Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Pc-2-2016.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci navrhovateľa: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. P. XXX/X, I. nad J., proti oprávneným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, U. P. D., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, U. P. D., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť D. E., nar. XX.X.XXXX voči synovi D. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom A. súdu V. č.k. XX P/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ku dňu XX.X.XXXX.
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť D. E., nar. XX.X.XXXX voči synovi D. E., nar. XX.X.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9P/53/2014-174 zo dňa 2.11.2016, ktorou súd schválil dohodu o výživnom ku dňu 3.11.2016.
Súd žalobu povinného otca vo zvyšku zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.7.2016 domáhal voči oprávneným v 1/ a 2/ rade zrušenia vyživovacej povinnosti stanovenej naposledy rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. 21P203/2008-33 zo dňa 13.10.2008 v spojitosti s Uznesením č. 25C/65/2014-31 zo dňa 27.05.2014 vydaným Okresným súdom v Žiline a zaviazaním oprávnených vrátiť výživné zaplatené povinným rodičom od dátumu spätného zrušenia výživného a to podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.
2. Návrh odôvodnil tým, že podľa rozsudku Okresného súdu v Žiline č. 21P 203/2008-33 zo dňa 13.10.2008, ktorý vydal Okresný súd Žilina na D. E. a D. E. bol zaviazaný platiť výživné pre každého zvlášť sumou 33,19€ mesačne do budúcna a uznesením č. 25C/65/2014-31 zo dňa 27.05.2014, ktorý vydal Okresný súd Žilina na D. E. mesačne 70,00 € do budúcna. Zdôraznil, že ani jeden z oprávnených nemá záujem o kontakt s ním a ako otca ho úplne ignorujú. Nereagujú ani na správy či SMS. O D. a D. E. nemá žiadne informácie a teda ani vedomosť či ešte študujú, alebo sú už zamestnaní. V čase kontaktu požadoval, aby povinnosť dokladovali potvrdením o návšteve školy, ich štúdium. Starší syn D. túto požiadavku zvyčajne odmietol, mladší D. v tej dobe navštevoval denné štúdium na Strednom odbornom učilišti v Kysuckom Novom Meste, kde z dôvodu vymeškaných hodín opakoval ročník. Vyslovil názor, že D. už ukončil denné štúdium na Strednom odbornom učilišti v odbore automechanik, je úplne zdravý a je schopný zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudoval a živiť sa sám. Rovnako D. už dosiahol vek plnoletosti, nikdy neprejavoval záujem o vyššie vzdelanie, je po psychickej a fyzickej stránke úplne zdravý a je schopný zamestnať sa v odbore ktorý vyštudoval a živiť sa sám.
3. S poukazom podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine, žiadal vrátiť výživné zaplatené povinným rodičom dieťaťu od dátumu spätného zrušenia výživného a to podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.
4. Oprávnení vo svojich vyjadreniach uviedli, že oprávnený si nikdy vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a preto nároky boli aj predmetom exekučného konania. Rovnako zhodne poukázali na to, že ani povinný nejavil voči nim záujem ako o synov. Súhlasili so zrušením vyživovacej povinnosti.
5. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Oprávnený sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil, doručenie termínu pojednávania mal riadne vykázané.
6. Oprávnení zotrvali na svojich vyjadreniach. Nevedeli uviesť, kedy naposledy si ich otec voči nim plnil vyživovaciu povinnosť, oprávnený v 2/ rade uviedol, že otec mu uhradil len zameškané výživné podľa rozsudku, ináč nič neplnil, všetko výživné plnil vždy s omeškaním. Po podaní návrhu už nič neplnil.
7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom oprávnených a zistil nasledovný skutkový stav.
15. Navrhovateľ k žalobe nepriložil žiadne prílohy a tvrdenia počas celého súdneho konania nijako nepreukazoval a nedokladoval. Mimo podania žaloby bol úplne nečinný.
16. Súd lustráciou zistil, že naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti voči oprávnenému v 2/ rade D. E. rozsudkom Okresného súdu Žilina dňa 2.11.2016, č.k. 9P/53/2014-174, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.12.2016 a vykonateľnosť 24.11.2016 tak, že bola schválená dohoda medzi rodičmi, vtedy mal. dieťaťa podľa ktorej D. E., nar. XX.X.XXXX sa zaviazal platiť zvýšené výživné pre mal. D. E., nar. XX.X.XXXX zo sumy 1000 Sk (33,19 eur) , mesačne na sumu 70 eur mesačne od 1.3.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám už plnoletého dieťaťa, pričom nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.3.2014 do 31.10.2016 vo výške 1104,30 eur sa otec zaviazal splácať v mesačných splátkach po 45 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným k rukám plnoletého dieťaťa.
