Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. Y. nar. XX.X.XXXX a G. Y. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach detí rodičov Ing. Q.Š. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na ul. N.. Z.. Y. č. XX a Ing. Z. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na ul. N.. Š. č. XXXX/X v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 31.8.2016 č.k. 15P 98/2016-68 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného, ako aj v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné z 19.1.2005 č.k. 9C 158/2003-147 v časti týkajúcej sa výchovy maloletých detí, ako aj rozsudok č.k. 9C 158/2003-245 z 19.9.2006 v časti týkajúcej sa výživy maloletých detí tak, že zveril maloleté deti Z. a G. Y. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu mal. Z. výživným vo výške 80 € mesačne a mal. G. výživným vo výške 70 € mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 1.10.2015. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2015 do 31.8.2016 pre mal. Z. v sume 853 € a mal. G. v sume 743 € povolil matke splácať v 20 € mesačných splátkach na každé dieťa splatných spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletými deťmi upravil neobmedzene. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka proti výroku o určení výživného a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a určil výživné pre maloleté deti vo výške 27,13 € mesačne od 1.10.2015 splatné k rukám otca vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a uviedla, že čistý priemerný mesačný príjem otca detí je 1.200 €. Je majiteľom dvoch 3-izbových bytov v I., pričom z týchto majetkových pomerov jej platil na obe dcéry výživné spolu 150 € mesačne. Jej čistý priemerný mesačný príjem dosahuje cca 350 až 400, pričom nevlastní žiaden majetok a z tejto sumy je jej určená rovnaká výška výživného, t.j. 150 € na obidve dcéry. Vzhľadom na exekučné konania, ktoré sa proti nej vedú, nie je zatiaľ schopná nájsť lepšie platenú prácu, pretože ako zistila, pre zamestnávateľov je to problém. So svojimi dcérami má blízky a dôverný vzťah a vie, že by boli radšej s ňou, ak by sa jej finančne lepšie darilo, pretože si vždy veľmi dobre rozumeli. Vychovávala ich sama 10 rokov po rozvode manželstva. Keď sa jej v podnikaní darilo lepšie, mali sa spolu lepšie a mohli si viac dovoliť. Rozumie tomu, že momentálne je pre ne jednoduchšie bývať s otcom, ale verí tomu, že je to len dočasné riešenie. Na svoje dcéry chce prispievať vo väčšej miere, ak to bude možné a bude

mať vyšší príjem aj bez toho, aby to mala nariadené súdom. Vychádza však z jej terajších a doterajších možností, schopností a majetkových pomerov.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že jeho príjem je pohyblivý, nakoľko v septembri 2016 mu bola vyplatená mzda vo výške 534,90 €. Sú mesiace, keď má 800 €, ale aj mesiace, keď má 1.300 €. V prílohe predkladá k uvedenému kópiu výplatnej pásky. Býva v 3-izbovom byte, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom, za ktorý platí 172 € mesačne. Matka s deťmi bývala v Y. v prenajatom 3-izbovom byte, z ktorého bola vysťahovaná, nakoľko neplatila nájomné. S novým hypoúverom kúpil druhý 3-izbový byt, ktorý pod podmienkou, že tam prídu bývať deti s matkou zrekonštruoval v oveľa vyššej kvalite kvôli maloletým deťom. Rekonštrukcia druhého bytu stála 15.000 €. Matka sa nasťahovala, dohodli sa, že mu bude platiť 300 € mesačne, pričom jeho náklady na tento byt boli 340 € mesačne, teda doplácal na nich 40 €. Matka, ako vždy, dohody nikdy nedodržala, neplatila podnájom od apríla 2014 do septembra 2015, teda nezaplatila 5.400 €. Z bytu odišla a novému nájomníkovi zariadil byt nábytkom za ďalších 5.000 €. V októbri 2016 musel zrušiť stavebné sporenie ČSOB, aby deťom zabezpečil výdavky, ktoré majú, nakoľko matka na deti peniaze neposiela. Matka detí vlastnila v Košiciach 3-izbový byt bez ťarchy (bez hypotéky), ktorý jej kúpila jej matka (svokra) v hotovosti. Tešil sa z toho a vnímal to tak, že deti budú mať stabilnú strechu nad hlavou. Dodnes to svokra ľutuje, nakoľko matka detí po roku byt predala, s deťmi sa presťahovala do podnájmu za 450 € mesačne v Y.. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, nepopiera, že má dva byty, ale na obidva sa vzťahuje hypotéka. Celé roky platil mesačne na deti 150 € k rukám matky, ale okrem toho deťom financoval iné pomôcky ako napríklad ošatenie vo výške 150 € mesačne. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, ako už uviedol, teraz už nevlastní žiaden majetok, pretože byt predala, okrem toho jej svokra kúpila auto, financovala podnikanie a podobne. Na auto je toho času uvalená exekúcia. Pokiaľ ide o jeho príjmy v roku 2005, z ktorého bolo určované výživné, mal príjmy zo zamestnania v spoločnosti KKH s.r.o. cca 533 € mesačne, potom bol na úrade práce, kde poberal približne 260 € mesačne, potom sa zamestnal v spoločnosti Agrob Buchtal s.r.o. s príjmom 400 € mesačne. V tom čase si zobral pôžičku, aby mal pre deti výživné so zámerom, že keď si nájde lepšiu prácu, pôžičku splatí. Rovnako nemal kde bývať, nakoľko matka detí ho vyhodila z bytu, nemal žiaden pravidelný príjem ani žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu nerozumie tomu, čo chcela matka povedať poukazovaním na pomery, ktoré boli v roku 2005, keďže dnes sú deti väčšie, tovary a služby sú drahšie. Zdôraznil, že exekučné konania proti matke nezaujímajú ani jeho a ani deti, nakoľko deti potrebujú starostlivosť teraz a nie o 10 rokov, keď si matka vysporiada svoje finančné problémy z minulosti. Dcéry si prečítali jej odvolanie a boli prekvapené, s akou istotou ich matka píše, že bývanie u neho je len dočasné riešenie. Matka ešte pred pol rokom pracovala ako ošetrovateľka vo Viedni, kde mala príjem cca 900 € a po troch mesiacoch práce mohla prejsť aj na rakúsky sociálny systém, kde by dostávala 1.300 € s prídavkami na deti. Odmietla to, pretože sa jej vraj práca nepáči. V súčasnosti matka býva u svojej matky vo Švajčiarsku, kde si našla prácu. Podotkol, že za mesiac október 2016 matka nezaplatila na svoje dcéry ani cent. K vyjadreniu pripojil okrem výplatnej pásky za september 2016 aj výpis z banky o príjmoch v roku 2004 a 2005.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol súhlasné stanovisko.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Výroky rozsudku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, úprave styku a trovách konania účastníkov neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

8. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ani argumenty, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, preto nie je možné prihliadať na matkine exekúcie, ktoré z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti nemajú charakter nevyhnutnosti, keďže výživné je prednostnou pohľadávkou a zabezpečenie výživy detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je prvoradou povinnosťou rodičov. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že výživné v rozsahu 80 € mesačne pre mal. Z. a 70 € mesačne pre mal. G. zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s prihliadnutím na výlučnú osobnú starostlivosť otca o maloleté deti, ktorou sa čiastočne kompenzuje jeho vyživovacia povinnosť, ako aj s prihliadnutím na rozdiely v príjmoch oboch rodičov, pričom je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletých detí sú podstatne vyššie ako určené výživné zo strany matky a postačuje na ich uspokojenie len v obmedzenej miere s tým, že limitujúcim faktorom pre uspokojovanie odôvodnených potrieb detí sú vždy možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Vzhľadom na to, že predchádzajúca úprava výkonu rodičovských práv a povinností bola vykonaná v roku 2005 a za iných skutkových okolností, nie je možné od nich odvíjať terajšie rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom s poukazom na ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Napokon súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v uvedených výrokoch podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .