Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: OREA, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 948 549, zastúpeného: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: U. F. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX Y. M., zastúpenému advokátkou JUDr. Michaelou Pagáčikovou, E. XXXX, XXX XX Y. M., v konaní o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/63/2015-155 zo dňa 9. februára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/63/2015-155 zo dňa 9. februára 2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Rozhodovanie o trovách konania vyhradil na dobu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia veci. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu zo dňa 14.10.2015, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky 3.000,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.06.2015 do zaplatenia a trov konania. Žalobca svoj nárok vymedzil ako províziu za sprostredkovanie príležitosti žalovaného ako záujemcu podľa Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.12.2014, uzatvoriť s kupujúcim, p. L. V., kúpnu zmluvu o prevode bytu žalovaného, k podpísaniu ktorej došlo 25.03.2015. Žalovaný odplatu žalobcovi nezaplatil ani po vykonanej výzve zo 14.09.2015, preto je podľa žalobcu v omeškaní.

2. S poukazom na priebeh prvoinštančného konania, vykonané dokazovanie, z neho vyvodené zistenia a závery za aplikácie § 774 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ"), § 51 OZ, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 53 ods. 2, 3 OZ, § 2 ods. 2, 3, 6 zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 04.12.2014 (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z.z."), § 3 ods. 1 písm. h), ods. 2 zák. č. 104/2014 Z.z., § 4 ods. 6 písm. a), b), ods. 7 zák. č. 104/2014 Z.z., § 7 ods. 1, 2, 3 zák. č. 104/2014 Z.z., § 10 ods. 6 písm. a) zák. č. 104/2014 Z.z., okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a zamietol ju v celom rozsahu. Konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.12.2014 došlo k platnému uzavretiu zmluvného vzťahu občiansko- právneho charakteru, v ktorom vzájomné práva a povinnosti účastníkov sú vymedzené v písomnej zmluve označenej ako Zmluva o sprostredkovaní uzavretá v zmysle § 642 Obchodného zákonníka, zo 04.12.2014, v spojení s jej Dodatkom č. 1 z 09.03.2015. Ukončeniu zmluvného vzťahu k 18.03.2015 (uplynutím času) nepredchádzalo ukončenie vzťahu odstúpením či výpoveďou. Pokiaľ v zmluve bol

uvedený odkaz na § 642 Obchodného zákonníka, tak vzhľadom na formulárový typ zmluvy nešlo podľa okresného súdu o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, preto v zmysle § 53 ods. 2 nedošlo k platnému dojednaniu o voľbe Obchodného zákonníka; relevantné bolo posúdenie právneho postavenia žalovaného v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa. Z úpravy v § 774 až § 777 vyplýva, že charakteristickým znakom sprostredkovateľskej zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy (príležitosť zmluvu uzavrieť), ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Odmena je viazaná pri tomto zmluvnom type na výsledok, ktorým je uzavretie zmluvy. V predmetnej zmluve bol záväzok sprostredkovateľa vymedzený v bode 2.1 Článku II. v spojení s bodom 4.1, 4.2 Článku IV. zmluvy. Okresný súd uviedol, že žalobca sa zaviazal vykonávať všetky činnosti potrebné na to, aby záujemcovi vznikla príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu za požadovanú cenu a v prípade, že záujemca o to požiada (čo urobil žalovaný už pri vzniku zmluvného vzťahu), je sprostredkovateľ povinný pre záujemcu bezodkladne zabezpečiť vypracovanie kúpnej zmluvy a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zároveň uhradiť poplatkové povinnosti vymedzené v bode 4.2. Nárok na odmenu vzniká už zaobstaraním príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu a jej splatnosť je upravená v prípade, že zmluva bola uzavretá v lehote 15 dní odo dňa, kedy bola záujemcovi vyplatená jej kúpna cena, najneskôr do troch mesiacov odo dňa, kedy bola kúpna zmluva uzavretá. V prípade, že kúpna zmluva nebude uzavretá (nie však zavinením zabezpečeného budúceho kupca), ale z dôvodov na strane záujemcu, vzniká záujemcovi povinnosť zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu do 15 dní odo dňa, kedy záujemcovi vznikla príležitosť na uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa tejto zmluvnej úpravy je chránený sprostredkovateľ pred tou možnosťou, že urobí všetky potrebné činnosti smerujúce k uzavretiu sledovanej zmluvy, prípadne na požiadavku zmluvu aj vypracuje, a záujemca v konečnej fáze zmluvu neuzavrie, i keď sú splnené ním vopred určené podmienky pre uzavretie sledovanej zmluvy. Následky takéhoto výsledku sprostredkovania, veľmi všeobecná úprava sprostredkovateľskej zmluvy v Občianskom zákonníku nerieši. Neupravuje teda spôsob ochrany sprostredkovateľa pred týmto, pre neho negatívnym výsledkom, možnosťou vzniku nároku na odmenu už zaobstaraním príležitosti pre záujemcu uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, ako to upravuje v § 645.

