Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Tk/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov Ing. Evy Antalíkovej a Mgr. Zuzany Zorádovej, v trestnej veci obžalovaného B. E., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno i) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 29.03.2017 takto

rozhodol:

obžalovaný ušlý

B. E. , narodený XX.XX.XXXX v Z., naposledy trvale bytom B., Z. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

v presne nezistenom čase ako jeden z členov organizovanej skupiny, ktorú tvoril s ostatnými jej členmi X. B., narodeným XX.XX.XXXX v Z. a W. O., narodenou XX.XX.XXXX v Z., toho času už právoplatne odsúdenými v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4Tk/1/2014 (rozsudok zo dňa 07.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2014), založenej na účely vykonania trestného činu, spočívajúceho v zmocnení sa finančných prostriedkov nachádzajúcich sa u príslušníka súkromnej bezpečnostnej služby s použitím násilia, sa presne dohodli na spôsobe deľby úloh, ktorých bol koordinátorom a dňa 27.05.2013 v čase približne o 08.45 hodine v Nitre, na ulici Chrenovskej v Zábavno-obchodnom centre Max, na prízemí medzi výťahom a predajňou obuvi CCC, použili násilie proti pracovníkovi súkromnej bezpečnostnej služby X. O. tým spôsobom, že keď tento prechádzal medzi predajňou obuvi CCC a výťahom, zozadu k nemu pristúpili maskovaní W. O. a B. E., pričom W. O. priložila X. O. ku krku elektrický paralyzátor, v dôsledku čoho tento spadol na zem a B. E. mu vytrhol z ruky kufrík, ktorý obsahoval finančnú hotovosť vo výške 361.455 eur, následne B. E. a W. O. z miesta činu ušli smerom ku vopred dohovorenému miestu na sídlisku Chrenová v Nitre, kde bolo zaparkované osobné motorové vozidlo zn. VW Touareg, EČV: PK XXXBL, do ktorého odložili veci súvisiace s trestným činom a odcudzený kufrík aj s finančnou hotovosťou, pričom do osobného motorového vozidla VW Touareg nastúpil B. E. a odišiel s ním na ulicu Trieda Andreja Hlinku v Nitre, kde toto vozidlo opustil spoločne s odcudzenou finančnou hotovosťou, pričom do osobného motorového vozidla zn. VW Touareg na účely odstránenia stôp nastúpil X. B., ktorý bol aj s vozidlom následne príslušníkmi Policajného zboru zadržaný, čím spôsobili spoločnosti ABAS Cit Management, s.r.o., škodu vo výške 361.455 eur,

t e d a :

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin závažnejším spôsobom konania

- so zbraňou a ako člen organizovanej skupiny a spôsobil ním škodu veľkého rozsahu,

t ý m s p á ch a l :

obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno i) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 188 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov. Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť ABAS CIT Management s.r.o., so sídlom Bratislava, Dúbravská cesta 2, IČO: 35 801 425, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému B. E. a dňa 29.03.2017 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom svedkov W. W., X. O., W. O., X. B., Q. Z., E. N., prečítaním výpovede svedka W. B. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru ako aj znaleckého posudku R.. S. V. a prečítaním listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný B. E. sa dlhodobo nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska a bez úspechu zostali aj vydané príkazy na jeho zatknutie (vnútroštátny, európsky ako aj medzinárodný), ktoré sa po dobu viac ako jeden a pol roka nepodarilo zrealizovať pre nemožnosť vypátrania pobytu obžalovaného. Z uvedeného dôvodu vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie proti obžalovanému ako proti ušlému. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadnuť na to, že obžalovaný sa úspešne vyhýbal všetkým úkonom trestného konania od samotného začatia trestného stíhania, pretože zo spisu súd zistil, že obžalovaný nikdy neprevzal uznesenie o vznesení obvineného a tak ani nikdy nebol vypočutý v procesnom postavení obvineného, pretože už orgány činné v trestnom konaní viedli proti nemu trestné stíhanie ako proti ušlému.

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku prišlo v ranných hodinách dňa 27.05.2013, kedy bol prepadnutý pán O. v obchodnom centre Max v Nitre, bol proti nemu použitý paralyzér, v dôsledku čoho bol zneškodnený a bol mu odňatý kufrík s finančnou hotovosťou a krátko po skutku bol jeden z páchateľov zadržaný v Nitre. Tieto skutočnosti vedel od dispečera, pretože on sám sa v čase skutku zdržiaval v Nových Zámkoch v nemocnici. Na doplňujúce otázky uviedol, že preprava zásielky prebiehala celkom štandardne, tržba bola spracovaná v centre a mala byť odvedená do banky UniCredit, kde malo prísť k vloženiu peňazí na účet klienta. Spoločnosť Jysk si nárokovala náhradu škody, ktorej výška zodpovedala sume finančných prostriedkov, ktoré boli pánovi O. odcudzené. Spôsob prepravy bol vždy zabezpečovaný dvoma členmi posádky, z ktorých jeden bol určený ako vodič vozidla a druhý člen posádky doručoval a bol zodpovedný za kufrík, ktorý obsahoval prepravovanú zásielku klienta. Zamestnanci majú vopred informáciu týkajúcu sa len času nástupu do práce a meno osoby, s ktorou bude vykonávať službu. Ani jeden z nich vopred nevie komu a kde bude doručovať objednané zásielky, určuje to dispečer na základe denných objednávok klientov. Žiaden zamestnanec nemá vedomosť o tom, koľko peňazí preváža. Spoločnosť ABAS mala uzavreté poistné zmluvy, súčasťou ktorých bola aj dohodnutá výška spoluúčasti v prípade vzniku škody. V danom prípade bola výška spoluúčasti určená na sumu 10.000 eur.

Svedok X. O. vypovedal, že v čase skutku pracoval ako príslušník SBS spoločnosti ABAS a bol v službe s kolegom E. N. a mal dopraviť zásielku do OC Max v Nitre. Po príchode pred centrum zostal N. v aute a on vzal kufrík a hlavným vchodom OC Max smeroval do banky UniCredit. Asi vo vzdialenosti tri metre pred schodiskom náhle pocítil na krku úder a následne niečo ako elektrický výboj, v dôsledku čoho stratil vedomie a nedokázal popísať, čo sa dialo, pretože sa prebral až po nejakom čase, ležal na zemi a pýtal sa žien, ktoré stáli v jeho blízkosti, čo sa stalo a či niekoho videli. Zistil, že nemá kufrík a tak sa rozbehol smerom, ktorý mu ženy ukazovali, vybehol pred zadný vchod, avšak tam nikoho a nič nevidel, preto sa ihneď dostavil ku kolegovi do auta a žiadal ho, aby volal dispečera a políciu. Potom sa vrátil na miesto, kde bol prepadnutý a čakal na príchod polície. Svedok ďalej uviedol, že odcudzený kufrík bol hliníkový, s rozmermi 40x30x30 cm, putá ako bezpečnostný prvok na pripútanie k telu nemal. Dodal, že ak by bol v čase skutku pripútaný ku kufríku, tak dnes by už nemusel mať časť hornej končatiny. Nevedel, koľko preváža peňazí, obsah kufríka nepoznal, posádka to nikdy nevie. Od žien, ktoré stáli pri ňom po tom, ako sa prebral po strate vedomia, sa dozvedel len toľko, že podozriví boli dvaja, išlo o jedno dievča a jedného muža.

Svedkyňa W. O. (už právoplatne odsúdená) na hlavnom pojednávaní využila svoje právo podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku a ku skutku nevypovedala z dôvodu obavy, aby si neprivodila nebezpečenstvo trestného stíhania. Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania a zistil, že na spáchanie skutku ju nahovoril X. B., s ktorým sa nepravidelne stretávala na diskotékach v čase približne šesť mesiacov pred skutkom. K návrhu zo strany X. B. prišlo asi jeden alebo dva týždne pred skutkom. S obžalovaným sa stretla tri alebo štyrikrát, tiež na diskotéke. Návrh sa týkal prepadnutia nejakého chlapíka s peniazmi. Potom sa stretli v Bratislave v Auparku, kde prišiel s X. B. aj obžalovaný, prezývaný „E.“ a tam jej podrobne vysvetlili rozdelenie úloh. Dozvedela sa, že ona zoberie kufrík, obžalovaný toho chlapa omráči a X. B. bude mať za úlohu zničiť dôkazy. Dohodli sa aj na spôsobe rozdelenia peňazí, ona mala dostať 50.000 eur. V deň skutku sa stretla s obžalovaným na parkovisku neďaleko OC Max, vo vozidle VW Touareg si nasadila parochňu a obžalovaný mal šiltovku, kapucňu, slnečné okuliare a rukavice a oznámil jej, že paralyzátor na omráčenie chlapa použije ona. Do obchodného centra vstúpili cez zadný vchod a išli na toalety, kde čakali na príslušníka SBS, ktorému sa chystali ukradnúť kufrík. Obžalovaný mal všetko vypočítané. Keď vyšli z toaliet, smerovali k hlavnému vchodu a keď zbadali príslušníka SBS, podišla k nemu a priložila mu k telu paralyzátor a chlap spadol na zem. Obžalovaný mu vzal kufrík a kričal na ňu, aby si pohla a spolu utiekli zadným vchodom na parkovisko k vozidlu VW Touareg, kde sa zbavila parochne a paralyzátora, neskôr odhodila aj mikinu a tepláky a išla domov, kde čakala na telefonát od X. B., pretože sa mali všetci stretnúť v Bratislave a rozdeliť si peniaze. Ešte predtým sa mal obžalovaný stretnúť s X. B. a vymeniť si s ním auto na účely toho, aby mohol X. B. zničiť dôkazy. To sa však nestalo, pretože večer videla v správach, že X. B. zadržala polícia a tak sa na druhý deň išla prihlásiť na políciu. S obžalovaným nekomunikovala, pred skutkom bola v telefonickom spojení len s X. B. a o ďalších osobách, ktoré mali byť zainteresované na skutku, nič konkrétne nevedela, osobu X. Q. nepoznala a nevedela ani identifikovať osobu príslušníka SBS, ktorý mal mať podľa vyjadrenia obžalovaného vedomosť o tom, že príde k prepadnutiu.

