Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-13-2017.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. C., nar. XX.X. Z., bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - S. C., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX; otec - G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. XX/X, o zmenu priezviska a zvýšenie výživného, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/47/2016-178 zo dňa 3.októbra 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd dal súhlas za matku k tomu, aby otec podal žiadosť o zmenu priezviska maloletého G. C. na priezvisko T.. Zároveň uložil matke s účinnosťou od 1.3.2016 povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 35 eur mesačne; zameškané výživné za obdobie od 1.3.2016 do 31.10.2016 vo výške 62,96 eur povolil matke splácať v splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Vychádzal z toho, že udelenie súhlasu za matku k podaniu žiadosti o zmenu priezviska je v záujme maloletého G.. Ten bol rozsudkom z 22.4.2015 zverený do osobnej starostlivosti otca, matka v súčasnosti chodieva za synom jeden - dva krát mesačne a inak sa o neho nezaujíma. Okresný súd konštatoval, že zmena priezviska je jednoznačne na prospech maloletého z toho dôvodu, aby nemal v budúcnosti problém s vlastnou identifikáciou a zaradením; osobitne, ak zakrátko bude navštevovať materskú školu a neskôr základnú školu. Doplnil, že vzťah dieťaťa s otcom vykazuje známky stability a ich vzájomné citové väzby sú silné. 2. V otázke výživného zásadnú zmenu pomerov okresný súd ustálil u maloletého G., ktorý sa začal liečiť na cukrovku I. typu a podstatne sa zvýšili výdavky na jeho stravovanie. Zároveň maloletému otec - okrem iného - stále zakupuje plienky, pričom v priebehu mesiaca spotrebuje 4 balíky (jeden balík stojí 12,50 eur). Okresný súd prihliadol i na to, že matka má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu - synovi vo veku 13 rokov, na ktorého výživu jeho otec prispieva mesačne sumou 100 eur. Hoci akceptoval zdravotné limity matky (priznaný invalidný dôchodok z titulu psychiatrického ochorenia) bol toho názoru, že si môže privyrobiť aspoň brigádnickou činnosťou. Vzhľadom na zvýšenie výživného (čiastočne) spätne okresný súd určil i výšku nedoplatku na výživnom v rozsahu 62,96 eur, ktorý povolil matke splácať - ako je uvedené už vyššie - v splátkach po 5 eur. Vo zvyšku - do 60 eur mesačne, ktorú sumu výživného požadoval otec - jeho návrh zamietol. Súčasne vyslovil, že napadnutým rozsudkom sa v časti o výživnom na maloletého G. mení prechádzajúce rozhodnutie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa - rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/100/2014-103 zo dňa 22.4.2015.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s platením výživného. Uviedla, že bola otcom znásilnená („zamknutá u nich v dome“) a za celý čas len
trpela (mala rizikové tehotenstvo a otec sa nepýtal, či niečo nepotrebuje). Po tom, ako bol maloletý umiestnený v Detskom domove v Martine, ona kvôli nesúhlasu jej matky „nepodpísala papier, aby bol malý predaný cudzím ľuďom“. Matka tvrdila, že otec od nej požaduje výživné, lebo sa mu nechce chodiť do roboty. Doplnila, že so starším synom musí často navštevovať lekára.
4. Otec popieral, že by matku znásilnil. Zdôrazňoval, že „dieťa je na svete“ a oni ako rodičia sa musia o neho postarať. V súvislosti s napadnutým rozsudkom uviedol, že matka neplatí splátky zameškaného výživného, preto žiadal o jej „napomenutie“. 5. Kolízny opatrovník prezentoval len súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a k odvolaniu sa bezprostredne nevyjadril.
6. V ďalšom štádiu odvolacieho konania zostali účastníci nečinní.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Vzhľadom na zverenie (už predchádzajúcim rozhodnutím vo veci starostlivosti súdu o maloletého G.) maloletého do osobnej starostlivosti otca a predovšetkým na vytvorenie silnej citovej väzby medzi nimi, ktorá v spojení s ďalšími okolnosťami (potvrdenými i kolíznym opatrovníkom) vytvára predpoklad stabilného vzťahu otca a syna, je v záujme maloletého, aby mal totožné priezvisko ako otec. Ohľadne tejto časti rozsudku okresného súdu odvolateľka ani neuviedla žiadne bližšie námietky. 9. V danej spojitosti okresný súd náležite konštatoval, že súdy nerozhodujú bezprostredne aj o zmene priezviska a predmetný výrok napadnutého rozsudku oprávňuje otca „len“ na podanie žiadosti o takúto zmenu, o ktorej bude konať a rozhodovať príslušný štátny orgán.
10. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu taktiež v otázke zvýšenia výživného. Je nepochybné, že zásadná zmena pomerov nastala u maloletého G., ktorému bola diagnostikovaná cukrovka I. typu. Ide nielen o závažné ochorenie z hľadiska zdravotných obmedzení dieťaťa a možných komplikácií, ale aj o ochorenie predstavujúce výraznú finančnú záťaž z hľadiska zabezpečovania vhodného diétneho stravovania. Hoci pacientom trpiacim daným ochorením sa poskytujú určité finančné (sociálne) kompenzácie, jedná sa o pomerne nízke príspevky (v súdenom prípade cca 12 eur mesačne). Preto je namieste, aby sa na dotknutých zvýšených výdavkoch podieľal nielen rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti (v prejednávanej veci otec), ale i výživou povinný rodič (matka). 11. Vzhľadom na nízky pravidelný príjem matky (invalidný dôchodok v sume cca 150 eur mesačne) výraznejšie zvýšenie výživného vo vzťahu k nej nie je reálne možné. Avšak zvýšenie o necelých 8 eur je matka spôsobilá finančne zvládnuť, pričom v bezprostredných podmienkach účastníkov konania ide o nie zanedbateľnú čiastku, ktorá rozhodne prispeje uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého G.. Predmetné zvýšenie výživného nie je ani v rozpore s povinnosťou matky zabezpečovať starostlivosť o ďalšie dieťa; osobitne, ak jeho otec si vyživovaciu povinnosť (z hľadiska pomerov účastníkov konania v súdenej veci) v nemalej výške 100 eur mesačne riadne plní. Hoci sa krajský súd - pre rozsah a vážnosť zdravotných problémov matky - v plnej miere nestotožnil s konštatovaním okresného súdu o možnosti matky si privyrobiť (pravidelnou) brigádnickou činnosťou, je v záujme samotnej matky, aby sa snažila zlepšiť svoju finančnú situáciu čo i len drobnými výpomocami (napr. pomoc pri upratovaní tretím osobám, či pri nenáročnejších prácach v záhrade a podobne).
12. S poukazom na značné obmedzenie matky získať pracovné uplatnenie a tým doplnkový zdroj príjmu je vecne správnym zamietnutie návrhu otca o zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti nad 35 eur (do 60 eur) mesačne. Krajský súd poukazuje taktiež na čiastočné zlepšenie vo finančných pomeroch matky, ku ktorým by malo dôjsť splnením povinnosti voči detskému domovu, v ktorom bol maloletý G. dočasne v minulosti umiestnený. Aj keď rodičia nevedeli presne vymedziť trvanie tohto záväzku, je zrejmé, že v blízkom čase by táto ich povinnosť mala zaniknúť splnením. To znamená, že matka nebude musieť plniť dotknutú povinnosť v rozsahu 10 eur mesačne.
13. Odvolacie námietky matky smerujúce k tomu, že otcovým záujmom je nepracovať a získavať od nej peniaze z titulu výživného, neobstojí. Už samotné - aj napriek drobnému zvýšeniu - skutočne nízke výživné (35 eur mesačne) popiera dôvodnosť tohto argumentu. Otcove výdavky so zabezpečením starostlivosti o maloletého v nemalej miere predmetnú sumu prevyšujú. Súčasne z vykonaného
dokazovania vyplýva, že ambíciou otca je zamestnať sa aspoň na čiastočný úväzok a tým zlepšiť vlastnú finančnú situáciu i finančné pomery maloletého. Nutnosť pravidelnej injekčnej aplikácie inzulínu maloletému G. však otca v tejto snahe značne limituje. 14. Okolnosti splodenia maloletého nie sú z hľadiska aktuálneho rozhodovania o výške výživného významnými. Obdobne tak tvrdené zdravotné komplikácie matky počas tehotenstva, či zdravotné problémy maloletého po jeho narodení.
15. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že hoci okresný súd nepochybne konal o zvýšení výživného, formulačne uvedené vo výroku bezprostredne nevyjadril. Výrok o určení/uložení povinnosti prispievať na výživu je vlastný skôr prvotnému rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti. Pri zachovaní formulácie zvolenej okresným súdom je žiaduce - popri vecne správnom zdôraznení zmeny pôvodného rozhodnutia (čo okresný súd učinil) - použiť termín prispievať zvýšeným výživným, resp. nedoplatok na zvýšenom výživnom.
16. Pokiaľ ide o otcovu žiadosť o „napomenutie“ matky ohľadne zameškaného zvýšeného výživného, táto je neopodstatnená. Predmetné splátky totiž okresný súd podmienil právoplatnosťou napadnutého rozsudku, k čomu vzhľadom na podanie odvolania matkou nedošlo. S poukazom na potvrdenie rozsudku okresného súdu týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nastane povinnosť matky zaplatiť predmetný nedoplatok, ktorého prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť. Napríklad, ak rozsudok nadobudne právoplatnosť v mesiaci apríl 2017, matka v mesiaci máj 2017 bude povinná k rukám otca prispieť na výživu maloletého G. sumou 40 eur (35 eur bežné výživné + 5 eur splátka nedoplatku zvýšeného výživného).
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.