Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cb-104-2016.pdf
PDF · 102.82 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/104/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu Z. D. - L..J., D.. M. XX, J. F. R., O.: XXXXXXXX právne zastúpený JUDr. Dáša Bajanová, advokátka, Starosaská 3, Spišská Nová Ves proti žalovanému E., J..S..Z.., J. XX, J. F. R., O.: XX XXX XXXprávne zastúpený JUDr. Martin Špak, advokát, Odborárov 49, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 2.761,60 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 761,60 Eur s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.804,68 Eur od 29.8.2014 do zaplatenia, s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 691,72 Eur od 15.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 265,20 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 30.6.2016 domáhal od žalovaného úrady sumy 2.761,60 Eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca vystavil žalovanému za materiál a prácu faktúru č. 2014174 zo dňa 14.8.2014, splatná dňa 28.8.2014 na sumu 1.804,68 Eur, faktúru č. 2014222 zo dňa 30.9.2014, splatná dňa 14.10.2014 na sumu 691,72 Eur, faktúru č. 2015043 zo dňa 27.2.2015, splatná dňa 13.3.2015 na sumu 265,20 Eur, spolu v sume 2.761,60 Eur, ktoré žalovaný do dnešného dňa neuhradil, a to i napriek výzve právnej zástupkyne žalobcu.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca odvodzuje svoj nárok z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola oprava elektroinštalácie, oprava osvetlenia v sídle žalovaného a pripojenie chladiarenskej jednotky. Je pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-právny vzťah založený zmluvou o dielo v zmysle § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, obsahom tejto dohody však boli iné dojednania ako tie, ktoré uvádza žalobca v žalobnom návrhu. Žalovaný vyvolal so žalobcom osobné stretnutie, ktorého obsahom bolo ustálenie rozsahu diela, ktoré mal žalobca zhotoviť. Pri obhliadke premetu, na ktorom malo byť dielo zhotovené, bolo žalobcom ako aj žalovaným skonštatované, že nie je možné vopred určiť presnú cenu diela v časti montáže. Na základe tejto skutočnosti sa žalobca so žalovaným dohodli, že odplata žalobcu ako zhotoviteľa bude vyjadrená v počte hodín, ktoré sú nevyhnutné na zhotovenie diela. Žalobca sa so žalovaným dohodli na tzv. hodinovej sadzbe 7,- Eur. Žalovaný bol v čase, keď žalobca zhotovoval dielo osobne prítomný vo svojom sídle, preto si vedel odsledovať prítomnosť žalobcu. Žalobca sa zdržiaval u žalovaného v súhrne 2 dni, teda spolu cca 20 hodín a preto žalovanému nie je známe, na základe akých skutočností si žalobca uplatnil sumu 1.000,- Eur bez DPH ako položku práca vo faktúre č. 2014174, sumu 500,- Eur ako položku práca vo faktúre č. 2014222 a to sumu 100,- Eur ako položku práca vo faktúre č. 2015043. Fakturovaná suma sa ani náznakom nepribližovala tomu, na čom boli žalobca a žalovaný dohodnutí. Výška fakturovanej sumy nie
je jedinou položkou, ktorá je na uvedených daňových dokladoch nesprávna. Podľa § 536 ods. 1 ObZ sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Základnou povinnosťou zhotoviteľa, teda v tomto konaní žalobcu, je v zmysle § 537 ods. 1 ObZ to, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo. Obsahom tohto zákonného ustanovenia je vykonať dielo na svoj náklad a svoje nebezpečenstvo, vykonať dielo riadne a včas, tzn. že pokiaľ nedokončí a neodovzdá dielo objednávateľovi, nemá nárok na odmenu a dostáva sa do omeškania so splnením záväzku. Nakoľko dielo, ktorého zhotoviteľom bol žalobca, má charakter vyhradeného technického zariadenia v zmysle vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 508/2009 Z.z. ktorou sa upravujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, na odovzdanie tohto diela sa nerozlučne viaže aj vykonanie odborných skúšok (revízií) na základe ktorých je možné považovať dielo za riadne ukončené a na základe ktorých sa dielo považuje za pripravené na užívanie.
