Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9CoP-15-2017.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/15/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. E., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, bytom u matky, dieťa rodičov, matky M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., U. XXXX/XD a otca M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. I., G. O. XXX/X, zastúpeného JUDr. Adrianou Hrdinovou, advokátkou so sídlom J., V. A. XXXX/XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 6P/22/2014-242 zo dňa 27. 09. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že vo vzťahu k maloletej N. v časti úpravy styku schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že maloletá N. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať v bežných veciach, otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N. každý párny týždeň od piatka od 14,00 hod. do nedele do 17,00 hod., ďalej každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy od 15,00 hod. do 18,00 hod. Matka sa zaviazala maloletú N. na styk s otcom riadne pripraviť, otec sa zaviazal v stanovenom čase maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska. V prípade prekážok brániacich styku otca s dcérou v dohodnutom čase si telefonicky deň vopred rodičia maloletej túto skutočnosť oznámia. V ďalšej časti rozhodnutia súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej N. výživné sumou 100,- eur mesačne počnúc dňom 14. 04. 2014 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 14. 04. 2014 do 27. 09. 2016 vrátane splatného výživného na mesiac október v sume 858,06 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 24 až § 26, § 36, § 62 a § 75 až § 77 Zákona o rodine, keď konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú schopní sa dohodnúť na všetkých právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu. Ohľadom zverenia maloletého do výchovy a úpravy styku schválil súd rodičovskú dohodu, ktorá bola v záujme maloletého dieťaťa. Pri výške výživného vychádzal zo zistených možností a schopností oboch rodičov, pričom výživné stanovil primerane veku a potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, pričom napádal výroky upravujúce výšku a splatnosť výživného. Podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti a dospel k nesprávnemu záveru o skutkovom a právnom stave veci, rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je arbitrárne a nezákonné. Súd v danom prípade nevychádzal z príjmu otca, ktorý podľa oficiálnych dokladov ako zamestnanca nedosahuje ani minimálnu mzdu. Vychádzal z reálnych možností s prihliadnutím k jeho vzdelaniu a osvojil si informácie o možných voľných miestach v okrese Žilina, pokiaľ by otec sa rozhodol pracovať vo svojej profesii a dosiahol by tak možno príjem 700,- eur brutto. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia je svojvoľné a nesprávne. Otec preukázal, že je zamestnancom spoločnosti Hestia Fosforos s.r.o., kde pracuje na pozícii konateľa a jeho príjem zo závislej činnosti je od roku 2014 cca 100,- eur mesačne v hrubom, pretože pracuje vo firme na skrátený úväzok, iný príjem nemá. Ako konateľ pracuje v tejto spoločnosti od roku 2003, teda súd nemôže poukazovať na to, že sa dobrovoľne vzdal možnosti mať lepší príjem. Jedná sa o rodinnú firmu, ktorá má obdobie úspechov, ale aj obdobie stagnácie, preto nemožno akceptovať názor súdu, že v neprosperujúcej firme by nemal pracovať, ale mal by si nájsť lepšie platené zamestnanie inde. Ide o svojvoľné špekulatívne a účelové úvahy súdu, ktoré nezodpovedajú realite. Otec dieťaťa nikdy nepracoval v profesii kuchár alebo čašník. Od roku 2003 je zamestnaný ako konateľ spoločnosti a je pritom irelevantné, že ide o spoločnosť jeho matky, dokonca, že spoločnosť podniká v oblasti ubytovania a reštauračných služieb ako to zdôraznil súd. Podľa Ústavy SR každý má právo na súkromie a slobodnú voľbu povolania. Súd tak nesprávne aplikoval § 75 Zákona o rodine a výklad tejto právnej normy prezentovaný súdnym rozhodnutím je nesprávny. Súd nevyjadril v rozsudku, z akého potencionálneho príjmu otca vlastne vychádzal a prečo potencionalitu príjmu nepoužil aj vo vzťahu k matke dieťaťa, ktorá má rovnakú vyživovaciu povinnosť ako otec. Konštatovanie súdu, že otec sa vzdal lepšieho zárobku, je vyslovene fiktívnou a účelovou špekuláciou. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorí obidvaja pracujú na skrátený úväzok za minimálnu mzdu, ktorej výška tomuto pracovnému úväzku zodpovedá. Je neprípustné, aby súd určoval iba otcovi nech sa „lepšie zamestná“, keď aj matka je vyučená krajčírka, pracovné zručnosti má ako predavačka, takže s jej vzdelaním a jej pracovnými schopnosťami má možnosť podľa jednoduchej optiky súdu nájsť na internete desiatky ponúk na prácu, kde by rozhodne zarobila viac ako momentálnych 50,- eur. Matka, ktorá predtým pracovala v spoločnosti Panta Rhei s.r.o. a dosahovala čistý mesačný príjem 390,- eur, odišla zo Žiliny bývať do Čadce a z tohto je zrejmé, že účelovo bez akéhokoľvek dôvodu sa vzdala zamestnania a zárobku. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o dieťa, maloletá N. má 9 rokov, jej zdravotný stav je dobrý, chodí do školy. Napriek tomu, že matka je väčšinu času doma, lebo pracuje iba na brigádu, a to dve hodiny denne, maloletá N. sa stravuje v školskej jedálni a navštevuje aj školský klub. Rozhodnutie súdu tak jednostranne sa zameriava len na otca, čím chráni záujmy matky a nie záujmy maloletého dieťaťa. Matka uviedla náklady na dieťa v sume 120,- až 140,- eur mesačne, z toho časť vo výške 30,- eur platí samospráva (strava v škole a školský klub). Súd nezdôvodnil, prečo otcovi určil podieľať sa na výžive maloletej v rozsahu celého finančného krytia preukázaných a odôvodnených potrieb dieťaťa a prečo povinnosť matky podieľať sa na výžive maloletej kompenzoval výlučne jej osobnou starostlivosťou. Určenie výživného v sume 100,- eur takmer úplne pokrýva preukázané náklady na dieťa, pričom táto suma je pre otca likvidačná, pretože toľko ani v čistom mesačne nezarobí. Odvolateľ má za to, že výživné v sume 50,- eur, ktoré dobrovoľne platil, je s poukazom na vyživovaciu povinnosť matky primerané pre uspokojenie nevyhnutných výdavkov na maloleté dieťa a primerané vo vzťahu k schopnostiam a momentálnym finančným možnostiam a majetkovým pomerom otca. Taktiež výška splátok zameškaného výživného za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu v sume 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným výrazne presahuje zárobkové možnosti otca, pričom výšku určených splátok súd v rozhodnutí nezdôvodnil. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch zmenil rozsudok tak, že je povinný prispievať na výživu dcéry 50,- eur mesačne.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol v celom rozsahu potvrdiť.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že s názorom kolízneho opatrovníka nesúhlasí, tento považuje za formálny, intuitívny a nezodpovedajúci skutkovým okolnostiam, ktoré boli v konaní preukázané. Na vyjadrenie opatrovníka bez vecnej argumentácie nie je možné prihliadať.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že návrhom zo dňa 14. 04. 2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletej N. z dôvodu, že s otcom dieťaťa sú manželia, avšak od konca februára 2014 nežijú v spoločnej domácnosti. V tom čase maloletá navštevovala Materskú školu v Čadci, pričom matka s dcérou sa presťahovala do domácnosti svojej mamy v Čadci. Otec dieťaťa prispieval na maloletú výživné sumou 50,- eur mesačne. V priebehu konania matka maloletého dieťaťa ukončila pracovný pomer v spoločnosti Panta Rhei s.r.o. v Žiline a vyplácané jej boli dávky v nezamestnanosti v rozmedzí od 199,- do 221,- eur mesačne, a to v období od 01. 10. 2014 do 31. 03. 2015. Následne sa zamestnala v spoločnosti NOVA SK, s.r.o. so sídlom v Rosine, pričom prácu vykonávala na dohodu, spočiatku v rozsahu 20 hodín týždenne, neskôr 10 hodín týždenne. Otec dieťaťa pracuje v rodinnej firme ako konateľ. V čase rozhodovania súdu pracoval dve hodiny denne s odôvodnením, že podnikanie vo firme je stratové. Prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 16. 06. 