Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/241/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dana Popovičovej v spore žalobkyne G.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, H., J. Y. Č.. XX, zast. JUDr. Irenou Kirešovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Zombova 9, proti žalovanému: Ing. Marek Varga - SPRÁVA BYTOV, Košice, Obchodná 2, IČO: 43 372 937, zast. JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Šoltéšovej 5, o určenie neplatnosti hlasovania a neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 38C/437/2013-169 z 24.02.2016 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému iné trovy konania vo výške 33,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzajúc z § 80 písm. c) O.s.p., § 14 ods. 1, ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (znení účinnom ku dňu uskutočnenia schôdze; od 01.03.2012 do 30.09.2014), § 90, § 91, § 91 ods. 2 a § 159 ods. 2 O.s.p., urobil záver, že v prejednávanej veci žalobkyňa v žalobe z 2.9.2013 navrhla, aby určil, že hlasovanie a uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na J. Y. Č.. XX, XX, XX I. H., konanej 6.6.2013 sú v zmysle zák. č.182/1993 Z.z. vlastníctve bytov a nebytových priestorov neplatné, že v priebehu konania, na pojednávaní 24.02.2016 a v písomnom podaní z 30.12.2015 jej právna zást. tvrdila, že zo strany žalovaného neboli dodržané hmotnoprávne podmienky predvolania žalobkyne na danú schôdzu, že spôsob zvolania schôdze a oboznámenia s výsledkom tejto schôdze zo strany žalovaného bol v rozpore so zák. č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bez toho, aby napádala vôľu vlastníkov bytov. V danom prípade, posudzoval žalobu podľa zák. č. 182/1993 Z.z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom pre riešenie otázok vlastníctva bytov, nebytových priestorov bytových domov, práv a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vzájomné vzťahy. Konštatoval, že predmetom tohto konania je určenie neplatnosti právneho vzťahu - hlasovania, na ktorom, ako vyplýva zo zápisnice zo 6.6.2013, sa zúčastnili vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu J. Y. XX-XX H. v počte XX zo všetkých XX vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z cit. ust. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mu vyplynulo, že subjektmi, ktorí môžu hlasovať na schôdzi, sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Keďže z právnej normy, upravujúcej riešený právny vzťah vyplýva, že na súd sa môže obrátiť prehlasovaný vlastník, alebo aj ktorýkoľvek vlastník bytu, že pre záväznosť rozhodnutia súdu, musia byť účastníkmi konania všetky

osoby na právnom vzťahu zúčastnené, t.j., všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na oboch procesných stranách, teda buď na strane žalobcu (tí vlastníci, ktorí namietajú neplatnosť hlasovania) alebo na strane žalovaného (tí vlastníci, ktorí ich nárok popierajú).V tejto súvislosti poukázal aj na Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 194/2012-17 z 12. apríla 2012, podľa ktorého je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov, preto účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V tejto veci súd mal za preukázané, že žalovaný sa na posudzovanom právnom vzťahu (hlasovaní na schôdzi) nezúčastnil a ani nehlasoval, nakoľko nie je vlastníkom žiadneho bytu, ani nebytového priestoru v bytovom dome na ul. J. Y. XX-XX H., takže žalovaný nebol žiadnym spôsobom na posudzovanom právnom vzťahu zúčastnený. Na základe toho dospel k záveru, že žalovaný označený žalobkyňou vo vzťahu k predmetu konania vymedzeného petitom v žalobe (t.j. o určenie, že hlasovanie a uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na J. Y. Č.. XX, XX, XX I. H. konanej 06.06.2013 sú neplatné), má nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, pretože nie je nositeľom povinností z právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania - písomného hlasovania na schôdzi a jeho účasť na danom právnom vzťahu nie je možné vyvodiť zo žiadnych ustanovení zákona. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie mu postačoval na to, aby sa ďalej nezaoberal ďalšími návrhmi a námietkami účastníkov konania a tiež nedostatok vecnej pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v § 5 O.s.p. Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Konštatoval, že právna zást. žalobkyne na pojednávaní 24.2.2016 navrhla doplniť dokazovanie o e-mailovú komunikáciu žalobkyne so žalovaným, t.j. výzvou žalovanému, aby jej bola doručená zápisnica. Tento návrh zamietol z dôvodu, že ani výsledok v tomto smere doplneného dokazovania by nemal žiaden právny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na uvedené, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, ale v zákonnej lehote si ich nevyčíslil, preto mu súd v súlade s §151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov za právne zast. prisúdiť nemohol, priznal mu však tzv. iné trovy konania, ktoré zo spisu vyplynuli a to vo výške 33 eur za odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu, ktoré zaplatil 14.7.2014. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu procesného neúspechu.

3. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote proti rozsudku odvolanie z odvolacích dôvodov, nedostatočne zisteného skutkového stavu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Nesúhlasila s právnym záverom súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobe označeného žalovaného - správcu bytového domu, že žalovaný nie je nositeľom povinnosti z právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania - písomného hlasovania na schôdzi a jeho účasť na danom právnom vzťahu nie je možné vyvodiť zo žiadnych ust. zákona. Namietala, že predmetom konania nie je „písomné hlasovanie“ ako uviedol súd, nakoľko inštitút písomného hlasovania, ktorý je osobitne upravený v § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom od 1.3.2012 do 30.9.2014 (ďalej len „zákon“), nebol v konaní zistený ani preukázaný. Tvrdila, že uvedené skutkové zistenie súdu nemá žiadnu oporu v obsahu spisu, ani vo vykonanom dôkaze, že ide o nesprávne skutkové zistenie súdu. Tvrdila, že odôvodnenie rozsudku nedáva nijakú odpoveď na jej zásadné argumenty, uplatnené jej písomným podaním z 30.12.2015, predmetom ktorých je právne zdôvodnenie danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prejednávanej veci, ktorá legitimácia vyplýva podľa žalobkyni zo zákona, ako aj zo zmluvy o výkone správy. Mala za zrejmé, že v dôsledku porušenia právnych povinností žalovaného, nemala vedomosť o konaní schôdze vlastníkov, že sa na tejto z tohto dôvodu nezúčastnila a nehlasovala na nej. Uviedla, že nežalovala iných vlastníkov (účastných na schôdzi) za prejav vôle hlasujúcich osôb - vlastníkov, za ich prejavený názor v hlasovaní; výsledok hlasovania ani spôsob hlasovania jednotlivých zúčastnených vlastníkov jej nebol známy, že napokon v žalobe namieta práve neoznámenie výsledku hlasovania správcom, ako zvolávateľom schôdze vlastníkov v zmysle zákona a tiež skutočnosť, že ani na opakované výzvy jej nesprístupnil zápisnicu zo schôdze. Nesúhlasila s názorom súdu, že pasívne legitimovaní, ako osoby na právnom vzťahu zúčastnené na strane žalovaného, sú tí vlastníci bytov, ktorí jej nárok popierajú. Jednak, by reálne nemohla označiť pasívne legitimovaných vlastníkov bytov ako žalovaných, nakoľko nedisponovala záznamom o tom, akým spôsobom tí-ktorí zúčastnení vlastníci

bytov na schôdzi 6.6.2013 hlasovali, jednak preto, že v danom prípade podľa nej nejde o spor medzi vlastníkmi v zmysle § 14 ods., prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z.. Dôvodom, pre ktorý sa obrátila žalobou na súd a žiadala, aby vyslovil neplatnosť predmetného hlasovania vlastníkov bytov, spočíval v organizácii, spôsobe a realizácii hlasovania, ktoré zabezpečoval žalovaný a ktoré nebolo realizované v súlade so zákonom. Ďalej opakovala skutočnosti, uvádzané už v žalobe a pred súdom prvej inštancie, ohľadom porušenia jej práva vlastníčky bytu, zúčastňovať sa na správe domu a hlasovať a rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach, zariadeniach domu podľa § 14 ods. 1 cit. zák. s tým, že žalovaný ako zvolávateľ schôdze, jej nedoručil písomné oznámenie o schôdzi vlastníkov a neoznámil jej výsledok hlasovania spôsobom určeným zákonom podľa § 14 ods. 1 posledná veta zák. č. 182/1993 Z.z.. Vytýkala súdu, že na pojednávaní 24.2.2016 nevyhovel jej návrhu na vykonanie dôkazu, na zistenie obsahu jej výzvy žalovanému na sprístupnenie zápisnice, ktorý preto predkladá v prílohe. Ďalej poukázala na zákonné povinnosti žalovaného ako správcu, vyplývajúce zo zák. 182/1993 Z.z. a to § 8b ods. 2 písm. g), k) a § 14 ods. 1 druhá veta. Navrhla rozsudok zrušiť, vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie a priznať jej trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, vrátane trov odmeny právneho zast. 74,58 eur.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na svoje doterajšie písomné i ústne podania. Zdôraznil, že dôvod podania žaloby spočíva v organizácii, spôsobe a realizácii hlasovania, ktoré zabezpečoval a ktoré nebol podľa názoru žalobkyne v súlade so zákonom. Poukázal na to, že je irelevantné, z akých dôvodov žalobu podala, avšak ak žaluje neplatnosť hlasovania, ako aj neplatnosť uznesení prijatých vlastníkmi bytov/nebytových priestorov, tak bezpodmienečne musia byť žalovaní tí, ktorí sú na príslušnom liste vlastníctva zapísaní ako vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov a z uvedeného dôvodu námietka pasívnej vecne legitimácie žalovaného, ktorý ako správa iba zvolal schôdzu, ale na tejto schôdzi za prijaté uznesenia nehlasoval, zodpovedá dikcii zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení. Zdôraznil, že nedostatok vecnej legitimácie nie je možné odstrániť poukazom na žalobné dôvody. Opakoval, že žaloba musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, bez ohľadu na to, či boli prítomní na schôdzi, na ktorej sa prijalo predmetné uznesenie, resp., je irelevantné ako hlasovali. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania 89,49 eur (á 66,- eur + 8,58 eur paušál + 20 % DPH).

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ale ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na ktoré dôvody poukazuje.

7. Žalobkyňa v odvolaní v podstate opakuje svoje výhrady uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

8. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] teraz upravený v § 365 ods. 1, písm. e) C.s.p. je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Súd postupoval správne, keď nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz uvádzaný v jej odvolaní a to zistením obsahu jej výzvy žalovanému na sprístupnenie zápisnice z 28.8.2013, lebo doposiaľ vykonané dokazovanie postačovalo pre rozhodnutie vo veci.

11. Je potrebné pripomenúť, že dokazovanie je vecou súdu, že navrhnuté dôkazy stranami sporu súd môže alebo nemusí vykonať. Vykonanie žalobkyňou navrhnutého dokazovania by bolo v prejednávanom spore nadbytočné so zreteľom na záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, s ktorými záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

12. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teraz upravený v § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p..

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p..

14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

17. K správnym a a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že aj súdna prax sa zjednotila na tom, že nepochybné, sú to iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním a závery v hlasovaní prijaté, sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi v bytovom dome a rovnako neplatnosti uznesenia, ktoré bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktoré bolo prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Na uvedenej schôdzi hlasovaním rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov a rozhodnutie -uznesenie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný je osobou ktorý vykonáva správu domu, ktorý však nerozhoduje hlasovaním v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p..

19. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná a žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná vety C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).