Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/230/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobkyne Mgr. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., N. XXXX/ X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Z.. Y. N., spol. s.r.o., so sídlom v G. G., E. XX proti žalovanému: E. V. zastúpenému JUDr. JQ. o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.februára 2016, č. k. 4C/133/2013-174 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobkyne o ochranu osobnosti zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 696,55 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že notárskou zápisnicou č. N 152/2013, NZ 7002/2013 napísanou na Notárskom úrade v G. G. dňa 04.03.2013 bolo osvedčené, že spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Y. N., spol. s.r.o., F.: XX XXX XXX týmto vyhlasuje, že dňa 27.02.2013 pri prehliadaní internetovej stránky <<http://www.haloreality.sk/>> <http://www.haloreality.sk/> si prečítala údaje prezentované na www stránke <<http://www.haloreality.sk/aktuality>>, http://www.haloreality.sk/https:// www.haloreality.sk/aktualitynajmä <http://www.haloreality.sk/https:/www.haloreality.sk/aktualitynajmä> príspevok v časti ostatné zo dňa 21.02.2013 s názvom ,,Upozornenie pre našich klientov v lokalite Skalica, Holíč, Senica a okolie? v znení, v akom tvorí prílohu č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice. V prílohe č. 1 je uvedený text s nadpisom Upozornenie pre našich klientov v lokalite Skalica, Holíč, Senica a okolie zo dňa 21.02.2013 v obsahu, ktorý je nižšie uvedený. Rovnaká skutočnosť bola osvedčená aj Notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa 04.09.2013 N 671/2013, NZ 29879/2013. Dňa 21.02.2013 na webovej stránke odporcu bol uverejnený článok s názvom Upozornenie pre našich klientov v lokalite Skalica, Holíč, Senica a okolie s týmto textom: ,,Upozorňujeme našich klientov, na konanie našej bývalej spolupracovníčky. Pani Mgr. E. I. zavádza a podáva nepravdivé informácie o predaji vašich nehnuteľností cez našu spoločnosť, ktoré u nás zaradila do ponuky počas spolupráce s našou realitnou kanceláriou. Jej tvrdenie, že o vaše ponuky sa neoprávnene starajú iní naši makléri je klamlivé. Všetci naši klienti dávali nehnuteľnosti na predaj a prenájom našej spoločnosti, nie p.I.. Naopak ona hrubo porušila zmluvu, ktorú podpísala s našou spoločnosťou, tým že ich opätovne zaradila do inzercie inej konkurenčnej realitnej kancelárie - jednala protiprávne. Všetky ponuky, ktoré menovaná nabrala sú podľa zmluvy majetkom realitnej kancelárie E.“. Žalobkyňa sa v tejto veci domáhala práva na ochranu svojej osobnosti. Hoci v návrhu uviedla viaceré skutkové tvrdenia, ktoré by podľa jej názoru mali svedčiť o zásahu odporcu do jej osobnostných práv, faktom je, že v petite návrhu žiadala rozhodnúť o povinnosti žalovaného odstrániť zo svojej internetovej stránky predmetný článok, zároveň uverejniť na internetovej stránke odporcu článok s ospravedlnením s textom uvedeným v petite návrhu a ďalej o povinnosti odporcu zaplatiť jej sumu 30.000,- titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Petit návrhu spolu s uvedením právneho dôvodu vyjadruje obsah a rozsah

