2015 v omeškaní s úhradou splátok splatných k 16.09., 15.10., 16.11., 15.12. 2015. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 21.12.2015, t.j. v čase, keď bola v omeškaní so splátkou splatnou dňa 15.09.2015 dlhšie ako 3 mesiace a súčasne bola žalovaná v druhej upomienke zo dňa 21.10.2015, t.j. v lehote viac ako 15 dní pred zosplatnením, upozornená na možnosť predčasného zosplatnenia. Dokladom o doručení druhej upomienky žalovanej žalobca nedisponuje, pretože zásielky sú zasielané obyčajnou poštou externou spoločnosťou, avšak v súlade s bodom 19.8 VOP sa písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 20.05.2014, od 01. 04. 2016 (ďalej VOP), obchodnými podmienkami pre úvery občanom (ďalej OP), sadzobníkom poplatkov, druhou upomienkou zo dňa 21.10.2015, výzvou na predčasné splatenie zo dňa 21.12.2105 s fotokópiou doručenky, históriou transakcií na úvere, písomnými vyjadreniami žalobcu, písomnými vyjadreniami žalovanej, fotokópiami potvrdení o hotovostných vkladoch na účet (č.l. 58 - 68 spisu)p, výsluchom právnej zástupkyne žalovanej, pričom ďalšie návrhy na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:

6. Sporové strany (žalobca ako banka, žalovaná ako klient - fyzická osoba nepodnikateľ) uzatvorili dňa XX. XX. XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bol záväzok banky poskytnúť klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v zmluve o úvere, v OP, a vo VOP, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Základné podmienky (bod 1.2 zmluvy) boli nasledovné: výška úveru 2 500,- Eur, účel úveru - bezúčelový/splatenie záväzkov klienta, typ a výška úrokovej sadzby - fixná do splatnosti 17,9 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 125,- Eur, výška anuitnej splátky 90,56 Eur, počet anuitných splátok 36, termín splatnosti 1. anuitnej splátky 15. 08. 2014, splatnosť úveru 17. 07. 2017, výška RPMN 24,25 %, priemerná RPMN 18,9 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) 3 385,16 Eur. Podľa bodu 2.1 zmluvy klient sa zaväzuje riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v zmluve o úvere. Podľa bodu 2.5 zmluvy, banka po uplynutí 18 mesiacov od poskytnutia úveru vráti klientovi ním zaplatený poplatok za poskytnutie úveru za predpokladu, že i) úver je splácaný výlučne z inkasného účtu, ktorým je osobný účet vedený bankou, ii) klient nebol viac ako 5 dní v omeškaní so splácaním svojich peňažných záväzkov a zároveň iii) klient nesplatil úver ani jeho časť predčasne. Podľa bodu 2.8 klient vyhlasuje, že bol informovaný o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách a prevzal, oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy o úvere s jej súčasťami - formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, OP, VOP, Sadzobník.

7. Podľa bodu 2.9.1 OP, ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi.

8. Podľa bodu 2.8 písm. a) OP skutočnosťou, ktorá zakladá zmenu okolností je aj (nezaplatenie) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti.

9. Z histórie transakcií na úvere, z písomných vyjadrení žalobcu a z potvrdení žalovanej o vkladoch na inkasný účet vyplýva, že žalovaná uhradila v období od 15. 08. 2014 do 16. 09. 2015 v 14 splátkach celkom 1 191,98 Eur, pričom posledná úhrada zo dňa 16.09.2015 je vo výške 14,70 Eur. Žalobca započítal na istinu 751,50 Eur, na úroky 440,48 Eur. Následne žalovaná úver nesplácala.

10. Druhou upomienkou zo dňa 21. 10. 2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 181,85 Eur. Zároveň upozornil žalovanú, že táto upomienka je spoplatnená sumou 15,- Eur a v prípade neuhradenia dlžnej sumy do 26. 10. 2015, uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 a požiada o zaplatenie celej pohľadávky. Následne listom zo dňa 21. 12. 2015 žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru vo výške 1 905,65 Eur v lehote do 31. 12. 2015. Túto zásielku prevzal za žalovanú splnomocnenec dňa 15. 01. 2016. Vzhľadom k tomu, že podľa bodu 2.9.1 OP predčasná splatnosť istiny a príslušenstva nastáva dňom doručenia výzvy na predčasné splatenie úveru (15. 01. 2016) alebo dňom určeným bankou vo výzve (31. 12. 2015), a výzva na predčasné splatenie úveru bola doručená po uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výzve, došlo k účinnému zosplatneniu úveru dňom doručenia výzvy, t.j. 15. 01.2016.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z. v znení účinnom ku dňu zatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

16. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

17. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 53 ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Z predložených listín mal súd za preukázané, že sporové strany dňa 17. 07. 2014 uzatvorili úverovú zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a vzhľadom na povahu zmluvných strán aj zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, keďže žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná - fyzická osoba nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď je úverová zmluva tzv. absolútny obchod, t.j. v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa má spravovať Obchodným zákonníkom, zároveň je v tomto prípade aj zmluvou spotrebiteľskou, preto súd v súlade s § 52 ods. 2 veta tretia aplikoval na daný zmluvný vzťah Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2015 doplnila § 52 ods. 2 o ďalšiu vetu v znení „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové pochybnosti v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Citované ustanovenie sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu (viď rozsudok NS SR 8MCdo/13/2014 zo dňa 28. 05. 2015).