3. I keď zmluva účastníkov zo 04.12.2014 v spojení s jej Dodatkom č. 1 zo dňa 09.03.2015 podľa okresného súdu nespĺňa podstatné náležitosti upravené v § 774 (kde je odmena viazaná na výsledok, ktorým je uzavretie sledovanej zmluvy), keď nárok na odmenu vzniká už zaobstaraním príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu, okresný súd posúdil zmluvu účastníkov ako zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 51 OZ, t.j. ako netypickú zmluvu, ktorá neodporuje dobrým mravom, či účelu Občianskeho zákonníka. Na druhej strane, ide o zmluvu spotrebiteľskú, podliehajúcu jednak režimu v úprave § 52 a nasl., ale aj režimu zákona č. 102/2014 Z.z. Pokiaľ sa žalobca pokúšal argumentovať, že je potrebné robiť rozdiel medzi spotrebiteľmi resp. typom spotrebiteľských zmlúv, platná zákonná úprava je striktná a nerobí žiadne rozdiely či výnimky, a to v záujme ochrany spotrebiteľa pred zneužitím jeho nerovnocenného postavenia v porovnaní s dodávateľom tovaru či služby, keď spotrebiteľ nemá potrebné znalosti v predmete podnikania dodávateľa a v právnej oblasti.

4. Bolo nesporné, že zmluva účastníkov zo 04.12.2014 a jej Dodatok č. 1 z 09.03.2015 boli uzavreté (podpísané) u žalovaného (v priestoroch, v ktorých vykonával podnikanie), kde za ním prišiel zástupca žalobcu W. O., s ktorým boli zmluva a jej dodatok uzavreté. Zmluva tak bola uzavretá za fyzickej prítomnosti dodávateľa služby a žalovaného ako spotrebiteľa, na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom sprostredkovateľa. Tento má realitnú kanceláriu na adrese sídla podnikania v Dolnom Kubíne, ul. Jánoškova 1545. Preto okresný súd ustálil, že predmetná zmluva v spojení s jej Dodatkom č. 1, v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/, § 2 ods. 3 písm. b/ zákona č. 102/2014 Z.z. je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov dodávateľa služby. Žalobcovi pri takejto zmluve vznikli voči spotrebiteľovi informačné povinnosti vymedzené v § 3 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z., medzi nimi aj povinnosť oznámiť spotrebiteľovi informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, o podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy, a zároveň mu poskytnúť formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy 3 zákona. Zákon č. 102/2014 Z.z. vyžaduje v § 3 ods. 2 písm. b/ poskytnutie uvedenej informačnej povinnosti (aj ďalších) v listinnej podobe, resp. v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca si túto informačnú povinnosť voči žalovanému nesplnil (poučenie na možnosť odstúpenia od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h/ zákona č. 102/2014 Z.z. v spojení s § 7 neobsahuje predmetná písomná zmluva a poučenie nebolo ani inak preukázateľne zachytené). Následkom porušenia tejto povinnosti došlo v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z.z. k predĺženiu dĺžky lehoty na odstúpenie, plynúcej od uzavretia predmetnej zmluvy