3. Súd návrh na odročenie pojednávania z dôvodu návrhov na doplnenie dokazovanie zamietol, pretože žaloba bola podaná 30.6.2016, dve faktúry sú z roku 2014, tretia z roku 2015, neboli žalovaným vrátené, ani fakturovaná suma namietaná, a preto odročenie pojednávania z dôvodu predloženia revíznej správy, vypočutia žalovaného, ktorý sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, súd nepovažoval za nevyhnutné, vzhľadom na predložené doklady, odročiť pojednávanie na predloženie rozhodnutí iných súdov je bezpredmetné, nič nebránilo žalovanému ich už dávno predložiť. Ak žalovaný v zmierovacom konaní mimo pojednávania bol ochotný dlžnú sumu uhradiť, nebol ochotný uhradiť iba trovy právneho zastúpenia, nebol dôvod odročiť pojednávanie a tým predĺžiť dobu konania. K uzavretiu zmieru nedošlo, nakoľko žalovaný ho podmienil ukončením diela v lehote do 31.5.2017.
4. Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, faktúr, dodacích listov, vyjadrení strán konania zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalobca a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie elektromontážnych prác pre žalovaného. Vykonané práce žalovaný priebežne fakturoval, žalovaný časť faktúr uhradil a posledné tri faktúry zostali neuhradené, jedná sa o tieto faktúry: fa. č. 2014174 zo dňa 14.8.2014, splatná dňa 28.8.2014 na sumu 1.804,68 Eur, fa. č. 2014222 zo dňa 30.9.2014, splatná dňa 14.10.2014 na sumu 691,72 Eur, fa. č. 2015043 zo dňa 27.2.2015, splatná dňa 13.3.2015 na sumu 265,20 Eur, spolu v sume 2.761,60 Eur.
6. Z predloženého LV č.XXXX je zrejmé, že konateľ žalovanej spoločnosti je vlastníkom predmetného domu s manželkou s.č. XXXX, titul nadobudnutia Kúpna zmluva zo dňa 27.3.2013.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že podniká na základe živnostenského oprávnenia, ktoré mu umožňuje vykonávať elektromontážne práce do 1000 voltov v zmysle § 23. Práce si u neho objednal Ing. P. T., konateľ žalovanej spoločnosti, práce boli dohodnuté ústne. Elektromontážne mali robiť v rodinnom dome na ulici M.. U. XX, J. F. R.. Na termíne vykonaných prác sa nedohodli a tiež nebola stanovená cena, bol to starý dom, ktorý rekonštruoval a nedalo sa dopredu odhadnúť množstvo prác. Keď časť prác vykonali, žalovaný prišiel, odkontroloval práce a povedal im, že toto môžu fakturovať, faktúry boli vystavené po ukončení prác. Prvých 5 faktúr žalovaný uhradil, posledné 3 faktúry neuhradil. Po vykonaní prác, ktoré fakturoval poslednou faktúrou, sa do domu nasťahoval p. T., potom ich už nepustil do dvora, aby mohli dokončiť práce, ale nevykonané práce nie sú fakturované. Má svedkov - svojich zamestnancov, že ich p. T. nepustil do domu. Predmetom ústnej dohody nebolo, že zabezpečia revíziu a po skončení prác ich nežiadal revíziu robiť, právo robiť revízie nemá, žalovaný si ju objednal až teraz, ako hovorí jeho právny zástupca. Žalovaný faktúry nevrátil, práce nereklamoval. Teraz v piatok s ním bol, je potrebné dokončiť 6 vypínačov a 2 zásuvky. Tieto veci nie sú fakturované. Dohodli sa, že túto montáž mu urobí zdarma, ale materiál si musí zaplatiť. Mali previesť ešte montáž svietidiel, ktoré žalovaný ešte nemá a dohodli sa, že budú fakturované v montážnych prácach navyše za 8,50 Eur/hod. Neviem o tom, či je stavba skolaudovaná. Dielo je spôsobilé na revízne posúdenie. Nie je jeho povinnosťou dodávať revíznu správu. To si musí zákazník u nich objednať a na základe jeho objednávky objednajú revízneho technika. Nebol podpísaný protokol o odovzdaní diela, žalovaný ho o to nežiadal, žalovaný povedal, že si to necháva na neskôr. Keďže revízny technik nebol zatiaľ prizvaný, práce neboli zrevidované, neboli odovzdané ku kolaudácii
celého domu. Je pravda, že potrebuje revíznu skúšku, aby mohlo byť dielo užívané, ale keď ich dotyčný žalovaný neoslovil a nepustil do domu, nemohla byť vystavená revízna správa. Ak ide o vlastníctvo žalovaného a bez revíznej správy toto užíva, nie je možná páka na neužívanie tejto nehnuteľnosti. Elektrické zariadenie je funkčné, ale na každé koncové zariadenie by mala byť vystavená revízna správa. Nemôže zabezpečovať revízne správy, toto si objednáva u revízneho technika na žiadosť zákazníka. Keď potrebuje dokumentáciu, na to je projektant, ktorý urobí projekt alebo zmenu projektu, ktorý urobí výkaz výmer, začiatočný projekt bol a tento im odovzdal žalovaný.
8. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že jednali s právnym zástupcom žalovaného a navrhovali súdny zmier tak, že žalovaný zaplatí istinu 2 761,60 Eur, úroky z omeškania žiadať nebudú a trovy právneho zastúpenia budú žiadať iba za 2 úkony vo výške 287,50 Eur. Pred zaslaním žaloby vyzvala žalovaného na plnenie, až následne bola podaná žaloba súdu. Keď súd vydal vo veci platobný rozkaz, žalovaný podal odpor a prostredníctvom právneho zástupcu začal namietať okrem iného, že nebola dodaná revízna správa. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu presne konkretizoval jednotlivé faktúry a vyjadroval sa k tomu, že žalobca nemá oprávnenie na vykonanie revíznej skúšky, a akejkoľvek inej revízie a žalovaný si túto revíziu u žalobcu ani neobjednal. Nie je sporná istina, ktorá bola uplatnená v žalobe a k dohode o schválení súdneho zmieru by bolo došlo, keby došlo k dohode o úhrade trov konania. Žalobca je platiteľom DPH a do súdneho spisu predložili jednotlivé výkazy z ktorých vyplýva, že v rámci daňového priznania uvedené faktúry žalobca zaradil do výkazu na DPH a sú tam uvedené jednotlivé identifikačné čísla žalovaného. Je predpoklad, pretože žalovaný uvedené nevrátili, že si uplatnil na uvedené faktúry odpočet DPH. Zo strany žalobcu boli splnené povinnosti, práce boli vykonané riadne a včas, žiadnu zodpovednosť za vady si žalovaný neuplatnil. Nemá vedomosť o žiadnych písomných dokladoch, ktoré by mal žalobca predkladať. Žalovaný tieto skutočnosti vo svojom odpore neuvádzal, nepoužil ani prostriedky procesnej obrany ani procesného útoku voči ich tvrdeniam. P. T.Š. býva v uvedenom dome s rodinou, o čom svedčí predložený LV č. XXXX.
