Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7CoP-19-2017.pdf
PDF · 121.25 KB
No categories available
7CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. X. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Z. X. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na ul. E. P. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a L. X. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho B. Z. XXX, G. C., K. X C., G. zastúpeného JUDr. Matúšom Lemešom advokátom so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ul. č. 29 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.10.2016 č.k 11P 18/2009-981 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. N. v období od 22.4.2009 do 31.8.2016 po 250 € mesačne a od 1.9.2016 do budúcna po 350 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 22.4.2009 do 31.10.2016 vo výške 9.056,64 € zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý tretí víkend od piatku od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v mesiacoch február, máj, september, november každého roku, v čase zimných prázdnin 30.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., 1.1. od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 11P 18/2009 z 30.11.2011 v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f/ a h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal ho prispievať na výživu mal. N. 150 € mesačne od 22.4.2009 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upravil jeho styk s maloletým každý tretí víkend od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod., a to v mesiacoch január, máj, september a celý mesiac júl každého roku počnúc od 1.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 17.00 hod. s tým, že v uvedenom čase si vyzdvihne maloletého v mieste trvalého bydliska matky a po skončení styku ho na tom istom mieste matke odovzdá. Matka je povinná mal. N. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v určenom čase v mieste svojho trvalého bydliska a v určenom čase mal. N. na tom istom mieste od otca prevziať. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny a s jeho odôvodnením sa nestotožňuje, pretože vychádza najmä z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. V končenom dôsledku má za to, že rozsudok je nepreskúmateľný. Predovšetkým súd nezdôvodnil, v čom vidí potrebu prítomnosti matky počas realizácie styku maloletého s ním, pričom nepochopiteľnosť tohto rozhodnutia je o to väčšia, že aj kolízny opatrovník zastupujúci záujmy maloletého dieťaťa sa
explicitne vyjadril, že odporúča rešpektovať závery znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Doc. M., PhD. v konaní o rozvod manželstva 13C 101/2009. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je naštrbená, maloleté dieťa túto situáciu vníma a takisto aj napätie v rodine... a aby teda maloletý mal vytvorený pozitívny vzťah k otcovi, navrhuje realizáciu styku bez prítomnosti matky. Súd v odôvodnení stručne zmieňuje diagnózu vysokofunkčný autizmus v spojitosti s maloletým, avšak nie je zrejmé, akú má táto zmienka súvislosť s jeho konečným rozhodnutím. Z odôvodnenia nie je zrejmé, či súd má alebo nemá za preukázanú existenciu tejto duševnej choroby u maloletého. V tejto súvislosti opäť poukazuje na znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný znalcom z odvetvia psychiatrie Doc. M. 15.1.2016 v spolupráci s prizvanou znalkyňou z odboru psychológie PhDr. G. K., ktorý jednoznačne vylúčil tento typ poruchy u maloletého. Znalec tiež uviedol, že dieťa sa môže s otcom stretávať bez prítomnosti matky, otec syna svojím konaním neohrozuje v jeho vývine. Podotkol, že tieto závery vôbec nie sú prekvapivé a nie je dôvod nepovažovať ich za smerodajné. Maloletý N. bol už predtým vyšetrovaný dvoma znalcami v konaní 13C 101/2009, ktorí obaja popísali psychický vývin dieťaťa ako normálny. Znalci z odboru psychológie PhDr. G. Č. a PhDr. Ľ. O. neobjavili aspoň autistické črty správania sa maloletého. Práve naopak, oba posudky popisujú maloletého ako zdatné dieťa v oblastiach, v ktorých majú autisti zjavný problém. PhDr. G. Č. v znaleckom posudku z 5.9.2012 popisuje mal. N. tak, že jeho psychomotorický vývin je v norme, zvládol oba jazyky slovenčina a španielčina, športuje, lyžuje, tréningy sú celoročné, robí to rád, adaptácia na kolektív spolužiakov bola postupná, zvykol si na nich, z psychodiagnostických výsledkov vyplýva, že jeho osobnosť je extravertovne socializovaná, stabilná, sangvinického temperamentu a psychický vývin maloletého prebieha bez výraznejších problémov. PhDr. O. v znaleckom posudku z 18.5.2015 okrem iného uviedla, že dieťa sa bez problémov adaptovalo na zmenu prostredia (príchod zo Španielska na Slovensko), kognitívno-poznávací vývin u dieťaťa dobre napreduje, jeho psychické procesy sú zdravé, bez funkčného oslabenia CNS, sociabilita u dieťaťa je primeraná, dieťa dokáže plynulo rozprávať v dvoch jazykoch. Z týchto hodnotiacich znaleckých posudkov sa vymyká iba znalecký posudok vypracovaný MUDr. R. Q. č. 8/2015, ktorá totiž ako jediná dospela k záveru, že mal. N. trpí diagnózou vysokofunkčný autizmus. Za zmienku však stojí okolnosť, za akých bol znalecký posudok znalkyne vyhotovený. K tomu uvádza, že uznesením Okresného súdu Košice I zo 6.7.2015 č.k. 13C 10/2009-701 bolo zrušené uznesenie 13C 10/2009-642 zo 6.3.2015, ktorým súd ustanovil v konaní uvedenú znalkyňu. V odôvodnení okrem iného je uvedené, že menovaná znalkyňa doručila súdu znalecký posudok bez toho, aby predvolala navrhovateľku, odporcu i mal. N. na lekárske vyšetrenie. Znalecký posudok vypracovala aj bez oboznámenia sa so súdnym spisom. Zároveň uviedol, že obsah znaleckého posudku je do veľkej miery zameraný na vyvracanie jeho námietok, ktoré formuloval prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti osobe znalkyne pre podozrenie z jej predpojatosti. Oprávnené otázky o odbornosti posudku vyvoláva aj jej reakcia na námietky, ktoré označila ako chabý pokus o zneváženie práce, o ktorej nemá predstavu, vo vzťahu k bilingválnosti maloletého uviedla, že väčšina rómskej populácie teda aj mentálne retardované rómske deti bežne zvládajú tri jazyky a športové schopnosti vysokofunkčných autistov prirovnáva k vymyslenému filmovému hrdinovi z filmu Forrest Gump. Vychádzajúc z uvedeného má za to, že závery tohto posudku nemôžu byť v žiadnom prípade podkladom pre jeho úpravu styku s maloletým. Z toho dôvodu neexistuje rozumný dôvod, prečo by mal byť jeho styk s dieťaťom podmienený prítomnosťou matky. Je nesporné, že medzi ním a matkou maloletého sú dlhodobo napäté vzťahy, a preto prítomnosť matky pri realizácii styku bráni tomu, aby sa medzi ním a synom mohol vytvárať normálny zdravý citový vzťah. Uviedol, že nie je nesvojprávny, netrpí žiadnou psychickou poruchou a nepredstavuje pre maloletého žiadnu hrozbu. Práve naopak, svojho syna úprimne miluje a chce mať s ním vytvorený normálny vzťah. Aj s poukazom na vek maloletého, ktorý má už viac ako 11,5 roka neexistuje dôvod, aby si medzi sebou nemohli vytvoriť riadny citový vzťah. Maloletému netreba dávať nálepku psychicky chorého dieťaťa a z neho robiť monštrum, ktoré predstavuje pre svojho syna iba hrozbu. Pokiaľ ide o výživné, považuje ho za neprimerane vysoké vzhľadom na jeho zárobkové a majetkové pomery, ako aj s ohľadom na odôvodnené potreby 11,5-ročného dieťaťa. Súd vychádzal len z ničím nepreukázanej domnienky, že jeho pomery sú lepšie, ako ich sám prezentoval v priebehu konania, ale tieto závery nezodpovedajú skutkovému stavu o to viac, že vždy zodpovedne predkladal súdu všetky požadované účtovné doklady. Súd stroho konštatuje, že jeho dobré pomery možno vyvodiť z toho, že jeho príjmy len v nepatrnej miere prevyšujú jeho výdavky s tým, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Neuvádza však, ktoré jeho výdavky sú práve tie, ktorých by sa mohol vzdať v prospech výživného. Nemožno opomenúť, že podniká v segmente, ktorý bol najviac postihnutý hospodárskou krízou, ktorá vypukla v roku 2009. Je všeobecne známe, že táto kríza obzvlášť mimoriadne zasiahla Španielsko, ktoré bolo medzinárodnými inštitúciami upozornené aj na hrozbu štátneho bankrotu. Rovnako je známe a verifikovateľné, že má vysokú mieru nezamestnanosti. Všetky tieto skutočnosti objektívne spochybňujú
predstavu súdu o jeho vyššom životnom štandarde. Navyše matka má vyživovaciu povinnosť len k mal. N., pričom on má vyživovaciu povinnosť aj k svojim ďalším dvom deťom F. a G.. Jednoducho nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého viac ako 150 € mesačne. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s uplatňovaním tzv. fikcie vyššieho príjmu, nakoľko určené výživné je pre neho fakticky likvidačné. Na druhej strane výšku výživného 350 € nepovažuje za primeranú ani s ohľadom na potreby maloletého. Niektoré matkou uvádzané položky sa vymykajú z rámca bežného výživného, napríklad oblečenie 1.200 €, zimná dovolenka 950 €, letná dovolenka 980 €, zimná dovolenka v Taliansku, skipark, ubytovanie 1.000 € a pod.. V tomto smere podotýka, že kým matka sa počas roka zúčastňuje viacerých dovoleniek, on si nemohol dovoliť dovolenku žiadnu. Aj z uvedeného je zrejmé, že pomery matky nie sú až také zlé, ako ich deklaruje aj s ohľadom na to, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, preto možno odôvodnene predpokladať, že výdavky na domácnosť nevynakladá. Rovnako rozporuje výdavky, ktoré má matka vynakladať v súvislosti s potrebou asistenta pre maloletého s poukazom na to, že znalecký posudok vyvrátil duševnú poruchu maloletého. Ďalej poukazuje na to, že v rozhodnutí absentuje bližšie zdôvodnenie zvýšenia výživného od 1.9.2016. Zároveň zastáva názor, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby mohol riadne uskutočňovať jemu patriace procesné práva, nakoľko je občanom Španielskeho kráľovstva a neovláda slovenský jazyk. Z toho dôvodu opakovane žiadal, aby mu boli všetky písomnosti tvoriace súdny spis prekladané do jeho rodného jazyka, súd tak však vždy nepostupoval, čo mu znemožňovalo riadne uplatňovanie jeho práv. Napríklad ku dňu podania odvolania nedisponuje ani prekladom napádaného rozsudku ani zápisnicou z posledného pojednávania.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Naopak napadnutý rozsudok považuje za správny a jeho odôvodnenie za také, v ktorom sa súd vysporiadal so všetkými okolnosťami relevantnými pre jeho rozhodnutie. Súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý svojím uznesením 7CoP 66/2012 z 29.6.2012 zrušil prvší rozsudok a vyhodnotil postup otca pri preukazovaní svojich majetkových pomerov, kde pri jeho pomerne vysokých ročných príjmoch z podnikateľských aktivít sú jeho výdaje iba nepatrne nižšie ako príjmy, ako taký, ktorým otec nepreukázal, že ním prezentované výdavky, ktoré vo vzťahu k daňovým zákonom sú možno oprávnené, nemajú prednosť pred výživným na maloleté dieťa. Poukázala na ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine a uviedla, že otec síce predkladal svoje daňové priznania na vyzvanie súdu, avšak nebolo povinnosťou súdu poučovať otca, ktorých výdavkov pri svojej podnikateľskej činnosti sa mal vzdať v prospech výživného, tak ako to otec v odvolaní súdu vytýka. Uviedla, že je ťažké uveriť, že pri priemerných mesačných príjmoch otca v sledovanom období 5.000 až 7.000 € otec každý mesiac vynakladal na mzdy priemerne 2.000 €, na povinné odvody s nimi spojené priemerne 1.200 €, na externé služby pozostávajúce z prenájmu, odborných služieb, reklamy a podobne priemerne 2.500 €, je zisk z jeho podnikania niekoľko sto eur ročne alebo finančná strata. Túto skutočnosť nemôže odôvodniť ani otcom mnohokrát v konaní, ako aj v odvolaní spomínaná zlá hospodárska situácia v Španielsku. Z tohto je zrejmé, že napríklad otcove mesačné výdavky na jeho zamestnancov v priemere 3.200 € a pri jeho zisku z tohto podnikania po zdanení niekoľko sto eur mesačne alebo strata nie sú nevyhnutné, a teda nemôžu mať prednosť pred výživným pre maloleté dieťa. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že výživné pre maloleté dieťa navštevujúce prvý stupeň povinnej školskej dochádzky vo výške 250 € mesačne je odôvodnené jeho potrebám a rovnako je odôvodnené aj výživné vo výške 350 € mesačne na dieťa, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy, a preto súdom stanovené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. N., ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorého príjem je 5.000 až 7.000 € mesačne, ako bolo uvedené vyššie. Ďalej poukázala na čl. 5 prvej vety Zákona o rodine (Základných zásad Zákona o rodine) a zdôraznila, že súd sa vo svojom rozhodnutí dôsledne tejto zásady držal, pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal. N.. Správne uviedol, že v konaní o rozvod sa vykonalo pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré doposiaľ nebolo skončené, týkajúce sa stavu maloletého dieťaťa. Uvedené dokazovanie s výnimkou znaleckého posudku Doc. M., ktorý vzhľadom na spôsob jeho vypracovania namietala, jednoznačne nevylúčilo diagnózu vysokofunkčného autizmu. V konaní boli predložené správy zo školy, ktorú maloletý navštevuje a to, že sa u neho prejavujú poruchy v správaní, bol odoslaný k špeciálnej pedagogičke a využíval služby asistentky, aby sa tieto prejavy zmiernili. Rovnako bola v konaní predložená správa zo súkromného centra špeciálno- pedagogického poradenstva v Košiciach z 26.2.2016, z ktorej vyplynulo, že ide o dieťa s diagnózou vysokofunkčného autizmu. Bolo preto v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby v takejto dôkaznej situácii bez toho, aby muselo byť opätovne podrobované ďalšiemu znaleckému skúmaniu okrem tých, ktoré už absolvovalo v konaní o rozvod manželstva, rozhodol súd spôsobom, že dieťa bude mať počas styku s otcom v prítomnosti matky zabezpečený väčší pocit bezpečia, istoty a stability prostredia aj
vzhľadom na to, že otec v poslednom období styk s maloletým podľa doposiaľ platného predbežného opatrenia nevyužíval.
4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Úvahy súdu obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu a zároveň rešpektujú právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení z 29.6.2012 č.k. 7CoP 66/2012-369 vo vzťahu k určeniu výživného pre maloleté dieťa.
8. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v súlade s uplatneným princípom potencionality vyplývajúceho z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko otcom prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti zjavne nekorešpondujú s výdajmi, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť na svoje živobytie už len s poukazom na ním tvrdené skutočnosti, a to že býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačné nájomné 721 €, 50 € energie, ďalej spláca hypotéku po 833 € za byt, ktorý kúpili spolu s matkou maloletého v Barcelone za 203.000 €, ktorý prenajíma za 950 €, z čoho uhrádza mesačnú splátku hypotéky, platí náklady na energie 30 € mesačne a daň 20 € s tým, že uvedený byt nie je prenajatý permanentne, resp. pravidelne, kedy musí uhrádzať celú mesačnú splátku hypotéky z vlastných prostriedkov. V rámci podnikateľskej činnosti zamestnáva dvoch až troch zamestnancov, z ktorých každý má príjem v priemere 1.000 € mesačne. Napriek udávanej zlej finančnej situácii sa rozhodol rozšíriť okruh vyživovaných osôb o ďalšie dve maloleté deti. Pokiaľ otcovi nie je zrejmé, ktoré výdaje by mal znížiť, teda tie, ktoré nie sú z hľadiska vyživovacej povinnosti k dieťaťu nevyhnutné, odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že to môžu byť mzdy zamestnancov, keďže ich zamestnávanie je vzhľadom na ekonomické výsledky podnikania otca zjavne neefektívne, rovnako aj spôsob zabezpečenia jeho bývania sa za ním tvrdenej situácie javí mimoriadne zvláštny. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené, pričom uvedené sa týka i plánovania počtu vyživovacích povinností, pretože rodič musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym
spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby mal. N., tieto sa v priebehu konania, ktoré začalo 22.4.2009, nepochybne zvyšovali, nakoľko v čase začatia konania maloletý navštevoval predškolské zariadenie, následne absolvoval prvý stupeň základnej školskej dochádzky a od 1.9.2016 je žiakom druhého stupňa základnej školy. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletého ako je strava, ošatenie a bývanie, bolo maloletému potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do predškolského zariadenia boli náklady nielen na poplatok v škôlke, ale aj zdravotnú poistku maloletého, výučbu angličtiny, zabezpečenie dochádzky do predškolského zariadenia, ale aj v súvislosti so športovou činnosťou maloletého - lyžovania, v rámci čoho maloletý navštevoval lyžiarsky kurz, potreboval lyžiarsku výstroj, ktorú je potrebné pravidelne meniť podľa rastu dieťaťa, permanentiek a podobne. V súvislosti s nástupom do školy sa potreby dieťaťa nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na to, že matka maloletého v konaní neprezentovala podstatne zvýšené výdaje v súvislosti s prestupom dieťaťa do školy, nebolo potrebné výživné v tejto súvislosti diferencovať. K podstatnej a trvalej zmene pomerov však došlo u maloletého v súvislosti s nástupom na druhý stupeň základného vzdelávania, ktorú skutočnosť ustálená súdna prax považuje za výraznú zmenu v tých okolnostiach, ktoré boli podkladom rozhodnutia o výživnom v predchádzajúcom veku maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na dĺžku konania a rozhodovania o výživnom je potrebné za zmenu pomerov považovať aj vývoj životných nákladov v spoločnosti. Vzhľadom na pomery matky maloletého, zabezpečovanie jej osobnej starostlivosti o maloletého, ktorou sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť, na ktorú skutočnosť súd musí prihliadať v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pomery otca, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré boli zvýšené aj v dôsledku potreby zabezpečenia asistentky maloletého v školskom zariadení (s nákladmi približne 400 € mesačne) indikovanej na základe odporúčania Centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Košiciach 13.1.2015 iniciovaného výchovným poradcom základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, ktorú potrebu považoval odvolací súd za preukázanú predloženým listinným dôkazom v spojení so správou špeciálno-pedagogického vyšetrenia rovnakého zariadenia a z rovnakého dňa, potvrdeného i nasledujúcou správou z psychologického vyšetrenia maloletého z 26.2.2016 Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva v Prešove, ktoré je súčasťou súkromnej základnej školy s materskou školou pre žiakov a deti s autizmom, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné určené v rozsahu 250 € mesačne od 22.4.2009, teda od začatia konania vo veci samej do 31.8.2016 a od 1.9.2016 do budúcna v rozsahu 350 € mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku.
9. Odvolací súd sa napokon stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zmene úpravy styku otca s mal. N. po zistení, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I z 30.11.2011 č.k. 11P 18/2009-321 bol upravený styk otca s maloletým každý tretí víkend od piatku od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. v mesiacoch február, máj, september, november každého roku, v čase zimných prázdnin v dňoch 30.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., 31.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., 1.1. od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že rozsudok nadobudol právoplatnosť v uvedenom výroku o úprave styku 30.12.2011 a následne bol styk otca s maloletým dieťaťom časovo obmedzený uznesením Okresného súdu Košice I z 19.11.2012 č.k. 11P 18/2009-399, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 11.2.2013, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie tak, že styk sa mal realizovať každý tretí víkend od piatku od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v mesiacoch február, máj, september, november každého roku, v čase zimných prázdnin 30.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., 1.1. od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, a to na základe návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým poukazovala na neochotu otca rešpektovať základné biologické potreby dieťaťa počas styku ako je potreba stravovania a vylučovania, v dôsledku čoho medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, až k fyzickému atakovaniu matky zo strany otca, v dôsledku čoho bol maloletý zmätený a za tejto situácie matka považovala realizáciu styku otca s maloletým dieťaťom podľa právoplatného rozsudku za výrazne zaťažujúcu maloleté dieťa. Zároveň matka podala 29.1.2013 návrh vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, v ktorom okrem argumentov uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla aj ďalšie nevhodné správanie sa otca voči maloletému, keď napríklad dieťa nútil dotýkať sa holuba chyteného v rybárskej sieti alebo mu sľuboval nákup hračky či návštevu bábkového divadla, čo nerealizoval, preto bolo dieťa napäté, vystresované a po návštevách otca malo žalúdočné problémy súvisiace so
stresom. Opakovane poukazovala na svoje tvrdenia v predchádzajúcom konaní o úprave styku, a to že otec sa od útleho veku maloletého nedokázal o neho riadne postarať, nemá pud sebazáchovy a často si neuvedomuje potenciálne nebezpečenstvo pre svoju osobu, ako aj pre maloletého pri rôznych aktivitách, keď napríklad pri skákaní v trampolíne hodil otec maloletého tak nevhodne, že maloletý mal následne týždeň bolesti v krčnej chrbtici. Z uvedeného dôvodu mala vždy obavy ponechať dieťa s otcom bez dozoru. Jeho záujem o syna považuje za formálny, nakoľko už v novembri 2011 jej navrhol, že pokiaľ bude súhlasiť s výživným 50 € mesačne, nikdy na Slovensko už za maloletým nepríde. Zotrvala na svojom tvrdení, že stretnutia otcovi s dieťaťom umožňuje, tieto sa aj riadne realizovali, ale nemôže sa zmieriť s agresívnym a arogantným správaním sa otca nielen voči nej, ale aj voči maloletému. Obmedzenie styku navrhla z dôvodu, aby nedochádzalo ku konfliktným situáciám, keď otec nepustí dieťa na toaletu alebo mu neumožní napiť sa, či najesť počas celej doby stretnutia, pričom maloletý má už strach, aby otca svojimi požiadavkami a správaním nerozčúlil. Následne podal otec maloletého návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal umožnenia telefonického kontaktu s mal. N. každú stredu a nedeľu v čase od 20.00 hod. do 21.00 hod. s poukazom na jeho obmedzený styk s maloletým, ako aj skutočnosť, že žije a pracuje v Španielsku, čo mu objektívne znemožňuje stretávať sa s maloletým pravidelne. Súd prvej inštancie uznesením z 21.10.2014 č.k. 11P 18/2009-650 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bol otec oprávnený telefonovať zo svojho mobilného telefónneho čísla na mobilné telefónne číslo matky, a to každú stredu a nedeľu v čase od 19.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že matka je povinná v uvedenom čase prevziať telefonát otca a odovzdať ho maloletému dieťaťu a zároveň je povinná mal. N. na telefonát s otcom pripraviť. Obom rodičom uložil povinnosť oznámiť si navzájom zmenu telefónneho čísla v lehote do 48 hodín. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec sa naposledy dostavil na pojednávanie súdu 30.11.2011, na ktorom bol vyhlásený predchádzajúci rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda od zrušenia výroku rozsudku o výživnom odvolacím súdom a po podaní návrhu matky na zmenu úpravy styku sa už nariadených pojednávaní osobne nezúčastňoval. Z výpovede matky na pojednávaní 4.11.2015 vyplynulo, že otec svoje právo na styk s dieťaťom na základe predbežného opatrenia nevyužíva, s mal. N. sa stretol v septembri 2015, predtým syna nevidel celý rok. Takisto otec nevyužíva svoje právo v zmysle ďalšieho predbežného opatrenia, pokiaľ ide o nariadené telefonáty. Matka ďalej uviedla, že na základe odporúčania učiteľky, pretože mal. N. mal problémy so spolužiakom a následne sa celá situácia vyhrotila, bol vyšetrený psychiatričkou MUDr. Q., ktorá mu diagnostikovala vysokofunkčný autizmus. Mal problémy so sústredením, preto bol odoslaný aj k špeciálnej pedagogičke, kde mu bola zistená dyslexia a dysgrafia a vypracovaný špeciálny vzdelávací plán, ako aj odporúčaný asistent. K uvedenému priložila už vyššie zmienené správy Centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Košiciach, Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Prešove, ako aj lekársku správu MUDr. Terézie Q., detskej psychiatričky a správu MUDr. H. R. detskej neurologičky.
10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Súd takto komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom predchádzajúcim rozsudkom o úprave styku a následne i predbežným opatrením bolo dočasným riešením za účelom vytvorenia a prehlbovania citovej väzby dieťaťa k otcovi a vytvorením podmienok pre styk dieťaťa s rodičom v štandardnom rozsahu, ktorému zodpovedá polovica voľného času dieťaťa, a to aj bez ďalšieho obmedzenia, ktorým bola prítomnosť matky pri stretávaní. Vzhľadom na to, že styk otca s dieťaťom sa dlhodobo nerealizoval ani v rozsahu nariadeného predbežného opatrenia, a to ani osobne ani telefonicky, pričom nebolo preukázané, že by tento stav bol vyvolaný matkou maloletého dieťaťa, to znamená, že neodpadli dôvody pre uvedené obmedzenie styku otca s dieťaťom, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, zákonné a v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu nebolo podstatným ani zisťovanie, či maloletý trpí alebo netrpí ochorením autistického spektra. V konečnom dôsledku ani prípadné ochorenie tohto typu nevylučuje pri rešpektovaní špecifických potrieb takto postihnutého dieťaťa jeho styk s rodičom. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa znaleckých posudkov vypracovaných v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú
silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz, je potrebné hodnotiť ho jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak závery znalca nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy styku z hľadiska frekvencie, rozsahu či obmedzení nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu a súd zároveň na takéto závery znalca prihliadať nemôže, nakoľko zasahujú do jeho rozhodovacej právomoci či už v rámci hodnotenia dôkazov alebo rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ znalec formuluje svoje závery tak, že priamo odpovedá na to, o čom má rozhodnúť súd, teda ako je v tom ktorom prípade potrebné upraviť styk a za akých podmienok, prekračuje rámec odborného posúdenia, i keď je potrebné podotknúť, že súdy často formulujú otázky na znalca nevhodným, resp. nesprávnym spôsobom. V tomto prejednávanom prípade však súd prvej inštancie nevychádzal zo znaleckého dokazovania vykonaného v inom konaní, teda konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ale vychádzal zo skutočností a dôkazov predložených v tejto prejdnávanej veci s poukazom na neustále námietky rodičov vo vzťahu k uvedenému znaleckému dokazovaniu, s čím sa odvolací súd stotožňuje, pretože účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je čo najrýchlejšia efektívna ochrana záujmov maloletého dieťaťa, ktorým je aj nastolenie určitého režimu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu za účelom vytvorenia, udržania alebo obnovenia narušených vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Zároveň je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností sú zásadne zmeniteľné tak, aby ich úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu i terajšiu úpravu styku otca s dieťaťom je potrebné vnímať ako úpravu dočasnú.
11. Pokiaľ otec namieta, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil riadne uplatňovanie jeho práv v konaní z dôvodu, že mu neboli všetky písomnosti tvoriace súdny spis prekladané do jeho rodného jazyka, keďže je občasnom Španielskeho kráľovstva a neovláda slovenský jazyk, odvolací súd konštatuje, že otec bol v priebehu celého konania zastúpený advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore, teda advokátom ovládajúcim úradný jazyk Slovenskej republiky s tým, že v prípade jeho účasti na pojednávaní bol vždy pribratý tlmočník, preto odvolací súd dospel k záveru, že rovnosť účastníkov nebola porušená, resp. otec postupom súdu procesne znevýhodnený nebol.
12. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).