Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-162-2016.pdf
PDF · 96.55 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/162/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov : matky F. L., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Z. Z., F. XXX/XX a otca U. P., štátneho občana Slovenskej republiky trvale bytom Y., t. č. bytom Y. F. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh matky na zvýšenie výživného s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému U. z doterajšej sumy 80,-Eur mesačne na sumu 200,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2016. Na pojednávaní uviedla, že by bola ochotná sa dohodnúť na výživnom 120,-Eur mesačne. Matka uviedla, že maloletý U. bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.2.2010, č. k. XXP/XXX/XXXX- XX, zverený do jej výchovy a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne. Potom rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.11.2013 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 80,-Eur mesačne. Poukázala na to, že odvtedy náklady na výživu maloletého vzrástli. Vtedy bol maloletý žiakom 1. ročníka ZŠ a teraz je žiakom 5. ročníka ZŠ. Maloletý tiež navštevuje cyklistický a strelecký krúžok, k čomu potrebuje výbavu. Tiež jeho nároky na stravu a odev sú vyššie. Ďalej matka uviedla, že s maloletým navštevuje psychologickú a rehabilitačnú ambulanciu, má odporučené plávanie. Uviedla, že ona spolu s mal. U. býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom a ich maloletým synom D.. Poukázala na to, že otec sa so synom nestretáva, neplatí riadne ani doterajšie určené výživné, preto na neho podala aj trestné oznámenie a návrh na vykonanie exekúcie.
2. Otec maloletého nesúhlasil so zvýšením výživného a žiadal návrh matky zamietnuť, pretože nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého vyššou sumou. Poukázal na to, že okrem maloletého U. on má ešte ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k dvom maloletým deťom z jeho manželstva a ešte k maloletej nemanželskej dcére Z., na ktorej výživu mu bolo určené výživné 70,- Eur mesačne a pre nedostatočný príjem neplatí riadne výživné ani na ňu. Priznal, že so synom U. sa nestretáva, hoci rád by sa s ním stretával, ale rešpektoval želanie matky, ktorá si neželala, aby sa on s ním stretával. Otec uviedol, že pokiaľ by to bolo v jeho schopnostiach a možnostiach, určite by rád na maloletého platil aj viac, ale nie je to v jeho možnostiach. Priznal, že doterajšie určené výživné neplatil riadne, pretože ani to doterajšie výživné nebolo v jeho schopnostiach a je voči nemu vedené trestné konanie vo veci zanedbania povinnej výživy voči mal. U.. Uviedol, že ten zameškaný dlh predstavuje 720,-Eur, chce ho vyplatiť a pre účely vyplatenia zameškaného výživného si vybavil pôžičku, teda to výživné vyplatí z pôžičky. Otec uviedol, že on má len základné vzdelanie, do novembra 2016 pracoval
ako pomocník v dielni, kde zarábal len 310,-Eur mesačne a odišiel odtiaľ z dôvodu nízkeho zárobku, potom sa v 02/2017 zamestnal na dohodu ako šofér pre fy Y., kde už nepracuje a od marca XXXX pracuje na dohodu ako šofér pre pekáreň v O. a v krátkej dobe by mal u uvedeného zamestnávateľa uzavrieť riadnu pracovnú zmluvu a bolo mu povedané, že by mal zarábať v priemere 550,-Eur mesačne. Otec zdôraznil, že nie je v jeho schopnostiach platiť vyššie ako doterajšie výživné, poukázal na to, že má vyživovaciu povinnosť spolu k štyrom deťom, poukazoval aj na výdavky jeho rodiny a jeho detí pochádzajúcich z manželstva a pod.
