Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/182/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: O.. Ľ. T., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, Q. F. XX, zast. JUDr. Miroslav Vereb, Šoltésovej 5, Košice, proti žalovanému: MAGNIMEX s.r.o., Jozefa Hagaru 9, Bratislava, IČO: 35 969 041, zast. O.. H. G., T. XX, Košice, o určenie vlastníckeho práva vydržaním takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2015, doplnenou 6.5.2015 domáhal, aby súd určil, že žalobca nadobúda vlastníctvo k pozemku č. XXXX/X kat. územie Košice Sever o výmere 1113 m2 titulom vydržania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného národného výboru zo dňa 17.5.1967 bol jeho matke E. T., S.. R. vyvlastnený v kat. území D. poľnohospodársky pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1732 m2, ktorý prešiel do vlastníctva štátu SR - Slovenské magnezitové závody, n.p. s tým, že náhrada bude poskytnutá v náhradnom pozemku. Právo na náhradný pozemok po matke potvrdil Obvodný pozemkový úrad v Revúcej rozhodnutím č.j.: XXXX/XXXXX zo dňa 31.5.2005. SZM, n.p. Košice žiadosť o náhradný pozemok akceptovali v zmluvách zo dňa 19.11.1974 a zo dňa 29.2.1976, na pozemku parcela č. XXXXX/XX vo výmere 1500 m2, v kat. území Košice Sever. Časť predmetného pozemku vo výmere 1113 m2 bola ochranným pásmom lanovkovej dráhy z bane Bankov do závodu Ťahanovce, bola mu daná zmluvou do užívania na dobu neurčitú. Od tej doby užíva predmetný pozemok parcela č. XXXX/X nepretržite dobromyseľne, bez obmedzenia, oprávnene. Pozemok parcela č. XXXX/X vo výmere 387 m2 mu bol daný zmluvou zo dňa 29.2.1976 do vlastníctva. V roku 2000 bola prevádzka banského a opravárenského závodu SMZ závod Košice natrvalo zastavená a tak aj prevádzka lanovky, v dôsledku toho aj predmetný pozemok stratil funkciu ochranného pásma a tým aj prekážku pre poskytnutie predmetného pozemku vo výmere 1113 m2 na náhradu za vyvlastnený pozemok. Tým došlo k nadobudnutiu jeho vlastníckeho práva na základe zákona už ku dňu 31.12.1999. Je nesporné, že matke žalobcu bol vyvlastnený pozemok vo výmere 1732 m2 a že žalobcovi z tohto dôvodu bola priznaná náhrada v náhradnom pozemku, ktorý mu bude daný do vlastníctva. SMZ n.p. Košice náhradu akceptovali a z pozemku parc. č. XXXXX/XX o celkovej výmere 1500m2 časť vo výmere 387 m2 previedli do vlastníctva žalobcu a zvyšnú časť pozemku 1113 m2, ktorá sa nachádzala v ochrannom pásme lanovkovej dráhy ako prevádzkovateľ predmetnej dráhy, previedli do trvalého užívania žalobcu, takže žalobca užíval od roku 1974 obidve časti pozemku ako jeden svoj pozemok v celku, pričom obidve časti boli a sú oplotené ako jeden celok a v rámci postaveného oplotenia bola vystavaná záhradná chatka a pivnica situovaná na pozemku, ktorý je predmetom žaloby. Všetky tieto stavby boli realizované na základe povolení v roku 1974-1975 a takto to bolo užívané za plnej prevádzky lanovkovej dráhy. Momentom ukončenia prevádzky lanovkovej dráhy a vstupom SMZ do

konkurzu žalobca dôvodne očakával, že časť pozemku, ktorú mal v trvalom užívaní správca konkurznej podstaty prevedie jemu do vlastníctva a ak tak neurobil a nehnuteľný majetok bol prevedený na právneho predchodcu žalovaného, tak minimálne od roku 1999 bol žalobca dobromyseľný, že žalovaný pozemok patrí do jeho vlastníctva vzhľadom na predchádzajúce zmluvné dojednania, t.j. v danom momente dôvod, pre ktorý SMZ nepreviedlo žalovanú parcelu v roku 1974 do vlastníctva žalobcu, v roku 1999 odpadol, takže v ponímaní žalobcu už nič nebránilo naplniť rozhodnutie o náhradnom pozemku, ktorý bude daný do jeho vlastníctva. Prípadné pochybnosti o tom, či je držba oprávnená alebo neoprávnená sú riešené hmotnoprávne cez vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Slovenské magnezitové závody, n.p. Košice uskutočnili zmluvou zo dňa 19.11.1974 na pozemku EN XXXXX/XX o výmere 1500m2 v kat. území Košice Sever náhradu za vyvlastnený hospodársky pozemok parcela č. EN XXXX vo výmere 1732 m2 v kat. území D. pre rozšírenie ich závodu D.. Zmluvou zo dňa 29.2.1976 previedli časť pozemku pod parc. č. XXXX/X vo výmere 387 m2 do vlastníctva žalobcu, časť pod parc. č. XXXX/X vo výmere 1113 m2 ako súčasť ochranného pásma lanovkovej dráhy bola mu daná zmluvou do užívania na dobu neurčitú. Predmetný pozemok tak užíva vyše 40 rokov nepretržite, dobromyseľne, bez obmedzenia. Predmetný pozemok sa nachádza mimo dobývacieho priestoru. Ochranné pásmo lanovkovej dráhy tvoria pozemky cca 40 dotknutých súkromných vlastníkov. Na magnezitový závod v Košiciach bol v júni 1999 vyhlásený konkurz, prevádzka celého závodu bola zastavená. V tej súvislosti nutno konštatovať, že v konkurznom konaní neboli zohľadnené platné zmluvné záväzky predošlej organizácie Slovenských magnezitových závodov, n.p. Košice. Ako oprávnený držiteľ je nárok podľa ust. § 134 cit. zák. na priznanie jeho vlastníctva k predmetnému pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 1113 m2 v kat. území Košice Sever nadobudnutého vydržaním podľa zákona za morálne, aj zákonne oprávnený. Priznaním vlastníctva k predmetnému pozemku nebude narušená prevádzka lanovkovej dráhy a funkcia jej ochranného pásma, rovnako ako aj v časti ostatných súkromných dotknutých vlastníkov pozemkov ochranného pásma.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že žalobcovi bol poskytnutý náhradný pozemok za vyvlastnený pozemok, druhýkrát dostal náhradu rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu zo dňa 31.5.2005. Ak žalobca splnil podmienky pre pridelenie náhradného pozemku, nemohol vydržať pôvodný pozemok. V čase, keď žalovaný nadobudol nehnuteľnosť, správcovi neboli žiadne známe skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že na predmetnú nehnuteľnosť sa vzťahuje reštitúcia.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu, výpoveďou žalobcu a zistil tento skutkový stav:

4. Zo stranami sporu predložených listinných dôkazov mal súd za nesporné a medzi stranami sporu nebolo rozporované, že rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor výstavby Rožňava zo dňa 7.5.1967 bola v prospech žiadateľa Slovenské magnezitové závody Košice vyvlastnená nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X, pozemnoknižná vložka XXX F. XXXX, vlastníčke E. R. v podiele 1/2 o výmere 1732 m2. Náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti sa priznáva 0,40 Kčs/m2 poľnohospodárskeho pozemku do výmery 500 m2, za výmeru vyššiu ako 500 m2 sa poskytne náhrada v náhradnom pozemku, o ktorý požiada vlastník osobitnou žiadosťou finančným odborom ONV v Rožňave. Matka žalobcu E. T., rod. R. žiadosťou zo dňa 21.11.1973 požiadala Slovenské magnezitové závody, národný podnik, podnikové riaditeľstvo o poskytnutie náhradného pozemku v Košiciach.

5. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Revúca zo dňa 31.5.2005 mal súd za nesporné, že Obvodný pozemkový úrad v Revúcej rozhodnutím zo dňa 31.5.2005 rozhodol podľa ust. § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnený zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom tak, že žalobcovi ako oprávnenej osobe podľa ust. § 2 ods. 1 cit. zák., že žalobca spĺňa podmienky na priznanie práva na náhradu za pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva štátu SR Slovenské magnezitové závody v Košiciach pre rozšírenie závodu Teplá voda - skládka zeminy - sociálne zariadenie v kat. území obce D. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Výst. XXX/XXXX zo dňa 17.5.1967, parc. č. XXXX/X, kat. územie D.. Nárok oprávnenej osoby po E. R. v podiele 1/2 t.j. za 1732 m2. Žalobcovi bolo priznané právo na náhradu za pozemok z dôvodu, že pozemok je zastavaný. Oprávnenej osobe prevedie bezplatne do vlastníctva iný pozemok vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej bol jej pôvodný pozemok, ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo sa poskytne finančná náhrada. Náhradný pozemok poskytne Slovenský pozemkový fond, finančnú

náhradu za pozemok, za ktorý sa nevracia a nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond.

6. Z oznámenia Slovenského pozemkového fondu mal súd za preukázané, že na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Revúcej zo dňa 31.5.2005 nebol žalobcovi pridelený pozemok ale bola mu vyplatená finančná náhrada dňa 8.4.2014 vo výške 206,97 EUR, čím nárok považujú za splnený.

7. Z oznámenia Slovenského pozemkového fondu zo dňa 20.7.2016 adresovaného žalobcovi mal súd za preukázané, že v zmysle rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Revúcej č. XXXX/XXXXX zo dňa 31.5.2005, pp. 8.7.2005 vás riešil regionálny odbor v Rožňave, ktorý pripravil prerokovanie ponuky náhradného pozemku, pozvánkou zo dňa 15.1.2014, ktorej prevzatie ste potvrdili podpisom zo dňa 22.1.2014. Na prerokovanie nedostavili a ani neospravedlnili svoju neprítomnosť. Podľa ust. § 6 ods. 11 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Následne Vám regionálny odbor v Rožňave zaslal rozhodnutie o poskytnutí finančnej náhrady, ktoré ste prevzali dňa 12.3.2014. Na základe právoplatného rozhodnutia Vám bola platobným príkazom vyplatená finančná náhrada, ktorá Vám prináležala v zmysle rozhodnutia a ocenenia Obvodného pozemkového úradu v Revúcej vo výške 206,97 EUR. Finančnú náhradu ste prevzali v roku 2014 (šeková poukážka č. XXXXXXXX). Potvrdením z Poštovej banky, a.s. ste dňa 11.7.2016 peniaze vrátili. Slovenský pozemkový fond splnil všetky zákonné náležitosti, ktoré vyplývali z Vášho reštitučného nároku. Z našej strany je Váš reštitučný nárok vybavený a o zaslanie peňazí vo výške 206,97 EUR môžete požiadať, vyplatíme Vám ich na účet alebo na adresu.

8. Zo zmluvy zo dňa 19.11.1974 mal súd za preukázané, že Slovenské magnezitové závody, národný podnik, žalobca a manželka L. T. uzavreli zmluvu, na základe ktorej Slovenské magnezitové závody prevádzajú osobitnou zmluvou na užívateľov ako náhradu za vyvlastnený pozemok v D., vlastníctvo plochy 387 m2 označenej v geometrickom pláne, vyhotovenom Strediskom geodézie pre okres Košice mesto dňa 24.11.1969 pod č. XXX-XX-XXXX-X v novom stave ako nová parcela L. XXXXX/XX záhrada v kat. území Košice. Táto zmluva podlieha ešte schváleniu nadriadeného orgánu SMZ a stane sa právoplatnou registráciou u príslušného štátneho notárstva. Keďže jednak pre malý rozsah, jednak pre nevhodný tvar táto záhrada je ťažko hospodársky využiteľná, za účelom umožnenia riadneho obhospodárenia SMZ prenechajú užívateľom do užívania ďalších 1113 m2 plochy, ktorá plocha tvorí pás pod lanovou dráhou SMZ Bankov, závod Ťahanovce a podľa uvedeného geometrického plánu ako zbytok pôvodnej parcely XXXXX/XX sa pričlenila k novej parcele EN XXXXX/X, všetko katastrálne územie Košice. Užívatelia berú na vedomie, že uvedená plocha 1113 m2 je pás pod lanovou dráhou, ktorý bol získaný SMZ pre potrebu prevádzky tejto lanovej dráhy. Na ploche prenechanej do užívania nie je dovolené umiestniť žiadne ani ľahké stavby, ani nesmie byť vyšší porast, ktorý by mohol brániť riadnej prevádzke, údržbe a prístupu k lanovej dráhe. Užívatelia ďalej berú na vedomie, že pohyb osôb pod lanovou dráhou v dobe prevádzky, t.j. v dobe pohybu vozíkov je nebezpečný a prevezmú preto plnú zodpovednosť tak za seba, za členov svojej rodiny, prípadne za svojich hostí zato, že v dobe pohybu vozíkov lanovej dráhy nikto do priestoru pod lanovou dráhou nevstúpi. Užívatelia sa zaväzujú platiť SMZ za užívanie 1113 m2 so zreteľom na obmedzenia uvedené v bode 2 a so zreteľom na schátralý stav, ktorý vyžaduje aspoň 3 roky, kým pozemok dá hospodársky úžitok na dobu prvých troch rokov len ročný uznávací poplatok 100,- Kčs a počnúc štvrtým rokom 300,- Kčs ročne, ktoré obnosy sú splatné vždy do 1.4. toho ktorého kalendárneho roku.

9. Zo zmluvy zo dňa 29.2.1976 mal súd za preukázané, že Slovenské magnezitové závody, národný podnik ako prevoditeľ, žalobca a L. T. ako nadobúdatelia uzatvorili zmluvu, na základe ktorej má Ľ. T. podľa postupného prehlásenia matky nárok proti prevoditeľovi na základe vyvlastňovacieho výmeru odboru výstavby Okresného národného výboru v Rožňave zo dňa 17.5.1967 č. Výst. XXX/XXXX náhradu dostať v náhradnom pozemku za vyvlastnenú parcelu 1732m2 z parcely m.č. XXXXXX vedenej v poz. záp. 600 kat. obce D.. Prevoditeľ má preňho nepotrebný pozemok v kat. území Košice a to plochu 387 m2 označenú v geometrickom pláne vyhotovenom Geodéziou n.p. Prešov E. XXXX pre Košice mesto dňa 13.10.1975 pod číslom XXX-XXXX-XX-XX ako novú parcelu XXXXX/XX záhrada vo výmere 387 m2. K vysvetleniu sa uvádza, že z pôvodnej parcely m.č. XXXXX/XX vo výmere 1500 m2 prevoditeľ pre prevádzku svojej lanovej dráhy z bane Bankov do závodu Košice podľa geom. plánu vyhotoveného Strediskom geodézie pre okres Košice mesto dňa 24.11.1969 pod číslom XXX-XX-XXXX-X potreboval

pás 1113 m2, avšak vtedajší vlastníci tejto parcely E. Š. a I. O., obyvateľky v Košiciach neboli ochotní predať prevoditeľovi len túto potrebnú plochu, lebo zbývajúca plocha 387 m2 leží už na druhej strane lanovej dráhy, kam by neboli mali riadny prístup a boli ochotní predať preto len celú parcelu. V dôsledku toho prevoditeľ kúpopredajnou zmluvou zo dňa 7.7.1972, resp. 11.7.1972 schválenou aj nadriadeným orgánom Rudné bane a magnezitové závody GR v Bratislave dňa 21.7.1972 nadobudol od menovaných vlastníčok celú parcelu, teda aj jemu nepotrebnú plochu 387 m2. Účastníci zmluvy dohodli, že prevoditeľ Slovenské magnezitové závody, n.p. Košice náhradou za vyvlastnený podiel z parcely m.č. XXXX/ X kat. územie D. formou poskytnutia náhradného pozemku prevedie do vlastníctva horemenovaných nadobúdateľov plochu 387 m2 označenú v geometrickom pláne z 13.10.1975 číslo XXX-XXXX-XX-XX Geodézie n.p. Prešov E. XXXX pre Košice mesto ako nová parcela XXXXX/XX. Nadobúdatelia týmto spôsobom považujú svoje nároky na priznaný náhradný pozemok za uspokojené.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. územie Severné mesto, obec Košice Sever, okres Košice I mal súd za preukázané, že vlastníkom parcely č. XXXX/X o výmere 1113 m2 ostatné plochy, pozemok, na ktorom je manipulačná skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu, pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, výlučným vlastníkom je žalovaný, titul nadobudnutia zmluva o nepeňažnom vklade R.-XXXXX/XX zo dňa 7.2.2007.