26. Súd má na rozdiel od žalovanej za to, že úverová zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami je platný právny úkon. Žalovaná namietala platnosť zmluvy vzhľadom k tomu, že žalobca neskúmal jej osobné pomery v čase uzatvorenia zmluvy, a keďže je a aj v čase uzavretia zmluvy bola vydatá, a nejedná sa o bežný právny úkon, zmluva mala byť podpísaná aj jej manželom, resp. mal byť inak vyjadrený súhlas manžela s jej uzatvorením. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. neukladá veriteľovi povinnosť skúmať osobné pomery dlžníka, len schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom na jej posúdenie musí veriteľovi na žiadosť poskytnúť údaje práve spotrebiteľ (§ 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). Ďalej súd uvádza, že právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, t.j. ani manžel, ktorý konal bez súhlasu druhého manžela nie v bežných veciach, ako v tomto prípade pri uzatváraní zmluvy žalovaná (viď § 40a).

27. Taktiež je pre rozhodnutie súdu vo veci irelevantná námietka žalovanej o tom, že ju žalobca pri uzatváraní zmluvy neoboznámil s obsahom OP a VOP, pričom túto skutočnosť ničím nepreukázala, vzhľadom k tomu, že na zmluvu sa v zmysle § 52 ods. 2 veta tretia aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom iba v zmysle §273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Občiansky zákonník obdobné ustanovenie nepozná.

28. V konaní nebolo sporné, že na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 2 500,- Eur, za poplatok za poskytnutie úveru vo výške 125,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 36 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 90,56 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve, s termínom splatnosti prvej splátky dňa 15. 08. 2014, každej ďalšej 15. deň kalendárneho mesiaca

a konečnou splatnosťou úveru dňa 17. 07. 2017. Taktiež bolo preukázané a nesporné, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, úver riadne a včas nesplácala (podľa prehľadu splácania úveru celkom uhradila 1 191,98 Eur, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 16. 09. 2015 vo výške 14,70 Eur), v dôsledku čoho žalobca úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 21. 12. 2015 s dodatočnou lehotou na plnenie v ňom určenom do 31. 12. 2015.

29. V konaní zostala sporná výška prípadného dlhu žalovanej. Žalovaná tvrdí, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúcu náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., že žalobca v rozpore s § 566 ods. 2 nezapočítal všetky jej platby na istinu, a teda reálna výška dlhu je iná, a napokon, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Žalobca s týmito tvrdeniami nesúhlasil, argumentoval už vyššie popísanými skutočnosťami.

30. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva obsahuje len uvedenie súhrnnej mesačnej splátky, z ktorej nie je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje istina úveru, úroky a poplatky. V zmluve boli osobitne uvedené iba konkrétne poplatky (za poskytnutie úveru, za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť klienta, za upomienku atď). Účelom tohto ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k) je pritom informácia pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, aby vedel rozlíšiť ako bude s jeho splátkou naložené, aká časť splátky bude použitá na istinu úveru, úrok a poplatky. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje od veriteľa zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k/ (resp. súčasného písm. l/) tohto ustanovenia taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov, a že v súčasnosti túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ veriteľa kedykoľvek požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12. 10. 2016, v ktorom odvolací súd vo veci totožného žalobcu, na rovnakú argumentáciu veriteľa výslovne uviedol, že „zo znenia ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 2 písm. l/ zák. v súčasnom znení) nemožno vyvodiť záver, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nemusia byť obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naopak musia byť uvedené. Rozdelenie splátok na istinu a úroky podľa amortizačnej tabuľky nemožno považovať za splnenie tejto podmienky, pretože amortizačná tabuľka je všeobecným údajom a nie je možné z nej zistiť, aká je výška splátok úrokov, aká je výška splátok ďalších poplatkov, najmä za situácie, že sa mení výška pomeru istiny a úrokov.“ Tiež nie je úplná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, nakoľko zmluva obsahuje údaj o RPMN, avšak nie sú v nej uvedené všetky predpoklady použité na jej výpočet.