o poskytnutí služby, až na dvanásť mesiacov plus 14 dní. Žalobca ale vykonával činnosti, ktoré boli predmetom jeho záväzku zo zmluvy účastníkov, už bezprostredne po uzavretí zmluvného vzťahu, keď už 05.12.2014 uzavrel s budúcim kupujúcim L. V. Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti žalovaného, následne to oznámil žalovanému, komunikoval so žalovaným aj L. V. vo veci uzavretia požadovanej kúpnej zmluvy, a to bez splnenia ďalšej povinnosti upravenej v § 4 ods. 6, 7 zákona č. 102/2014 Z.z., t.j. bez vyžiadania si od spotrebiteľa výslovného súhlasu so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, s poučením spotrebiteľa, že udelením tohto súhlasu stráca po úplnom poskytnutí služby spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy, pre ktorý zákon opäť vyžaduje zaznamenanie súhlasu na trvanlivom nosiči. Nesplnenie uvedených povinností, uvedených v § 3 ods. 1 písm. h/ a v § 4 ods. 6, 7 zákona č. 102/2014 Z.z., je sankcionované podľa § 10 ods. 6 písm. a/ tohto zákona, zánikom povinnosti spotrebiteľa platiť za služby poskytnuté počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia. Žalobca poskytoval žalovanému služby od vzniku ich vzťahu, t.j. od 04.12.2014 až do uzavretia kúpnej zmluvy, ktorú pripravil 25.03.2015, t.j. počas plynutia lehoty na odstúpenie, vzťahujúcej sa na tento prípad. Ak sa úprava § 10 ods. 6 písm. a/ zákona č. 102/2014 Z.z. vzťahuje na plnenie poskytnuté spotrebiteľovi počas trvania zmluvy, t.j. včas, o to viac sa vzťahuje na plnenia poskytnuté v omeškaní nespôsobenom však spotrebiteľom, teda už po skončení zmluvného vzťahu účastníkov. Bolo by podľa okresného súdu neakceptovateľné viazať sankciu upravenú v § 10 ods. 6 písm. a/ na plnenia poskytnuté dodávateľom služby včas, podľa dohody účastníkov a sankciu už neaplikovať na poskytnuté plnenia po dohodnutom termíne, t.j. v tomto prípade, ak by bola obstaraná príležitosť uzavrieť požadovanú zmluvu sprostredkovateľom do 18.03.2015, tak žalovaný nie je povinný platiť odmenu, ale pri obstaraní tejto príležitosti a uzavretí zmluvy po 18.03.2015 by už sprostredkovateľ sankcionovaný nebol. Tak by bol zvýhodnený ten dodávateľ služby, ktorý porušil informačné povinnosti a zároveň si voči spotrebiteľovi nesplnil svoj záväzok včas v dojednanej lehote, pred dodávateľom, ktorý porušil informačné povinnosti, ale zmluvný záväzok splnil včas.

5. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ žalobca nepostupoval v súlade so zákonom č. 102/2014 Z.z., keď si voči žalovanému nesplnil informačné povinnosti, ktoré sú tak závažného charakteru, že ich nesplnenie zákon sankcionuje stratou nároku na odmenu za poskytnuté plnenia, tak nemožno hovoriť, vo vzťahu k obrane žalovaného, keď sa odvolával na zákon č. 102/2014 Z.z., o zneužití práva žalovaným ako spotrebiteľom, ale o následku spočívajúcom v zániku povinnosti spotrebiteľa platiť odmenu, nastupujúcom výlučne pre konanie žalobcu, ktorý vo vzťahu k žalovanému postupoval v rozpore so zákonom (§ 3 ods. 4, § 4 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z.z.). Okresný súd žalobu na zaplatenie odmeny vo výške 3.000,- Eur s príslušenstvom zamietol, nakoľko žalovanému za splnenia podmienok uvedených v § 10 ods. 6 písm. a/ zákona č. 102/2014 Z.z. nevznikla povinnosť platiť žalobcovi odmenu za ním poskytnuté služby na základe zmluvy účastníkov uzavretej 04.12.2014 v spojení s jej Dodatkom č. 1 z 09.03.2015.