Svedok X. B. (už právoplatne odsúdený) rovnako ako svedkyňa W. O. využil svoje právo podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku a ku skutku nevypovedal tiež z dôvodu obavy, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania. Na základe toho súd postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania a zistil, že svedok toto právo využil už aj v prípravnom konaní, kedy ku skutku nevypovedal využijúc jeho právo podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku.

Svedkyňa Q. Z. vypovedala, že bola v OC Max, prechádzala priestormi, krátila si čas nazeraním do obchodov a v blízkosti schodov, pri ktorých sa nachádzala, si náhodne všimla dve osoby, ktoré vchádzali do OC Max z dverí, ktoré sa javili buď núdzový východ alebo vchod do nejakých skladových priestorov. Postavy ju upútali, pretože išlo o dievča a chlapca, kde dievča malo nasadenú na hlave bielu alebo až šedivú parochňu so strihom účesu na Kleopatru a sama sebe prikázala nezízať tak na ňu, pretože mohla byť napríklad chorá a tak má parochňu. Z tohto dôvodu prestala venovať dvojici pozornosť, avšak krátku chvíľu nato počula zvuk, ktorý prirovnala k elektrickému výboju. Otočila sa smerom k miestu, odkiaľ prichádzal a videla utekať tú dievčinu a muža z miesta smerom von k tomu núdzovému východu a videla, že ten muž má v rukách kufrík. V podstate bezprostredne po tom bola dotazovaná jej neznámym

mužom - príslušníkom SBS služby, či niečo alebo niekoho nevidela a tomuto uviedla, že nejaké osoby utekali smerom von z OC Max núdzovým východom. Podľa jej odhadu dievča nemalo viac ako 25 rokov a ten muž mohol byť od nej maximálne o 5 rokov starší.

Svedok E. N. ku skutku uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti ABAS a pri preprave zásielky bol určený ako vodič vozidla. S kolegom O. mali prepraviť jednu zo zásielok do Uni Credit banky v OC Max v Nitre, kam prišli približne o 08.30 hodine. O. odišiel s kufríkom do vnútorných priestorov OC Max, on sedel v aute a zrazu zbadal, že od budovy Terno uteká k nemu O., ktorý mu oznámil, že mu vzali peniaze. Ihneď to hlásili dispečerovi a O. mu ešte povedal, že má nejaké dve svedkyne, ktoré čakajú na mieste, kde sa stal prepad. Na doplňujúce otázky uviedol, že o preprave zásielok sa dozvie vždy až po nástupe do práce, vtedy mu je oznámený aj partner, aj trasa, čo nikdy nevie vopred. Nevedel, koľko prevážali. Zásielky sú zabalené, nemá možnosť ani dôvod do nich nazerať. O. mu oznámil len to, že bol proti nemu použitý paralyzér, útočníkov nevidel a výslovne uviedol, že mu páchatelia vzali celý kufrík, iné podrobnosti nehovoril. Netušil, akým spôsobom si O. zabezpečil kufrík a nevedel sa vyjadriť, či použil putá alebo iné prostriedky na zabezpečenie prepravovanej zásielky uloženej v hliníkovom kufríku.

Z výpovede svedka W. B., prečítanej súdom na hlavnom pojednávaní podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, súd zistil, že o skutku mal len sprostredkované informácie, nakoľko tieto získal od dispečera.