súdnej ochrany, o ktorej má súd svojim výrokom napokon rozhodnúť t.j. individualizácia návrhu. Návrh na rozhodnutie vo veci samej, t.j. petit návrhu je ústredným pojmom a ťažiskom každého návrhu a predovšetkým v sporovom konaní (tak ako je tomu i v tomto prípade), petit návrhu určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho predmetom tzv. petitom žaloby a základom t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit založený. Jeho presná formulácia má byť obsiahnutá len v tej časti žaloby, ktorá sa nazýva žalobný petit t.j. čoho sa žalobca domáha. V tomto zmysle žalobkyňa vymedzila petitom návrhu obsah navrhovaného rozhodnutia, a to jednak odstránenie predmetného článku, ďalej uverejnenie ospravedlňujúceho textu uvedeného v petite návrhu a ďalej povinnosť odporcu zaplatiť jej 30.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd preto vo veci vykonal dokazovanie najmä na zistenie, či bolo predmetným článkom uverejneným žalovaným na jeho webovej stránke dňa 21.02.2013 zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne. V danom prípade vychádzajúc z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka by prichádzal do úvahy zásah do občianskej cti, dôstojnosti a vážnosti žalobkyne. Preukázanou skutočnosťou, (ktorej neoponoval ani žalovaný), bolo, že dňa 21.02.2013 na webovej stránke žalovaného v podtitulku Aktuality bol zverejnený článok s nadpisom Upozornenie pre našich klientov v lokalite Skalica, Holíč, Senica a okolie. Treba uviesť, že žalovaný je spoločnosť, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 07.03.2012 a že do predmetu činnosti, ktorej okrem iného patrí sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, t.j. realitná činnosť. Žalovaný potvrdil, že obsah článku uverejnený na jeho webovej stránke dňa 21.02.2013 tvoril on. Z dokazovania tiež vyplynulo, a to z doložených Notárskych zápisníc, že predmetný článok sa nachádzal na webovej stránke žalovaného ešte ku dňu 04.09.2013. Predmetný článok bol uverejnený na webovej stránke žalovaného dňa 21.02.2013, pričom žalobkyňa podala návrh na ochranu osobnosti v tejto veci s polročným odstupom až dňa 19.09.2013. Podľa tvrdenia žalovaného sa predmetný článok v súčasnosti na jeho webovej stránke už nenachádza, a to odo dňa doručenia návrhu v tejto veci žalovanému, k čomu došlo dňa 13.01.2014. Skutočnosťou je, že v čase rozhodovania súdu o návrhu žalobkyne, sa predmetný článok už na webovej stránke žalovaného nenachádzal. V súvislosti s týmto zistením má súd za to, že s poukazom na § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, je návrh žalobkyne na odstránenie predmetného článku z internetovej stránky žalovaného žalovaným nedôvodný, pretože upustenie od neoprávneného zásahu t.j. odstránenie predmetného článku z internetovej stránky žalovaného, ktorý sa týka osobnosti občana, je možné použiť len tam, kde zásah doteraz trvá. Predmetný článok bol totiž z webovej stránky žalovaného odstránený ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Pre zistenie, či v tomto prípade došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, je dôležité zistenie a preukázanie, či prejav vykonaný článkom uverejneným na webovej stránke žalovaného, bol urobený oprávnene. Pre posúdenie tohto prejavu je významné posúdenie tohto prejavu z hľadiska jeho pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa prejavom sledoval. Z vykonaného dokazovania pri zohľadnení chronologickej časovej postupnosti bolo preukázané, že po vzniku žalovaného jeho zápisom do Obchodného registra od 07.03.2012, bola medzi žalovaným a žalobkyňou ako fyzickou osobou - živnostníkom uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb datovaná 14.04.2012. Vychádzajúc z tejto Zmluvy o poskytovaní služieb túto zmluvu neuzatvorila žalobkyňa (ako poskytovateľ služieb) ako fyzická osoba, ale ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, o čom svedčí doložené Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, podľa ktorého má žalobkyňa oprávnenie na vykonávanie živnosti v predmete živnostenského oprávnenia: sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) od 01.02.2012. To znamená, že ak Zmluva o poskytovaní služieb bola uzavretá 14.04.2012, v danom čase mala žalobkyňa vydané Osvedčenie o živnostenskom oprávnení súvisiacim s realitnou činnosťou. Predmetom Zmluvy o poskytovaní služieb bola dohoda zmluvných strán, že poskytovateľ t.j. fyzická osoba - žalobkyňa ako živnostník pre E., s.r.o., t.j. žalovaného, na základe pokynov žalovaného, v mene žalovaného a na účet žalovaného zariadi požadované obchodné záležitosti a záväzok poskytovateľa konať na základe pokynov žalovaného úkony smerujúce k vyhľadávaniu vhodných záujemcov o kúpu, predaj a prenájom, či inú transakciu týkajúcu sa nehnuteľností, či práv a povinností v bytovom družstve. Faktom je, že touto zmluvou bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami i odmena pre poskytovateľa, t.j. pre žalobkyňu ako fyzickú osobu - živnostníka formou provízie. Zmluva tiež obsahuje okrem iného i záväzok poskytovateľa, že po skončení spolupráce na základe tejto zmluvy nebude sa snažiť využiť alebo využívať kontakty, informácie, ani iné výhody, s ktorými sa stretol, alebo ku ktorým sa dostal v priebehu trvania tejto zmluvy, že všetky kontakty a nabraté nehnuteľnosti sprostredkované poskytovateľom a zaradené do firemného programu ADMIN sa stávajú majetkom žalovaného, a že poskytovateľ sa zaväzuje, že tieto nebude využívať po skončení spolupráce s poskytovateľom v ďalšej realitnej praxi. Tiež sa zaviazal, že po ukončení spolupráce po dobu jedného roka okrem iného nebude

