Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-92-2016.pdf
PDF · 80.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/92/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpenej: 1/ advokátska kancelária Hulín s. r. o., Trenčín, Hurbanova 20, IČO: 50 647 679, 2/ advokátska kancelária Geško s. r. o., Bratislava, Velehradská 33, IČO: 36 740 101, proti žalovanému: D. R., nar. XX. J. XXXX, bytom P., o 1.068,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 2. novembra 2015 č. k. 7C/163/2012-75 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 523,11 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 463,41 eur od 28. decembra 2009 do zaplatenia, úrok vo výške 25% ročne zo sumy 59,70 eur ročne od 27. februára 2011 do zaplatenia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením 369 ods. 1, § 497, § 708 ods. 1, 2, § 710 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 4 ods. 1, 2, 3 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Vecne zdôvodnil uzavretou úverovou zmluvou medzi stranami konania 8. septembra 2008, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 995,82 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 47,30 eur v počte splátok 24. Predmetná zmluva však neobsahovala obligatórny údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami suma, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek úveru). V dôsledku toho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu splátok mal súd prvej inštancie preukázanú úhradu žalovaného 532,41 eur. Nárok žalobkyne bol dôvodný len vo výške 463,41 eur, ako aj vo výške debetného zostatku na účte 59,70 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobkyni bolo priznané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj úrok zo sumy debetného zostatku vo výške 25% ročne, majúc za preukázané, že žalovaný ako spotrebiteľ so všetkými zmluvnými podmienkami súhlasil, čo potvrdil podpisom na zmluve o bežnom účte a v konaní nebolo preukázané použitie nekalej praktiky žalobkyne voči žalovaného. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Vzhľadom na rovnaký pomer úspechu účastníkov konania, súd prvej inštancie vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa v časti náhrady trov konania, navrhujúc jeho zmenu priznaním náhrady trov konania žalobkyni, alternatívne zrušením napadnutého uznesenia a vrátením veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, pričom v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O. s. p.. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má úspech čiastočný, t. j. každý účastník je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, pričom pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru víťazstva účastníka vo veci samej, zníženú o pomernú časť jeho neúspechu. V prípade, že je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký, môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. zákon dáva súdu právo priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci úspech len čiastočný. Žalobkyňa má za to, že jej vznikol nárok na čiastočnú náhradu trov konania, pretože návrh žalobkyne je dôvodný a trovy právneho zastúpenia si žalobkyňa riadne uplatnila. Navrhla preto, aby jej súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia pomerne k jej úspechu.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).
7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom.
8. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Úspech žalobkyne predstavoval 51% (523,11 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný. Úspech žalovaného predstavoval 49% (545,84 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalobkyňa. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval 2%, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne konštatoval takmer rovnaký pomer úspechu a neúspechu na obidvoch stranách a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby nastal prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma, opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť. Možnosť nepriznania
práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov prichádza do úvahy vtedy, ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký (porov. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/47/2014).
10. V danom prípade bol pomer úspechu a neúspechu v zásade rovnaký, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že čiastočné procesné úspechy strán v konaní sa vzájomne anulujú, nezostala žiadna časť, ktorá by bola rozhodujúca pre záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania. Odvolacia námietka žalobkyne o vzniku nároku na čiastočnú náhradu trov konania preto nebola dôvodná. Žalobkyňa sama v odvolaní uviedla, že ak je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký, môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pre aplikáciu odseku 3 § 142 O. s. p. neboli naplnené zákonom stanovené podmienky, keďže sa nejednalo ani o neúspech žalobkyne v nepatrnej časti a rozhodnutie súdu nezáviselo od úvahy súdu alebo znaleckého posudku.
11. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo žalobkyňa nevyčíslila vo svojej žalobe (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo 243/2007).
12. Rozhodnutie o náhrade trov konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16, sp. zn. I. ÚS 257/05). V posudzovanej veci v dôsledku približne rovnakého pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, nevznikol nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Súd prvej inštancie preto rozhodol o náhrade trov konania správne.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
14. Z dôvodu, že žalovaný bola úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, náhrada trov odvolacieho konania žalovanému nebola priznaná.
15. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.