3. Kolízny opatrovník poukázal na zmenu pomerov na strane maloletého, ktorý je vekovo starší a prestúpil na druhý stupeň ZŠ. Poukázal na to, že maloletý si v dôsledku psychickej choroby ničí, strihá veci a pod. a sú s tým spojené zvýšené výdavky. Prístup otca, ktorý má spolu 4 vyživovacie povinnosti sa im javí ako nezodpovedný s tým, že napriek tomu, že má len základné vzdelanie, mohol by byť schopný nájsť si zodpovedajúcu prácu, prípadne aj viac. Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné na sumu 100,-Eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v SP, potvrdenie o dávkach z č.l. 22, oznámenie UPSVaR z č.l. 23, správa SP a zoznam zamestnávateľov, výplatná páska matky, RL detí matky, zápisnica z č.l. 31, oznámenie UPSVaR o voľných pracovných miestach, správa bývalého zamestnávateľa otca, mzdový list, RL detí otca, potvrdenia o príjme manželky otca, potvrdenie o príjme otca, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX a XXP/XXX/ XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloletý U. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu nežijú. Rozsudkom Okresného súdu Z. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XXX/XXXX-XX bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP/XXX/ XXXX-XX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému na sumu 80,-Eur mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý U. 8 rokov, navštevoval X.ročník ZŠ, jeho stravné v školskej jedálni predstavovalo 20,- Eur mesačne a navštevoval školský klub s poplatkom 5,50 Eur mesačne. Maloletý navštevoval viaceré odborné ambulancie a mal zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotnými problémami. Matka mu platila poistku 14,-Eur mesačne. Matka maloletého bola vtedy na materskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Okrem maloletého U. mala matka vyživovaciu povinnosť k jej synovi D. L. nar. X.X.XXXX a bývala v spoločnej domácnosti s priateľom v jeho X-izbovom byte. Otec maloletého bol v čase uvedenej poslednej úpravy výživného ženatý, býval v spoločnej domácnosti s jeho manželkou a ich dvoma deťmi v dome u rodičov jeho manželky. Súd vtedy vychádzal zo skutkového zistenia, že okrem maloletého U. mal otec ešte dve vyživovacie povinnosti k jeho dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva, k mal. X. P. nar. XX.XX.XXXX a k mal. U. P. nar. X.XX.XXXX. Otec maloletého vtedy pracoval brigádne na stavbách s príjmom cca 400,-Eur mesačne.
6. Maloletý U. býva s matkou, s otcom sa nestretáva. Otec neplatí na neho riadne ani doterajšie určené výživné. V súčasnosti má maloletý U. XX,X rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 25,-Eur mesačne. Maloletý navštevuje cyklistický krúžok s mesačným poplatkom 5,-Eur a strelecký krúžok, ktorý je bezplatný a v súvislosti s krúžkami mu bol zakúpený bicykel a vzduchovka. 2-krát mesačne s ním matka chodí na plaváreň. Maloletý raz ročne navštevuje ambulanciu očnú, kožnú a alergologickú. Je vedený aj v ambulancii detskej psychiatrie, v súvislosti so svojou diagnózou si nadmerne ničí veci. Užíva lieky spolu v hodnote 5,-Eur mesačne.
7. Matka maloletého je rozvedená, spolu s maloletým U. býva v spoločnej domácnosti s jej priateľom a ich maloletým synom D.. Bývajú v 3-izbovom byte jej priateľa, na náklady bývania mu matka neprispieva. Okrem maloletého U. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej maloletému synovi D. L. nar. X.X.XXXX, pochádzajúcemu z jej terajšieho vzťahu. Do septembra XXXX bola matka na rodičovskej dovolenke, od 09/2016 pracuje ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa vo výške 488,24 Eur. Matka poberá prídavky na dve deti spolu sume 47,04 Eur mesačne. Okrem staršieho auta zn. D. r.v.XXXX matka nevlastní iný majetok väčšej hodnoty. Priateľ matky, s ktorým ona žije v spoločnej domácnosti, zarába podľa jej udania do 500,-Eur mesačne netto.
