Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-81-2016.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/81/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľky L. B., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Z. XXXX/X, t. č. K., C. X, proti odporcovi C.. P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Z. XXXX/X, za účasti maloletých detí B., F., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Z. XXXX/ X, deti zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/121/2016 - 48 zo dňa 11. 10. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX. XX. XXXX vo K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XXX rozviedol, zveril maloletú F. B. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a otcovi C.. P. B. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. B. sumou 50 EUR mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a maloletého E. B. zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému každý nepárny týždeň od nedele od 18,00 hod do nasledujúcej nedele do 18,00 hod a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému každý párny týždeň od nedele od 18,00 hod do nasledujúcej nedele do 18,00 hod. Súd výživné na maloletého neurčil a styk rodičov s maloletými deťmi na čas po rozvode neupravil.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že výsluchom účastníkov konania mal preukázané, že ich manželstvo neplní žiadne funkcie, je len formálnym zväzkom, nakoľko od apríla 2015 manželia nežili v spoločnej domácnosti, spolu nehospodárili a intímne sa nestýkali od roku 2013. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovy spolužitia, obaja manželia nemali záujem o pomoc psychologickej poradne a za daného stavu nebolo možné reálne očakávať, že by v budúcnosti k obnoveniu manželského spolužitia mohlo dôjsť. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva okresný súd uviedol rozdielnosť pováh a názorov na spolužitie.
3. Práva a povinnosti k maloletým deťom, ktoré z manželstva pochádzajú, okresný súd upravil diferencovane. Maloletú F. zveril do osobnej starostlivosti matke, nakoľko sama maloletá prejavila záujem do budúcna žiť s matkou, s ktorou si rozumie lepšia ako s otcom, s ktorým sa chce naďalej stretávať, ale striedavú osobnú starostlivosť maloletá odmietla. Otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú F. výživné vo výške 50 EUR mesačne ako požadovala matka, s čím otec súhlasil. Maloletého E. okresný súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, ako požadovala
matka a ako odporučil aj opatrovník maloletých detí. Súd styk rodičov s maloletými deťmi na čas po rozvode neupravil s prihliadnutím na vek a vyjadrenie maloletej F. a vzhľadom na to, že maloletý E. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 18, § 23, § 24 ods. 1, a § 62 ods. 2, ods. 6 Zákona o rodine.
4. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odporca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že súd nezisťoval príčinu a pravosť údajov, ktoré udávala navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva, ani pravdivosť vyjadrenia odporcu k návrhu. Zopakoval, že za krízu v manželstve účastníkov konania môže výlučne U. P., bytom F., B. O. 65X/XX, ktorý manželku manipuluje a rozoštváva proti manželovi. Navrhoval uvedenú osobu vypočuť na pojednávaní, aby vysvetlil svoje vnucovanie sa do manželstva účastníkov konania a finančné vydržiavanie navrhovateľky, ktorú nahovoril na odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti. Odporca celé manželstvo robil všetko pre dobro rodiny. Aj navrhovateľka v návrhu na rozvod uviedla manželstvo ako bezkonfliktné s tým, že o rodinu sa odporca staral. Napriek prosbám odporcu neprejavila záujem o spolužitie a navrhla rozvod, hoci odporca sa snažil prispôsobovať k dobru detí a oboch manželov, aby rodina fungovala. Potvrdil, že obaja manželia žili oddelene už 1,5 roka. Manželku má stále rád, váži si ju ako manželku a dobrú matku, má záujem, aby obaja vychovávali deti v spoločnej domácnosti. Odporca podal odvolanie aj proti výroku, ktorým bola maloletá F. B. zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 50 EUR mesačne. Dcéra pri osobnom rozhovore uviedla, že oboch rodičov má rada, ale viac času chce tráviť s matkou. Dcéra je fyzicky aj rozumovo vyspelá, v krátkom čase bude plnoletá a potom si aj tak o všetkom rozhodne sama. Dohodli sa, že prvé tri týždne v mesiaci bude tráviť u matky a ostatné dni do konca mesiaca bude u otca. Matka s rozhodnutím dcéry súhlasila. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo veci rozvodu účastníkov konania zmenil a návrh zamietol. V prípade rozvodu manželstva navrhol, aby súd malol. F. zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletej od 1. do 21. dňa v príslušnom mesiaci, t. j. po dobu troch týždňov, od 1. dňa mesiaca od 18,00 hod. do 21. dňa v príslušnom mesiaci do 18,00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletej od 21. dňa v príslušnom mesiaci od 18,00 hod. do posledného dňa v príslušnom mesiaci, do 18,00 hod. Zároveň súd otcovi výživné na maloletú F. neurčí.
