Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Csp-133-2016.pdf
PDF · 101.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/133/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému F.. Y. V., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Ž. G. XXX, XXX XX Ž. G., o zaplatenie 149,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10,- Eur od 24.12.2013 do 11.12.2014, zo sumy 70,- Eur od 12.12.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 6 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2016, ktorá bola súdu doručená dňa 22.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 149,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 179,40 Eur od 24.12.2013 do 11.12.2014, zo sumy 149,40 Eur od 12.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi ním (predchádzajúce obchodné meno: River Euro s.r.o.) a žalovaným dňa 12.11.2013 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 028884/12.11.2013 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 100,- Eur so splatnosťou do 10 dní odo dňa poskytnutia pôžičky v súlade so Zmluvnými podmienkami, ktorými sa záväzkovo-právny vzťah spravuje. Žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100,- Eur bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet dňa 12.11.2013. Žalovaný sa v zmluve o pôžičke zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a v dohodnutej lehote splatnosti a zároveň za poskytnutie pôžičky zaplatiť dohodnutú odmenu. Za poskytnutie pôžičky bolo dojednaná odplata vo výške 11,30 Eur, ktorá bola splatná spolu s istinou. V súlade so zmluvnými podmienkami došlo na základe žiadosti žalovaného k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky. Lehota splatnosti pôžičky bola predĺžená na základe vzájomnej dohody formou dodatku k zmluve o pôžičke, a to do 23.12.2013. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla, ktoré žalovaný zadal na tento účel so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila - klienta, pričom zmluva o pôžičke bola žalovanému sprístupnená a uložená v jeho klientskom účte, ktorý umožňoval a umožňuje trvalé zachytenie obsahu tohto právneho úkonu a má povahu trvanlivého média. Zmluva o pôžičke tak bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaný na vrátenie pôžičky vykonal len čiastočnú úhradu, a to dňa 11.12.2014 v sume 30,- Eur. Zvyšujúcu časť dlhu napriek viacerým upozorneniam a výzvam (SMS upozorneniam a upomienkam) dobrovoľne v celej výške nesplnil a so zaplatením splatnej pôžičky ako aj odplaty sa dostal do omeškanie, ktoré do dnešného dňa stále trvá. Preto podal voči nemu žalobu na súd, keď žalobou uplatnil okrem nároku na zaplatenie sumy 70,- Eur z
titulu vrátenia istiny pôžičky i nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie pôžičky v sume 11,30 Eur, ako i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,70 Eur, keď tento nárok uplatnil v súlade s bodom 7. zmluvných podmienok, ďalej žalobou uplatnil i nárok na zaplatenie provízie za vymáhanie pohľadávky v sume 41,40 Eur v súlade s bodom 8. zmluvných podmienok. Spolu takto vyčíslil nárok na zaplatenie čiastky 149,40 Eur s príslušenstvom podľa špecifikácie v žalobnom návrhu.
2. Uznesením č.k. 14Csp/133/2016-19 zo dňa 16.01.2017, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 30.01.2017, súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k žalobe, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, a tiež pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný na uznesenie nereagoval žiadnym spôsobom.
3. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 30.03.2017. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, v podaní zo dňa 07.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.03.2017 oznámil, že žiada aby súd na tomto pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a v jeho neprítomnosti, tiež aby rozhodol v zmysle jeho žaloby po čiastočnom späťvzatí žaloby, a to na základe listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené. Nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaný sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 10.03.2017, tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Za a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie potom súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, keď pri tom prihliadol na doteraz vykonané dôkazy
4. Pred otvorením pojednávania žalobca podaním zo dňa 07.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.03.2017 vzal späť žalobu o zaplatenie sumy 79,40 Eur s tým, že upravil žalobný petit aj ohľadne žalovaného príslušenstva tak, že úroky z omeškania žiadal uhradiť vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- Eur od 24.12.2013 do 11.12.2014 a zo sumy 70,- Eur od 12.12.2014 do zaplatenia, istinu žiadal prisúdiť po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 70,- Eur.
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Nakoľko žalobca vzal späť sčasti žalobu pred otvorením pojednávania, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v tejto časti sa nevyžadoval, pretože by bol neúčinný. Nakoľko žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 79,40 Eur s príslušenstvom, súd konanie v tejto časti zastavil podľa citovaných zákonných procesných ustanovení.
9. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 70,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- Eur od 24.12.2013 do 11.12.2014 a zo sumy 70,- Eur od 12.12.2014 do zaplatenia titulom istiny pôžičky, keď žalobca vzal späť žalobu o zaplatenie sumy 79,40 Eur z titulu odplaty za poskytnutie pôžičky v sume 11,30 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 26,70 Eur a provízie za vymáhanie pohľadávky v sume 41,40 Eur, čo spolu predstavuje sumu 79,40 Eur, a upravil aj žalované príslušenstvo.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, tiež nenavrhol žiadne dôkazy na vykonanie, v konaní bol nečinný.
11. Žalobca v predmete svojej činnosti má poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek s peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt (okrem iného), tak ako to súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina (informatívny), oddiel Sro, vložka
č. 51295/L zo dňa 20.12.2016, pričom žalobca bol do 26.03.2015 nositeľom obchodného mena River Euro s.r.o..
12. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 028884/12.11.2013 dňa 12.11.2013 (ďalej len „zmluva“). Žalobca uzatvoril túto zmluvu ako veriteľ, žalovaný ako spotrebiteľ - dlžník. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o., teda žalobcu, a to pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS zo dňa 17.01.2013 (ďalej len „zmluvné podmienky“). Zmluva bola uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom o poskytnutí pôžičky podľa § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
13. Na základe tejto zmluvy tak ako vyplýva z článku 1. veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 100,- Eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy. Dlžník, teda žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a zaplatiť veriteľovi spolu s istinou poskytnutej pôžičky odplatu vo výške 11,30 Eur. Celkovo sa zaviazal veriteľovi v zmysle zmluvy žalovaný uhradiť sumu 111,30 Eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov k aktuálnej pôžičke je v zmluve uvedená: 4.878,21 %. Lehota splatnosti tak ako vyplýva z článku 2. zmluvy o pôžičke bola dojednaná včítane splatnosti odplaty 10 dní a mala začať plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. V článku 5. zmluvy žalovaný vyhlásil, že pred uzavretím sa oboznámil s návrhom zmluvy, so zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a informáciami podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. V článku 6. zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že zmluvu o pôžičke uzatvára s veriteľom na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, keď táto vyjadruje jeho slobodnú vôľu a nebola uzatvorená pod nátlakom, v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok.
14. Žalobca predložil výpis z bankového účtu z ktorého vyplýva, že na účet žalovaného bola odoslaná čiastka 100,- Eur (č.l. 12 spisu), a tiež výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že žalovaný vrátil žalobcovi časť finančných prostriedkov v sume 30,- Eur dňa 11.12.2014 (č.l. 13 spisu).
15. Žalobca v žalobe tvrdil, že lehota splatnosti pôžičky bola predĺžená na základe žiadosti žalovaného, potom čo ju akceptoval formou dodatku k zmluve, a to do 23.12.2013, ktorú skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval, a preto súd vychádzal z tohto tvrdenia žalobcu ako nesporného.
16. Žalobca do konania predložil aj zmluvné podmienky k zmluve, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných strán (č.l. 7-11 spisu), tiež samotnú zmluvu zo dňa 12.11.2013 (č.l. 5-6 spisu).
17. Strany sporu nepredložili do súdneho konania okrem vyššie uvedených dôkazov žiadne iné listinné dôkazy a ani nenavrhli žiadne iné dôkazy v konaní vykonať.
18. Predmetnú zmluvu zo dňa 12.112013, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu, a to medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľom na strane druhej, súd pokladal za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania ako dodávateľ pôžičku resp. úver žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorý je fyzickou osobou, pričom tento pri uzatvorení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským, predmetná zmluva podlieha právnemu režimu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež právnemu režimu osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len finančnými prostriedkami v hotovosti.
25. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
26. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
27. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
28. V posudzovanom prípade, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný na základe spotrebiteľskej zmluvy mal zo strany žalobcu poskytnutý úver v sume 100,- Eur v zmysle zmluvných dojednaní. Žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi vyplatil úver dňa 12.11.2013 na základe Zmluvy o pôžičke č. 020084/12.11.2013, ktorá bola uzatvorená dňa 12.11.2013 „diaľku“. Žalovaný v konaní nerozporoval uzavretie tejto zmluvy a nerozporoval ani prijatie od žalobcu finančných prostriedkov v sume 100,- Eur dňa 12.11.2013. Napokon táto skutočnosť vyplýva i z výpisu z účtu, ktorý žalobca predložil v konaní (č.l. 12 spisu). Vo veci tak bolo nepochybne zistené, že žalobca úverové prostriedky žalovanému na základe tejto zmluvy vyplatil 12.11.2013. Žalovaný v zmysle zmluvy sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky do 10 dní odo dňa poskytnutia týchto finančných prostriedkov žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, preto úver poskytnutý na základe tejto zmluvy nie je spotrebiteľským úverom, hoci zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Na túto zmluvu sa však vzťahujú taxatívne uvedené zákonné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, tak ako to vyplýva z § 24 ods. 1 tohto zákona. Táto spotrebiteľská zmluva ako súd už dôvodí sa spravuje tiež právnym režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, a keďže bola uzatvorená na diaľku, tak aj právnym režimom osobitného zákona, ktorým je zákon č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
29. Žalovaný v konaní nerozporoval prijatie finančných prostriedkov na základe tejto zmluvy v sume 100,- Eur od žalobcu. Po lehote splatnosti, ktorá v zmysle dodatku medzi stranami zmluvného vzťahu bola predĺžená do 23.12.2013 sa žalovaný zaviazal tieto finančné prostriedky žalobcovi vrátiť, keď uzavretie
dodatku súd mal v konaní za nesporné, pretože žalovaný jeho uzavretie nerozporoval. Splatnosť pôžičky tak bola dojednaná na deň 23.12.2013.
30. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný vrátil na pôžičku dňa 11.12.2014 sumu 30,- Eur, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná a napokon žalobca ju aj preukázal výpisom z účtu (č.l. 13 spisu). Z titulu nevrátených finančných prostriedkov podľa tejto zmluvy potom žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 70,- Eur. Preto súd uložil povinnosť žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť.
31. Žiadne iné nároky po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca v konaní okrem vrátenia istiny s príslušenstvom z titulu zmluvy neuplatnil.
32. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania so splnením peňažného dlhu.
35. Žalobca uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- Eur od 24.12.2013 do 11.12.2014 a zo sumy 70,- Eur od 12.12.2014 do zaplatenia, keď aj v tejto časti podal žalobca žalobu dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal vrátiť finančné prostriedky do 23.12.2013, ktorá skutočnosť nebola sporná. Na sumu 100,- Eur zaplatil čiastku 30,- Eur dňa 11.12.2014, teda preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením sumy 100,- Eur od 24.12.2013 do 11.12.2014, pričom jeho omeškanie trvá doposiaľ avšak len zo sumy 70,- Eur od 12.12.2014. Preto žalobca má nárok voči žalovanému nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 100,- Eur od 24.12.2013 do 11.12.2014 a zo sumy 70,- Eur od 12.12.2014 do zaplatenia v zmysle príslušných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o úprave omeškania dlžníka. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto je daná § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Výška úrokov z omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto ku prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,25 % ročne, zvýšená o 5 %-nych bodov bola 5,25 %, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní väčší úspech než žalobca. Žalobca totiž uplatnil vo veci nárok na zaplatenie sumy 149,40 Eur, žalobu vzal späť o zaplatenie sumy 79,40 Eur, keď v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania, ktorú skutočnosť súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán sporu. Dôvodne tak žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 70,- Eur a z procesného hľadiska nedôvodne o zaplatenie sumy 79,40 Eur, čo je procesný úspech žalovaného. Žalovaný mal tak vo veci väčší úspech než žalobca a preto jemu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, avšak len pomerom úspechu a neúspechu vo veci, ktorý predstavuje 6 % (79,40 : 149,40 = 0,53 = 53 %, 70 : 149,40 = 0,47 = 47 %, 53 % - 47 % = 6 %). Žalovaný má preto nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 6 %. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania preto pomerne rozdelil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).