11. Z listu vlastníctva č. XXXXX súd zistil, že parcela č. XXXX/X o výmere 1113 m2 vlastníkom pod bodom 1. bol Slovenské magnezitové závody, a.s. a súčasným vlastníkom je žalovaný, titul zmluva o nepeňažnom vklade zo dňa 7.2.2007.

12. Z kúpnej zmluvy o predaji časti konkurznej podstaty zo dňa 2.2.2001 súd zistil, že správca konkurznej podstaty Komag, a.s. Košice ako predávajúci a Slovenské magnezitové závody, a.s. a Telervis, s.r.o. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu o predaji časti konkurznej podstaty, na základe ktorých kupujúci nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve, medzi ktorými bola aj parcela č. XXXX/X o výmere 1113 m2.

13. Zo zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mal súd za preukázané, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, medzi ktorými bola aj parcela č. XXXX/X o výmere 1113 m2, kat. územie Košice Sever uzatvorili dňa 27.1.2001 zmluvu o vyporiadaní podielového vlastníctva, ktorou vyporiadali medzi iným aj podielové spoluvlastníctvo k parcele č. XXXX/X o výmere 1113 m2 Košice Severné mesto tak, že výlučným vlastníctvom predmetnej parcely nadobúda Telervis, spol. s r.o.

14. Z oznámenia Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 14.12.2016 mal súd za preukázané, že predmetná parcela sa nenachádza v hraniciach chráneného ložiskového územia ani v hraniciach dobývacieho priestoru.

15. Z oznámenia Mesta Košice zo dňa 23.11.2016 mal súd za preukázané, že v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie hospodársko sídelnej aglomerácie Košice sa územie bývalých Magnezitových závodov nachádza v rámci dobývacieho priestoru a chráneného ložiskového územia. Plochy bývalej prevádzky v Ťahanovciach sú vedené ako plochy navrhovaného mestského a nadmestského občianskeho vybavenia, ochranné pásmo súvisiace lanovej dráhy neevidujú, medzi týmito je aj parcela č. XXXX/X.

16. Z výpovede žalobcu súd zistil, že jeho mame bol vyvlastnený pozemok, požiadala o náhradný pozemok, ktorý má byť pridelený žalobcovi. Magnezitové závody akceptovali návrh na pridelenie náhradného pozemku, tento bol pridelený, časť o výmere 1113 m2 bolo ochranné pásmo, nemôže dostať do vlastníctva, preto mohol byť daný iba súhlas na užívanie bez obmedzenia. Keď bol vyhlásený konkurz na Magnezitové závody predpokladal, že ochranné pásmo bude zachované a že ho bude využívať nový vlastník. V roku 2000 bola zastavená prevádzka a funkcia ochranného pásma sa stratila, nič nebránilo tomu, aby mohol nadobudnúť vlastníctvo. V konkurze to riešené nebolo, oslovil aj nového vlastníka, ktorý návrh neakceptoval. Predmetnú parcelu užíval viac ako 20 rokov a to od roku 1974. Na Obvodnom pozemkovom úrade v Revúcej si uplatnil nárok, že mu bude pridelený náhradný pozemok, o čo nemal záujem, keďže už vyše 30 rokov žil v Košiciach, potom prebehlo konanie v jeho neprítomnosti a bola mu priznaná náhrada vo výške 206 EUR. To, že ochranné pásmo je zrušené, vyvodzuje z toho, že celá prevádzka bola zastavená v roku 2000 a fabrika je rozobratá. Lanovková dráha síce stojí, je v stave, ktorý ohrozuje bezpečnosť.

17. Podľa ust. 134 ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

18. Podľa ust. § 129 ods. 1 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

19. Podľa ust. § 130 ods. 1 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa ust. § 198 ods. 1,2 účinného ku dňu 19.9.1974 právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča. Právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje, len ak to ustanovuje osobitný predpis.