6. K ďalšej argumentácii žalobcu o zaobstaraní príležitosti žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu s L. V. už 05.12.2014, okresný súd uviedol, že tomu tak nebolo; v danom prípade pojem „obstaranie príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu", vzhľadom na osobu potenciálneho kupujúceho, možno považovať za naplnený až momentom, keď tento kupujúci bol pripravený bezpodmienečne uzavrieť sledovanú kúpnu zmluvu. L. V. však bol reálne schopný uzavrieť kúpnu zmluvu až po predchádzajúcom uzavretí zmluvy o úvere čerpaného na financovanie podstatnej časti odsúhlasenej kúpnej ceny za byt a s tým spojenej záložnej zmluvy požadovanej bankou, k čomu došlo až bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2015 (je zrejmé, že kúpnu zmluvu žalobca pripravil aj vzhľadom na svoje omeškanie a predchádzajúce urgencie žalovaného hneď po uzavretí očakávanej úverovej zmluvy). Žalobca teda do 18.03.2015, t.j. do konca lehoty dojednanej účastníkmi pre trvanie ich zmluvného vzťahu, nesplnil svoj záväzok zo zmluvy. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania okresný súd postupoval v zmysle § 151 ods. 1-3 OSP.

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (č.l. 173-174 spisu). Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď za „najproblematickejšie" považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku „v týchto častiach: 1. nesúhlas súdu s voľbou práva aplikujúceho sa na tento zmluvný vzťah, 2. poukázanie na nesplnenie informačnej povinnosti žalobcu podľa zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb a základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a 3. posúdenie okamihu, kedy vznikol žalobcovi nárok na odplatu a teda zaplatenie provízie". Žalobca nepoprel, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným mohol

podliehať právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka; podstatné bolo, že sprostredkovanie aj všetky súvisiace úkony vykonal práve žalobca ako sprostredkovateľ. Záujemcovi nielenže obstaral uzavretie kúpnej zmluvy, ale pričinením žalobcu bol dosiahnutý požadovaný výsledok - samotné uzavretie kúpnej zmluvy. Obsah uzavretej dohody o sprostredkovaní žalobca z vykonaného dokazovania považoval za nepochybný, ako i to, že svoje záväzky z tejto dohody splnil. Podľa žalobcu v tomto konkrétnom prípade ide „o hrubé zneužitie práva žalovaným, špeciálne zákona č. 102/2014 Z.z." ako objasnil právny zástupca žalobcu na pojednávaní 19.01.2016 v záverečnej reči. K tomu žalobca v odvolaní uviedol „bežný príklad z praxe", ktorý opísal. Podľa žalobcu skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po 18.03.2015, nebola smerodajná, pretože vzniku nároku žalobcu na províziu nebráni fakt, že sa sprostredkúvaná zmluva uzavrie po skončení trvania zmluvy o sprostredkovaní za predpokladu, že kupujúci bol počas trvania zmluvy o sprostredkovaní skutočne zabezpečený. Opačný prístup by viedol k právnej neistote, keď záujemcovia by účelovo mohli uzavierať zmluvy so sprostredkovanými osobami až po ukončení zmluvy o sprostredkovaní, bez úhrady provízie sprostredkovateľovi. Žalobca dodal, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za rozsudok, „ktorý má formálne oporu v zákone". Poukázal však na to, že v určitých prípadoch súd „jednoducho musí prelomiť prísnosť formálneho výkladu zákonov, ak proti nim stoja zásady, ako dobré mravy a zákaz zneužitia práva... Nie je predsa správne, ak žalovaný, hoci koná celý čas podvodne a účelovo, uspeje len na základe svojho statusu spotrebiteľa". Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal náhradu trov celého konania.

8. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právnej zástupkyne (č.l. 181-182 spisu). Žalovaný napadnutý rozsudok okresného súdu označil za vecne správne rozhodnutie a naopak odvolanie žalobcu za nedôvodné. Podľa žalovaného v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukázali naplnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na zaplatenie žalobcom požadovanej peňažnej čiastky. Skutočnosť, že súd nerozhodol v súlade s právnym názorom žalobcu nemožno automaticky hodnotiť tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak ako to žalobca uvádza. Žalovaný poukázal na to, že zo skutkového stavu zisteného dokazovaním vyplynulo, že žalobca nesplnil svoju povinnosť dojednanú v zmluve o sprostredkovaní uzatvorenej so žalovaným, a to sprostredkovať v dohodnutom časovom intervale relevantného kupca, reálne schopného uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť byt žalovaného a zaplatiť zaň žalobcom požadovanú kúpnu cenu. Okresný súd vec po právnej stránke posúdil správne, keď vo svojom rozhodnutí reflektoval „aktuálnu" právnu úpravu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne § 3 ods. 1 písm. h) a v § 5 ods. 6, 7 zákona č. 102/2014 Z.z., pričom porušenie zákonných povinností v zmysle dikcie ust. § 10. ods. 6 cit. zákona č. 102/2014 Z.z. sa sankcionuje zánikom povinnosti spotrebiteľa platiť za služby poskytnuté pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, a to bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia. Súčasne platná a účinná právna úprava zabezpečujúca ochranu spotrebiteľa v zmysle zákona č. 102/2014 Z.z. predstavuje kogentnú normu verejného práva, vychádzajúcu z európskej legislatívy - ide o transponovanú smernicu Európskeho Parlamentu a Rady č. 2011/83/EÚ z 25 októbra 2011, ktorej aplikáciu je nutné dodržať. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorú vyčíslil.

9. K doručenému vyjadreniu žalovaného (č.l. 183, 183 rub spisu) sa žalobca nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 v spojení s § 378 ods. 2 verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

11. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v priebehu odvolacieho konania vyvolaného odvolaním žalobcu v podaní zo dňa 25.02.2016, od 01.07.2016 (§ 474 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP") v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 , preto bol krajský súd ako súd odvolací od 01.07.2016 v tomto konaní povinný ďalej postupovať podľa CSP. Vyplýva to z ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Preskúmaním napadnutého rozsudku a prvoinštančného konania, ktoré mu predchádzalo, krajský súd konštatoval, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec i právne posúdil. Pritom krajský súd zdôrazňuje, že pri preskúmaní veci sa mohol obmedziť len na dôvody a ten rozsah odvolacích dôvodov, ktoré žalobca uplatnil v rámci odvolacej lehoty a súčasne, ktoré mali väzbu na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorým bol v odvolacom konaní viazaný (§ 383 . Preskúmaním veci krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na vecnú správnosť jeho meritórneho výroku o zamietnutí žaloby a stotožnenie sa s dôvodmi tohto zamietnutia, uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd primárne odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

17. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k relevantným odvolacím dôvodom žalobcu, krajský súd uvádza, že po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, s prihliadnutím na § 387 ods. 2 dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré vytvárajú relevantné východiská pre zamietnutie žaloby. Základom pre napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bol záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného vo vzťahu k uplatňovanej peňažnej pohľadávke žalobcu v sume 3.000,- Eur s príslušenstvom, odvodzovanej od skutkového a právneho titulu - existencie záväzkového právneho vzťahu sporových strán ako zmluvných strán Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.12.2014 v spojení s Dodatkom č. 1 z 09.03.2015. Pokiaľ okresný súd uvedenú zmluvu a zmluvný vzťah podradil pod právny režim a cez kvalifikovaný status žalovaného ako spotrebiteľa v zmluvou založenom občiansko-právnom vzťahu aplikoval i právne normy osobitne upravujúce práva žalovaného ako spotrebiteľa a oproti stojace povinnosti žalobcu ako sprostredkovateľa a súčasne podnikateľa v rámci jeho činnosti realitnej kancelárie, teda ak aplikoval i zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak odvolací súd v tomto postupe a rozhodnutí okresného súdu nezistil nesprávne posúdenie veci. Napokon odvolateľ ani v rámci odvolania nezákonnosť ako takú napadnutému rozhodnutiu okresného súdu nevytkol. Za dôvodnú považoval odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, v podmienkach danej veci aplikáciu zák. č. 102/2014 Z.z. V tomto smere bolo relevantné ust. § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 102/2014 Z.z., podľa ktorého zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom, uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho. Pokiaľ ide o vyhodnotený spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, napriek tomu, že samotná zmluva odkazovala na právnu úpravu Obchodného zákonníka, je potrebné uviesť, že žalobca ako dodávateľ služby (sprostredkovanie kúpy a predaja), ktorý je ako obchodná spoločnosť nepochybne podnikateľom a má v predmete činnosti zapísanú aj realitnú činnosť, do ktorej sprostredkovanie kúpy a predaja nehnuteľnosti patrí, sám vopred v návrhu zmluvy stanovil obsah zmluvy a aj podmienky jej realizácie. Žalobca takýto (formulárový) typ zmluvy používa bežne pri výkone svojej podnikateľskej činnosti - realitnej činnosti. Pre kvalifikáciu uzavretej zmluvy ako spotrebiteľskej bolo relevantné ust. §

