Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/286/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ Q. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XX, T., 2/ Z. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XX, T., obaja právne zastúpení JUDr. Milanom Franekom, advokátom, so sídlom Komenského 17, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3 605,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/63/2015-102 zo dňa 18. 05. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) mení tak, že žalovaným 1/, 2/ náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaní 1/, 2/ majú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 18. 05. 2016 žalobu zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 3 605,80 Eur s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu (B. B., a.s., A.) uzavrel so žalovanými 1/, 2/ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX dňa 11. 05. 2005 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/, 2/ sumu 4 647,15 Eur (140 000,-Sk). Úver bol označený ako spotrebný - bez účelu. Medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 10,60 % ročne v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru vo výške 1,66 Eur (50,-Sk) mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 20. 06. 2005 a konečná splatnosť úveru dňa 20. 04. 2015. Splatnosť úrokov bola stanovená v posledný deň kalendárneho mesiaca. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve o úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní 1/, 2/ podmienky zmluvy spočiatku plnili a pravidelne platili dohodnuté splátky vo výške 1 975,-Sk (65,55 Eur), resp. 1 974,-Sk do augusta r. 2007, neskôr platili splátky v rôznych sumách do decembra 2008 a následne vo výške 30,-Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 09. 2012 právny predchodca žalobcu (B. B. a.s., A.) postúpil pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ na žalobcu, o čom bol žalovaný 1/ upovedomený oznámením postupcu zo dňa 16. 10. 2012. Podaním zo dňa 16. 10. 2012 bol žalovaný 1/ vyzvaný k úhrade dlhu v sume 5 911,74 Eur s úrokom z omeškania, ostatným príslušenstvom, úrokmi a nákladmi žalobcu. Zároveň žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 10. 2012.

Súd prvej inštancie uviedol, že právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Dochádza tak k zmene v osobe veriteľa. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o bankách“, resp. „ZoB“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Keďže žalobca nepreukázal, že by disponoval takýmto povolením, musí preukázať zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách, tzn. že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávku banky voči svojím klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách ako aj na obsiahle bankové tajomstvo. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Práve z uvedených dôvodov bolo zákonne stanovené, za akých dôvodov je možné postúpiť pohľadávku. Splnenie týchto podmienok je však nutné preukázať, v opačnom prípade by postúpenie pohľadávky bolo v priamom rozpore aj s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Zákaz postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka na nebankový subjekt okrem výluky uvedenej v 92 ods. 8 za splnenia zákonom predpísaných podmienok zabezpečuje ochranu klienta, aby citlivé informácie viažuce sa na jeho osobu nemohli prejsť na iný subjekt než na banku viazanú bankovým tajomstvom zabezpečujúcej ochranu klientov. Je preto podstatné, aby ten, ktorý tvrdí, že na neho prešla pohľadávka banky ako na nebankový subjekt, túto skutočnosť jednoznačne preukázal. V opačnom prípade tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 OZ, pretože ak niektorá pohľadávka nie je postupiteľná, teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, potom takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné v zmysle § 39 OZ. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení sa účinky takejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, avšak voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípade § 525 ani prípadné oznámenie postupcu nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby žalobca, pokiaľ je nebankovým subjektom, jednoznačne preukázal, že na neho prešli práva z postúpenej pohľadávky. V prejednanej veci táto skutočnosť preukázaná nebola, pretože žalobca nedisponuje dôkazom preukazujúcim to, že banka ešte pred postúpením pohľadávky doručila dlžníkom, t.j. žalovaným 1/ a 2/, písomnú výzvu o tom, že jej klienti sú nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. V danom prípade aj žalovaní 1/, 2/ poukazovali na to, že nie sú si jednoznačne vedomí toho, že by takúto výzvu obdržali. Ani banka, t. j. B. B., a.s., A., nevedela okresnému súdu na jeho výzvu uvedený dôkaz predložiť a odkázala na žalobcu. Žalobca takúto výzvu adresovanú žalovanému 1/ síce predložil, avšak nepreukázal jej doručenie žalovanému 1/ ani žalovanej 2/ a navyše ide o výzvu veľmi všeobecnú, ktorá obsahuje nesprávny údaj o dátume uzavretia zmluvy a tiež je v nej odkaz na nesprávnosti v predchádzajúcej výzve, kedy tiež nie je zrejmé, o akú výzvu sa jednalo. Ide preto o výzvu s nedostatočným a zmätočným obsahom. Výzva banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorá je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, musí byť konkrétna a vecná, musí z nej vyplývať, ktoré splátky neboli uhradené, v akej lehote a v akej výške a kedy sa tieto splátky stali splatnými. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že žalobca v danom prípade bremeno dokazovania neuniesol. Zároveň poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, okresný súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“). V prejednanej veci mali plný úspech žalovaní 1/, 2/, ktorí si trovy konania neuplatnili.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky a ich odoslanie žalovaným 1/, 2/. Táto skutočnosť zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Podľa jeho názoru súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Žalovaní 1/, 2/ v konaní nenamietali jeho aktívnu legitimáciu, ani nerozporovali doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky. Aj napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky okresný súd pochybil, keď skúmal prejudiciálnu otázku, a to platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nie je možné spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a predmetné ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona ani nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, t.j. ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Poukázal na to, že žalovaní 1/, 2/ ku dňu postúpenia pohľadávky boli v omeškaní po dobu 1225 dní, a teda jeho právny predchodca by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným 1/, 2/ nezasielal.