klamať a zavádzať klientov o spolupráci so žalovaným. V konaní bolo preukázané a nesporné, že účastníci konania ukončili spoluprácu, keď žalovaný dal žalobkyni výpoveď dňom 01.02.2013. Následne chronologicky nasledovala predžalobná výzva žalovaného datovaná žalobkyni zo dňa 20.02.2013, ktorá bola doručená žalobkyni 25.02.2013. Touto výzvou žalovaný vyzval žalobkyňu, aby do konca februára 2013 zjednala nápravu v súvislosti so Zmluvou o poskytovaní služieb článok IV. bod 4./C, bod 4./ D, keď podľa vyjadrenia žalovaného žalobkyňa začala inzerovať v S. V. ponuky žalovaného. Táto predžalobná výzva bola len formálnou výzvou z dôvodu, že je datovaná 20.02.2013, pričom pred uplynutím mesiaca február 2013 už hneď nasledujúci deň 21.02.2013 žalovaný uverejnil na svojej webovej stránke predmetný článok. Po uverejnení predmetného článku vychádzajúc z doložených listín chronologicky nasleduje výpoveď zo zmluvy daná pánom Z. Y. a adresovanou žalovanému, ktorá je datovaná 21.02.2013, ďalej výpoveď pána Z. H. a Q. I. zo všetkých zmlúv na predaj a prenájom ich nehnuteľností adresovaná žalovanému, ktorá je datovaná 08.03.2013, t.j. už po uverejnení predmetného článku, a následne odpovede žalovaného adresované Z. Y. a Q. I., prvá zo dňa 12.03.2013 a druhá zo dňa 08.04.2013. Na základe vykonaného dokazovania pri zisťovaní, či predmetným článkom zverejneným na webovej stránke žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, a to z hľadiska pravdivosti, vecnosti, objektívnosti prejavu uvedeného v článku a tiež cieľa prejavu, ktorý sa údajmi uvedenými v článku sledoval, súd dospel k záveru, že zverejnený článok na webovej stránke žalovaného z 21.02.2013 nebol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne, a to ani objektívne, a to z týchto dôvodov: veta: „Upozorňujeme našich klientov na konanie našej bývalej spolupracovníčky.“ nijakým spôsobom nezasahuje do osobnostných práv žalobkyne. K vete: „Pani Mgr. E. I. zavádza a podáva nepravdivé informácie o predaji vašich nehnuteľností cez našu spoločnosť, ktoré u nás zaradila do ponuky počas spolupráce s našou realitnou kanceláriou“ súd uvádza, že žalobkyňa síce tvrdila, že nie si je vedomá toho, že by zavádzala alebo podávala nejaké nepravdivé informácie o predaji nehnuteľností zaradených do ponuky žalovaného, a že po skončení činnosti pre žalovaného len klientom oznámila, že nevykonáva činnosť pre E., t.j. pre žalovaného, na druhej strane však potvrdila, že po 01.02.2013, t.j. po skončení spolupráce so žalovaným pokračovala vo svojej činnosti predaja nehnuteľností, na ktoré mala naďalej oprávnenie na základe živnostenského oprávnenia, a že ňou vytvorené ponuky, s ktorými pracovala v čase Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným, ponúkala pod hlavičkou S. V.. Potvrdila tiež, že klientov informovala, že ponúka ich nehnuteľnosti