Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-272-2016.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/272/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: 1. V. nar. X.X.XXXX 2. H. nar. XX.X.XXXX 3. H. nar. X.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: Mgr. L. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v F. na ul. P. č. X zastúpenej JUDr. Blankou Nagyovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 44 a E. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na ul. P. č. X zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Vojenskej č. 14 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.9.2016 č.k. 11P 120/2015-550 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úprave styku zastavil. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. V. 230 € mesačne, mal. H. 180 € mesačne a mal. H. 130 € mesačne od 13.8.2015 do 1.7.2016. Dlžné výživné za obdobie od 13.8.2015 do 1.7.2016 pre mal. V. v sume 1.989,63 €, mal. H. 1.479,29 €, mal. H. 847,69 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 € pre každé dieťa pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o určení výživného a súvisiacim výrokom o určení dlžného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí a navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie tak, že určí výživné pre mal. V. 150 € mesačne, mal. H. 130 € mesačne, mal. H. 100 € mesačne za obdobie od 13.8.2015 do 1.7.2016. Zároveň navrhol zmeniť súvisiace výroky o dlžnom výživnom pre mal. V. v sume 1.140,80 €, mal. H. 948,82 € a mal. H. 297,07 €, ktoré žiada povoliť splácať v mesačných splátkach po 100 € mesačne pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Citoval ust. § 62 ods. 2 a § 75 Zákona o rodine a konštatoval, že súd prvej inštancie nedôsledne a nesprávne vyhodnotil jeho schopnosti a možnosti, pretože v období od 13.8.2015 do 1.7.2016 mal príjem 1.200 € mesačne a mal objektívne výdavky na splátku hypotéky za byt, v ktorom bývajú maloleté deti s matkou 326,29 €, mesačne splácal splátky stavebného úveru za pôvodný byt v 1. stavebnej sporiteľni 23,24 €, nadštandardné zdravotné poistenie pre všetky deti 35 €, uhrádzal 33,19 € do podielového investičného fondu na účet, ktorého majiteľom je matka, ktoré má slúžiť v budúcnosti ako zdroj financovania vzdelania detí, uhrádzal 20 € poistné, životné poistenie mal. H. 18,46 €, mal. V. 14,94 €, mal. H. 15,34 €, leasingové platby za auto 204,52 €, čo v úhrnnej sume činí 707,74 €. V zmysle napadnutého rozsudku mal uhrádzať
výživné pre mal. V. 230 €, mal. H. 180 €, mal. H. 130 €, čo činí 540 € na mesiac, čo spolu s objektívnymi výdavkami činí 1.247,74 €. Uvedená výška presahuje výšku jeho príjmu a v uvedených výdavkoch nie sú zahrnuté žiadne náklady spojené s jeho živobytím, ktoré predstavuje 350 € na mesiac, náklady na voľnočasové aktivity ani výdavky súvisiace s bývaním, nakoľko býva so svojou novou priateľkou v 1- izbovom byte. Poukázal na to, že rozvodový súd pri určovaní výživného na čas po rozvode vychádzal z rovnakých podkladov a rovnakých skutkových zistení, avšak určil výživné odlišne, a to pre mal. V. 150 € mesačne, mal. H. 130 € mesačne a mal. H. 100 € mesačne. Jedná sa o rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P 76/2015-157 zo dňa 3.5.2016. Poukázal na to, že v byte, v ktorom doposiaľ býva, jedná sa o jednoizbový byt, ktorý mu nepatrí a dohľadnej dobe má záujem riešiť prenájom väčšieho bytu, v dôsledku čoho jeho výdavky vzrastú. V záujme zníženia napätia na princípe dobrej vôle jeho priateľky súčasne žije v 1-izbovom byte, zatiaľ čo matka s deťmi žije v 5-izbovom byte. Poukázal na tú skutočnosť, že matka má príjem aj z prekladateľskej činnosti, ktorý súd prvej inštancie neuviedol a s touto skutočnosťou sa nevysporiadal napriek tomu, že príjmové a majetkové pomery rodičov sú pritom jedným z rozhodujúcich kritérií pre zákonné rozhodnutie a správne určenie výživného. Poukázal na to, že niektoré výdavky prezentované matkou sa netýkali vyživovacej povinnosti k deťom a to náhradu odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, nákup cigariet, vložiek a podobne. Matka s deťmi býva v 5-izbovom byte spolu so svojou matkou, ktorá vzhľadom na uvedené takisto nepochybne prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním, preto aj reálne výdavky za byt uhrádzaný matkou sú nepochybne v nižšej výške ako uvádza. Nesúhlasí s tvrdením, že väčšinu výdavkov ktoré zdokladoval sa týkajú iba trávenia voľnočasových aktivít a že nemá sa na ne prihliadať, pretože z hľadiska rozsahu styku s dcérou H., s ktorou trávi cca 1 týždeň v mesiaci, počas ktorého objektívne dcére zabezpečuje bývanie, stravovanie a všetky potreby súvisiace s jej výživou.
3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
4. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
5. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
13. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje, že rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by nepochybne odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktorým bolo preukázané, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej len vo výške súdom určeného výživného, ktoré zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo prakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec dovoláva, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj osobnou starostlivosťou.
14. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného s prihliadnutím na príjem otca zistený odpisom mzdového listu otca od svojho zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že od decembra 2014 do novembra 2015 otec mal čistý priemerný mesačný príjem 1.450,53 €, od decembra 2015 do apríla 2016 1.221,72 €, a otec doplnil odpis mzdového listu za obdobie od 1.5.2016 do 31.8.2016, z ktorého vyplýva čistý priemerný mesačný príjem otca 1.449,82 € a rovnako aj príjmové pomery matky zisťoval z odpisov mzdového listu od jej zamestnávateľa
a správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie. Pokiaľ ide o splácanie pôžičiek otcom, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nejde o také výdavky, ktoré by bolo možné zohľadniť ako nevyhnutné, majúce prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistí inými dôkaznými prostriedkami. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti platí vyšetrovacia zásada, z ktorej vyplýva, že súd je povinný zisťovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania a nie je viazaný návrhmi účastníkov, preto odvolacia námietka otca o postupe konajúceho súdu a následne o prijatí jeho záverov o výške výživného nedôvodná. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne podstatne a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, správne vypočítal dlh na výživnom, ktorý otca zaviazal zaplatiť v zákonnej lehote, odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté výroky súdu prvej inštancie o určení výživného a aj súvisiace výroky o dlžnom výživnom ako vecne správne.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.).
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).