Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/73/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, H. J. S., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Monika Vakulová, nar. XX.XX.XXXX, bytom P., E. XXX, proti odporcovi: Ing. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, maloletý bytom u otca, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/364/2012-1072 zo dňa 15.06.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov Mgr. O. Z., rodenej G., nar. XX.XX.XXXX a Ing. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 14.02.2004 vo Valči, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Valča, zväzok 2, ročník 2004, strana 41, poradové číslo 1. Súd zveril maloletého S. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. vo výške 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým S. každý párny týždeň od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Matka maloletého S. prevezme od otca v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia odovzdá otcovi v mieste bydliska maloletého. Otec je povinný maloletého na stretnutie riadne pripraviť. Súd uložil rodičom maloletého S. podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Kolárova 49, Martin po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Centru pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Kolárova 49, Martin súd uložil, aby určil termíny stretnutí, podmienky a dobu každého stretnutia podľa svojej úvahy vzhľadom na situáciu s tým, že dátum ich konania oznámi rodičom maloletého S. aspoň tri dni vopred. Otec je povinný maloletého S. doviesť na stretnutie. Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Pri právnom posúdení meritórnych otázok riešených, či už v právnej veci rozvodu manželstva, ako aj v spojenom konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode, postupoval súd podľa § 18, § 19 ods. 1, ods. 2, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 4, § 25 ods. 1, ods. 2, § 26, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Ich manželstvo nemôže plniť svoj účel. Manželia spolu intímne nežijú, nehospodária,

nebývajú v spoločnej domácnosti od roku 2012. Navrhovateľka zotrvávala na skutočnostiach uvádzaných v písomnom návrhu o rozvod manželstva a to, že medzi ňou a odporcom začali vznikať nezhody, hádky, odporca sa inak začal správať k jej synovi z prvého manželstva ako k ich spoločnému synovi a v auguste 2012 odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal zamietnutie návrhu na rozvod manželstva. Uviedol, že navrhovateľka je pod silným tlakom svojej matky a jej príbuzných, ide o tretí rozpad manželstva jej dcér. Návrh na rozvod manželstva podával neskôr aj odporca, tvrdil v návrhu, že jeho manželstvo s navrhovateľkou je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel z dôvodu nevhodného konania navrhovateľky voči nemu a k maloletému S., uviedol ďalej v návrhu, že nevidí nádej na obnovu manželstva, nemá záujem na jeho ďalšom trvaní. Po zhodnotení týchto skutočností, ďalej s prihliadnutím aj na to, že navrhovateľka spolužitie s odporcom odmieta a odporca nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, konštatoval súd naplnenie podmienok ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine a manželstvo účastníkov rozviedol. Súd uzavrel, že rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletého S., keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin dieťaťa, napokon účastníci ani nežijú v spoločnej domácnosti.

4. Vychádzajúc z ust. § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia - poznámka odvolacieho súdu), v zmysle ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode upravil súd práva a povinnosti manželov ( zároveň aj rodičov ) k maloletému S. na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode.

5. Z manželstva účastníkov pochádza maloletý S., ktorý na základe predbežného opatrenia súdu bol zverený do osobnej starostlivosti otca, matke súd upravil styk s dieťaťom a zároveň ju zaviazal prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 35 Eur mesačne. Maloletý sa nachádza v starostlivosti u otca na adrese trvalého bydliska vo I. s tým, že prebieha pred Okresným súdom Martin konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu ich manželstva.

6. V rámci riešenej otázky, ktorý z rodičov na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva by mal zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa sa zaoberal súd aj s možnosťou zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, najmä z dôvodu, že otec opakovane, bezdôvodne neumožňuje matke styk s maloletým synom. Pri hodnotení tejto otázky súd prioritne prihliadal na záujem maloletého S., ktorý dlhšiu dobu býva s otcom vo I., navštevuje gymnázium v Martine, je vo veku, kedy už sám môže rozhodnúť o svojich stretnutiach so svojou matkou. Matka sa neustále snažila o kontakt so svojim synom, avšak sa s ním stretáva podľa toho, ako rozhodne otec dieťaťa. Kontakt matky s maloletým sa však neprerušil, matka sa o syna zaujíma aj čo sa týka jeho študijných výsledkov. Keďže v priebehu konania o rozvod manželstva matka súhlasila, aby maloletý syn S. bol zverený na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca, ako aj s prihliadnutím na to, že maloletý S. je dlhšiu dobu v starostlivosti otca, ktorý túto starostlivosť o dieťa zabezpečuje riadne, súd tak rozhodol, že maloletého S. zveril na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

7. Podľa názoru súdu aj v prípade zverenia maloletého S. do osobnej starostlivosti otca je žiaduce, aby sa zlepšil vzťah a komunikácia rodičov ohľadne maloletého, z tohto dôvodu uložil rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Kolárova 49, Martin po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a Centru zároveň uložil určiť termíny stretnutí, podmienky a dobu každého stretnutia podľa svojej úvahy vzhľadom na situáciu s tým, že dátum ich konania oznámi rodičom maloletého S. aspoň tri dni vopred. Otcovi súd uložil aj povinnosť doviezť maloletého S. na stretnutie, ak to bude potrebné, podľa pokynov psychológa. Podľa názoru súdu maloletý S. nemá problém stretnúť sa so svojou matkou, problémom je hlavne vzťah rodičov, od nich závisí a najmä je na otcovi, ako sa postaví k danej situácií. Je na otcovi, aby prehodnotil svoj postoj k možnosti stretnutí dieťaťa s matkou. Pokiaľ mu záleží na maloletom synovi, bude sa snažiť o urovnanie vzťahov, zmení svoje správanie voči matke maloletého. Bez tejto jeho snahy sa situácia nezmení, v konečnom dôsledku to bude na ujmu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na rozpory medzi rodičmi, súd tým, že nariadil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu usiluje o zlepšenie ich vzťahu v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa má prednosť pred záujmom obidvoch rodičov. Je potrebné, aby maloleté dieťa pociťovalo lásku obidvoch aj napriek tomu, že spolu nežijú v spoločnej domácnosti cítilo, že rodičom na ňom záleží, že dokážu komunikovať a zabezpečovať jeho potreby. Je na rodičoch, aby k svojmu dieťaťu pristupovali veľmi opatrne a povyšovali záujem svojho dieťaťa nad všetky

svoje záujmy, očakávania, potreby. Súd dodal, že rozhodnutie o zverení dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča na výchove, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti je osobný styk rodiča s ním v rámci vymedzených stretnutí. Úlohou rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk (stretnutie) aj s druhým rodičom, najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