Zo znaleckého posudku č. 20/2013 R.. S. V., znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika a výpočtová technika, ktorý súd prečítal na hlavnom pojednávaní podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, vyplynulo, že znalec preskúmaval vo veci zaistené štyri mobilné telefóny, a to značky Samsung Galaxy S3 s IMEI: 354793058120579 a účastníckym číslom XXXX XXX XXX (1), značky iPhone s IMEI: 013553002435231 a účastníckym číslom XXXX XXX XXX (2), značky Samsung s IMEI: 355268/05/177669/2 (3) a značky Samsung s IMEI: 355268/05/592462/9 (4). Znalec zistil, že v prvom telefóne zistený obsah nie je relevantný pre trestnú vec a štvrtý telefón obsahoval správy, obsah ktorých sa znalcovi zdal relevantný pre trestné konanie, avšak čas ich odoslania nebol reálny, pretože v telefóne nebol nastavený dátum ani čas. Z ďalších dvoch mobilných telefónov znalec nič nezistil, pretože boli zablokované.

Zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru, ktoré súd prečítal na hlavnom pojednávaní podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, vyplynulo, že:

- posudok č.PPZ-KEU-BA-EXP-2013/8679 z odboru kriminalistika, odvetvie pyrotechnika bol zameraný na preskúmanie jedného zo zaistených predmetov (stopa č. 16, zaistená pri prehliadke vozidla značky VW Touareg), konkrétne ručného dymového granátu RDG-2, ktorý bol charakterizovaný ako zadymovací prostriedok na vytváranie dymovej clony a je spôsobilý vyvolať dýchacie ťažkosti nechráneným osobám, nebol schválený na civilné použitie a nevzťahovala sa naň evidenčná povinnosť;

- posudok č. PPZ- KEU-BA-EXP-2013/11363 z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy sa vzťahoval na preskúmanie biologických stôp zaistených v motorovom vozidle VW Touareg (vlasy, rukavice, okuliare, pančucha, parochňa, kukla, bundy, tričko, šiltovky, chlpy, stery, etc.), výsledkom ktorého bolo zistenie, že sa z týchto podarilo izolovať DNA, ktorá bola zhodná so vzorkou predloženou W. O. (konkrétne z fľaše a parochne), u ostatných stôp nebolo možné identifikovať pôvodcu zistenej DNA, alebo nebolo možné DNA vôbec izolovať a

- z posudku č.PPZ-KEU-BA-EXP-2013/11363 (odvetvie daktyloskopia) súd zistil, že na veciach zaistených v motorovom vozidle VW Touareg (plastová fľaša Bonaqua, koženkový zápisník a bankovka nominálnej hodnoty 5 eur, etc.) boli zistené daktyloskopické stopy zhodné s porovnávacími vzorkami, ktoré predložili W. O. a X. B..

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda zápisnice o rekognícii a fotodokumentáciu, zápisnice: o prehliadke priestorov, o obhliadke vozidla, o zaistení veci, o prevzatí veci, o prehliadke tela, o vrátení veci, o ohliadke miesta činu a o vydaní veci, záznam o prevádzke telefónneho čísla XXXXXXXXXX, správu zo spoločnosti Télefonica, evidenčnú kartu vozidla, vyčíslenie škody, lekársku správu, výpis z Obchodného registra a správy o povesti obžalovaného, medzi nimi: výpis z Ústrednej evidencie priestupkov, správu z Obecného úradu Budmerice a z Okresného úradu Pezinok, správu zo Sociálnej poisťovne, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2014 a odpis registra trestov.

