Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1T-111-2016.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného F.. P. C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 177/16/7702 zo dňa 20.07.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. marca 2017 v Humennom, takto
rozhodol:
Súd obžalovaného F.. P. C., Z.. XX.XX.XXXX V. X., H. B., K. B. X. XXX/X, XXX XX Q.,
pre skutok, ktorého sa mal dopustil tak, že: „ako otec F.. Ľ. C., Z.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 27.09.2013 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200,00 eur mesačne do rúk matke dieťaťa Ľ. C., od októbra 2015 do 31.03.2016 si v Q. túto svoju povinnosť neplnil v sume určenej súdom, ale bez vážneho dôvodu prispieval na výživu maloletého iba po 170,00 eur mesačne, aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery mohol prispievať mesačne sumou 200,00 eur a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom matke dieťaťa Ľ. C. sumu 180,00 eur“,
čím mal spáchať
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.07.2016 oslobodzuje, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe i vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Dokazovanie vo veci bolo vykonané výpoveďami obžalovaného, svedkyne Ľ.. C. (F. F..) a listinnými dôkazmi.
Obžalovaný F.. P. C. vo svojej výpovedi uviedol, že je prvýkrát pred súdom v trestnom konaní a mrzí ho, že situácia dospela až k nemu. S matkou maloletého Ľ. sú rozvedení už takmer tri roky, ale bývalá manželka robí obštrukcie v konaní o zníženie výživného tak, aby súd nemohol o jeho nároku rozhodnúť. Zároveň sa vedie konanie o zverenie syna Ľ. do jeho osobnej starostlivosti. O zverenie požiadal preto, že bývalá manželka nemá žiadny záujem pracovať a finančné prostriedky, ktoré on poskytuje na syna,
nepostačujú na jeho výživu, pretože ich vo väčšej miere spotrebuje ona sama. On je od 26.05.2014 na starobnom dôchodku a poberá tento dôchodok vo výške 572,00 eur. Z tejto sumy sa mu vypláca 182 eur, pretože platí dlhy a exekúcie spôsobené manželkou. Výživné poskytované synovi v období od októbra 2015 do konca marca 2016 ponížil o sumu 30 eur mesačne, čím vznikol dlh vo výške 180 eur, pretože bol k tomu donútený vzniknutou situáciou. Syn bol a je u neho každý deň, vzorne sa o neho stará - na rozdiel od matky, ktorá syna terorizuje a psychicky deptá. U neho má syn zabezpečené všetko potrebné - stravu, bývanie, internet a podobne. Kupuje pre neho potraviny, ktoré sú vzhľadom na jeho vek vhodné. Poukázal na to, že výživné v sume 200 eur bolo stanovené v čase, keď ešte pracoval a mal vyšší príjem. Podal aj návrh na zníženie výživného. Súd v tejto veci koná už dva roky, no prieťahy spôsobuje bývalá manželka a vo veci nie je rozhodnuté. Počas odvolacieho konania o spätne priznanom výživnom jej vyplatil v splátkach 330 eur, čo malo predstavovať výživné priznané spätne okresným súdom. I keď odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu, exekútor mu v exekúcii exekvoval celú čiastku stanovenú súdom, od ktorej však neodrátal sumu, ktorú jej sám zaplatil, t.j. 330 eur. Následne žiadal od bývalej manželky, aby mu túto sumu vrátila, no doteraz tak neurobila. Chcel len svoje peniaze späť pre syna. Podľa jeho názoru dlh na výživnom žiada matka syna neoprávnene.
Matka maloletého v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že o syna sa stará ona, syn bol zverený jej, ona zabezpečuje potreby syna z toho, čo dostáva od obžalovaného, t. j. 188,26 eur mesačne. Poberá aj rodinné prídavky vo výške 23,52 eur a syn má priznané aj štipendium vo výške 45 eur. Ona sa stará o svoju zdravotne postihnutú mamu. Spochybnila starostlivosť otca o syna počas jeho návštev u otca. S poukazom na to, že obžalovaný je členom občianskeho združenia H. B. Q. X., okrem toho je členom občianskeho združenia Š. A. U. V. Q., vyjadrila predpoklad, že aj z tejto činnosti musí mať príjem. Potvrdila, že v decembri 2014 obžalovaný kúpil počítač pre syna a syn sa chodí na ňom hrať, niekedy sa zabudne až ho musí telefonicky volať, aby prišiel domov.
Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že počas svojho zamestnania si sporil do 3. piliera, išlo o doplnkové dôchodkové poistenie, ktorého správcom bola T.. V roku 2016 mu bola vyplatená 1 nasporenej sumy a mala mu byť vyplatená ďalšia splátka vo výške 500 eur, ale exekútor ju exekvoval pre jeho bývalú manželku. Pokiaľ ide o beh, behá rekreačne a za behanie nedostáva žiadne odmeny. Nie je členom Š. A. U. V. Q.. Pokiaľ poukázal 2% z dane Š. A., tak to boli 2% z príjmu za rok 2015, kedy ešte pracoval a suma, ktorú poukázal, bola 19 eur.
Obžalovaný ďalej k výpovedi svedkyne uviedol, že počítač kúpil synovi za sumu 650 eur. Nie je pravdou, že syn chodí od neho hladný, stále skonzumuje dve až tri jedlá podľa potreby. Hladuje u svojej matky, do školy chodí hladný, lebo nemá desiatu. V byte u matky býva dokonca sám, pretože ona je v B. Z. C., kde sa stará o svoju matku. Od júla 2016 on výživné neplatí, pretože mu priamo z dôchodku zráža sociálna poisťovňa a jemu nie je vyplácané ani životné minimum.
Obžalovaný bol samosudcom opätovne poučený o obsahu ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) TZT, o zániku trestnosti činu a pre možnosť doplatiť dlžné výživné v sume 180,00 eur, súd odročil hlavné pojednávanie.
V ďalšom priebehu hlavného pojednávania uviedol, že sumu 180 eur nebol schopný zaplatiť preto, že sám nemá z čoho žiť a stará sa o syna dennodenne. Je mu vyplácaný starobný dôchodok vo výške 182,20 eur, z toho uhrádza splátku hypotéky, internet pre syna, splátky telefónov a náklady spojené s bývaním, pričom býva v rodinnom dome. Po poslednom pojednávaní vo vyúčtovaní za elektrickú energiu mal nedoplatok vo výške 139,80 eur a túto sumu za neho uhradil jeho kamarát F.. E., ktorý mu na to požičal s tým, že mu to vráti do konca roka. Skrátením vyplácaného výživného v období uvedenom v obžalobe nespôsobil matke maloletého žiadnu ujmu, pretože v tom čase jej bolo vyplatené dlžné výživné, dokonca aj spätne. Keby to nezaplatil on, syn by nebol na žiadnom výlete ani na lyžiarskom výcviku, pretože matka by mu to nezaplatila. Uviedol, že toto obvinenie považuje za vydieranie zo strany matky maloletého.
Prokurátor v rámci záverečnej reči uviedol, že na základe vykonaného dokazovania navrhuje uznať obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe s tam uvedenou právnou kvalifikáciou a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou.
Obžalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že sa necíti byť vinný, pretože on sa o syna maximálne staral na rozdiel od matky, ktorá sa vyhýba práci, špekulatívne podvádza súd a klame. Žalobu, ktorú by mohol podať proti matke, by podal vlastne ako keby aj proti svojmu synovi, čo je proti jeho morálnym zásadám.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe - po formálnej stránke boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Trestná sadzba je stanovená až na dva roky odňatia slobody.
Podľa § 10 Trestného zákona je trestný čin, ktorý je prečinom definovaný takto: § 10 ods. 1 prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Ods. (2) Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Pri prečinoch TZ okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine.
Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zák. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 51/2015, zo dňa 31. marca 2016)
Pri zo zákona povinnom posúdení okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2), ako sú: spôsob spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka, súd poukazuje na to, že obžalovaný len v pomerne krátkom období platil výživné o 30,00 eur nižšie než bolo určené, čím vznikol dlh za obdobie šiestich mesiacov vo výške 180,00 eur. Starostlivosť otca o maloletého súd považuje za nadštandardnú - časté návštevy a zakúpenie počítača pre potreby syna potvrdila dokonca aj matka maloletého.
Hodnovernosť výpovedí obžalovaného a svedkov súd vyhodnocuje nielen v súvislosti s ďalšími dôkazmi, ale aj na základe osobného kontaktu na hlavnom pojednávaní, kde sa realizuje zásada bezprostrednosti a ústnosti. Vyjadrovanie obžalovaného bolo vecné s prvkami emotívnymi - ľútosť, pocit skrivodlivosti. Naproti tomu prejav a vystupovanie matky maloletej súd hodnotí ako demonštratívny so snahou o manipuláciu (spomína členstvo obžalovaného v športovom klube a v občianskom združení, odkiaľ „musí mať ďalšie príjmy“). Samosudca musel dokonca upozorniť Ľ. C., ak bude aj po napomenutí opäť rušiť priebeh hlavného pojednávania, že v zmysle § 70 ods. 1 TP, jej môže byť uložená poriadková pokuta do sumy 1650 eur (zápisnica a zvukový záznam z hlavného pojednávania konaného dňa 15.2.2017).
Nedoplatok na výživnom počas šesťmesačného obdobia za jestvujúcich okolností, keď sa otec o syna stará nad rámec určený súdom, výživné k rukám matky zabezpečuje súdny exekútor a matke bola duplicitne vyplatená aj suma 330,00 eur ako spätne priznané výživné, má za následok, že závažnosť skutku je nepatrná, preto v zmysle § 10 ods. 2 TZ, nejde o prečin.
Súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.