8. Súd pri rozhodovaní o úprave styku matky s maloletým prihliadal na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, rešpektoval právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Intenzitu a rozsah stretnutí vymedzil súd vo výrokovej časti rozsudku a zároveň zdôraznil povinnosť otca rešpektovať rozhodnutie súdu a umožniť matke stretávanie s maloletým. Súd zvýraznil, že otec by nemal riešiť svoj vzťah s matkou, ktorý ona už považuje za ukončený, pretože mať rád svoje dieťa znamená rešpektovať druhého rodiča. Súd opakovane poukazuje na to, že ak otcovi skutočne záleží na maloletom S. je potrebné, aby urovnal svoj vzťah s matkou dieťaťa, komunikoval s ňou ohľadne neho a svojho syna pripravoval na stretnutia s matkou v zmysle rozhodnutia súdu. Ak sa situácia nezmení, súd aj po vyhodnotení správy od psychológa, čo sa týka odborného poradenstva rodičov môže aplikovať ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, t.j. zveriť maloletého S. do osobnej starostlivosti matke s prihliadnutím na názor maloletého, keďže maloletý S. vzhľadom na vek bude vedieť vyjadriť svoj názor a sám sa rozhodnúť.

9. Pri rozhodovaní o výške výživného súd porovnal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého S.. Zistil, že matka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom za obdobie roku 2015 v sume 927,32 Eur mesačne, za obdobie január až marec 2016 v sume 796,67 Eur. Súd vychádzal z pravidelných výdajov matky, ktoré predstavujú: nájomné mesačne 150 Eur, elektrina 34,14 Eur, splátka úveru 127,25 Eur mesačne. Platí elektriku v rodinnom dome 7 Eur mesačne a plyn 6 Eur mesačne. Tento rodinný dom je neobývaný. Internet platí 12 Eur mesačne, za mobil približne 17,35 Eur, sporenie pre staršieho syna V. 10 Eur, káblovú TV 2,95 Eur, poistenie si platí v mesačnej sume 7,46 Eur. S. platí úrazové poistenie so šetrením 13,08 Eur mesačne. Ročne platí poistenie bytu 22,27 Eur, poistenie domu 55,05 Eur. Spláca ďalší úver na rekonštrukciu bytu 34,86 Eur mesačne, komunálny odpad v byte 2,83 Eur mesačne a v dome 1,25 Eur mesačne, vodné, stočné 8,77 Eur, ročne daň z nehnuteľnosti čo sa týka bytu 10,95 Eur a domu 11,70 Eur, sporenie pre S. 15 Eur mesačne. Je vlastníčkou bytu a rodinného domu.

10. Otec sa na pojednávanie nedostavil. K výdavkom maloletého S. sa nevyjadril. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/15/2014-190 zo dňa 06.02.2015 ( ktorým bol zamietnutý návrh odporcu na určenie manželského výživného od navrhovateľky ) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co/275/2015-256 zo dňa 25.08.2015, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu zistil odporcom špecifikované náklady vynaložené na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého: náklady bývania 175 Eur mesačne, školská jedáleň 25 eur mesačne, strava 200 Eur mesačne, lieky a vitamíny 50 Eur mesačne, kino a divadlo 30,00 Eur, oblečenie a topánky 70,00 Eur, šport, športové pomôcky 40,00 Eur, hry, hračky 20,00 Eur, počítač 30,00 Eur, softvér, dovolenka, jazykový tábor 50,00 Eur, školské potreby, knihy 60,00 Eur, doprava 230,00 Eur, internet, telefón 30,00 Eur, kurzy 60,00 Eur, iné výdavky vrátane nákladov na psa 60,00 Eur. Tieto výdavky maloletého však nepreukázal. Uviedol aj ďalšie náklady : splátka úveru 145 Eur, náklady na stravu 297 eur mesačne, 147 Eur mesačne spolu s cestovným a s dopravou maloletého do školy a späť a do umeleckej školy celkovo 278 eur mesačne. Podľa názoru súdu otec uvádzal nadštandardné výdavky maloletého, pričom sám uviedol, že jeho príjem len dôchodok vo výške 543,00 Eur. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 550,30 Eur, je spoločníkom spoločností Othniel, s.r.o., Othniel Corporation, s.r.o. a ACCOR, s.r.o., za zdaňovacie obdobie roku 2015 podávali spoločnosti oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov.

11. Po vyhodnotení príjmových, majetkových a osobných pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého S., súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 150 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Určená výška výživného podľa

názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam matky vzhľadom na jej príjem a nevyhnutné výdavky, s tým, že pri určení vyživovacej povinnosti matky súd zohľadnil, že platí synovi úrazové poistenie 13,08 Eur mesačne, sporenie 15 Eur mesačne a zohľadnil aj ďalšiu okolnosť, že matka bude cestovať na stretnutia s maloletým S., s čím budú spojené tiež výdavky. Súd uviedol, že otec svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb, poberá rodinný prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, z ktorého uhrádza tiež časť odôvodnených potrieb svojho syna.

12. Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom do 30.06.2016 - poznámka odvolacieho súdu) žiadnemu z účastníkov okresný súd nepriznal právo na náhradu trov. Predmetom konania bol rozvod manželstva a súd nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie trov niektorému z účastníkov.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Podľa jeho názoru konajúci súd bez ohľadu na právny stav v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/364/2012 neakceptuje v rozpore s platným právnym stavom skutočnosť, že právo nemôže byť založené na nepráve. Konajúci súd podľa názoru odvolateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/364/2012 neakceptuje svoje vlastné rozhodnutie, keď svojim rozhodnutím uvedeným v uznesení Okresného súdu Žilina z 09.10.2012 sp. zn. 30P/364/2012-68 rozhodol, že konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 bolo zastavené v celosti s nadobudnutím právoplatnosti ku dňu 27.10.2012, na základe čoho zaniklo dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/364/2012-54 zo dňa 27.09.2012. Okresný súd v zmysle pripojených príloh (odvolateľ ich označuje ako prílohy 1 až 4) bol opakovane vyzývaný, aby nekonal v konaní pod sp. zn. 30P/364/2012 z dôvodu neexistencie zákonného dôvodu na takýto postup súdu. Konajúci súd - sudkyňa JUDr. Renáta Sýkorová uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 09.10.2012 sp. zn. 30P/364/2012-68 konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 zastavil. Svojvoľne tak neakceptuje svoje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré ju ani neoprávňovalo k rozhodnutiu, ktoré je uvedené v rozsudku sp. zn. 30P/364/2012 z 15.06.2016 (vydané v aktuálnej veci). Odvolateľ poukazuje na ust. § 170 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého podľa jeho názoru Okresný súd Žilina v konaní pod sp. zn. 30P/364/2012 je viazaný uznesením vydaným dňa 09.10.2012, sp. zn. 30P/364/2012-68, ktorým konanie zastavil. Ďalej poukazuje na procesný význam ustanovenia § 77 ods. 1 písm. b) O.s.p., na význam § 103 O.s.p. v súvislosti s procesnými podmienkami vedenia konania.

14. Podľa odvolateľa z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/364/2012 vydané dňa 15.06.2016 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p.. Odvolateľ tvrdí, že Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 15.06.2016 sp. zn. 30P/364/2012 rozhodol vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo, čo zakladá zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p..

15. Odvolateľ namieta odôvodnenie rozsudku v časti, v ktorej súd uvádza, že sa nedostavil na pojednávanie dňa 15.06.2016, že predvolanie osobne prevzal, avšak svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, z tohto dôvodu súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. K tejto časti odôvodnenia rozsudku odvolateľ argumentuje najmä tým, že mu nebolo doručené v predmetnom konaní žiadne predvolanie na pojednávanie, on osobne neprezval žiadne predvolanie a vedomosť o pojednávaní nemal. Považuje preto konanie konajúcej sudkyne za svojvoľné, ktoré sa opakovane opakuje voči jeho osobe a jej doterajšie konanie od 28.08.2012 označil odvolateľ za rozporné s Občianskym súdnym poriadkom a s Ústavou SR, čím boli hrubo porušené jeho osobné práva a práva maloletého. Súd vydal meritórny rozsudok vo veci, pričom mal vedomosť o tom, že účastníkovi konania nedoručil predvolanie na pojednávanie na 15.06.2016, týmto postupom mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Následne vec nesprávne právne aj posúdil, odporca v tejto súvislosti opakovane uvádza, že konajúca sudkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/364/2012 neakceptuje svoje vlastné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 uznesením z 09.10.2012 zastavené. Táto skutočnosť ju neoprávňovala ku konaniu v predmetnej veci, nastal výsledok, že súdny spis je v neprehľadnom stave. Odvolateľ vyjadruje podozrenie, že so súdnym spisom sa manipulovalo, neprehľadne sú v ňom doložené neočíslované prílohy k niektorým stranám.

16. Odvolateľ tvrdí, že napriek zastaveniu konania právoplatným a vykonateľným uznesením sp. zn. 30P/364/2012 z 09.10.2012, aktívnym konaním Náruč s pomocou konajúceho súdu, tak ako to uvádza v písomnom podaní - v prílohe č. 10 bolo zahájené v prospech Mgr. Z. cca 15 súdnych konaní, čím sa voči jeho osobe začala súdna perzekúcia. Náruč v priebehu 18 mesiacov voči jeho osobe a osobe maloletého podalo cca 40 podaní. Znevažovali jeho osobu a osobu maloletého s pomocou úradu práce a súdov. Navrhovateľka Mgr. Z. mala zo strany Náruč bezplatnú pomoc v rámci jednotlivých konaní ako fiktívne vytvorená týraná žena. Konajúca sudkyňa od 28.08.2012 k vydaniu rozsudku (štyri roky) výživné na maloletého neriešila, pričom mala rozhodnúť vo veci výživného na dieťa bez zbytočného odkladu, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa začatia konania. Za rok 2011 a 2012 Mgr. Z. výživné na maloletého neuhrádzala. Po tom, ako ho s dieťaťom matka maloletého z bytu vyhodila, presťahoval sa 13.08.2012 do prenajatého bytu, za ktorý platil nájom 470 Eur mesačne. V čase, keď Mgr. Z. pravidelne navštevovala svojho maloletého syna, neplatila žiadne výživné. Podala voči jeho osobe 14.10.2012 návrh na výkon rozhodnutia z dôvodu, že jej neumožňuje styk s dieťaťom. Konajúca sudkyňa aj vo veci týkajúcej sa výkonu rozhodnutia napriek listinným dôkazom svojvoľne, nezákonne akceptovala napriek zisteným skutočnostiam udelenie pokuty, v konaní nebolo objektívne postupované.

17. Odvolateľ poukazuje aj na čistý mesačný príjem matky dosahovaný v sume 1.200 eur v roku 2015, čo činilo cca 40 Eur na deň, predkladá prehľad úhrad výživného na maloletého navrhovateľkou v jednotlivých rokoch, následne uvádza, že v rokoch 2011, 2012 výživné neplatila, v roku 2013 platila výživné v sume 1,16 Eur na deň, v roku 2014 v sume 1,16 Eur na deň, v roku 2015 v sume 3,30 Eur na deň, v roku 2016 v sume 3,30 Eur, poukazuje ďalej na to, že v porovnaní s týmto výživným v akej sume dosahovala zárobok JUDr. Vakulová, ako pracovníčka Náruč v súvislosti so zastupovaním klientky Náruč.