Súd takto zistil, že vo veci bola vykonaná prehliadka vozidla VW Touareg s EČV: PK XXX BL, počas ktorej boli zaistené biologické a vecné stopy, neskôr podrobené znaleckému skúmaniu. Uvedený automobil bol vo vlastníctve spoločnosti RETRO EXLUSIVE CARS, s.r.o., ktorej konateľom a jediným spoločníkom bol obžalovaný. Ďalej boli vo veci odobraté bukálne stery, daktyloskopické otlačky a pachové stopy W. O. a X. B. a prevzaté dobrovoľne vydané štyri kusy mobilných telefónov značky Samsung a iPhone, ktoré boli rovnako tak následne podrobené znaleckému skúmaniu. Celková škoda bola spoločnosťou ABAS CiT Management, s.r.o., so sídlom v Bratislave na ulici Trnavská č. 100, s IČO: 35 801 425, vyčíslená na sumu 361.455 eur. Okrem toho, zo spisu vyplynulo, že svedok X. O. bol dňa 27.05.2013 v poobedňajších hodinách ošetrovaný vo Fakultnej nemocnici v Nitre na žiadosť nadriadeného z dôvodu zásahu elektrickým prúdom v ranných hodinách toho istého dňa a pociťoval stuhnutie svalstva na krku a bola u neho zistená malá ranka na krku vo vlasatej časti hlavy, v okolí mal začervenanú kožu (erytém). Ďalej súd zistil, že svedkovia W. O. a X. B. boli rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2014 zo dňa 07.05.2014 uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno i) Trestného zákona za skutok spáchaný dňa 27.05.2013, kedy ako členovia organizovanej skupiny spoločne s obžalovaným (ktorého konanie bolo vylúčené na samostatné konanie) „vykonali lúpežné prepadnutie pracovníka SBS X. O.“, ku ktorému prišlo v Nitre na Chrenovskej ulici ZOC Max v čase okolo 08.45 hodiny, kedy obžalovaný odcudzil kufrík s finančnou hotovosťou vo výške 361.455 eur. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ nikdy súdne trestaný a v zmysle výpisu z priestupkového registra bol v čase do spáchania skutku viackrát priestupkovo postihovaný, vždy za priestupky na úseku cestnej premávky, naposledy v decembri roku 2012. Z miesta bydliska na obžalovaného neboli produkované žiadne negatívne správy, v systéme Sociálnej poisťovne nebol v roku 2013 evidovaný, posledný záznam má z júna 2010 ako samostatne zárobkovo-činná osoba.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal, avšak považoval za nevyhnutné upraviť ho tak, aby zodpovedal výsledkom vykonaného dokazovania, pretože skutková veta obžaloby trpela viacerými nedostatkami. Predovšetkým, súd do skutkovej vety doplnil nepochybné skutočnosti vzťahujúce sa k zvyšným dvom známym členom organizovanej skupiny tvorenej okrem obžalovaného konkrétne W. O. a X. B., keď zdôraznil, že k právoplatnému odsúdeniu týchto dvoch členov prišlo na základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2014 zo dňa 07.05.2014, ktorý dňa 07.05.2014 aj nadobudol právoplatnosť. Ďalej súd v skutkovej vete rozsudku presne vyjadril spôsob konania páchateľov, keď do nej vpísal, že obžalovaný a W. O. „použili násilie“ proti príslušníkovi súkromnej bezpečnostnej služby. Ďalej súd zo skutkovej vety obžaloby viackrát vypustil slovo „obvinený“, ktoré bolo zbytočne použité pred menami páchateľov. Súd tiež zo skutkovej vety vypustil výraz „lúpežné prepadnutie“, pretože tento z hľadiska Trestného zákona nie je terminologicky správny a zdôraznil, že organizovanú skupinu vytvoril obžalovaný s W. O. a X. B. na účely vykonania trestného činu. Súd potom dospel k záveru, že takto upravený skutok vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno i) Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej.

Pri posudzovaní zažalovaného skutku vychádzal súd pri ustálení viny z výpovedí vo veci vypočutých svedkov, pretože obžalovaný sa k tomuto skutku nikdy nevyjadril a ustálil, že výpovede jednotlivých svedkov boli homogénne a po obsahovej stránke si vzájomne korešpondovali. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k spochybneniu vierohodnosti vypočutých svedkov alebo skryté motivácie v snahe vedome uškodiť obžalovanému. Ale, k záveru, že sa skutok stal a že je aj správne označeným trestným činom, ktorý spáchal obžalovaný ako jeden z členov najmenej trojčlennej organizovanej skupiny, dospel súd aj s poukazom na hodnotenie ďalších vykonaných dôkazov, pretože zo spáchania tohto skutku obžalovaného jednoznačne usvedčujú aj listinné dôkazy, spájajúce ho s vozidlom VW Touareg, použitým na spáchanie skutku.

Súd na základe výpovede už právoplatne odsúdenej W. O., ktorá bola v predmetnej trestnej veci v procesnom postavení svedkyne, mohol ustáliť, že obžalovaný v spolupráci s ďalším už právoplatne odsúdeným X. B. (ktorý rovnako vystupoval v predmetnej trestnej veci v procesnom postavení svedka) predstavili svedkyni W. O. plán na vykonanie trestnej činnosti, zameranej na zmocnenie sa finančných

prostriedkov za použitia násilia. K predstaveniu tohto plánu a k zoznámeniu svedkyne W. O. s detailmi prejednávaného skutku prišlo v Obchodnom centre Aupark v Bratislave na stretnutí so svedkom X. B. a obžalovaným. M. teda najmenej jeden týždeň pred dňom 27.05.2013 vedela, že objektom ich násilného útoku bude príslušník súkromnej bezpečnostnej služby, ktorému mala odňať kufrík s finančnou hotovosťou ihneď potom, ako mu obžalovaný násilným konaním za použitia paralyzátora znemožní akýkoľvek pohyb alebo obrannú aktivitu. Svedkyňa tiež vedela, že za vykonanie takto dohodnutého konania bude odmenená peniazmi vo výške 50.000 eur. Následne prišlo k zmene plánu krátko pred vykonaním skutku, konkrétne dňa 27.05.2013 v motorovom vozidle VW Touareg, na ktorom sa priviezli svedkyňa W. O. a obžalovaný k Obchodnému centru Max v Nitre a v ktorom sa snažili maskovať nasadením parochne (svedkyňa W. O.) a šiltovky ako aj slnečných okuliarov (obžalovaný), pretože obžalovaný náhle navrhol, že paralyzátor použije proti telu príslušníka súkromnej bezpečnostnej služby práve svedkyňa. Na skutočnosti, že svedok X. B. bude ihneď po skutku ničiť dôkazy, ktoré by ich mohli akokoľvek spájať s touto lúpežou, sa nič nezmenilo a úlohou svedka X. B. tak zostalo postarať sa o zničenie dôkazov. Ďalej súd z výpovede tejto svedkyne mohol ustáliť, že skutok vykonala spoločne s obžalovaným presne podľa vopred urobenej dohody, keď vojdúc do priestorov Obchodného centra Max cez zadný vchod vyčkali spolu na svedka X. O., svedkyňa voči tomuto použila paralyzátor a obžalovaný po takomto zneškodnení príslušníka súkromnej bezpečnostnej služby vzal tomuto kufrík, ktorý obsahoval finančnú hotovosť.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné doplniť, že svedkyňou W. O. podrobne poskytnuté informácie o skutku v plnom rozsahu zodpovedali obsahu výpovedí ďalších vo veci vypočutých svedkov, pretože svedok X. O. ako aj svedkyňa Q. Z. vypovedali k okolnostiam trestného činu rovnako. M. X. O. a Q. Z. zhodne uviedli, že páchatelia skutku boli dvaja, konkrétne mladá žena a muž, ktorí použili najskôr paralyzátor na zneškodnenie X. O. a následne mu vzali kufrík. Hoci svedok X. O. nevedel, kto proti nemu použil paralyzátor a toto nevedela uviesť ani svedkyňa Q. Z., obaja nemenne popisovali, že k jeho použitiu prišlo. Svedok X. O. uviedol, že pocítil na krku úder a následne niečo ako elektrický výboj a svedkyňa Q. Z. sa vyjadrila rovnako, že počula z miesta útoku zvuk, ktorý jej pripomínal niečo ako elektrický výboj. Okrem toho, svedkyňa Q. Z. zhodne ako svedkyňa W. O. opísala maskovanie útočníkov, keď sa predovšetkým bez zaváhania vyjadrovala k zvláštnej parochni, ktorú mala páchateľka - mladá žena a keď tiež uviedla, že muž bol maskovaný šiltovkou a slnečnými okuliarmi, pričom s istotou tiež uviedla, že páchatelia pred skutkom prišli na miesto činu zo zadného vchodu a po skutku tým istým aj odišli. Podľa názoru súdu sa jednalo o obsahovú zhodu vyššie rozpísaných výpovedí a neexistoval žiadny dôvod na podozrenie, že svedkovia si výpovede po obsahovej stránke vopred dohodli alebo inak dôkladne pripravili s cieľom poškodiť obžalovanému, alebo privodiť tomuto neopodstatnené trestné stíhanie. Okrem toho, výpovediam svedkom zodpovedali aj výsledky ďalšieho dokazovania, konkrétne použitie paralyzátora vyplývalo aj z lekárskej správy po ošetrení svedka X. O. vo Fakultnej nemocnici v Nitre a prítomnosť svedkyne W. O. vo vozidle značky VW Touareg, použitom na spáchanie skutku, vyplynula aj zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru.

Z výpovedí ostatných svedkov (W., B., N.) súd k okolnostiam skutku už nič podstatné nezistil, pretože svedok W. W. poskytol len informáciu o výške finančných prostriedkov, nachádzajúcich sa v čase ich násilného odcudzenia v kufríku, ktorý mal so sebou svedok X. O. a o skutku sa dozvedel v podstate len sprostredkovane. Svedok X. B. vo veci nevypovedal, avšak jeho účasť na skutku vyplývala z právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2014. Svedok E. N., ktorý bol v čase skutku vodičom zásahového vozidla súkromnej bezpečnostnej služby a kolegom svedka X. B. mal rovnako tak len sprostredkované informácie o skutku a vo veci len potvrdil, že kolega X. B. mu oznámil, že mu bol násilím odňatý kufrík s peniazmi. Obžalovaného ďalej so skutkom spája osobné motorové vozidlo značky VW Touareg s EČV: PK XXX BL, ktorého vlastníkom bola v čase skutku obchodná spoločnosť RETRO EXLUSIVE CARS, s.r.o., ktorej bol obžalovaný jediným spoločníkom a zároveň konateľom. I keď vo vozidle sa nenašli žiadne vecné ani biologické stopy, ktoré by na podklade znaleckých posudkov preukazovali prítomnosť obžalovaného v tomto vozidle, súd túto vyvodil z chronologicky bezchybnej a logicky perfektnej výpovede svedkyne W. O.. Navyše, vo vozidle sa nachádzali veci, ktoré patrili obžalovanému ako napríklad čierny koženkový zápisník a písomnosti v obálkach na meno obžalovaného.

