Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-523-2015.pdf
PDF · 76.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/523/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: SPP- distribúcia a.s.., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO 35910739, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, Bratislava, proti žalovaným: 1.., 2. C. o zaplatenie 640,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 640,12 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 640,12 eur od 25.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia žalovanej čiastky titulom náhrady škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu bez uzavretia zmluvy o dodávke zemného plynu.
2.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP, pričom vychádzal z predložených písomných dôkazov. Rozsudok bol verejne vyhlásený /bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
3..Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca fakturoval žalovaným faktúrou zo dńa 16. 1. 2014 škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 21. 6. 2013 do 8. 1. 2014 v sume 640,12 eur, a to za odber zemného plynu bez zmluvy, ktorý odber je v zmysle § 82 zák. č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom. Škoda bola vyčíslená v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z..
4.Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 neoprávneným odberom plynu je odber plynu podľa písm. a/ bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,2. Dodávke alebo združenej dodávke plynu alebo 2. Prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Podľa odseku 2 Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Zo znenia tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že neoprávneným odberom nemôže vzniknúť škoda každému z nich. V konaní však nebolo žalovaným preukázané, že okrem žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete bola z titulu neoprávneného odberu za rozhodné obdobie uplatňovaná náhrada škody aj inou oprávnenou osobou.
Podľa § 85 ods. 5 zákona Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu. Podľa § 49 ods. 6 písm. d/ zák. č. 25/2012 Z. z.prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby, písm. j/ vyvažovanie prepravnej siete a zaúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami, zabezpečovať zúčtovanie vyvažovania distribučnej siete. Spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi. Podľa § 72 ods. 8 zákona prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel na trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
5.V danom prípade nebola uzavretá zmluva na dodávku zemného plynu, teda dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a/ Zákona o energetike.
6.Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu a to existencia protiprávneho úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere - bez uzavretia zmluvy. To, že žalovaný odoberal neoprávnene plyn bolo jednoznačne preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu.. Pokiaľ sa týka škody, táto takisto vznikla, a to už len tým, že sa odoberal plyn, teda, že došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Príčinná súvislosť v danom prípade takisto existuje, keďže k odberu plynu došlo bez zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi dodávateľom a žalovaným a potom dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobcovi.
7. Žalobca vyčíslil škodu v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z. a táto výška a spôsob jej vyčíslenia neboli v konaní namietané. Škoda bola vyčíslená ako rozdiel medzi stavom na číselníku v zápise so stavom ku dňu skončenia zmluvy a je zrejmé a preukázané množstvo plynu, ktoré žalovaní spotrebovali. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Boli teda naplnené podmienky nároku na náhradu škody, ktorá je v danom prípade objektívnou zodpovednosťou, keď v dôsledku a v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných vznikla žalobcovi škoda. Nárok vyplýva žalobcovi z citovaných ustanovení zákona bez ohľadu na zavinenie žalovaných. Súd z hľadiska objektívnej zodpovednosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/99/2012zo dňa 12.03.2015, a naväzujúci na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2008 /ktoré riešili objektívnu zodpovednosť i keď v súvislosti s náhradou škody v dôsledku iných skutočností, princíp objektívnej zodpovednosti je však zhodný/.
8. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že nárok je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Spolu s istinou priznal súd žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky od splatnosti faktúry do zaplatenia.
9.Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
10. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.
13.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a teda mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).