21. Podľa ust. § 199 ods. 1,2 účinného ku dňu 19.9.1974 právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť. Na rovnaký účel môže byť v osobnom užívaní občana len jeden pozemok.

22. Podľa ust. § 200 ods. 1 účinného ku dňu 19.9.1974 výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.

23. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 účinného ku dňu 19.9.1974 rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor. Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

24. Podľa ust. § 872 ods. 1 v platnom znení právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

25. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva vydržaním.

26. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ust. § 129 OZ, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidenti), právo vec užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disonendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.

27. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva v prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa predmetu držby, vydržacej doby, dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, ak z nich nie je splnená čo i len jedna k vydržaniu nedôjde. K základným predpokladom vydržania

patrí nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je nerušený stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné náležitosti: a/ faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva, b/ vôľa nakladať s vecou alebo právom ako so svojimi, to znamená správať sa k veci akoby vydržiteľovi vlastnícky patrila, c/ dobrá viera, že mu vec alebo právo vykonávania práva patria. Dobrá viera je psychický stav držiteľa. Takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti to tak nie je.

28. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

29. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je.

30. Historicky rôzne právne systémy pristupovali k požiadavke dobromyseľnosti držiteľa veci z rozdielnych hľadísk.

31. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie (zákonom č. 131/1982 Zb.), t.j. do 1.4.1983 neupravoval. Až uvedená novela v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 (§ 856 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (napr. zák. č. 123/1975 Zb., zák. č. 61/1977 Zb.).

32. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 6 M Cdo 5/2010 zo dňa 20.4.2011, ktoré sa venuje posudzovaniu dobromyseľnej držby nehnuteľnosti pri jej nadobudnutí podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. s odkazom na zákon č. 65/1951 Zb. o prevode nehnuteľností atď., kde na účinnosť každej zmluvy o prevode nehnuteľností sa v tom čase vyžadoval súhlas príslušného Okresného národného výboru a to od 30.9.1951 do 31.3.1964, čo je skutočnosť významná pre posudzovanie dobromyseľnosti . Od 1.4.1964 sa na účinnosť zmlúv o prevode nehnuteľností zase vyžadovala registrácia štátnym notárstvom (viď aj uznesenie NS SR z 27.10.2010 sp.zn. 4 Cdo 283/2009).

33. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

34. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním.

35. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobca užíval nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X kat. územie Košice Sever o výmere 1113 m2 na základe zmluvy zo dňa 19.11.1974 uzatvorenej so Slovenskými magnezitovými závodmi, ktorou bola predmetná parcela prenechaná žalobcovi a jeho manželke L. T. do užívania s tým, že ide o pás pod lanovou dráhou získaný pre potreby prevádzky lanovej dráhy, boli stanovené podmienky užívania a to zákaz umiestniť akékoľvek čo i len ľahké stavby, nesmie tam byť umiestnený vyšší porast, za súčasného zákazu vstupu do priestoru pod lanovou dráhou v čase pohybu vozíkolanovej dráhy. Bola dojednaná cena za užívanie, ktorá činila 100,- Kčs prvé tri roky a počnúc štvrtým rokom 300,- Kčs.

36. Vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním, súd skúmal citované podmienky vydržania. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí. Aj keď je nepochybné, že žalobca sa subjektívne domnieva, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to s poukazom na skutočnosť, že predmetná parcela mu bola pridelená ako náhrada za vyvlastnený pozemok jeho matke v katastrálnom území D., parc. č. XXXX/ X o výmere 1732 m2, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v čase ujatia sa držby predmetnej parcely mal žalobca vedomosť o tom, že matka žalobcu, ktorej bola vyvlastnená parcela č. XXXX/X kat. územie S. požiadala dňa 21.11.1973 Slovenské magnezitové závody o poskytnutie náhradného pozemku, pričom zmluvou zo dňa 19.11.1974 Slovenské magnezitové závody pridelili žalobcovi a jeho manželke náhradný pozemok a to parc. č. XXXXX/XX, kat. územie Košice o výmere 387 m2 do vlastníctva žalobcu a jeho manželky. Pokiaľ ide o parcelu, ktorej vydržania sa žalobca v tomto konaní domáha, súd má za to, že od vstupu do držby predmetnej parcely mal žalobca vedomosť o tom, že Slovenské magnezitové závody, národný podnik prejavili vôľu previesť vlastnícke právo na žalobcu iba k parcele č. XXXXX/XX o výmere 387 m2 s tým, že parcelu, ktorá je predmetom konania o výmere 1113 m2 dali žalobcovi iba do užívania z dôvodov obmedzení spôsobených charakterom a polohou predmetnej nehnuteľnosti. Pridelením náhradnej parcely o výmere 387 m2 a parcely, ktorá je predmetom konania do užívania mali Magnezitové závody, n.p. žalobca a jeho manželka za vyporiadanú náhradu za vyvlastnenie parcely č. XXXX/X kat. územie D.. Keďže žalobca nadobudol titulom náhrady za vyvlastnenie iba parcelu o výmere 387 m2, sám požiadal Obvodný pozemkový úrad Revúca o priznanie práva na náhradu za pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva Slovenskej republiky - Slovenské magnezitové závody v Košiciach rozhodnutím zo dňa 17.5.1967. Obvodný pozemkový úrad Revúca rozhodnutím zo dňa 31.5.2005 rozhodol, že žalobca spĺňa podmienky na priznanie práva za náhradný pozemok vyvlastnený týmto rozhodnutím jeho matke, žalobcovi nebol pridelený náhradný pozemok, keďže žalobca sa nedostavil na prerokovanie ponuky náhradného pozemku, preto mu bola vyplatená náhrada vo výške 206,97 EUR v roku 2014. Skutočnosť, že žalobca vrátil poukázanú hotovosť, nemá vplyv na posúdenie usporiadania nároku na náhradu. Súd má za to, že dobromyseľnosť žalobcu vylučuje aj tá skutočnosť, že ak by sa cítil byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej oprávneným držiteľom, nebol by sa domáhal navrátenia vlastníctva k pozemku, ktorý bol vyvlastnený jeho matke.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal oprávnenosť držby od vstupu do držby, keďže v čase vstupu do držby v roku 1974 mal vedomosť o tom, že nemôže nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej parcele, že táto mu bola daná iba do užívania, pričom pôvodný vlastník ďalej disponoval s predmetnou nehnuteľnosťou a cítil sa byť vlastníkom tejto nehnuteľnosti, čo preukazujú ďalšie prevody predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný má za to, že vstúpil do dobromyseľnej držby ukončením prevádzky Slovenských magnezitových závodov, ktoré boli prekážkou nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k predmetnej parcele v roku 2000.

38. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR 8/1991, v zmysle ktorého tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu vydržania dôvodné. V danej veci mal súd za to, že žalobca nebol dobromyseľný v čase ujatia sa držby v roku 1974 a tento nedostatok v zmysle citovaného rozhodnutia nemôže byť zhojený v priebehu držby.

39. Súd poukazuje aj na platnú právnu úpravu ust. § 205 účinného v čase ujatia sa držby predmetnej parcely žalobcom, v zmysle ktorej pre vznik osobného užívania pozemku, (ktoré sa počnúc 1.1.1992 transformovalo na vlastníctvo), bolo podmienkou, aby bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, k čomu aj došlo zmluvou uzavretou dňa 19.9.1974 a dňa 29.2.1976, pričom absentuje zákonná podmienka v súlade s ust. § 205 účinného ku dňu 19.9.1974 a to rozhodnutie Okresného národného výboru. Keďže nedošlo k vzniku osobného užívania predmetnej parcely pre obmedzenia charakteru predmetnej parcely, musel si byť žalobca vedomý a ak aj nebol, išlo o omyl (vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa ujal držby) teda právny omyl, ktorý nie je ospravedlniteľný a aj z tohto dôvodu nemohol byť žalobca dobromyseľný, že mu predmetný pozemok patrí.

40. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním, preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zisteným skutkovým stavom žalobu v celom rozsahu zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech proti žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%.

42. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 262 ods. 2 rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.