3. Žalovaní 1/,2/ vo vyjadrení k odvolaniu u žalobcu žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ich názoru súd prvej inštancie správne posúdil absenciu aktívnej legitimácie žalobcu, pretože postúpenie uplatňovanej pohľadávky medzi žalobcom a postupníkom a jeho právnym predchodcom B. B. a.s. ako postupcom nespĺňal zákonné podmienky, čo súd prvej inštancie dostatočne a jasne zdôvodnil. Právny predchodca žalobcu im nezaslal pred postúpením pohľadávky jasnú zrozumiteľnú a určitú výzvu zakladajúcu platné a zákonné postúpenie bankovej pohľadávky. Zaslanie a doručenie takejto výzvy žalobca ani B. B., a.s., nevedeli preukázať. Zároveň poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Rozhodnutia všeobecných súdov, na ktoré poukázal žalobca, považujú za zbytočné, pretože nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie neopiera o oznámenie o postúpení pohľadávky, ale o nesplnenie podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

4.Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/,2/ uviedol, že žalovaní 1/, 2/ úver riadne nesplácali. Posledná splátka v prospech poskytnutého úveru pred postúpením žalovaní 1/,2/ zaplatili dňa 20. 09. 2012 a následne vykonali úhrady až po postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 27. 09. 2012 a postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovaným 1/,2/, podaním zo dňa 16. 10. 2012. Poukázal na platobnú históriu označenú ako „Zostava prehľadu transakcii úveru nad archívom“, v ktorých sú vykázané poplatky za upomienky zasielané žalovaným 1/, 2/ a z ktorých vyplýva, že postupca opakovane písomne vyzýval žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku, ktorého omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní pred tým, než pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ postúpil na tretiu osobu.

5. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že i v prípade, ak banka niekoľkokrát im zaslala upomienku za omeškanie splátky úveru, ešte neznamená, že sa jedná o výzvu oprávňujúcu banku postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt. Zo zostavy prehľadu transakcii úveru vyplýva len to, že pokiaľ sa dostali do omeškania, bola im poslaná upomienka. Banka bola okrem týchto upomienok pasívna, pretože nepristúpila k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, ani k žiadnemu zabezpečeniu svojej pohľadávky, či jej vymáhaniu. Podľa ich názoru je ochrana spotrebiteľov na mieste, pretože nielen nebankové inštitúcie, ale aj banky majú svoje zmluvné vzťahy nastavené jednostranne vo svoj prospech, kde je postavenie a práva veriteľa sú nepomerne „oklieštené“, pričom aj právny inštitút, ako je postúpenie pohľadávky, si tieto inštitúcie v zmluvách o úvere, resp. vo všeobecných zmluvných podmienkach ošetrujú tak, že majú neobmedzenú možnosť z ich nakladaním, čím obchádzajú zákon.

6. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 20. 06. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil a výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil podľa ustanovenia § 388 CSP.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

11. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 (do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

13. Prioritným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku neplatnosti, pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27. 09. 2012, uzatvorenej medzi postupcom B. B., a. s., A. a postupníkom - žalobcom, konkrétne pre rozpor s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal splnenie vyžadovaných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa tohto ustanovenia zákona na

inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 .

14. Odvolací súd považuje za správnu právnu argumentáciu okresného súdu ohľadne ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré je je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia“. Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám, vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. ZoB na podnikanie bánk, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 preto bráni aj postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a neplatné v zmysle § 39 nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom v zmysle § 526 nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza žalobca, musia však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje žalobca. Jednou z podmienok prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva klientovi.

15. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie písomnej výzvy banky žalovaným 1/, 2/ v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nepreukázaním tejto rozhodujúcej skutočnosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

16. Pretože žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientom - žalovaným 1/, 2/ na splnenie peňažného záväzku, s ktorými boli žalovaní 1/, 2/ v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

18. Výrok rozsudku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok) odvolací súd formálne zmenil (§ 388 , pretože okresný súd síce správne aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 , avšak ju nesprávne vyjadril v enunciáte rozsudku. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalovaní 1/, 2/ mali plný úspech v konaní, vzniklo im v zmysle uvedenej zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) právo na náhradu trov konania. Žalovaní 1/, 2/ si náhradu trov prvoinštančného konania neuplatnili a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by im trovy prvoinštančného konania vznikli, preto zásada úspechu žalovaných 1/, 2/ mala byť vyjadrená vo výroku rozsudku tak, že sa žalovaným 1/, 2/ náhrada trov prvoinštančného konania nepriznáva.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/, 2/, preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .