Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/113/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: B. M., nar. X. A. XXXX, bytom Q., X. XXXX/X, zastúpenej advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, Šaľa, Pázmaňa 2020/30, o 1.246,74 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 10. novembra 2015 č. k. 15C/203/2013-102 takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.246,74 eur od 22. marca 2009 do zaplatenia a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne o zaplatenie zmenkovej sumy 1.246,74 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.246,74 eur od 22. marca 2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1.246,74 eur od 5. júna 2009 do zaplatenia. Súčasne uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, vo výške 244,42 eur k rukám jej zástupcu. Rozhodnutie odôvodnil článkom 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 1, 3, čl. 19 Nariadenia (Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, § 37 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil tým, že predmetom konania je spor zo zmenky. Žalobkyňa predložila v konaní vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, je uvedená splatnosť na určitý čas. Uvedený údaj nebolo možné považovať za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Na podporu svojej argumentácie označil súd prvej inštancie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 59/2010, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do štyroch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť (s poukazom na § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov). Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že vzťah medzi ňou a právnym predchodcom žalobkyne je spotrebiteľským, preto v dôsledku nesplnenia

si povinnosti zo strany žalovanej mohlo dôjsť k vystaveniu zmenky len do výšky 30% poskytnutej istiny bez úrokov, čo však v danom prípade nebolo splnené, pretože suma, na ktorú bola zmenka vystavená, sa priblížila takmer k 200 % poskytnutej istiny. Z týchto dôvodov bol návrh zamietnutý. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania. Trovy konania predstavovali náhradu trov právneho zastúpenia, a to odmenu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní 10. novembra 2015), teda 3x 61,41 eur, paušálne náhrady hotových výdavkov 3x 8,39 eur, náhrady cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla vo výške 7,49 eur, náhradu za stratu času 27,96 eur, i z náhradu DPH 20%, spolu 244,42 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, ktorými jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako i nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne má konanie aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, napriek tomu súd prvej inštancie nárok nepriznal. Podľa platnej úpravy môže byť splatnosť zmenky určená 4 spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným spôsobom splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv. vistazmenka). Zákon výslovne neuvádza, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je však zaužívané používať označenie údaja zročnosti údaj nasledovnými vyjadreniami: na predloženie, po predložení, pri predložení a na videnie. Údaj, ktorý je na predloženej zmenke (pri predložení) je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri zmenke splatnej na videnie. Zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do 1 roka od dátumu vystavenia podľa § 34 ods. 1 Zákona o zmenkách a šekoch. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Zmenka predstavuje abstraktný záväzok, je zo zákona prevoditeľná indosamentom a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Otázkou je, čo znamená slovné spojenie „v lehote 4 rokov od vystavenia“. Je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od vystavenia. Údaj vymedzuje časový úsek odkedy dokedy má byť zmenka predložená na platenie. Posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie, v súlade s čl. 1 § 34 ods. 1 zákona o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predĺžená na platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na 4 roky. Údaj „zaplatiť na túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/22/2014 a uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/529/2014. Z obsahu znenia zmenky, ktorá bola určená na videnie, teda po predĺžení, nevyplýva žiaden rozpor v údaji splatnosti. Predĺžená zmenka je platnou, aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti, vzhľadom na dve možnosti splatnosti. Druhým dôvodom absolútnej neplatnosti zmenky je jej priamy rozpor so zákonom o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia zmenky. Žalovaná poukázala na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a jej ďalšia argumentácia sa týkala posudzovania zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Za neplatnú označila dohodu o vyplnení zmenky.

4. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania podaním z 21. decembra 2015 (doručeným súdu prvej inštancie 22. decembra 2015) vzala návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.246,74 eur od 22. marca 2009 do zaplatenia a v tejto časti navrhla konanie zastaviť.

5. Žalovaná vyjadrila súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej opätovne poukázala na charakter zmenky ako listinného cenného papiera, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Ide o samostatný abstraktný záväzok, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými

okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Ďalšia argumentácie sa týkala výlučne posudzovania nároku z návrhu ako zmenky.

7. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. (účinného do 30. júna 2016). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnení princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo 177/2014).

10. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, možno tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

11. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

12. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

13. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

14. Súd prvej inštancie vyhotovil tlačivo B podľa Nariadenia za účelom umožnenia žalobkyni tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť o konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, s cieľom získať informácie týkajúce sa kauzálneho vzťahu, vzhľadom na obligatórnu povinnosť súdu (z úradnej povinnosti) skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah (za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa). Žalobkyňa odmietla doplnenie s poukazom na uplatňovanie majetkových práv zo zmenky a nie z pohľadávky.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neopísala konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný druh titulu), s uvedením obsahu kauzálneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu a žalovaná poukazovala na zabezpečovací charakter zmenky, súd prvej inštancie sa mal zaoberať uvedenou námietkou žalovanej, posudzujúc kauzálny vzťah medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu a zabezpečovací charakter zmenky.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje i na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015 Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

17. Už Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný veriteľ Pohotovosť, s. r. o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom súde, ktorý jeho návrhom vyhovel ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu, ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s. r. o. zastupovala žalobkyňu a Pohotovosť, s. r. o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako i zadovážila úverovú zmluvu.

18. Žalobkyňa formálne preniesla do tlačiva návrhu podľa Nariadenia výlučne zmenkové informácie a preto súd prvej inštancie v súlade s čl. 4 bod 4 Nariadenia vyzval žalobkyňu nielen na doplnenie dokumentov, ale predovšetkým na doplnenie informácií o kauzálnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou.

19. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

20. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah je bez právneho významu.

21. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v súlade s vnútroštátnym i komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007). Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Bolo preto potrebné právne posúdiť a vyhodnotiť tvrdenia žalovanej o spotrebiteľskom charaktere kauzálneho vzťahu, na zabezpečenie ktorého zmenka slúžila. Následne, v prípade odmietnutia ďalšieho dokazovania zo strany žalobkyne, nesúhlasiac tiež s obligatórnym prieskum neprijateľným zmluvných podmienok (v prípade preukázania spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu), sledujúc tak vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok zo strany žalobkyne, bol by daný dôvod na zamietnutie žaloby.

22. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je však povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

23. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobkyne z hľadiska plnenia zo zmenky, bez právneho posúdenia kauzálneho vzťahu, na zabezpečenie ktorého bola zmenka vystavená. Stotožnenie sa s tvrdením žalovanej o spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi ňou a právnou predchodkyňou žalobkyne (v dôsledku čoho podľa tvrdenia žalovanej nedošlo k vystaveniu zmenky len do výšky 30% poskytnutej istiny bez úrokov) bez ďalšieho, nenahrádza argumentačný základ súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne, na základe posúdenia kauzálneho vzťahu, na zabezpečenie ktorého bola zmenka vystavená.

24. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadrovalo to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku mal uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné,

spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

25. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).

26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmý argumentačný základ súdu prvej inštancie, na základe čoho a prečo sa stotožnil s tvrdením žalovanej a ako aplikoval ustanovenia právnej normy na daný prípad (normy spotrebiteľského práva v napadnutom rozhodnutí neboli vôbec aplikované). Rozhodnutie súdu preto nespĺňalo ani požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), na riadne odôvodnenie rozsudku. Nedostatky zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, od riešenia ktorých bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, zasahujú do práva na spravodlivý proces. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí, za účelom nápravy vád, v prípade absencie vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (vo vzťahu k mechanickému prevzatiu tvrdenia žalovanej bez skutkového a právneho posúdenia veci), ako i vec nesprávne právne posúdil.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní (vychádzajúc zo štádia dokazovania v danej veci) skúmať, či sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah (za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa), na základe preukázaných skutočností o konkrétnom kauzálnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, najmä o právnom titule, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená. Následne, v prípade odmietnutia žalobkyňou ďalšieho skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému by predmetná zmenka predstavovala zabezpečenie, by uvedená skutočnosť bránila súdu pokračovať v ďalšom dokazovaní podľa čl. 5 Nariadenia (teda bez obligatórneho prieskumu zmluvných podmienok), čím by došlo k obmedzeniu predmetu sporu, keďže v zmysle zásady rovnosti strán v konaní nie je prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní (bez skúmania postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy). Ak sa žalobkyňa práve na základe zmenky snaží docieliť, aby bez ďalšieho boli uznané jej nároky, jej postoj v konaní by potom mohol viesť k zamietnutiu jej návrhu.

29. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strany v konaní.

30. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

31. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 bol by nesúhlas žalovanej z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení uznesenia súdu prvej inštancie v časti (zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.246,74 eur od 22. marca 2009 do zaplatenia) a zastavení konania v uvedenej časti. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.

32. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.