na predaj pod hlavičkou S. V.. V čase trvania zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.04.2012 neuvažovala o prípadnej neplatnosti tejto zmluvy. Túto zmluvu, jej platnosť, prvý krát spochybnila v tomto súdnom konaní, pričom zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, ale tiež z dôvodu, že nie je podpísaná druhým konateľom odporcu. Z toho vyvodila, že záväzok uvedený v Zmluve o poskytovaní služieb zo 14.04.2012 ju nijako nezaväzuje, a že po skončení práce u žalovaného môže vykonávať činnosť pre inú realitnú kanceláriu. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín týkajúceho sa žalovaného vyplýva, že štatutárnym orgánom tejto spoločnosti sú konatelia Y. S. a F.. S. H., obaja od 07.03.2012 a že v mene spoločnosti konajú a podpisujú konatelia spoločne. Skutočnosťou ale je, že podľa doloženej Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 14.02.2012, jej neoddeliteľnou súčasťou je splnomocnenie udelené konateľom Ing. S. H. pre druhého konateľa Y. S. spočívajúce v zastupovaní vo veci uzatvárania všetkých obchodov súvisiacich so sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností - realitnej činnosti s klientmi E. V., s.r.o. a na podpisovanie zmlúv o poskytovaní služieb s maklérmi a vedúcimi pobočiek - poskytovateľmi služieb pre E. reality, s.r.o. v plnom rozsahu. Z tohto pohľadu predmetná zmluva o poskytovaní služieb nie je neplatnou zmluvou. Sama žalobkyňa teda potvrdila, že ponuky, ktoré vytvorila, zaradila po ukončení spolupráce so žalovaným do inzercie pod hlavičkou inej realitnej kancelárie - S. V.. Takto v čase skončenia spolupráce pre žalovaného pracovala asi s päťdesiatimi klientmi. Svedkyňa PhDr. M. V., klientka žalobkyne ako poskytovateľa služieb pre žalovaného uviedla, že na jej otázku adresovanú žalobkyne, kde je klientkou, či v S. V. alebo v E. reality, jej žalobkyňa odpovedala, že je klientkou S. V., a aby viac tomu nevenovala pozornosť. Údaj uvedený v predmetnom článku, že ponuky na predaj nehnuteľností, ktoré žalobkyňa počas spolupráce u žalovaného, zaradila do ponuky, boli ponukami E. reality, s.r.o., potvrdzuje ďalej výpoveď nielen štatutárneho zástupcu žalovaného Y. S., výpoveď svedkyne S. S. (ktorá potvrdila, že medzi žalovaným a realitnými maklérmi boli uzatvárané dohody obdobného obsahu ako v prípade žalobkyne), ale aj samotná Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 14.04.2012, a to konkrétne článok I. bod 1./A, t.j. dohoda medzi zmluvnými stranami, že poskytovateľ pre žalovaného, na základe pokynov žalovaného, v mene žalovaného a na účet žalovaného zariadi požadované obchodné záležitosti, a tiež záväzok poskytovateľa konať na základe pokynov žalovaného úkony smerujúce k vyhľadávaniu vhodných záujemcov o kúpu, predaj a prenájom, či inú transakciu týkajúce sa nehnuteľností, či práv a povinností v

bytovom družstve. Ďalším dôkazom je predložená vzorová výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností zo dňa 17.07.2012, v ktorej sa uvádza ako jedna zo zmluvných strán žalovaného, zastúpený Mgr. E. I. ako sprostredkovateľom a ako druhá zo zmluvných strán konkrétna fyzická osoba ako vlastník. Napokon aj žalobkyňa uviedla, že pokiaľ uzatvárala s klientom zmluvu na predaj nehnuteľností, tá bola uzavretá medzi klientom a žalovaným a ona konala za žalovaného v jeho zastúpení. Veta uvedená v predmetnom článku: ,,Jej tvrdenie, že o vaše ponuky sa neoprávnene starajú iní naši makléri, je klamlivé? tiež nebola spôsobilým zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa síce tvrdila, že netvrdila klientom, že o ich ponuky sa neoprávnene starajú iní makléri žalovaného, ale dodala, že je síce pravdou, že klienti dávali nehnuteľnosti na predaj a prenájom žalovanému, a nie jej, ale z pohľadu klienta tomuto nebolo jedno, ktorý realitný maklér predáva ich nehnuteľnosť, pretože medzi klientom a príslušným realitným maklérom bola vytvorená nejaká dôvera. Ďalšia veta uvedená v predmetnom článku: ,,Všetci naši klienti dávali nehnuteľnosti na predaj a prenájom našej spoločnosti, nie p.I.? je vetou pravdivou. Ďalšia veta: ,,Naopak ona hrubo porušila zmluvu, ktorú podpísala s našou spoločnosťou tým, že ich opätovne zaradila do inzercie inej konkurenčnej realitnej kancelárie - jednala protiprávne?, je vetou pravdivou, pretože sama žalobkyňa potvrdila, že po skončení spolupráce so žalovaným ponuky pôvodne vedené pod hlavičkou žalovaného začala uvádzať pod hlavičkou S. REM., t.j. inej realitnej kancelárie ako žalovaného. Posledná veta uvedená v predmetnom článku: ,,Všetky ponuky, ktoré menovaná nabrala, sú podľa zmluvy majetkom realitnej kancelárie E. reality? je vetou pravdivou. Táto veta nie je zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Vychádzajúc z textu nielen jednotlivých viet uvedených v predmetnom článku, ale aj vychádzajúc z obsahu článku ako celku, z hľadiska jeho celkového obsahu súd dospel k záveru, že uverejnením tohto článku nebolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, pretože v článku nie sú uvedené nepravdivé informácie alebo pravdu skresľujúce informácie. Predmetný článok na základe vykonaného dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného Y. S., ale tiež svedkyne S. S., je reakciou na správanie sa žalobkyne po ukončení spolupráce s odporcom t.j. po 01.02.2013. Ak ako dôkazy existujú inzertné listiny s ponukami nehnuteľností, ktoré navrhovateľka ponúkala po skončení Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným, (pričom nehnuteľnosti boli nehnuteľnosťami pôvodne v ponuke žalovaného), už pod hlavičkou S. V. a ak existujú dôkazy o inzerovaných ponukách pod hlavičkou S. V. k 21.02.2013, ktoré boli pôvodne ponukami žalovaného a ak sama žalobkyňa potvrdila, že ponuky ňou vytvorené po skončení spolupráce so žalovaným boli inzerovanými už pod hlavičkou S. V., tak z pohľadu záväzku žalobkyne zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012 možno zverejnenie predmetného článku považovať za reakciu žalovaného na predchádzajúce správanie žalobkyne. Ak tu boli početné dotazy zo strany klientov, či predmetné ponuky sú ponukami žalovaného alebo inej realitnej kancelárie, čo potvrdil nielen štatutárny zástupca žalovaného Y. S. ale i svedkyňa S. S., museli tu existovať informácie podávané klientom v tom zmysle, že ponuky vytvorené žalobkyňou, nie sú ponukami žalovaného ale ponukami S. V., resp. že o nehnuteľnosti klientov sa starajú neoprávnene iní makléri ako žalobkyňa. Na základe vykonaného dokazovania možno zhrnúť, že predmetný článok bol uverejnený žalovaným, že predmetný článok sa týka žalobkyne ako bývalej spolupracovníčky žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia a spolupracujúcej so žalovaným na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012, že predmetný článok bol zverejnený na webovej stránke žalovaného v časti Aktuality, a teda bol určený klientom žalovaného, že sa tak stalo po skončení spolupráce so žalobkyňou po 01.02.2013, t.j. dňa 21.02.2013, že informácie, údaje uvedené v predmetnom článku nie sú nepravdivými informáciami. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že uverejnenie predmetného článku nebolo neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne, že predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne, a preto návrh žalobkyne zamietol. Keďže súd nemal za preukázané, že by došlo zverejnením predmetného článku k zásahu do osobnostných práv žalobkyne , potom nie je dôvodný ani návrh žalobkyne na uverejnenie článku s ospravedlnením a rovnako tak ani nie je dôvodný nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa pôvodne navrhla vo veci vypočuť svedkov Ing. K., Z. H., od výsluchu týchto svedkov napokon upustila, žalovaný navrhol vo veci vypočuť svedka Z. N., od výsluchu tohto svedka upustil. Právne vec súd posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2,3 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalovaného mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Uplatnené a priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 16.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), 2/ písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) 3/zastupovanie na pojednávaní dňa 25.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) 4/zastupovanie na pojednávaní dňa 04.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č.

