Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/203/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa Y. H. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Š. O., XXX XX P., I. Y. XX XA, F. Y., právne zastúpeného JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na Hlavnej ul.č. 45 proti matke B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P. na E. ul. č. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. Osloboditeľov č. 25, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 24C 5/2014-284 zo dňa 21.06.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania o určení otcovstva k maloletému dieťaťu.

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie určenie otcovstva k maloletej E.G.Q. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.02.2016 doplneným dňa 04.02.2016 domáhal nariadenia predbežného opatrenia o úprave styku s maloletou E.G.Q. s tým, že bude oprávnený stýkať sa s maloletou prostredníctvom web kamery a aplikácie Skype každý pondelok, stredu a sobotu v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., a to tak, že v stanovenom čase matka pomôže maloletej prihlásiť sa na Skype a následne nechá maloletú samú komunikovať s otcom. Taktiež sa dožadoval, aby matka maloletej bola povinná odovzdať maloletú do starostlivosti otca tak, že otec maloletej je oprávnený stýkať sa s maloletou na území Slovenskej republiky v mesiacoch január, február, marec, apríl v každom jednotlivom mesiaci vždy prvý a tretí víkend tak, že si dcéru prevezme od matky v piatok o 18.00 hod. a odovzdá ju matke v nedeľu o 18.00 hod. . Miesto prevzatia a odovzdania maloletej bude pred Miestnym úradom v Michalovciach, pričom matka je povinná maloletú na styk riadne upraviť.

3. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a následne po skončení pojednávania došlo medzi rodičmi aj k písomnému súhlasnému vyhláseniu pred súdom dňa 23.11.2015, v ktorom sa rodičia zároveň dohodli, že maloletá bude mať priezvisko matky.

4. Následne súd citoval ust. § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ust. § 108, § 113 ods. 2 O.s.p. a konanie o určenie otcovstva zastavil, pretože odpadol predmet konania, keďže došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve. Uviedol, že s konaním o určenie otcovstva je síce spojené konanie o výchove a

výžive maloletého dieťaťa, v ktorom však súd pokračovať nemôže. Súčasne nie je možné rozhodnúť jedným rozhodnutím vo veci samej (rozsudkom) o zastavení konania a výchove a výžive k mal. dieťaťu z dôvodu, že o procesnom zastavení konania súd rozhoduje uznesením, pričom o starostlivosti a výžive rozhoduje súd rozsudkom. Uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozhodnutia o zastavení konania o určenie otcovstva, súd zváži ďalší procesný postup a to podanie podnetu na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu v prípade, ak rodičia nevyužijú svoje dispozičné oprávnenie.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

6. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Namietal, že styk nemôže byť naďalej upravený len predbežným opatrením (uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 147/2016-276), ktoré navyše matka nerešpektuje, preto podal na Okresný súd Michalovce už tri návrhy na výkon rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považoval za odporujúce zásade hospodárnosti konania, keďže v konaní boli predložené dôkazy a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti už bol podaný návrh na začatie konania, preto nie je dôvodné, aby bol opakovane podaný ten istý návrh a boli predkladané opäť tie isté dôkazy. Zbytočne sa tým navyšujú náklady a trovy konania súdu. Zdôraznil, že s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa nevedia dohodnúť, preto mal súd konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti vylúčiť na samostatné konanie. Súd však len zbytočne predlžuje konanie a navyšuje účastníkom trovy konania. Súčasne nesúhlasil s tým, aby mala maloletá priezvisko matky, keďže sa v súhlasom vyhlásení o určení otcovstva na tom s matkou nedohodli. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník ani matka maloletej sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozhodnutie je vo výroku o zastavení konania o určenie otcovstva potrebné potvrdiť (ust. § 387 ods. 1 a vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je potrebné rozhodnutie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátiť v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 .

9. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

14. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa odseku 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa ust. § 108 O.s.p. účinného do 30.06.2016, súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

16. Podľa ust. § 113 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

17. V prípade, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd konanie v zmysle citovaného ust. § 108 O.s.p. zastaví z dôvodu, že odpadol predmet konania. Vyplýva to z koncepcie domnienok otcovstva, nakoľko druhá domnienka otcovstva (súhlasné vyhlásenie rodičov) bude mať prednosť pred prípadnou treťou domnienkou (otcovstvo určené súdom). V danom prípade teda súd prvej inštancie správne zastavil konanie o určenie otcovstva k maloletej E., keďže na pojednávaní súdu dňa 23.11.2015 došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, čo súd protokolárne zachytil v zápisnici (v spise na č.l. 103), ktorú obaja rodičia pred súdom podpísali a v zmysle ust. § 38 Zákona o rodine sa súčasne dohodli, že maloletá bude mať priezvisko matky. Súhlas s priezviskom maloletej navrhovateľ vyjadril svojim podpisom v predmetnej zápisnici, preto je jeho odvolacia námietka o nesúhlase s priezviskom maloletej je irelevantná. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zastavil konanie o určenie otcovstva podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne.

18. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ak súd zastaví konanie o určenie otcovstva nemôže už ďalej konať o výchove a výžive k maloletému dieťaťu. Konanie o určenie otcovstva je totiž v zmysle citovaného ust. § 113 ods. 2 O.s.p. (§ 110 spojené s konaním o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pričom zastavenie konania o určenie otcovstva nemá automaticky za následok aj zastavenie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Súd vždy pokračuje v konaní, ak je to potrebné z dôvodov stanovených v ustanovení § 36 Zákona o rodine. Z obsahu spisu a z doteraz vykonaných dôkazov je zrejmé, že rodičia maloletej E. spolu nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa nevedia dohodnúť, preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd v predmetnom konaní pokračoval a upravil práva a povinností rodičov k maloletej. Odvolací súd považuje za rozporné konštatovanie súdu, že po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o určenie otcovstva zváži, či sú dané podmienky na pokračovanie v konaní. Navrhovateľ sa totiž návrhom zo dňa 19.12.2014 domáhal nielen toho, aby súd určil, že je otcom maloletej, ale aj úpravy styku s maloletou. Navyše súd prvej inštancie uznesením č.k. 24C 5/2014-178 zo dňa 25.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 147/2016-276 zo dňa 16.05.2016 predbežne upravil styk otca s maloletou, keďže si to vyžadoval záujem maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, keďže na takéto konanie sú splnené všetky zákonné podmienky a ich ďalšie skúmanie zo strany súdu nie je potrebné. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 .

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, zistiť dôsledne skutočný stav veci, posúdiť ho podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, doplniť potrebné dôkazy a v súlade s ust. § 191 ods. 1 ich vyhodnotiť jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne vo veci rozhodnúť tak, aby spĺňalo podmienky stanovené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 .