52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Pre úplnosť k právnej otázke občiansko-právnej alebo obchodno-právnej regulácie samotného záväzkového zmluvného vzťahu účastníkov odvolací súd za relevantný pre posúdenie sporu považoval predmet záväzku, ktorým bolo sprostredkovanie uzavretia zmluvy. V tomto smere odvolací súd primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 23Cdo/2589/2010, v zmysle ktorého pre posúdenie dopadu Občianskeho či Obchodného zákonníka, ktorých ustanovenia upravujúce zmluvu o sprostredkovaní sú v českom i v slovenskom právnom poriadku totožné, v danom prípade voľba Obchodného zákonníka pre úpravu zmluvy o sprostredkovaní uzavretej s fyzickou osobou smeruje k zhoršeniu právneho postavenia účastníka zmluvy, ktorý nie je podnikateľom. Voľba Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka je teda neplatná a sprostredkovateľská zmluva sa spravuje Občianskym zákonníkom (k tomu porovnaj i rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Cdo 1642/2011, Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 6Co/70/2014 z 24.02.2015).

19. K aplikácii zák. č. 102/2014 Z.z. i na činnosť realitných kancelárií (realitnú činnosť), je potrebné uviesť, že uvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014, pričom jeho prijatie bolo výsledkom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25.10.2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 93/13/EHS a Smernica Rady Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje Smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES. Uvedený zákon narába so subjektmi spotrebiteľ a predávajúci. Pojem „predávajúci" je treba vykladať širšie - nielen ako „tradičného" predávajúceho, ale ako osobu - podnikateľa, či skôr profesionála, ktorý spotrebiteľovi buď predáva tovar (napr. štandardná kúpna zmluva), alebo ktorý mu za odplatu poskytuje službu (plní inak než predajom tovaru), za predpokladu, že vzťah, ktorý medzi ním a spotrebiteľom vzniká, spĺňa ďalšie požiadavky zákona. Otázku, či uvedený zákon možno aplikovať, resp. pôsobí i na činnosť realitných kancelárií, ktorých nosnou činnosť je sprostredkovanie predaja, či prenájmu nehnuteľností, nie ich predaj, zákon výslovne nerieši. Avšak je dôvodné vychádzať zo samotnej Smernice, kde v jej úvodných ustanoveniach (článok 26) sa uvádza: „...Zmluvy o službách, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na výstavbu prístavkov k budovám (napríklad garáž alebo veranda) a na opravu a renováciu budov, ktoré nie sú podstatnou prestavbou, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice rovnako ako zmluvy o službách realitného agenta a zmluvy o prenájme priestorov na iné účely ako na bývanie". Relevantné v prejednávanej veci bolo zistenie (tak ako správne uviedol okresný súd), že zmluva účastníkov zo dňa 04.12.2014 a jej Dodatok č. 1 zo dňa 09.03.2015 boli uzavreté (podpísané) u žalovaného (v priestoroch, v ktorých vykonával podnikanie), kde za ním prišiel zástupca žalobcu p. W. O., s ktorým boli zmluva a jej dodatok uzavreté. Zmluva tak bola uzavretá za fyzickej prítomnosti dodávateľa služby a žalovaného ako spotrebiteľa, na mieste ktoré nebolo prevádzkovým priestorom sprostredkovateľa a ktorá bola teda vyhodnotená ako spotrebiteľská zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov dodávateľa služby s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 102/2014 Z.z. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že k uzavretiu, resp. k podpisu predmetnej zmluvy nedošlo v sídle žalobcu, ale u žalovaného, t.j. mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.

20. Ak teda okresným súdom na predmetný zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 102/2014 Z.z., keďže došlo k uzavretiu zmluvy mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, tak je potrebné i vo všeobecnej rovine uviesť, že samotné subjekty zákona by mali venovať zvýšenú pozornosť informačnej povinnosti, ktorú majú voči spotrebiteľom, a to aj pred uzavretím zmluvy s poukazom na § 3 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 6, 7 zák. č. 102/2014 Z.z. Nesplnenie uvedených povinností je sankcionované podľa § 10 ods. 6 zák. č. 102/2014 Z.z., teda zánikom povinnosti spotrebiteľa platiť za služby poskytnuté počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia. Nakoľko tieto povinnosti neboli zo strany žalobcu splnené, resp. žalobca postupoval v rozpore so zák. č. 102/2014 Z.z., okresný súd vecne správne rozhodol, ak žalobu zamietol.

21. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že vo vzťahu k posúdeniu okamihu, kedy mal vzniknúť žalobcovi nárok na odplatu, teda na zaplatenie žalovanej provízie, neboli odvolacie dôvody žalobcu relevantné, keďže napokon určujúce pre zamietnutie žaloby bolo nesplnenie informačných povinností žalobcu voči žalovanému v zmysle úpravy v § 102/2014 Z.z., v dôsledku ktorej skutočnosti žalovanému ako spotrebiteľovi v právnom vzťahu k žalobcovi nevznikla povinnosť platiť za poskytnuté služby, bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia. Uvedený záver odvolateľ v rovine aplikovanej právnej úpravy na daný

skutkový stav vo svojom odvolaní v zásade nepoprel, žiadal však, aby súd žalovanému a jeho obrane v danom spore neposkytol právnu ochranu, keďže podľa žalobcu žalovaný zneužil svoj právny status spotrebiteľa. K tomu je potrebné uviesť, že v samotnej aplikácii a interpretácii zákona č. 102/2014 Z.z. na skutkový stav v spore, zistený z riadne a dostatočne vykonaného dokazovania, odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by mal obranu žalovaného v súdnom spore hodnotiť ako zneužívanie právneho postavenia spotrebiteľa. To, že aj z hmotno-právneho hľadiska spotrebiteľa požívajú v právnom poriadku Slovenskej republiky zvýšenú ochranu oproti podnikateľom, s ktorými vstupujú do právnych vzťahov, sa premietlo i do práva procesného, keď napr. v čl. 6 ods. 1 sa uvádza, že strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Uvedené tvorí jeden zo základných princípov civilného sporového konania a týka sa napr. aj sporov so spotrebiteľmi. Je dôvodné tiež uviesť, že i v rovine hmotno-právnej úpravy spotrebiteľského práva, do ktorej je potrebné zaradiť i zák. č. 102/2014 Z.z. a ktorý mal/a mohol okresný súd aplikovať i ex offo (práve z hľadiska dodržania princípu v zmysle čl. 6 ods. 1 v rovine zvýšenej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu), oproti právam spotrebiteľa stoja povinnosti podnikateľa, na ktoré musí podnikateľ nevyhnutne dbať. Ak tomu tak nie je, tak nastupuje sankcia, napr. vo forme upretia práva na odmenu. Bolo na žalobcovi ako podnikateľovi v realitnej činnosti, aby dodržal všetky povinnosti a požiadavky stanovené pre túto činnosť vo vzťahu k fyzickým osobám - spotrebiteľom. Pokiaľ teda žalobca v tomto smere nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou z hľadiska dodržania noriem spotrebiteľského práva, konkrétne informačnej povinnosti v zmysle zák. č. 102/2014 Z.z., potom tento jeho nedostatok nie je možné prenášať v neprospech spotrebiteľa/protistrany. Oboznámením sa so skutkovým a právnym stavom veci z hľadiska kreovania, priebehu a ukončenia okresným súdom ustáleného právneho vzťahu sporových strán v rámci danom uzavretou sprostredkovateľkou zmluvou, ani odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by cez argument žalobcu o prihliadaní na princíp dobrých mravov, resp. o zneužití svojho právneho postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, mal žalovaného zaviazať na zaplatenie žalovanej provízie sprostredkovateľa s príslušenstvom, a to napriek úprave v zák. č. 102/2014 Z.z.

22. Z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na závery tak súdu prvej inštancie ako aj vyššie uvedené dôvody krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správne rozhodnutie, vrátane závislého výroku vo vzťahu k trovám konania, v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

23. Odvolací súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom súdnom sporovom konaní, si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP do 30.06.2016, § 215 ods. 1, 2 od 01.07.2016), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní.

24. K precizovaniu dôvodov potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.