655/2004 Z. z.) 5/zastupovanie na pojednávaní dňa 13.01.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) 6/zastupovanie na pojednávaní dňa 28.04.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) 7/ zastupovanie na pojednávaní dňa 09.02.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 91,29 eur (§10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z. z tarifnej odmeny 2.000 eur), režijného paušálu za 4 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 eur, za dva úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 eur a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 po 8,58 eur, spolu 696,55 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z..

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že podanej žalobe na ochranu osobnosti vyhovie a zaviaže žalovaného na verejné ospravedlnenie sa žalobkyni na svojej internetovej stránke, na vyplatenie nemajetkovej ujmy a na úhradu trov konania a právneho zastúpenia v zmysle žaloby. K tvrdeniu súdu, že žaloba v časti odstránenia článku z webovej stránky žalovaného je nedôvodná namietala, že žalovaný článok stiahol až pod hrozbou súdneho konania po tom, ako mu bola doručená žaloba. Inak by zrejme žalovaný dobrovoľne od svojho konania neupustil. Nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že tento článok nebol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne. V rámci vykonaného dokazovania uviedla mená ľudí, ktorí s ňou na základe konkrétneho článku ukončili spoluprácu a aj tých, ktorí s ňou v nasledujúcom období odmietli spolupracovať, pretože jej meno si automaticky spojili s tvrdeniami žalovaného uvádzanými v predmetnom článku a považovali ju za klamárku a podvodníčku. Kontakt s ňou prerušili aj jej bývalí kolegovia, zhoršil sa jej vzťah s vlastným bratom a jeho kolega p. H. jej povedal, aby si vymazala jeho telefónne číslo. Tieto negatívne následky žalobkyňa pociťuje do dnešného dňa. Vetu v článku „jej tvrdenie, že o vaše ponuky sa neoprávnene starajú iní naši makléri, je klamlivé“ považovala za nepravdivé. Žalobkyňa to nikdy žiadnemu klientovi nepovedala a žalovaný toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Mala za to, že jej žaloba na ochranu osobnosti je dôvodná, rovnako tak aj uplatňovaná nemajetková ujmy, nakoľko konaním žalovaného došlo k závažnej ujme na jej osobnostných právach. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2008 z 18.02.2010. Vytýkala súdu, že sa vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že žalovaný rozposlal klientom žalobkyne adresné listy, ktoré výrazne zasiahli do jej práv na ochranu osobnosti, a ktoré poškodili jej dobré meno, česť, dôstojnosť a vážnosť v očiach verejnosti. Jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP, rovnako aj Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze sp. zn. III. ÚS 119/03. Odôvodnenie rozsudku svedčí o tom, že tento súd dostatočne nezohľadnil potrebu samostatného posudzovania jednotlivých negatív dopadu konania pôvodu zásahu na čiastkové práva tvoriace súčasť práva na ochranu osobnosti. Nevzal v potrebnej miere na zreteľ, že žalobkyňa v konaní kládla dôraz na zásah do jej súkromia a súkromného aj profesijného života, a že so zreteľom na to do akej chránenej sféry bolo zasiahnuté, nebolo jej procesnou povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah žalovaného pôsobil difamačne a mal za následok zníženie je vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Prvoinštančný súd sa zameral zužujúco len na otázku sťaženia postavenia žalobkyne v dôsledku napadnutého článku žalovaného, no vôbec nevzal do úvahy adresné listy, ktoré žalovaný rozposlal klientom žalobkyne. Prehliadol, že so zreteľom na čiastkové práva, do ktorých žalovaný zasiahol, bolo pri riešení otázky opodstatnenosti žaloby na priznanie nemajetkovej satisfakcie potrebné považovať zníženie dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere len za jeden z viacerých do úvahy prichádzajúcich následkov neoprávneného zásahu do osobnostných práv, nie však za jediný určujúci následok, výlučne ktorý by opodstatňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právne závery súdu, ktoré sú vyjadrené v odôvodneného napadnutého rozsudku, nie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom ustanovení § 11 až 13 Občianskeho zákonníka, keď dostatočne právne neposúdil tie otázky, ktoré boli v danom prípade rozhodujúce. Jeho rozhodnutie je vzhľadom na uvedené neúplné, predčasné a v dôsledku toho vecne nesprávne.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa domnieva, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil a náležite a v dostatočnom rozsahu svoje rozhodnutie odôvodnil. Zo strany žalovaného išlo uverejnením článku na svojej webovej stránke len o ochranu svojich oprávnených záujmov na protiprávne konanie žalobkyne, ktorá po skončení platnosti zmluvy o spolupráci so žalovaným porušila svoje zmluvné povinnosti. Nakoniec to, že konala v ich rozpore, potvrdila sama žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.09.2014. Aj súdna prax zastáva názor,, že neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv je vylúčená