18. Odvolateľ v ďalšej časti odvolania (poukaz odvolacieho súdu na č. l. 1093 spisu) uviedol, že „týraná žena Mgr. Z., zároveň klientka JUDr. Vakulovej za Náruč konala nasledovné": a. Od roku 2000 do roku 2011 pripravila odporcu, otca maloletého o čiastku 1,5 mil. Sk, ktorú si prisvojila. b. V uvedenom období vyštudovala a začala sa po presťahovaní do Kysuckého Nového Mesta venovať svojim záľubám tak ako je to uvedené v prílohách č. 6, 8 a 9, keď v tom čase žila nemorálnym životom a nevenovala sa rodine ani maloletému. c. Od júla 2011 do augusta 2012 scudzila odporcovi 15.000,00 Eur. d. V roku 2011 navrhovateľka Mgr. Z. zverejnila na facebooku informáciu, že chce zabiť odporcu. e. 06.0.8.2012 navrhovateľka podala na otca maloletého oznámenie na polícií s tým, že ju odporca týra. Podanie skončilo na OU v Žiline, kde bolo preukázané, že Mgr. Z. toto podanie urobila účelovo s cieľom poškodiť a väzobne stíhať odporcu. f. 08.08.2012 Mgr. Z. vyhodila z bytu svojho manžela a maloletého syna s tým, že ak neodídu urobí príslušné kroky, aby manžel skončil vo väzení. g. 13.08.2012 podpísal nájomnú zmluvu a sa s maloletým synom presťahoval do prenajatého bytu za cenu nájmu 470 Eur/mesiac, po doplatkoch za energiu bol v priemere nájom vo výške 520,00 Eur/ mesiac. h. od septembra 2012 do augusta 2013 pravidelne Mgr. Z. navštevovala maloletého v prenajatom byte, niekoľkokrát za deň do času kedy sa s maloletým synom presťahovali. i. Za rok 2011 a 2012 Mgr. Z. neprispela žiadnou čiastkou na výživné dieťaťa. j. 10. 14.10.2012 podala Mgr. Z. návrh na výkon rozhodnutia voči jeho osobe, keď uviedla, že jej neumožňuje styk s dieťaťom na základe predbežného opatrenia z 28.09.2012. Mgr. Z. mala v tom čase znalosť o tom, že predbežné opatrenie z 28.09.2012 zaniklo z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Žilina z 09.10.2012, sp. zn. 30P/364/2012-68 konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 bolo zastavené v celosti s nadobudnutím právoplatnosti ku dňu 27.10.2012, čo sama priznala a uviedla, že tak konala iba na základe pokynu pracovníčok Náruč. k. Od októbra 2012 do novembra 2012 podala Mgr. Z. oznámenia na políciu, kde uvádzala, že jej neumožňuje styk s maloletým, s tým, že tieto oznámenia robila po predchádzajúcom stretnutí s maloletým. l. Za obdobie od septembra 2012 do augusta 2013 Mgr. Z. neumožnila maloletému prístup do bytu z ktorého ich vyhodila, nedala mu kľúč od bytu, pritom škola ktorú maloletý navštevoval bola cca 20 m od uvedeného bytu. m. V auguste 2013 sa so synom presťahovali do terajšieho bydliska, čo vyvolalo značné náklady na úpravu bytových priestorov, aby boli obývateľné.

n. Od septembra 2013 začal maloletý navštevovať 8. ročné gymnázium, intenzívny kurz angličtiny musel po dvoch rokoch ukončiť z dôvodu značných finančných nákladov na školu, pričom bolo potrebné zakúpiť všetky pomôcky potrebné k absolvovaniu krúžkov. o. návštevy Mgr. Z. na mieste terajšieho bydliska prebiehali nevysvetliteľným spôsobom, kedy Mgr. Z. obvykle cca po 5 min stretnutia odišla a niekedy aj bez pozdravu. To, že Mgr. Z. uviedla podľa znenia predmetného rozsudku, že má psychické problémy a navštevuje psychiatria, vysvetľuje aj jej doterajšie konanie. Otec Mgr. Z. nepravidelne vozil svoju dcéru autom, pričom ani jeden raz nevystúpil z auta, aby sa zvítal so svojim vnukom, resp. ho ani neoslovil, pričom bol cca 10 m od miesta stretnutia. Mgr. Z. chodila obvykle inými autami, v ktorých sa striedali iní muži, nemala ani záujem o prevzatie syna z dôvodu naplnenia svojich následných sexuálnych aktivít s uvedenými mužmi, ktorí ju vozili. Takto vytvárala dôvody na následné obvinenie jeho osoby.