9. Právny zástupca žalovaného uviedol, že je pravdou, že medzi stranami prebiehali rokovania o mimosúdnej dohode, žalovaný nespochybňoval žalovanú istinu, avšak obsahom tohto zmieru mala byť dohoda dokončiť zhotovované dielo. Zmier sú ochotní uzavrieť tak, že žalovaný uhradí istinu bez trov právneho zastúpenia s tým, že žalobca ukončí dielo v lehote do 31.5.2017. V prípade naviac prác bude žalobca fakturovať 8,50 Eur za hodinu. Žalovaná suma sa vyrovnáva prácam, ktoré by mali byť urobené. Žalovaný je pracovne zaneprázdnený, nakoľko vedie dve medzinárodné spoločnosti, bol presvedčený o tom, že sa so žalobcom dohodol aj na náhrade trov právneho zastúpenia, preto nepovažoval za potrebné sa dnes tohto pojednávania zúčastniť, nakoľko sa malo jednať o formálnu záležitosť. Navrhuje, aby žalovaný predložil súdu revíznu správu, ktorá by už mohla byť zhotovená na tomto pojednávaní, ak by nedošlo k osobnému stretnutiu jeho klienta a žalobcu, na základe ktorého sa dohodol obsah zmieru a na základe ktorého revízny technik ďalej nepokračoval v zhotovení revíznej správy. Revízna správa preukáže, či bolo dielo riadne zhotovené, ak nebolo zhotovené nie je možné sa dožadovať nároku z vád. Poukázal na vyhl. č. 508/2009 Z.z., akú dokumentáciu zabezpečuje dodávateľ výhradného technického zabezpečenia. O tom, že toto technické zariadenie je spôsobilé na užívanie, žalobca nepredložil. Ak žalobca tvrdí, že revízna správa nebola súčasťou dohody, zastáva názor, že vzhľadom k tomu, že žalobca ako zhotoviteľ je povinný postupovať pri zhotovovaní diela s odbornou starostlivosťou, je jeho povinnosťou zahrnúť do rozpočtu revíznu správu. Žalobca bol povinný v rámci rozpočtu, či bol v písomnej alebo ústnej forme zahrnúť aj náklady na vykonanie revíznych skúšok, nakoľko sa jedná o vyhradené technické zariadenie, na ktorého spustenie do riadnej prevádzky sa vyžaduje posúdenie odborne spôsobilej osoby. Je bez významu, či objednávateľ, vykonanie revízie objednal alebo nie. Žalovaný je laik v otázke elektroinštalácií a teda táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona žalobcovi. Nie je len povinnosťou toto dielo fyzicky odovzdať, je dôležitá aj dokumentačná časť, ktorá sa predkladá stavebnému úradu napr. v kolaudačnom konaní. Navrhuje odročiť pojednávanie, predložia rozhodnutia vyšších stupňov, kde je táto otázka jednoznačne vyriešená a navrhuje vypočuť aj žalovaného.
10. Podľa § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podstatné náležitosti zmluvy o dielo sú dohoda o predmete plnenia a dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť. Na platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia a dohoda o výške ceny.
11. Podľa § 546 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
12. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Dohoda zmluvných strán je rozhodujúca pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zaplatení za dielo pred jeho dokončením alebo po jeho dokončení. Pre platenie platí zásadná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní diela. Zmluvné strany si však v zmluve môžu dohodnúť úpravu odlišnú od tejto zásady (napr. sa môžu dohodnúť o platení podľa samostatných dokončených častí stavby, ktoré si v zmluve musia určiť).
13. Podľa § 550 Obchodného zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
14. Podľa § 555 Obchodného zákonníka, (1) Ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže. (2) Ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať. (3) Neúčasť objednávateľa na skúškach, na ktorých vykonanie bol objednávateľ včas pozvaný, nebráni vykonaniu skúšok. Ustanovenie § 553 ods. 3 o opakovaní skúšok platí obdobne. (4) Výsledok skúšok sa zachytí v zápisnici podpísanej oboma stranami. Ak objednávateľ nie je prítomný, podpíše zápisnicu namiesto neho hodnoverná a nestranná osoba, ktorá sa na skúškach zúčastnila.
Splnenie povinnosti vykonať dielo v nadväznosti na miesto jeho odovzdania by mali zmluvné strany dohodnúť v zmluve. Ak sa strany v zmluve nedohodli o mieste odovzdania, platí zákonná úprava. Z odseku 2 vyplýva, že pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve dohodli o preukazovaní vlastností diela dohodnutými skúškami, dielo sa považuje za dokončené až ich vykonaním. V zákone nie je podrobnejšie upravená otázka spôsobu a rozsahu skúšok, takže tieto otázky musia byť predmetom dohody strán. Táto úprava nahradzuje preukazovanie vlastností diela komplexným vyskúšaním, ktoré bolo rámcovo upravené v § 303 HZ. Je preto vecou dohody zmluvných strán a prejavu vôle objednávateľa, či bude požadovať od zhotoviteľa vykonanie skúšok na preukázanie dohodnutých vlastností plnenia. V dohode by sa mali podrobne upraviť podmienky vykonávania skúšok, kto ich zabezpečí, na koho náklady sa uskutočnia, aké výsledky sa majú skúškami zistiť a overiť, aké dôsledky vyplynú pre zhotoviteľa, ak sa predpokladané výsledky nedosiahnu, či a koľkokrát sa budú skúšky opakovať, či ich budú zmluvné strany robiť sami alebo za prítomnosti odbornej organizácie a pod. Zmluvné strany by si mali dohodnúť aj časový harmonogram skúšok, zodpovedné osoby, ktoré sa majú na skúškach zúčastniť, ako aj otázky pozývania na skúšky.
15. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej boli elektromontážne práce. Žalovaný elektromontážne práce vykonával na základe predloženého projektu žalovaným, nebola dohodnutá lehota plnenia ani výška ceny diela, nakoľko išlo o opravu staršieho rodinného domu a rozsah prác sa nedal dopredu určiť.
Žalobca po tom, čo žalovaný odkontroloval práce vystavil faktúru. Žalobca vystavil spolu 8 faktúr, z ktorých žalovaný uhradil päť faktúr. Žalovaný posledné 3 faktúry neuhradil, žalobcovi ich nevrátil, a ani nereklamoval vykonané práce. Z uvedeného je zrejmé, že ústna dohoda bola vystavovať a uhrádzať faktúry po častiach, nie až po ukončení celého diela. Následne, po vystavení poslednej faktúry sa žalovaný do domu nasťahoval a tento doteraz užíva. K odovzdaniu prác tak došlo v zmysle cit. zákonných ustanovení tým, že žalovaný mal možnosť dielo ako vlastník riadne užívať. Žalovaný až v odpore dňa 20.7.2016 poukázal na to, že žalovaný nevykonal dielo lebo ho nedokončil a neodovzdal, lebo odovzdanie diela sa viaže na vykonanie odborných skúšok ( revíziu) V zákone nie je podrobnejšie upravená otázka spôsobu a rozsahu skúšok, takže tieto otázky musia byť predmetom dohody strán. Je preto vecou dohody zmluvných strán a prejavu vôle objednávateľa, či bude požadovať od zhotoviteľa vykonanie skúšok na preukázanie dohodnutých vlastností plnenia. Žalovaný takúto dohodu nepreukázal a revíziu si dal robiť až tesne pred pojednávaním, nežiadal o zabezpečenie žalobcu, ako vyplynulo z vyjadrení strán konania. Preto sa súd v tomto konaní o zaplatenie faktúr, nemohol zaoberať podmienkami vykonania odborných skúšok v zmysle vyhl. č.508/2009Z.z., nakoľko žalovaný neumožnil žalobcovi ukončiť práce, nevyzval ho na ich ukončenie a vykonané práce prestal uhrádzať. V odpore namietal aj fakturáciu sumy 1 000,- Eur za práce, pritom faktúra bola splatná 28.8.2014, žalobca nepreukázal, že túto skutočnosť namietal pri doručení faktúry. Z jednania pred pojednávaním vyplýva, že žalobca je ochotný vykonať ďalšie práce, a že za tieto práce bola teraz dohodnutá cena 8,50 Eur/ hod. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa snaží oddialiť úhradu faktúr a súd jeho argumenty považuje za účelové. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca a žalovaný sa dohodli na vykonaní revízie, v prípade že žalovaný mal takúto požiadavku na žalobcu, mal sa s ním ešte v roku 2014 dohodnúť, resp. požiadať ho o zabezpečenie revízie vykonaných prác. Tiež tvrdenia právneho zástupcu na pojednávaní, že žalovaná suma sa vyrovnáva prácam, ktoré by mali byť urobené, neboli preukázané, pretože žalovaný doteraz nenamietal, že fakturované práce neboli vykonané. Súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného dlžnú sumu uhradiť v plnej výške.
16. Žalobca si uplatnil žalobou aj úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať od splatnosti faktúr. Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
17. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku. Rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania. Súd v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania, ktoré nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.
18. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Úspešnému žalobcovi bola proti žalovanému priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.