v prípade predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti, žalobkyňa po vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným v systéme Admin vzala na vedome, že v prípade porušenia zmluvných povinností je oprávnením zo strany žalovaného zverejniť oznámenie o protiprávnom konaní na svojej webovej stránke. Súd správne konštatoval, že zverejnený oznam obsahuje pravdivé skutočnosti. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,87 eur. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku /zák. č. 160/2015 Z. z./, ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobkyňou došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere vychádzajúc z textu nielen jednotlivých viet uvedených v predmetnom článku, ale vychádzajúc aj z obsahu článku ako celku, že uverejnením tohto článku nebolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, pretože v článku nie sú uvedené nepravdivé informácie alebo pravdu skresľujúce informácie. Predmetný článok považoval za reakciu na správanie sa žalobkyne po ukončení spolupráce so žalovaným. Ak ako dôkazy existujú inzertné listiny s ponukami nehnuteľností, ktoré žalobkyňa ponúkala po skončení Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným už pod hlavičkou S. V., a ak existujú dôkazy o inzerovaných ponukách pod hlavičkou S. V. k 21.02.2013, ktoré boli pôvodne ponukami žalovaného, a ak sama žalobkyňa potvrdila, že ponuky ňou vytvorené po skončení spolupráce so žalovaným boli inzerovanými už pod hlavičkou S. V., tak z pohľadu záväzku žalobkyne zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012 považoval zverejnenie predmetného článku za reakciu žalovaného na predchádzajúce správanie žalobkyne. Ak tu boli početné dotazy zo strany klientov, či predmetné ponuky sú ponukami žalovaného alebo inej realitnej kancelárie, museli tu existovať informácie podávané klientom v tom zmysle, že ponuky vytvorené žalobkyňou nie sú ponukami žalovaného, ale ponukami S. V., resp. že o nehnuteľnosti klientov sa starajú neoprávnene iní makléri ako žalobkyňa. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil záver, že predmetný článok bol uverejnený žalovaným, že predmetný článok sa týka žalobkyne ako bývalej spolupracovníčky žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia a spolupracujúcej so žalovaným na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012, že predmetný článok bol zverejnený na webovej stránke žalovaného v časti Aktuality, a teda bol určený klientom žalovaného, že sa tak stalo po skončení spolupráce so žalobkyňou po 01.02.2013 t.j. dňa 21.02.2013, že informácie, údaje uvedené v predmetnom článku nie sú nepravdivými informáciami. Uverejnenie predmetného článku nebolo neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne, keď predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne, a preto návrh žalobkyne zamietol.

8. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za predčasný z nasledovných dôvodov:

9. Súd prvej inštancie podanú žalobu na ochranu osobnosti posudzoval s prihliadnutím na ustanovenie § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie s tým, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

10. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len pri tých zásahoch do osobnosti chránených všeobecným osobnostným právom, ktoré

možno kvalifikovať ako neoprávnené /protiprávne/. Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. s právnym poriadkom.

11. Súd prvej inštancie v danej veci vzal do úvahy len tú skutočnosť, že žalobkyňa po ukončení svojej činnosti podľa Zmluvy o poskytovaní služieb žalovanému, porušila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, na čo žalovaný reagoval uvedeným článkom zverejneným na svojej webovej stránke. Vychádzal z tvrdenia žalobkyňa, že po skončení spolupráce so žalovaným pokračovala vo svojej činnosti predaja nehnuteľností pre realitnú kanceláriu S. V. a ňou vytvorené ponuky počas spolupráce so žalovaným ponúkala pod hlavičkou realitnej kancelárie S. V.. Uverejnenie predmetného článku súd prvej inštancie nepovažoval za neoprávnený zásahom do osobnostných práv žalobkyne, nakoľko predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne.

12. Odvolací súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia, súd prvej inštancie síce dostatočne vo svojom odôvodnení vysvetlil existenciu podkladov pre tvrdenia žalovaného v tomto článku, avšak vôbec sa nezaoberal aj ďalšími skutkovými tvrdeniami žalobkyne v žalobe, že do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté žalovaným aj písomným listom adresovaným všetkým klientom žalobkyne, v ktorom ju žalovaný osočuje, vykresľuje ako nedôveryhodnú osobu, ktorá klame, zavádza, ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov. Žalobkyňa pritom tento zásah zo strany žalovaného považovala ešte za závažnejší ako uverejnenie článku na internetovej stránke žalovaného, nakoľko list bol adresovaný osobám, s ktorými prišla do osobného kontaktu a budovala sa s nimi obchodné, no hlavne medziľudské vzťahy. Súd prvej inštancie túto okolnosť vysvetlil tým, že hoci žalobkyňa v žalobe uviedla viaceré skutkové tvrdenia, ktoré by podľa jej názoru mali svedčiť o zásahu žalovaného do jej osobnostných práv, faktom je, že v petite žaloby žiadala rozhodnúť o povinnosti žalovaného odstrániť zo svojej internetovej stránky predmetný článok, zároveň uverejniť na internetovej stránke žalovaného článok s ospravedlnením s textom uvedeným v petite návrhu a ďalej o povinnosti žalovaného zaplatiť jej sumu 30 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie sa vecne zaoberal zásahom do osobnostných práva žalobkyne, ktorý nastal len v súvislosti s článkom žalovaného uverejnenom na jeho webovej stránke a nezoberal sa žalobkyňou tvrdením aj ďalším zásahom a to písomným listom žalovaného adresovaným klientom žalobkyne. Takýto výklad odvolací súd nezdieľa a preto je odvolacia námietka žalobkyne v tomto smere dôvodná.

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na tvrdenia žalobkyne, že do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté aj ďalším neoprávneným konaním žalovaného, a to písomným listom, ktorý žalovaný adresoval všetkým klientom žalobkyne, v ktorom ju žalovaný osočoval, vykresľoval ako nedôveryhodnú osobu, ktorá klame, zavádza, ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov. Súd prvej inštancie sa preto ani s touto otázkou nevyporiadal. Odvolací súd sa nestotožňuje s vysvetlením súdu prvého stupňa, že žalobným petitom žalobkyňa vymedzila rozsah a obsah právnej ochrany tak, že žiadala zadosťučinenie len za zásah článkom uverejneným žalovaným na jeho webovej stránke. Z obsahu žaloby, ale aj zo žalobného petitu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha aj nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 eur, a to nielen za zásah do jej osobnostných práv spôsobený článkom žalovaného na jeho webovej stránke, ale aj za zásah spôsobený do týchto práv písomným listom zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom žalobkyne, a ktorý je ako dôkaz priložený k žalobe. Žalobkyňa tento zásah listom žalovaného dokonca považuje za závažnejší, ako zásah článkom zverejnenom na webovej stránke žalovaného.

14. Súd prvej inštancie v danom spore pochybil, keď nevykonal dokazovanie aj na ďalšie skutkové tvrdenia žalobkyne, v dôsledku čoho neprávne právne vec posúdil.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie je povinný ďalej vo veci konať tak, že vykoná dokazovanie na okolnosti písomného listu zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom žalobkyne a na základe vykonaného dokazovania opätovne vec právne posúdi, či došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, a vo veci rozhodne /§ 391 ods. 3 CSP/.

17. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.

18. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí /§ 396 ods. 3 CSP/.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).