19. Odvolateľ argumentuje ďalej tým, že navrhovateľka nemá inú vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému a na nákladoch na chod domácnosti by sa mal podieľať aj jej starší syn, ktorý je zamestnaný a žije s ňou v spoločnej domácnosti. Konajúca sudkyňa za štyri roky nezabezpečila do súdneho spisu od Mgr. Z. daňové priznania za roky 2015, 2014, 2013, 2012, 2011, aby bol zákonne preukázaný jej príjem vzhľadom na jej možnosti vo veci vyživovacej povinnosti voči maloletému. Podľa odvolateľa konajúca sudkyňa tak vynesením rozsudku pokračovala vo svojom nezákonnom konaní, pričom mala vedomosť o tom, že konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 bolo zastavené v celosti s nadobudnutím právoplatnosti ku dňu 27.10.2012, zaoberala sa hlavne znaleckým dokazovaním duševného a psychického stavu tak, ako je to uvedené v listinných dokladoch prílohy č. 5, pričom na to nemala zákonné oprávnenie a konala v danej veci svojvoľne. V prílohe č. 6 sú uvedené listiny zo súdneho spisu, v ktorých sú uvedené vyjadrenia k návrhu na rozvod zo strany navrhovateľky, z ktorých sú zrejmé dôvody návrhu na rozvod a spôsob starostlivosti o maloletého vrátane prisvojenia si spoločne nadobudnutého majetku na jeho úkor a nevrátenie navrhovateľkou zapožičaných finančných prostriedkov od neho za obdobie rokov 2000-2010, čo predstavuje čiastku 1.5 mil. Sk, a ktoré nakoniec vyústilo podľa odvolateľa zo strany navrhovateľky v roku 2011 až 2012 k scudzeniu jeho finančných prostriedkov vo výške 15.000 Eur. Súd bol upozornený aj na psychický stav navrhovateľky doplnením návrhu zo dňa 28.08.2012 na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu z 24.10.2012, ktorý je súčasťou prílohy č. 8 a kde je poukázané na možnú narcistickú povahu navrhovateľky vzhľadom na jej chovanie s tým, že navrhovateľka uprela svojim chovaním dieťaťu právo na rodinu, pretože narcistická matka má právo na romantické lásky a rozvody. Podľa odvolateľa navrhovateľka vlastným dobrým pocitom ospravedlnení akékoľvek svoje konania, neštíti sa ničoho pre naplnenie svojich predstáv aj za cenu rozbitia a zničenia rodiny, ešte aj vlastné dieťa je pre ňu prekážkou. Naplnenie svojich sexuálnych predstáv a právo na takúto lásku spôsobom zničenia vlastnej rodiny dostalo navrhovateľku až na psychiatriu a konajúca sudkyňa rieši tento problém vyšetrením zničenej časti rodiny voči ktorej si navrhovateľka neplní ani základné povinnosti dané právnym stavom SR. Navrhovateľka sa dokonca uchýlila podľa jej vyjadrenia ku konaniu, v ktorom podala trestné oznámenie na neho v septembri 2014 na základe doporučenia, vypracovaného návrhu zo strany Náruč, ktorá sa stará bezplatne o navrhovateľku, takto rozbíja rodinu, z ktorej zostala len časť na základe neexistujúceho uznesenia, ktoré zaniklo, keď konanie vedené sp. zn. 30P/364/2012 bolo zastavené v celosti s nadobudnutím právoplatnosti ku dňu 27.10.2012. Navrhovateľka predložila klamlivé informácie o obmedzovaní jej práv, pričom nemá záujem o starostlivosť o maloletého syna. Prejavila to aj pri podaní návrhu na výkon rozhodnutia, keď v čase podania tohto návrhu 14.10.2012 pravidelne navštevovala maloletého v prenajatom byte, na výžive dieťaťa sa ale nepodieľala v priebehu celého roka 2012. Svojmu maloletému synovi navrhovateľka dala darček formou navrhnutého výchovného opatrenia v októbri 2014 na základe doporučenia, vypracovania návrhu Náruč, ktoré odôvodňuje klamstvami o absencii v škole a zhoršeným prospechom v čase, keď jej syn bol vyznamenaný, nemal ani jednu neospravedlnenú hodinu a návrh odôvodnila aj neexistujúcim uznesením, ktoré zaniklo, keď konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 bolo zastavené v celosti nadobudnutím právoplatnosti ku dňu 27.10.2012.

20. Odvolateľ opakovane namieta postup súdu v konaní pod sp. zn. 30P/364/2012, tento označuje za svojvoľný, podľa neho súd neakceptoval svojim rozhodnutím ani svoje predchádzajúce právoplatne vykonateľné rozhodnutie o právoplatnom a vykonateľnom zastavení konania k 27.10.2012, neriešil otázku výživného na maloletého od 28.08.2012, čím ho ukrátil na výživnom od roku 2011 k vyhláseniu rozsudku, cca o 25.000,00 Eur. Nedoručil mu predvolanie na pojednávanie, na ktorom bol rozsudok vyhlásený. S doterajšími rozhodnutiami konal v rozpore so súčasným právnym stavom SR a Ústavou SR. Neakceptoval právnu skutočnosť, ktorou je viazaný, že právo nemôže byť založené na nepráve.

Z týchto dôvodov sa domáha aj vydania uznesenia o predbežnom opatrení, v rámci nariadeného predbežného opatrenia rozhodnúť o tom, že : a.) podľa § 170 ods. 1 O.s.p. je Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/364/2012 viazaný uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 09.10.2012 sp. zn. 30P/364/2012-68, ktorým súd konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 zastavil. Konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 bolo tak zastavené v celosti a na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia OS Žilina zo dňa 09.10.2012 ku dňu 27.10.2012 sp. zn. 30P/364/2012-68., b.) zaväzuje Okresný súd Žilina, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/364/2012 nekonal a aby vyznačil na prvopise rozhodnutia zviazanom v súdnom spise deň, keď rozhodnutia o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 30P/364/2012 v celosti, na základe vydaného právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Žilina z 09.10.2012 k 27.10.2012 sp. zn. 30P/364/2012-68 nadobudlo právoplatnosť s pripojením svojho podpisu a dátumu vyznačenia v zmysle § 62 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. c.) zaväzuje Okresný súd Žilina, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/364/2012 nekonal a aby vyznačil u právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina v príslušnom súdnom registri zastavenie konania pod sp. zn. 30P/364/2012 na základe uznesenia z 09.10.2012, sp. zn. 30P/364/2012-68, ktorým konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 bolo v celosti zastavené s nadobudnutím právoplatnosti ku dňu 27.10.2012 v zmysle § 62 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. d.) zároveň sa domáha zrušenia rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/364/2012 zo dňa 15.06.2016, ktorým súd manželstvo Mgr. O. Z., nar. XX.XX.XXXX. a Ing. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX rozvádza, súd zveruje maloletého S. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 150 Eur.

21. Odvolateľ k svojmu odvolaniu pripojil i prílohy, ktoré označuje pod číslom 1 až 10, každú prílohu tvorí viacero listín presne zadefinovaných odvolateľom (krajský súd poukazuje na obsah č. l. 1095 spisu). Listiny, ktoré označil odvolateľ v prílohovej časti odvolania pod bodom 1 až 10 aj pripája k odvolaniu (tie sú zažurnalizované na č. l. 1096-1229 súdneho spisu), ide o totožné listiny, ktoré odvolateľ predložil aj v konaním pred súdom prvej inštancie.

22. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina v písomnom vyjadrení k odvolaniu súhlasil s rozsudkom OS Žilina č. k. 30P/364/2012-1072 zo dňa 15.06.2016 v plnom rozsahu. Zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

23. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu vyjadrila svoj súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Uviedla, že odvolacia námietka jej manžela o zastavení konania sp. zn. 30P/364/2012 nemá oporu v žiadnom rozhodnutí súdu. V konaní o rozvod manželstva námietkou o zastavení konania sa Ing. Z. Z. bránil už viackrát a vždy neúspešne. Po právnej i skutkovej stránke sa stotožnila s rozhodnutím Okresného súdu Žilina, ktorým jej manželstvo s Ing. Z. Z. rozviedol, nemala žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

24. Odvolateľ Ing. Z. Z. v štádiu odvolacieho konania početnými písomnými podaniami napr. na č. l. 1250 (aj s prílohami), na č. l. 1250-1273 uvádza totožné procesné dôvody pre zastavenie rozvodového konania, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - uznesenie OS Žilina č.k. 30P/364/2012-68 z 09.10.2012 je podľa jeho názoru prekážkou pre vedenie konania o rozvod manželstva v odvolaním napadnutej veci.

25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník, v zákonom stanovenej lehote, proti rozsudku proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania aplikáciou ust. § 219 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2016, ďalej len aplikáciou ustanovenia § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2016, ďalej len v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre vecnú správnosť, zároveň sa stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje (§ 387 ods. 2 .

26. Konanie o rozvod manželstva je konaním návrhovým. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode (§ 100 Civilného mimosporového poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 a § 113 Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) ide o procesný inštitút spojenia veci, ku ktorému dochádza ex lege bez potreby ďalšieho rozhodnutia. Preto je súd povinný v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd pri úprave práv a povinností rodičov postupuje podľa hmotnoprávnych ustanovení Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Je jednoznačné, že v odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a v spojenom konaní rozhodoval o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva (o osobnej starostlivosti, o výživnom, o rodičovských právach, povinnostiach rodičov) na čas po právoplatnosti rozsudku. Krajský súd tu zdôrazňuje a dáva do pozornosti odvolateľovi, že o úprave rodičovských práv a povinností manželov do ich rozvodu súd rozhoduje podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine (v samostatnom konaní) ak títo rodičia - manželia spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli. O týchto rodičovských právach a povinnostiach k maloletému S. za obdobie do rozvodu manželstva je vedené konanie pred Okresným súdom Martin ( čo aj odporcovi je veľmi dobre známe ) znamená to, že otázka vyživovacej povinnosti k dieťaťu na čas do rozvodu manželstva bude predmetom rozhodovania v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa.

27. Konanie o rozvod manželstva a spojené konanie o úpravu práv a povinností manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode síce je konaním návrhovým, ale podľa procesných ustanovení Civilného mimosporového poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 za režimu ktorej procesno-právnej úpravy odvolací súd aj rozhoduje vo veci, ide o tzv. mimosporové konanie. V takomto type konania odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65, § 66 , z tohto dôvodu podrobil odvolaciemu prieskumu rozsudok súdu prvej inštancie po vecnej stránke ako celok.

28. Odvolací súd považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k základnej, nosnej odvolacej argumentácii procesného charakteru, ktorým odvolateľ namietal v aktuálne súdenej veci neexistenciu podmienok pre konanie o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinnosti manželov na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva k maloletému dieťaťu tvrdiac, že konanie vedené pod sp. zn. 30P/364/2012 „konanie" bolo zastavené uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/364/2012-68 zo dňa 09.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia na doložke právoplatnosti dňa 27.10.2012. Odvolateľ vidí nezákonný postup súdu najmä v tom, že napriek existencii právoplatného uznesenia o zastavení konania, okresný súd vydal meritórny rozsudok, ktorým jeho manželstvo s navrhovateľkou rozviedol a upravil práva a povinnosti na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode k maloletému dieťaťu. Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že o návrhu navrhovateľky podanom dňa 24.09.2012 u Okresného súdu Žilina vedenom pod 30P/364/2012-68 zo dňa 09.10.2012 o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode ich manželstva súd z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou konanie zastavil a označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2012. Mylne sa ale domnieva odvolateľ, že uvedené právoplatné uznesenie bráni rozhodovaniu v aktuálne súdenej veci, pretože po právoplatnosti tohto uznesenia ( deň právoplatnosti uznesenia nespochybňuje ani odvolateľ ) navrhovateľka podala dňa 5.11. 2012 ( doplnený 24.9.2015 ) u Okresného súdu Žilina nový návrh, hoc tento evidenčne bol zapísaný do súdneho registra pod sp. zn. 30P/364/2012 preukázateľne ide o nový návrh a o tomto jej návrhu rozhodol súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku. Právoplatne zastavené konanie o rozvod manželstva z dôvodu späťvzatia návrhu nebráni, netvorí procesnú prekážku pre vedenie konania o novom návrhu uplatnenom u súdu v dobe už po právoplatnom zastavení konania o predchádzajúcom návrhu. Súd mal splnené všetky procesné podmienky pre vedenie konania o rozvod manželstva účastníkov a pre konanie o úprave práv a povinností manželov na čas po právoplatnosti rozvodu k maloletému dieťaťu. Akákoľvek odvolacia argumentácia odvolateľa o viazanosti súdu prvej inštancie uznesením 30P/364/2012-68 vydané zo dňa 09.10.2012 o zastavení konania vo vzťahu k aktuálnemu konaniu je bez právneho významu. V tejto súvislosti sú bez právneho významu ( a preto na ne odvolací súd neprihliadal ) aj ďalšie súvisiace odvolacie argumentácie, v ktorých odvolateľ namieta dotknutú procesnú otázku, obdobne tomu je tak v prípade odvolacieho návrhu ktorým odvolateľ sa domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia - v tomto prípade ide o účelový procesný prostriedok obrany odvolateľa, ktorý na jednej strane vytýka súdu nečinnosť, na druhej strane procesnými podaniami bez vecnej podstaty sa usiluje o oddialenie riešenia podstatnej právnej otázky - rozvodu manželstva a súvisiacich práv manželov k maloletému dieťaťu na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