31. V súvislosti s nedostatkom náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z, súd pre úplnosť v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti F. L.Í. uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým z dôvodu, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. písm. k) je odlišné od ustanovenia smernice č. 2008/48/ES /článok článok 10, ods. 2 písm. h)/ a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu č. 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť vnútroštátneho súdu v predmetnom spore. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ je zrejmý rozpor medzi smernicou a vnútroštátnym predpisom (zákonom) ako v tomto prípade, je vnútroštátny súd povinný skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok a ak tak urobiť nemôže, či jej môže priznať nepriamy účinok (vykladať zákon eurokonformne). V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01 až C-403/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi). Rozsah a medze nepriameho účinku smerníc je vyjadrený jednak právom EÚ a jednak právom vnútroštátnym, pričom ich spolupôsobenie sa prejavuje tak, že: a) musí ísť o

výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu smernice, b) za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód, c) nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Keďže ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je v rozpore so smernicou, obsah smernice nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (C-105/03, C-268/06, tiež článok Mgr. Antona Pavúka na najpravo.sk z 21.12.2016). Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15 nemá vplyv na právne posúdenie veci súdom.

32. Vzhľadom na chýbajúce náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), j) zákona č. 129/2010 Z.z., súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2015. V konaní bolo preukázané, že žalovaná čerpala úver vo výške 2 500,- Eur za spracovateľský poplatok 125,- Eur, pričom podľa žalobcom predloženého prehľadu splácania zaplatila sumu 1 191,81 Eur započítanú žalobcom na istinu a úroky. Pokiaľ žalovaná do predčasného zosplatnenia úveru vkladala na inkasný účet mesačne vyššiu sumu (100,- Eur) ako bola zmluvne dohodnutá splátky, žalobca na úver strhával iba zmluvne dohodnutú splátku vo výške 90,56 Eur v zmysle bodu 1.2 zmluvy. Súd sumu 1 191,81 Eur v súlade s § 853 ods. 1 v spojení s § 566 ods. 2 započítal iba na istinu, t.j. poskytnutý úver (rovnako napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 17Co/464/2013 zo dňa 16. 10. 2013). Po odčítaní plnenia žalovanej a poplatku za poskytnutie úveru od čerpanej sumy, dostaneme nesplatenú časť úveru, ktorá predstavuje 1 183,02 Eur (2 500,- Eur - 125 Eur - 1 191,98 Eur). Keďže žalovaná nepreukázala, že by jeho dlh v tejto časti zanikol splnením, súd žalobe v časti o zaplatenie istiny 1 183,02 Eur vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zamietol.

33. Pokiaľ ide o predčasné zosplatnenie úveru žalobcom, podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, pre účinné zosplatnenie úveru sa vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi. V tomto prípade žalovaná bola pred zosplatnením úveru v omeškaní s úhradou splátok splatných dňa 16. 09., 15.10., 16. 11., 15. 12. 2015. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie listom zo dňa 21. 12. 2015 (č.l. 11), doručeným splnomocnencovi žalovanej dňa 15.01.2016 (č.l. 80), t.j. v čase keď žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou dňa 15. 09. 2015 viac ako 3 mesiace a súčasne bola žalovaná v druhej upomienke zo dňa 21. 10. 2015, t.j. v lehote viac ako 15 dní pred zosplatnením, upozornená na možnosť predčasného zosplatnenia. Žalovaná svoje tvrdenia o hospitalizácii od 13.09.2015 do 27.11.2015 a následkom niekoľkomesačnom ústavnom liečení ničím nepreukázala. Vzhľadom k tomu, že podľa bodu 2.9.1 OP predčasná splatnosť istiny a príslušenstva nastáva dňom doručenia výzvy na predčasné splatenie úveru (15. 01. 2016) alebo dňom určeným bankou vo výzve (31. 12. 2015), a výzva na predčasné splatenie úveru bola doručená splnomocnencovi žalovanej po uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výzve, má súd za to, že k účinnému zosplatneniu úveru došlo dňom doručenia výzvy, t.j. 15. 01.2016. K rovnakému záveru v obdobnej veci totožného žalobcu dospel aj Krajský súd Prešov napr. v uznesení sp. zn. 3Co/160/2015 zo dňa 01. 06. 2016.

34. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením, ako dôvodný súd posúdil nárok žalobcu aj na úrok z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne, keďže je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny 1 183,02 Eur od 16. 01. 2016 (deň po dni účinnosti zosplatnenia úveru) do zaplatenia. Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V spore bol úspešnejší žalobca (v rozsahu 67,66 % - o zapl. 1 183,02 Eur), menej úspešná žalovaná (v rozsah 32,34 % - o zapl. 565,48 Eur). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore, t.j. 35,32 % (67,66 % mínus 32,34 %).

36. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.