8. Otec maloletého je ženatý, býva v spoločnej domácnosti s jeho manželkou a ich dvoma maloletými deťmi. Bývajú v rodinnom dome rodičov jeho manželky, kde majú k dispozícii dve izby, na náklady bývania im prispievajú 120,-Eur mesačne. Okrem maloletého U. má teda otec ešte dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva, k mal. X. P. nar. XX.XX.XXXX a mal. U. P. nar. X.XX.XXXX a ešte má vyživovaciu povinnosť k mal. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej tiež z jeho mimomanželského vzťahu a na jej výživu mu bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.8.2013 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX určené výživné v sume 70,-Eur mesačne + splátky zameškaného dlhu 10,-Eur mesačne. Otec maloletého má len základné vzdelanie. Od 09/2014 do 31.8.2016 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa W. s.r.o. po zlúčení E group transport s.r.o., kde pracoval ako pomocník v dielni so zárobkom najviac do 410,-Eur mesačne brutto, t.j. 310,-Eur mesačne netto a odišiel odtiaľ kvôli nízkemu zárobku. Práca v stavebnej firme mu nevyšla, potom od 25.1.2017 sa zamestnal na Dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Y. s.r.o. s dohodnutou odmenou 3,- Eur/ hod. a predpokladaným zárobkom 400,-Eur mesačne, ale ochorel a od 1.3.2017 pracuje pre zamestnávateľa W. U., P. F.. Pracuje tam ako šofér s rozvozom v blízkom okolí, zatiaľ na dohodu a v krátkej dobe má uzavrieť riadnu pracovnú zmluvu s predpokladaným zárobkom podľa vlastného udania vo výške 550,-Eur mesačne. Manželka otca pracuje tiež v pekárni a zarába 300,- až 380,-Eur mesačne netto. Okrem staršieho auta zn. X. r.v. XXXX otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Na to auto by mal splácať pôžičku po 150,-Eur mesačne, ktorú ale kvôli zlej finančnej situácii tiež riadne nespláca. Tiež splácajú pôžičku po 40,-Eur mesačne, ktorú si v minulosti zobral na vyplatenie zameškaného výživného.
9. Kvôli zlej finančnej situácii otec neplatil na mal. U. riadne ani doterajšie určené výživné. Matka maloletého podala na neho trestné oznámenie, aj návrh na vykonanie exekúcie. Tunajším súdom je pod sp.zn. XT/XXX/XXXX vedené trestné konanie voči otcovi maloletého pre trestný čin zanedbania povinnej výživy a na deň 30.3.2017 je vytýčený termín pojednávania v uvedenej trestnej veci. Otec maloletého uviedol, že ten dlh na zameškanom doterajšom výživnom predstavuje 720,-Eur a chce ho vyplatiť a za tým účelom si vybavil pôžičku, teda to výživné bude vyplatené z pôžičky. Podľa vlastného udania má otec dlh aj na zameškanom výživnom pre jeho mal. dcéru Z., ktorý chce tiež vyplatiť z pôžičky.
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. V danej veci mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému U. nie je dôvodný. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému U. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, kedy mal maloletý X rokov a bol maloletý žiakom 2. ročníka ZŠ. Je pravdou, že odvtedy je maloletý o niečo starší, keďže teraz má XX rokov a prešiel na druhý stupeň ZŠ, čo by za iných okolností mohlo odôvodňovať zvýšenie výživného, ale na druhej strane súd musí prihliadať aj na zmenu pomerov na strane jeho rodičov, ktorá ovplyvňuje ich schopnosti a možnosti prispievať na výživu dieťaťa a súd mal za to, že nie je schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu
maloletého vyššou sumou. V zmysle Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu obaja jeho rodičia, ktorí sú povinní prispievať na jeho výživu podľa svojich schopností a možností a dieťa má právo podieľať sa na ich životnej úrovni. V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletého na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na dieťa a otec brigádnicky zarábal 400,-Eur mesačne. Teda v tom čase boli schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu maloletého väčšie ako schopnosti a možnosti matky a s prihliadnutím na pomer ich možností bol otec vtedy povinný väčšou mierou prispievať na výživu dieťaťa. Naviac vtedy súd vychádzal zo skutkového zistenia, že otec mal okrem mal. U. len dve vyživovacie povinnosti. Odvtedy došlo k zmene pomeru schopností a možností matky a otca prispievať na výživu maloletého U.. V súčasnosti už matka maloletého pracuje a dosahuje príjem 488,-Eur mesačne netto a spolu má vyživovaciu povinnosť len k dvom maloletým deťom. Otec maloletého má spolu štyri vyživovacie povinnosti a vzhľadom na jeho len základné vzdelanie je zrejmé, že aj jeho schopnosti a možnosti dosahovať vyššie a stabilnejšie príjmy sú značne obmedzené. Dva roky sa jeho mzda u zamestnávateľa E group s.r.o. a po zlúčení E group transport s.r.o. pohybovala na hranici minimálnej mzdy do 410,-Eur mesačne brutto. Kvôli nízkemu zárobku odtiaľ otec odišiel, hľadal si lepšie platenú prácu a teraz pracuje ako šofér, hoci zatiaľ na dohodu, ale predpokladá zárobok 550,-Eur mesačne. Matka maloletého U. síce požaduje od otca vyššie výživné, čo je z jej pohľadu prirodzené, ale vzhľadom na pomery otca, ktorý má spolu 4 nezaopatrené deti, je podľa názoru súdu nereálne, aby otec mohol prispievať na výživu mal. U. ňou požadovanou sumou. Otec má spolu 4 vyživovacie povinnosti, a keby aspoň z princípu spravodlivosti na každé dieťa mal prispievať matkou požadovanou sumou 200,-Eur mesačne, len jeho vyživovacia povinnosť k jeho deťom by tak mala predstavovať 800,-Eur mesačne, čo je v súčasných podmienkach asi nereálne pre muža len so základným vzdelaním. Podľa názoru súdu je aj doterajšia výška výživného na mal. U. na hranici jeho schopností a možností. Keby na každé dieťa otec prispieval sumou doposiaľ určenou na mal. U., t.j. po 80,-Eur mesačne, spolu by to pri 4 deťoch predstavovalo 320,-Eur mesačne, čo je podľa názoru súdu pri jeho zárobkových možnostiach pomerne vysoká suma. Preto zvýšenie výživného na maloletého U. by už podľa názoru súdu objektívne nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach a prípadné zvýšenie výživného, by preto pri prerozdelení jeho zárobku, bolo na úkor jeho ostatných detí, čo by asi nebolo voči nim spravodlivé. Je prirodzené, že zvýšenie výživného by bolo v záujme tohto maloletého dieťaťa, ale súd musí pri rozhodovaní objektívne posudzovať celkový skutkový stav, schopnosti a možnosti oboch rodičov a prihliadať na dôsledky svojho rozhodnutia. Asi by nebolo správne, vyhovením návrhu matky zvýšením výživného na mal. U., dostať otca do situácie, kedy by objektívne nebol schopný platiť určené zvýšené výživné, a tým ho vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania pre zanedbanie vyživovacej povinnosti. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, otec nebol schopný riadne platiť ani doterajšie určené výživné, a preto je voči nemu už vedené trestné konanie pre trestný čin zanedbania vyživovacej povinnosti a za účelom úhrady zameškaného dlhu na už doterajšom určenom výživnom bol otec nútený zobrať si pôžičku. Ako bolo vyššie konštatované, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom u otca nebola zistená žiadna vyššia životná úroveň, ale skôr nižšia. Preto jedno dieťa nemôže žiť nad svoje pomery na úkor zníženej životnej úrovne rodiča alebo dokonca iných osôb, tiež výživou odkázaných na povinného rodiča. V danej veci má súd za to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v tom, že došlo k zmene pomeru schopností a možností rodičov prispievať na výživu ich dieťaťa. Matka maloletého žije v spoločnej domácnosti s priateľom a dvoma deťmi a ich celkový príjem do domácnosti predstavuje spolu cca 1.115,-Eur mesačne ( čistá mzda matky 488,- Eur + Pnd 47,-Eur + príjem jej priateľa 500,-Eur + výživné 80,-Eur). Otec maloletého žije s manželkou a dvoma deťmi a platí výživné na ďalšie dve deti, teda príjem do jeho rodiny predstavuje najviac 827,-Eur, a to súd počítal s predpokladaným očakávaným príjmom, ktorý on ešte ani nedostal a doterajším nezvýšením výživným ( mzda otca 550,-Eur + mzda jeho manželky 380,-Eur + PnD 47,-Eur - výživné na mal. U. 80,-Eur - výživné na mal. Z. 70,-Eur). Preto možno konštatovať, že životná úroveň matky a tiež jej schopnosti a možnosti prispievať na výživu mal. U. sú vyššie ako životná úroveň otca a jeho schopnosti a možnosti, preto na zvýšené potreby dieťaťa oproti poslednej úpravy výživného, by v súčasnosti mala vyššou mierou prispievať matka. Preto zhodnotiac zistený skutkový stav, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti oboch rodičov, súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. U. zamietol ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov, pretože podľa názoru súdu nie je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého U. vyššou ako doterajšou sumou výživného, pričom doterajšia suma výživného zo strany otca je v porovnaní s jeho životnou úrovňou postačujúca na zabezpečenie primeranej životnej úrovne dieťaťa.
14. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).