Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-121-2016.pdf
PDF · 71.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/121/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 30. marca 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/75/2015 zo 7.9.2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná M. R. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodená spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená spoločnosť A&T Transport, s.r.o., Vysoká nad Kysucou č. 524, s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti rozsudku okresného súdu podal v neprospech obžalovanej odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že s rozhodnutím súdu o oslobodení obžalovanej spod obžaloby sa nestotožňuje. Poukázal, že obžalovaná príjem peňazí v sumách a termínoch uvedených v obžalobe nepoprela. Uviedla, že prevzaté finančné prostriedky odovzdala D. M., ktorá ich mala odovzdať do tzv. čiernej kasy. Tvrdenie obžalovanej však nikto z vypočutých svedkov nepotvrdil. Svedkyňa Mgr. D. M. poprela prevzatie finančných prostriedkov od obžalovanej. Svedok Ing. A. V. poprel existenciu tzv. čiernej kasy. V neprospech obžalovanej vyznieva aj výpoveď svedka W. M., ktorý potvrdil, že od obžalovanej obdržal pokyn, aby odmenu za prepravu uhrádzal na účet obžalovanej. V neprospech obžalovanej vyznieva aj výpoveď svedka V. M., ktorý potvrdil inštrukcie zo strany obžalovanej v tom smere, že jej mal odmenu za prepravu zasielať na jej účet. U týchto svedkov nešlo o akcie D. M., ale išlo o akcie riadené obžalovanou. Keďže vykonané dôkazy potvrdzujú, že obžalovaná spáchala prečin sprenevery, súd ju nemohol oslobodiť spod obžaloby. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila prostredníctvom obhajkyne obžalovaná, ktorá zotrvala na svojich argumentoch prednesených pred prvostupňovým súdom a navrhla preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné.
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovanej na obhajobu, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil zákonu zodpovedajúcim spôsobom a dospel aj k správnemu výroku o oslobodení obžalovanej spod obžaloby. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k oslobodzujúcemu výroku.
Aj podľa názoru krajského súdu z vykonaných dôkazov nemožno bezpečne a jednoznačne dospieť k záveru o vine obžalovanej. Možno konštatovať, že bolo objektívne preukázané, že k sprenevere finančných prostriedkov došlo, ale dôkazná situácia neumožňuje dospieť k jednoznačnému a bezpečnému záveru, že tieto spreneverila práve obžalovaná. Postup prvostupňového súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovanej, preto zodpovedá dôkaznej situácii a zákonu. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok, považuje krajský súd za podrobné a zrozumiteľné a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.
Prokurátor v odvolaní poukazuje najmä na výpovede svedkov Mgr. D. M. a Ing. A. V., ktorí majú spochybňovať obranu obžalovanej. V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov krajský súd poznamenáva, že tieto výpovede nepovažuje za vierohodné. Títo svedkovia si vo svojich výpovediach v podstatných skutočnostiach protirečia. Kým svedkyňa Mgr. D. M. potvrdila, že ona a aj obžalovaná platby odovzdávali Ing. A. V., tento to poprel. Svedkyňa Mgr. D. M. potvrdila aj existenciu čiernej kasy, čo však svedok Ing. A. V. opäť poprel. Ak podľa prokurátora majú títo dvaja svedkovia usvedčovať obžalovanú, je zjavné, že títo svedkovia si vo svojich výpovediach navzájom protirečia. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy, na ktoré poukázal prokurátor v odvolaní, ani tieto bezpečne a nepochybne nevyvracajú, resp. nespochybňujú obranu obžalovanej.
Pokiaľ ide o skutok uvedený v obžalobe, z tohto okrem iného vyplýva, že obžalovaná peniaze, ktoré si mala ponechať, použila pre osobnú potrebu. Dôkaz o tom, kedy, resp. akým spôsobom mala obžalovaná tieto peniaze použiť pre osobnú potrebu sa však v spise nenachádza. Pokiaľ svedkyňa Mgr. D. M. uviedla, že obžalovaná peniaze použila na financovanie prestavby domu, takéto tvrdenie nebolo žiadnym iným spôsobom objektívne preukázané. Možno teda konštatovať, že ide len o ničím nepodložené tvrdenie svedkyne Mgr. D. M..
Z vykonaných dôkazov podľa názoru krajského súdu nepochybne vyplýva, že s finančnými prostriedkami ako platbami sa v spoločnosti A&T Transport, s.r.o., Vysoká nad Kysucou zaobchádzalo netransparentne, a to s vedomím vedenia spoločnosti, o čom svedčí zriadenie čiernej kasy, prostredníctvom ktorej sa realizovali netransparentné platby cestou osobných účtov obžalovanej a svedkyne M.. Keďže sa vyplácali odmeny zamestnancom mimo evidenciu za vykonávanie čiernych jázd, je vzniknutý schodok v prijatých platbách len logickým vyústením takéhoto netransparentného zaobchádzania s prijatými finančnými prostriedkami. Za takýchto okolností vyznieva vierohodne aj obhajoba obžalovanej, že v spoločnosti pracovala len 3 mesiace a je nereálne, aby hneď po nastúpení do novej práce začala okrádať svojho zamestnávateľa. Aj podľa názoru krajského súdu možno konštatovať, že obžalovaná sa prispôsobila takýmto neštandardným praktikám v spoločnosti pokiaľ ide o nakladanie s finančnými prostriedkami len v dôsledku svojej neskúsenosti.
Keďže obhajoba obžalovanej nebola spochybnená takým spôsobom, na základe ktorého by bolo možné považovať jej výpoveď za nevierohodnú a nepravdivú, je oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu v súlade so zásadou „in dubio pro reo“. Použitie tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Náležité zistenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o preukázanie viny obžalovanej, vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu preto nemožno považovať len zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.
V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov prvostupňovým súdom krajský súd poznamenáva, že skutkové závery súdu sa zakladajú na vnútornom presvedčení sudcov získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli vyvodené na podklade náležitého zistenia skutkového stavu a uvažovaniu, ktorým sa k záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné (najmä logické) rozpory, nemožno im v neprospech obžalovanej úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.
Keďže súd oslobodil obžalovanú spod obžaloby, zákonu zodpovedá aj obligatórny výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená spoločnosť podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný, a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.