2015 rozhodol o zverení maloletej N. do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné sumou 130,- eur mesačne a upravil styk otca s maloletou N. v priebehu roka v jednotlivých párnych, resp. nepárnych týždňoch a tiež upravil styk počas prázdnin a sviatkov. Uvedený rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu čiastočne zrušený, a to vo výrokoch, ktorým bolo zverené maloleté dieťa do výchovy jednému z rodičov a rozhodnuté o výžive, resp. styku v jednotlivých kalendárnych týždňoch okrem prázdnin a sviatkov. V čase ďalšieho rozhodovania súdu maloletá N. bola žiačkou 2. ročníka základnej školy, matka poberá dávku v hmotnej núdzi 140,- eur a plat z práce vykonávanej na dohodu vo výške 50,- eur mesačne. Odpustené jej boli poplatky za stravovanie v školskej jedálni a pobyt v školskom klube. Tieto výdavky hradí mesto. S dcérou žije v jednoizbovom prenajatom byte a je evidovaná na úrade práce s cieľom nájsť si výhodnejšie zamestnanie. Otec maloletého dieťaťa naďalej pracuje v rodinnej firme ako konateľ dve hodiny denne, jeho príjem je minimálna mzda (s prihliadnutím však na počet odpracovaných hodín - 90,- až 95,- eur). Otec dieťaťa má stredoškolské vzdelanie, vyučený je v profesii kuchár - čašník.
7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
10. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov oboch rodičov.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prvoinštančný súd správne a s jeho závermi sa odvolací súd stotožnil a na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
12. Vzhľadom na vek dieťaťa je zrejmé, že maloletá N. nie je schopná dosahovať svojou vlastnou činnosťou nejaký príjem, preto je v plnej miere odkázaná na výživné a starostlivosť rodičov. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol skutkový stav, ktorý zistil, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 ods. 2 CSP zdôvodnil.
13. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. dôvody také, s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie považuje za správne a potvrdil ho majúc za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej dcéry výživné sumou 100,- eur mesačne, pričom takto stanovené výživné je primerané aj veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, s prihliadnutím na schopnosti a možnosti oboch rodičov.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca súd dopĺňa, že ust. § 75 ods. 1 nemožno vykladať len tak, že ak sa rodič vzdá nejakého predchádzajúceho výhodnejšieho zamestnania, súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ale správne to vyložil aj prvoinštančný súd, že ak otec dieťaťa, ktorý má stredoškolské vzdelanie a jeho zdravotný stav mu umožňuje pracovať na plný úväzok, vykonáva prácu v rozsahu dvoch hodín, možno to ponímať ako skutočnosť, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, v ktorom by dosahoval príjem porovnateľný s inými osobami, ktoré sú v jeho veku, nie sú zdravotne obmedzené a pracujú v odbore, pre ktorý absolvovali štúdium a prípravu (v tomto prípade kuchár - čašník). Súd v tomto prípade neurčuje, že otec dieťaťa je povinný sa v tejto profesii zamestnať (výber povolania, na čo poukazuje v odvolaní), avšak zisťuje tak jeho potencionalitu dosahovať určitý príjem, z ktorého sa potom odvíjajú jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. V odvolaní otec dieťaťa poukazoval, že takýto prístup mal zvoliť prvoinštančný súd aj vo vzťahu k matke, táto však je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a na základe dohody o vykonaní práce má úväzok desať hodín týždenne. Okrem toho súd zohľadňoval, že sa osobne stará o maloleté dieťa. Je teda zrejmé, že aj prostredníctvom úradu práce sa snaží získať pre seba vhodnejšie zamestnanie s vyšším príjmom, aby sa tak zvýšila aj životná úroveň maloletej N.. Otec dieťaťa v tomto smere aktívny nie je, poukazuje len na to, že aj v minulosti pracoval ako konateľ v rodinnej firme s príjmom 90,- eur mesačne. Čo sa týka splátok výživného, rozhodnutie v tomto prípade nie je viazané na návrh (§ 232 ods. 4 CSP), pričom ich zdôvodnenie vrátane výšky vyplýva z predtým uvádzaných príjmových schopností otca, a preto v tejto časti nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil také okolnosti prípadu, na základe ktorých by priznanie náhrady trov bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).