5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na správne závery okresného súdu, ktorý zistil, že boli naplnené znaky nefungujúceho a narušeného manželstva a že boli splnené podmienky pre rozvod manželstva. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa navrhovateľka cíti pokojnejšia. Ďalšie prieťahy v konaní sú zbytočné, snaha odporcu smeruje k manipulovaniu s navrhovateľkou, aby sa veci diali podľa jeho predstáv, čo sa snaží preniesť na pána U. P.. Je pravdivé tvrdenie odporcu, že školopovinné deti budú oboch rodičov ešte dlho potrebovať, ale navrhovateľka deťom vie byť oporou aj keď už nebude s odporcom zdieľať manželský život, ktorý už dlhý čas nebol plnohodnotný. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti zvereniu maloletej F. do osobnej starostlivosti matke, s prihliadnutím na súhlasné stanovisko maloletej dcéry navrhovateľka súhlasila, aby dcéra bola zverená na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak ako v odvolaní navrhol odporca, t. j., že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletej od 1. do 21. dňa v príslušnom mesiaci a že súd výživné na maloletú neurčuje.
6. Kolízny opatrovník uviedol, že obaja rodičia odmietli poradensko-psychologické služby za účelom obnovenia manželstva a matka trvala na rozvode. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a správy a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) odvolanie prejednal v rozsahu danom § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a po pojednávaní, na ktoré predvolal a na ktorom vypočul účastníkov konania, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1, 2 CSP v spojení s § 2 CMP potvrdil ako vecne správne.
8. Podľa § 18 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Odporca na pojednávaní na odvolacom súde zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Zopakoval, že príčinou rozvodu manželstva je C.. P., ktorý je viac než priateľom navrhovateľky, požičiava jej peniaze na bývanie v byte, v ktorom navrhovateľka býva. Pokiaľ by navrhovateľka románik s C.. P. ukončila, mohli by žiť naďalej slušne ako manželia. Odporca ďalej uviedol, že pokiaľ podal odvolanie kvôli otázke striedavej starostlivosti o maloletú F. B., odvolanie berie späť. V máji ukončí živnosť, je dôchodcom, o čom predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku od 01. 01. 2017 na sumu 435,10 EUR mesačne, ktorý bol priznaný od 22. 12. 2016 v sume 426,90 EUR. Svoje výdavky vyčíslil na sumu 343,60 EUR, za byt 200 EUR mesačne. Odporca má ako diabetik výdavky na lieky 20 EUR a v súvislosti s vysychaním bedrového kĺbu má výdavky na lieky 17 EUR mesačne.
15. Navrhovateľka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že už tri roky pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti sa vzťahy medzi manželmi vyhrocovali. V tom období prišla o prácu, navštevovala psychiatričku. C.. P. ju podporoval, nesnažil sa o rozvrat manželstva, spolu nežijú. Pri odporcovi sa necíti doma, chodí tam výnimočne a výlučne kvôli deťom, aj návštevy odporcu toleruje kvôli deťom. V súčasnosti pracuje v spoločnosti T., s. r. o., ako účtovníčka s platom 550 EUR netto mesačne. Za prenajatý dvojizbový byt, v ktorom býva, platí 350 EUR mesačne. Synovi platí stravné 23 EUR mesačne, mobil cca 12 EUR. Dcéra F. je v treťom ročníku na strednej škole, platí jej mesačne vreckové cca 10 - 15 EUR, spoločnú poistku 53 EUR mesačne, k maturitám 10 EUR mesačne. Dcéra si cez víkendy privyrábala ako čašník.
16. Z výsluchu účastníkov konania krajský súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by spochybňoval správnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorý manželstvo účastníkov konania rozviedol. Odporca síce deklaroval snahu o zachovanie manželstva, ale jeho postoj bol taký, že odcudzenie navrhovateľky voči jeho osobe videl iba v správaní inej osoby a svoju zodpovednosť nepripúšťal. Manželstvo je vzťah muža a ženy ako rovnocenných osôb, ktorého účelom je harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Nebolo sporné, že manželstvo účastníkov konania dlhšiu dobu neplnilo účel, netvorilo životné spoločenstvo, lebo manželia dlhšiu dobu žili oddelene a navrhovateľka kategoricky odmietla obnovenie spolužitia a uviedla pre to vážne dôvody. Nebolo preukázané, že od skončenia konania na
okresnom súde došlo k takej náprave vzťahov účastníkov konania, ktoré by svedčili za zachovanie ich manželstva. Odporca nepreukázal, že narušený vzájomný vzťah a nezhody s navrhovateľkou neboli natoľko závažné, aby súd manželstvo nerozviedol. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Za tohto stavu bol aj výsluchom účastníkov konania na krajskom súde preukázaný záver okresného súdu, že rozvrat manželstva navrhovateľky a odporcu je trvalý, že ich osobné vzťahy sú vážne narušené, trvalo rozvrátené a že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a preto nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj vo výroku ohľadne práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. V tom smere poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu, ktorý zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matke a maloletého E. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti.
18. Okresný súd správne prihliadol na názor a na vek malol. F., ktorá bola blízko veku plnoletosti. Vzhľadom na vyjadrenia odporcu o možnosti striedavej starostlivosti rodičov o maloletú F. a späťvzatie jeho odvolania proti rozhodnutiu o zverení maloletej F. do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd dodáva, že o úprave práv a povinností k maloletým deťom bolo rozhodnuté v konaní o rozvod. Pretože konanie je spojené s konaním o rozvod, o späťvzatí odvolania otca nebolo potrebné rozhodnúť.
19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- EUR (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).