17. Voči oprávnenému v 1/ rade bolo naposledy rozhodnuté o jeho vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21 P/203/2008-33 zo dňa 13.10.2008 tak, že otec sa zaviazal platiť na výživu
mal. D. E. zvýšené výživné zo sumy 700 Sk na sumu 1000 Sk mesačne s účinnosťou od 1.6.2008 a nedoplatok na výživnom na obe deti splatný od 1.6.2008 zaplatiť k rukám matky do 31.12.2008, čím došlo k zmene rozsudku OS v Čadci 5C/59/2003-34 zo dňa 9.3.2004.
18. Teleológia § § 62 ods. 1 ZR je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
19. V konaní oprávnení neurobili sporným nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti ani jej ukončenia. Navrhovateľ však nárok nevymedzil kvalitatívne, teda určením obdobia od ktorého žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť voči oprávneným, k podaniam oprávnených ani na výzvu súdu sa nevyjadril a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil.
20. Rovnako navrhovateľ ani nešpecifikoval sumu, ktorú požaduje vrátiť od toho ktorého oprávneného a ani dôvody pre jej vrátenie.
21. Súd posudzoval návrh žalobcu podľa jeho obsahu. Nakoľko navrhovateľ neuviedol žiadne časové vymedzenie zrušenia vyživovacej povinnosti, súd v spojení s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine posudzoval návrhu ku v stave ku dňu jeho doručenia súdu, v opačnom prípade by súd musel vyhľadávať nároky navrhovateľa čo je v rozpore so zásadou návrhu, teda návrhového konania. 22. Zároveň je potrebné uviesť, že všeobecne platí zásada, že rozsudok nemožno revidovať pred tým, ako je vôbec podaný návrh na súd. Výnimku predstavuje len výživné pre maloleté dieťa, ktoré je možné priznať spätne. Iné práva a povinnosti možno priznať, zrušiť alebo zmeniť najskôr od začiatku konania, ktorým je podanie návrhu na súd.
23. Nakoľko o zrušení povinnosti navrhovateľa voči oprávneným synom z vyživovacej povinnosti nebol spor, oprávnení túto skutočnosť nerozporovali a nerozporovali ani dôvody pre jej zrušenie, súd vo vzťahu k nárokom voči oprávnenému v 1/ rade vyhovel, teda zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému v 1/ rade ku dňu 22.7.2016, čím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21 P/203/2008-33 zo dňa 13.10.2008.
24. Vo vzťahu k oprávnenému v 2/ rade, teda k vyživovacej povinnosti voči D. E., súd musel prihliadať na dohodu schválenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9P/53/2014-174 zo dňa 2.11.2016, ktorou súd schválil dohodu o výživnom. Teda akékoľvek revidovanie stavu predo dňom vyhlásenia rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov by znamenalo zmenu rozsudku a zásah do práv a povinností predo dňom jeho vyhlásenia, čo je neprípustné bez riadneho či mimoriadneho opravného prostriedku. V danej veci totiž za obdobie pred vyhlásením rozsudku je daná prekážka rozhodnutej veci. Súd z tohto dôvodu zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa až dňom nasledujúcim po vyhlásení rozsudku, teda ku dňu 3.11.2016.
25. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh vo zvyšku zamietol.
26. Súd zároveň zamietol aj návrh na vrátenie zaplateného výživného za obdobie pred zrušením vyživovacej povinnosti a to najmä z dôvodu, že až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti takýto nárok navrhovateľovi nevznikol, pretože zrušenie vyživovacej povinnosti je vykonateľné až právoplatnosťou rozsudku a ďalej aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal žiadne úhrady vyživovacej povinnosti v čase od zrušenia vyživovacej povinnosti, ani od podania návrhu na súd, teda nie len že nič nepreukázal, ale ani nič relevantné nepredložil.
27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania úspešnému oprávnenému a v konaní ani vznik trov konania na jeho strane, nárok v tomto zmysle si ani neuplatnil, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).