29. Krajský súd považuje za svoju povinnosť zaujať stanovisko k odvolacej argumentácii odvolateľa, ktorým namieta odňatie možnosti konať pred súdom, v nadväznosti na konštatáciu v rozhodnutí, že bol predvolaný na pojednávanie, nedostavil sa, neospravedlnil sa, nepožiadal o odročenie pojednávania, hoc odvolateľ tvrdí, že on predvolanie na pojednávanie neobdŕžal. Nie je tomu tak, ako to tvrdí odvolateľ. Krajský súd z obsahu spisu zistil, že meritórne pojednávanie okresný súd nariadil na deň 15.06.2016. Predvolanie na tento termín pojednávania odporca prevzal 27.05.2016, túto okolnosť potvrdzuje obsah doručenky (nachádza sa na č. l. 993 spisu), preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný na termín meritórneho pojednávania bol predvolaný v súlade s procesnými predpismi, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil. Odporcovi súd v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 umožnil, aby priamo na meritórnom pojednávaní realizoval svoje procesné práva ako účastník. Bolo na odporcovi, či súdom umožnený procesný priestor využije alebo nie. Tým, že sa odporca meritórneho pojednávania nezúčastnil, sám sa vzdal možnosti priamo na meritórnom pojednávaní argumentovať. Súd prvej inštancie mal splnené podmienky aj pre rozhodnutie vo veci samej, pretože disponoval rozsiahlym dôkazným materiálom (ktoré pre účely súdneho konania predkladali účastníci a ktoré súd si zadovážil v dôkaznej fáze). Usporiadanie rodinnoprávnej veci ( rodinnoprávnych vzťahov) bolo podľa názoru odvolacieho súdu naliehavé a v záujme nielen navrhovateľky a odporcu, ale aj v záujme ich maloletého syna S..

30. Pokiaľ odvolateľ vo viacerých častiach odvolania namieta zastupovanie navrhovateľky JUDr. Monikou Vakulovou a poukazuje na jej aktivitu aj ako zamestnankyne Centra Náruč, ide o odvolací argument bez vecného základu. Nad rámec krajský súd dodáva, že zastupovanie navrhovateľky menovanou splnomocnenou zástupkyňou je ( a aj bolo ) v súlade s právom. Občianske združenie Náruč je zriadená zákonom, má vymedzený obsah svojej náplne a činnosti a do rámca tejto náplne a činnosti patrí aj ochrana maloletých detí, ochrana žien, ktoré sa na tento inštitút žiadosťou o pomoc obrátia. Napokon tento odvolací argument nemá nijakú bezprostrednú súvislosť s riešenými vecnými otázkami, či už vo vzťahu k rozvodu manželstva účastníkov, ako aj k právam a povinnostiam ich ako manželov k maloletému dieťaťu na čas po právoplatnosti rozvodu ich manželstva.

31. V zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje odvolací súd naplnenie aj hmotnoprávnych podmienok pre rozvod manželstva. Vykonané dokazovanie preukázalo, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu zo svojich funkcií, ktorú plniť má, je iba zväzkom formálnym. Manželia nežijú spolu dlhodobejšie, spolu nehospodária, biologickú, ekonomickú funkciu manželstvo neplní, manželov citové väzby, vzájomná náklonnosť neviaže. Navrhovateľka v manželstve s odporcom nechce zotrvať. Odporca vo svojich viacerých podaniach poukazuje na negatívne správanie sa navrhovateľky voči rodine, ako aj voči nemu. Medzi účastníkmi sú vedené viaceré súdne konania, okrem konania o rozvod manželstva je vedené v aktuálnej dobe aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému S. na dobu pred rozvodom manželstva (ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu ukončené nebolo), bolo založené konanie o návrhu odporcu voči navrhovateľke o určenie manželského výživného, konanie o návrhu navrhovateľky o výkon rozhodnutia na upravený styk s maloletým synom . Aj tieto konania potvrdzujú vážny rozvrat v manželskom vzťahu účastníkov, navyše, manželov ešte viac oddeľujú. Odporca v odvolaní neuviedol jeden odvolací argument, prečo on chce v tomto manželstve zotrvať, ako si on predstavuje prípadné obnovenie spolužitia, obnovenie funkčnej rodiny. Manželov oddeľuje aj ich odlišný postoj k výchove a starostlivosti o maloletého S.. Matka sa aktívne uchádzala o starostlivosť o dieťa, zaujímala sa o maloletého aj v dobe po oddelení spolužitia s odporcom. Naopak odporca tomuto záujmu matky bránil, neumožňoval jej stretnutia s maloletým synom, dokonca ani podľa právoplatného uznesenia súdu o predbežnej úprave stretnutí matky s maloletým dieťaťom, predbežné opatrenie nariadil Okresný súd Žilina uznesením 30 P/364/2012-54 zo dňa 27.9.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 6 CoP/2/2013-233 zo dňa 31.1.2013 na návrh otca podaný dňa 28.8.2012 spolu aj s návrhom o zverenie maloletého do starostlivosti otca a určenie vyživovacej povinnosti matke - tu poznamenáva odvolací súd aj tú okolnosť, že predmetným uznesením maloletého S. súd aj dočasne zveril do starostlivosti otca

- viď. na č.l. 54 spisu čo je otcovi veľmi dobre známe, ako aj to, že v merite veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému S. na čas do doby rozvodu manželstva vedie konanie Okresný súd Martin. Aj v dotknutých otázkach vyvstali medzi manželmi ( rodičmi ) tak vážne rozpory, ktoré napätie v ich vzťahu ešte viac prehĺbili. Odporca v odvolaní neuviedol, čo by bol ochotný urobiť, resp. ako by si predstavoval ďalšie fungovanie manželského zväzku v budúcnosti. Práve naopak, odporca vo svojich podaniach iba kriticky, na viacerých miestach až s neúctou sa vyjadruje na adresu manželky, matky svojho dieťaťa, z jeho podaní rezonuje až averzný postoj k nej, čo vyvolalo presvedčenie odvolacieho súdu, že vo vzťahu navrhovateľky a odporcu ako manželov absentuje aj princíp tzv. základnej vzájomnej

úcty, pomoci, vyžadované Zákonom o rodine vo vzájomnom spolužití manželov. V prípade účastníkov manželstvo je formálnym zväzkom nenaplňujúcim zmysel a význam manželského zväzku nielen v rovine právnej ale ani v rovine ľudskej. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd vecne správne postupoval, keď manželstvo účastníkov rozviedol.

32. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu. Správne prihliadal súd prvoinštančný pri rozhodovaní v týchto otázkach na záujem maloletého, ktorý dlhodobo sa nachádza (na základe predbežného opatrenia) v osobnej starostlivosti odporcu. V tejto osobnej starostlivosti (vo význame reálne poskytnutej osobnej starostlivosti) u otca neboli zistené žiadne nedostatky a odvolací súd nepochybuje o tom, že aj na čas po rozvode túto osobnú starostlivosť vo vecnom slova význame svojmu dieťaťu poskytne riadne. Krajský súd dáva však do pozornosti otca, že starostlivosť o maloleté dieťa zahŕňa nielen hmotnú stránku výchovy významu ekonomického, výchovnú stránku významu právneho, ale zahŕňa aj výchovu citovú. Do rozsahu citovej výchovy patrí aj správne vedenie dieťaťa k druhému rodičovi, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo. Otcovi bola daná dôvera zo strany orgánu štátu, aby poskytol osobnú starostlivosť svojmu dieťaťu, stalo sa tak najmä preto, že navrhovateľka súhlasila v záujme svojho syna s touto formou starostlivosti. Neznamená to však, že odporca je oprávnený aj na to, aby zabránil synovi stretnúť sa s matkou v rozsahu vymedzených stretnutí. Odvolací súd upozorňuje na to, že v komplexnej výchove dieťaťa významnú rolu a úlohu má nielen otec, ale osobitnú úlohu má matka, pretože matka je len jedna a žiadna iná osoba ( ani najlepší otec ) svojmu dieťaťu nedokáže odovzdať takú formu citovej výchovy ako tomu je schopná matka. Aj keď manželstvo účastníkov súd rozviedol, rodičmi svojmu dieťaťu zostávajú naďalej, maloletý syn ich bude spájať hoc nie ako manželov, ale ako rodičov zodpovedných za budúcnosť svojho dieťaťa. S uvedomením si takéhoto poslania, akí majú rodičia v živote svojho dieťaťa, by mal otec pristupovať aj k pozícii a postaveniu matky v tomto rodičovskom vzťahu. V tejto súvislosti odvolací súd nabáda otca, aby sa snažil o budovanie korektného vzťahu k matke dieťaťa. Bude nanajvýš dôležité, aby otec v záujme výchovy maloletého syna prehodnotil svoje doterajšie negatívne postoje voči navrhovateľke (ako partnerke) a začal ju akceptovať ako matku svojho dieťaťa, na ktorú ( jej výchovu a starostlivosť ) jeho syn má aj právo, pretože maloleté dieťa aj podľa Dohovoru o právach dieťaťa má v prípade rozvodu rodičov a v prípade ich oddeleného spolužitia právo na obidvoch rodičov. Krajský súd upriamuje pozornosť aj na ust. § 25 ods.4 Zákona o rodine, podľa ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom ( upravený či už dohodou rodičov alebo súdnym rozhodnutím ), súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

33. Vzhľadom na vzájomnú komunikačnú bariéru, ktorá existuje medzi navrhovateľkou a odporcom najmä v otázkach starostlivosti, výchovy, v otázkach umožnenia stretnutí matky s maloletým synom, je nanajvýš žiaduce, aby bol aplikovaný právny prostriedok ochrany vzťahu rodič a dieťa. Tento zákonný prostriedok ochrany súd prvej inštancie v súdenej veci aj aplikoval, keď nariadil obidvom rodičom podrobiť sa konzultáciám a psychologickému poradenstvu. Tým je vytvorená aj možnosť v rovine odbornej ( prostredníctvom odborných konzultácií, poradenstva ) pracovať s tými témami, s ktorými rodičia vo výchove maloletého syna sa sami v rámci spoločnej komunikácie poradiť nevedia, resp. nevedia dosiahnuť konsenzný výsledok.

34. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky na čas po rozvode manželstva, súd prvej inštancie vychádzal z preukázaných osobných, rodinných, majetkových pomerov rodičov a vyživovaciu povinnosť navrhovateľky na maloletého syna určil v akceptovateľnej výške. Súdom určená výška výživného na maloletého sumou 150,- eur je v posudzovanej veci výživné primerané, nie nízke, zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa v jeho veku, ale aj zárobkovým možnostiam matky so zohľadnením aj tej okolnosti, že v rámci vymedzených stretnutí maloletý bude v priamej starostlivosti na náklady matky. K maloletému dieťaťu obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť a nepochybuje odvolací súd o tom, že aj otec zo svojho príjmu vyživovaciu povinnosť voči synovi zodpovedne plní a zo svojho príjmu participuje na úhradách potrieb dieťaťa. Pokiaľ otec vytýkal neprimerané plnenie ( aj neplnenie ) vyživovacej povinnosti matky k maloletému synovi v minulosti - otázka vyživovacej povinnosti matky k maloletému synovi na čas do právoplatnosti rozvodu manželstva bude predmetom rozhodovania v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa vedené u Okresného súdu Martin.

35. V otázke náhrady trov konania prvoinštančný súd rozhodol v súlade s § 144 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia.

36. O náhrade trov tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 v aplikácii s § 52 Civilného mimosporového poriadku, nezistil totiž výnimku pre rozhodovanie o trovách odvolacieho konania podľa § 53 až § 55 CMP. Znamená to, že každý z účastníkov si sám znáša trovy ktoré platil v odvolacom konaní.

37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie je prípustné podľa § 420 a možno ho odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.