Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Er-994-2014.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Subarea
13Er/994/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci exekúcie oprávneného: MED - ART, spol. s r.o., so sídlom Nitra, Hornočermánska 9, IČO: 34 113 924, proti povinným: I.) LEKÁREŇ NA KORZE s.r.o., IČO: 44 265 905, so sídlom Nové Zámky, M.R. Štefánika 4, R..) W.. J. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. E.W., I. XXXX/XX, R..) W.. V. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. E.Á., I. XXXX/XX, o vymoženie 101.634,37 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinných v I. až III. rade proti exekúcii zo dňa 19.12.2014 z a m i e t a.
II. Súd návrh povinných v I. až III. rade na odklad exekúcie zo dňa 19.12.2014 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Peter Stodola, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Kmeťkova 25 (ďalej len exekútor).
Upovedomenie o začatí exekúcie EX 103/2014-18 zo dňa 29.11.2014 bolo povinnému v I. rade doručené dňa 09.12.2014, v II. a III. rade dňa 12.12.2014 do vlastných rúk.
Dňa 22.12.2014 boli exekútorovi doručené v zákonnej lehote námietky povinných v I. až III. rade proti exekúcii, v ktorých uviedli, že vznášajú námietky proti exekúcii. Ako dôvody podaných námietok uviedli vo svojom podaní zo dňa 19.12.2014, že vplyvom hospodárskej krízy sa dostali do nepriaznivej platobnej situácie, a teda neschopnosti si plniť svoje záväzky voči veriteľom. Ďalej uviedli, že s oprávneným v predmetnej exekúcii boli dohodnutí na spôsobe splácania dlhu a tiež na odklade exekúcie. Zároveň v tomto podaní žiadali o odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods.4 Exekučného poriadku. Podanie zo dňa 19.12.2014 následne na výzvu súdu doplnili dňa 10.02.2015 o presné ohraničenie obdobia, do ktorého žiadajú povoliť odklad exekúcie. Žiadali tak povoliť odklad exekúcie do 31.07.2015.
Dňa 12.07.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinných v I. až III. rade, v ktorom oprávnený uvádza, že tvrdenia povinných o dohode medzi oprávneným a povinnými o splácaní dlhu, ako aj o odklade exekúcie nie sú pravdivé a nedošlo medzi nimi k žiadnej dohode. Zároveň oprávnený uvádza, že zo strany povinných nedošlo k žiadnym ani len čiastočným úhradám dlhu po začatí exekučného konania. Z uvedeného dôvodu žiadajú, aby súd námietky povinných zamietol a odklad exekúcie nepovolil.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 56 ods.1 Exekučného poriadku ( ExP ) na návrh povinného môže súd (§45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods.2 ExP aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57).
Podľa § 56 ods.4 ExP súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
Vyššie citovaný § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010).
Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem , b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku ), c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku ), exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina, ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 4 Exekučného poriadku ).
Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. povinný je fyzickou osobou, 2. povinný o odklad exekúcie požiadal,
3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, 4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, 5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie.
Súd odklad exekúcie povolí, ak je stav nepriaznivosti len dočasný, to znamená, že je možné očakávať zlepšenie tohto stavu pro futuro (napr. choroba, dočasná strata zamestnania). Túto nepriaznivú životnú či zdravotnú situáciu si však povinný nesmel zaviniť sám, napr. svojvoľnou stratou zamestnania a pod. Dočasná nepriaznivosť situácie povinného sa teda prejavuje v tom, že povinný sa prechodne ocitol , to znamená po určité časové obdobie v takej zložitej životnej či sociálnej situácii, že by neodkladný výkon exekúcie mohol poškodiť jeho alebo jeho členov rodiny. Zvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre jeho rodinu sa môžu prejaviť napr. v tom, že povinný v dôsledku živelnej pohromy, ktorá mu zničila príbytok, musí akútne investovať do opravy a neodkladná exekúcia by mala pre neho a členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivý následok v tom, že by sa jeho sociálny status výrazne znížil.
Absolútne nevyhnutnou podmienkou v tomto prípade však je, že aj keby predchádzajúce predpoklady boli naplnené, súd je povinný skúmať predovšetkým tú skutočnosť, aby odkladom exekúcie nebol oprávnený vážne poškodený. Oprávnený by bol vážne poškodený odkladom exekúcie v tých prípadoch, ak by sa výrazne zhoršila či zanikla vymožiteľnosť jeho judikovaného nároku.
V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.
Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 233 OSP), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 234 ods. 3 OSP). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.
V danom prípade súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. Exekučné konanie začalo dňa 19.08.2014, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi. Povinní v I. až III. rade v námietkach žiadnym spôsobom neuviedli také okolnosti, ktoré mali nastať po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania (t.j. v čase od 19.09.2013 do 19.08.2014) a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Taktiež neuviedol ani také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Namietané skutočnosti nijakým spôsobom nezapríčinili to, že vymáhaná pohľadávka zanikla po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania. Ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia iba v takomto prípade sú námietky dôvodné. Povinní v I. až II. rade vo svojich námietkach nenamietali skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, vo svojom podaní neuviedli žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vo vyššie uvedenom odôvodnení rozpísané skutočnosti, a ktoré by boli mohli byť predmetom námietok. Podanie námietok odôvodňovali povinní len svojou zlou finančnou situáciou v dôsledku hospodárskej krízi.
Súd sa ďalej zaoberal návrhom na odklad exekúcie a dospel k záveru, že návrhu na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené všetky predpoklady uvedené v § 56 Exekučného
poriadku, ktoré sú podrobne rozpísané vyššie. Povinní nijakým spôsobom nedokladoval svoju finančnú situáciu resp. sociálnu, na ktorú by neodkladná exekúcia mala vplyv a rovnako tak nepreukázal dočasnú zlú situáciu. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že povinní v I. až III. rade sa odvolávajú na zlú finančnú situáciu a dlhy lekárne (povinný v I. rade), t.j. právnickej osoby a ustanovenie § 56 ods. 1 tak ako je vyššie v odôvodnení uvedené predpokladá, že návrh na odklad exekúcie z tzv. sociálnych dôvodov je oprávnený podať len povinný, ktorý je fyzickou osobou. Povinní navrhovali tiež odklad exekúcie z dôvodu, že začaté exekučné konanie by mohlo mať za následok ohrozenie zabezpečovania a poskytovania zdravotnej starostlivosti, uvedené tvrdenie povinní žiadnym spôsobom nepreukázali ani neosvedčil. Povinní vo svojom návrhu nepredložili ani neoznačili dôkazy, ktoré by dokazovali, že taká možnosť existuje. V tomto prípade povinných ťaží dôkazné bremeno. Nakoľko povinní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že neodkladná exekúcia by mohla zabrániť povinným poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, súd dospel k záveru, že nemožno povoliť odklad exekúcie ani z uvedeného dôvodu. Taktiež nie je možné povoliť odklad exekúcie ani v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy by mohol súd konať i bez návrhu, avšak tento postup nie je dôvodný, nakoľko nie je žiaden predpoklad, že exekúcia bude zastavená, teda nie je v súčasnej dobe známy žiaden z dôvodov zastavenia uvedených v § 57 Exekučného poriadku.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.