Pokiaľ išlo o obranné tvrdenia obhajoby, k týmto súd už len dodáva, že na exkulpáciu obžalovaného v žiadnom prípade nepostačuje obhajobou vyslovená domnienka o nesprávnych úmysloch svedkyne W. O., keď by táto mala byť podľa obhajoby osobou zaujatou. Práve naopak, pri dokazovaní nebol produkovaný žiadny dôkaz nasvedčujúci zaujatosti svedkyne W. O., a takéto úvahy nie je možné vyvodiť ani z už jednoznačne danej skutočnosti, že svedkyni bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2014 uložený trest odňatia slobody, ktorého výmera bola mimoriadne znížená pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Súd na margo výpovede svedkyne uvádza, že k hodnoteniu jej obsahu pristupoval komplexne, tzn. bral ju do úvahy ako jeden nedeliteľný celok a teda nevyberal a nehodnotil len niektoré jej časti, vytrhnuté z kontextu ostatných skutočností, ku ktorým sa svedkyňa vyjadrovala. Takýmto postupom potom súd zistil, že obsah výpovede svedkyne bol v nenarušenom súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré výpoveď svedkyne dopĺňali alebo spresňovali a nevznikol medzi nimi žiadny rozpor. Pokiaľ teda svedkyňa pravdivo opísala skutok a samotný spôsob jeho vykonania, vrátane motívu, plánu, prípravy naň a tiež konanie po skutku, niet žiadneho relevantného dôvodu neuveriť výpovedi svedkyni práve v tej časti, ktorá sa týka identifikovania osôb zúčastnených na vykonaní dôkladne naplánovanej trestnej činnosti. Súd nepovažoval za dôvodné spochybňovať výpoveď svedkyne práve v časti, kedy táto uvádzala konkrétne obžalovaného ako svojho komplica a zároveň aj ako osobu, ktorá ju spoločne s X. B. presvedčila na spáchanie trestného činu. Naviac, identifikácia obžalovaného ako jedného z členov najmenej trojčlennej organizovanej skupiny vyplynula aj z iných dôkazov, ku ktorým sa súd už vyjadroval v texte vyššie. Ani skutočnosť, že sa svedkyňa Q. Z. vo výpovedi snažila odhadnúť vek obžalovaného a výrazne sa tak odchýlila od reality (keď mu odhadom vek výrazne znížila), nemala podľa názoru súdu žiadny vplyv na prijatie konečného záveru, že svedkyňa videla na mieste činu práve obžalovaného. Svedkyňa uviedla svoj subjektívny odhad a ten spravila výlučne na základe vlastného pozorovania, kedy videla muža maskovaného šiltovkou, kapucňou a slnečnými okuliarmi, čo sú všetko v súhrne prostriedky spôsobilé zmiasť tretie osoby v otázke určenia presného fyzického veku takto maskovaného človeka.

Okrem už uvedeného, súd vzal do úvahy pri ustaľovaní viny obžalovaného aj listinné dôkazy, konkrétne zápisnične zachytené výsledky prehliadke priestorov a obhliadky vozidla, zaistenie vecí v nich sa nachádzajúcich, výsledky prehliadky tela a ohliadky miesta činu, evidenčnú kartu vozidla, vyčíslenie škody, lekársku správu ako aj výpis z Obchodného registra, ktoré všetky svojim obsahom korešpondovali výpovediam svedkov.

Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že skutok bol v obžalobe správne právne kvalifikovaný a konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako priamy úmysel podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, keď obžalovaný chcel svojim konaním porušiť záujem chránený týmto zákonom (ochrana majetku a ) a zároveň aj ohroziť záujem chránený Trestným zákonom (osobná sloboda človeka). Toto nepochybne vyplýva jednak zo spôsobu, akým sa obžalovaný ako člen organizovanej skupiny spoločne s jej ďalšími najmenej dvoma členmi vopred dôkladne pripravil na spáchanie skutku a tiež zo spôsobu, akým samotný skutok vykonal. Obžalovaný konal podľa názoru súdu jednoznačne v priamom úmysle, keď svojou mierou účasti na skutku zvýšil výrazne úspešnosť jeho vykonania a tak umožnil použiť násilie voči svedkovi X. O. prostredníctvom vopred zadováženého paralyzátora, ktorým tomuto významne znemožnil voľný pohyb, respektíve zabránil mu slobodne sa o svojom pohybe rozhodnúť a keď sa následne zmocnil jemu cudzej veci - kufríka s obsahom finančnej hotovosti veľkého rozsahu. Obžalovaný teda ako trestne zodpovedný subjekt použil proti inému násilie spočívajúce v zásahu elektrickým výbojom a privlastnil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu (škodu dosahujúcu najmenej päťstonásobok malej škody, ktorá je podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona vo výške 266 eur a škoda veľkého rozsahu sa rovná sume najmenej 133.000 eur a keďže v kufríku bola hotovosť v hodnote 361.455 eur, išlo o škodu veľkého rozsahu) a konal ako člen organizovanej skupiny, tvorenej ďalšími najmenej dvoma členmi, svedkami W. O. a X. B.. Závažnosť konania obžalovaného je určená spôsobom vykonania činu, organizovanosťou, výškou spôsobenej škody a tým, že konal v priamom úmysle.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a do úvahy bral aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Druh a výmera trestu pre obžalovaného boli v tomto prípade stanovené zákonným ustanovením § 188 odsek 4 Trestného zákona, kedy zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol v čase pred skutkom nikdy súdne trestaný ako aj na to, že priestupkovo postihovaný bol iba za priestupky na úseku cestnej premávky, mohol súd konštatovať, že viedol v čase do spáchania skutku riadny život a prihliadol u neho preto na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona. Súčasne súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností a prihliadnuc aj na postoj obžalovaného k prejednávanému prípadu (dlhodobo úspešné vyhýbanie sa trestnému stíhaniu od jeho samotného začatia), mal súd za to, že tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie za primeraný a zákonu zodpovedajúci bude možné považovať nepodmienečný trest odňatia slobody uložený na samej spodnej hranici, teda vo výmere 15 rokov. Súd nadobudol presvedčenie, že niet zákonného dôvodu na ukladanie trestu vo vyššej výmere a v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné doplniť, že obžalobou požadované priznanie priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v skutočnosti, že obžalovaný mal byť „organizátorom“ zažalovanej trestnej činnosti (§ 37 písmeno k/ Trestného zákona), nemalo podklad vo vykonanom dokazovaní a k takémuto tvrdeniu ani obžaloba nepredložila žiadny relevantný dôkaz. Podľa názoru súdu je tomu tak preto, že svedkovia X. B. a W. O. a obžalovaný vykonali skutok, na vykonaní ktorého sa vopred dohodli a rozdelili si tiež na tieto účely svoje úlohy, avšak doposiaľ nebolo vo veci objasnené, kde sa nachádza samotný obžalovaný a už vôbec nie, kde sa nachádzajú všetky tie odcudzené peniaze. Preto otázka, či tieto má vo sfére svojej fyzickej dispozície obžalovaný, ktorý sa už dlhší čas ukrýva na neznámom a doposiaľ nezistenom mieste, alebo boli tieto peniaze obžalovaným odovzdané inému, ďalšiemu členovi organizovanej skupiny, zostala aj po vykonanom dokazovaní nezodpovedaná a túto nebolo možné vyriešiť už vykonaním žiadneho dostupného dôkazu. Aj na základe tohto potom podľa súdu zostáva nepodloženým tvrdenie, že organizátorom trestného činu bol nepochybne obžalovaný, pretože absencia zistení vzťahujúcich sa na konanie obžalovaného v čase po skutku zabraňuje súdu prijať takéto tvrdenie a následne aj prihliadnuť na vyššie uvedenú priťažujúcu okolnosť.

Na výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, a to v súlade s § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, pretože ho odsudzoval ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Súčasne súd z rovnakého dôvodu samostatným výrokom rozhodol aj o uložení ochranného opatrenia, konkrétne ochranného dohľadu, pretože obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin a zaň mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (§ 76 odsek 1 Trestného zákona). O dĺžke trvania ochranného dohľadu rozhodol súd s ohľadom na charakter trestnej činnosti, známe pomery obžalovaného ako aj dĺžku uloženého trestu a určil, že obžalovaný sa mu bude podrobovať dva roky po vykonaní trestu.

Keďže súd v čase rozhodovania nemal k dispozícii podklad na uloženie povinnosti obžalovanému nahradiť skutkom spôsobenú škodu a zároveň sa aj svedok W. W. vyjadril, že škoda bola poškodenej spoločnosti uhradená poisťovňou, pričom súčasne obžalovaný nebol jediným páchateľom trestného činu a vyriešenie tejto otázky by si vyžiadalo vykonanie ďalšieho dokazovania, ktoré by už presiahlo potreby trestného konania a tiež by ho výrazne predĺžilo, odkázal súd poškodeného ABAS CIT Management s.r.o., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.