Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/40/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO : 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronika Kubríková, PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX T. T. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 1210/2015 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 331,94 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1152/2015-47 zo dňa 16. novembra 2015 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1152/2015-47 zo dňa 16. novembra 2015 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie založil na ustanovení § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v nadväznosti na ustanovenia §§ 52, 53 ods. 1,2,3 písm. r) a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Na základe toho súd prvej inštancie skúmal zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere zo dňa 22.02.2008 a vyhodnotil ho ako spotrebiteľský zmluvný vzťah. Po tomto zistení v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/164/2011, 3Cdo/74/2012, 5Cdo/232/2012 skúmal, či bola právomoc rozhodcovského súdu založená na platne uzavretej rozhodcovskej doložke. Pokiaľ ide rozhodcovskú doložku súd zistil, že spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom, pretože z povahy zmluvy vyplynulo, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom a súdom, bude takmer vždy veriteľ (oprávnený). Zároveň súd v zmysle § 53 ods. 3 nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, pretože bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré mali formulárový charakter a povinný nemal možnosť zmeny obsahu zmluvných dojednaní. Vzhľadom k tomu považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spor riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Obsah rozhodcovskej doložky síce podľa súdu priamo neodporuje zneniu zákonného ustanovenia, ale svojim dôsledkami sleduje rovnaký cieľ, teda zákon obchádza. Z toho dôvodu je rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 a § 39 OZ. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy mal potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo bolo dôvodom, aby súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo oprávnenému doručené dňa 26.11.2015. Oprávnený podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a),

d), f), e), a podľa § 221 ods. 1 písm. d) a f ) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Oprávnený namieta, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej namieta, že súd prekročil zákonné limity pri skúmaní exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“) a prekážku rozsúdenej veci. Podľa oprávneného súd tiež nesprávne aplikoval právne predpisy, čím vylúčil možnosť riešiť spory podľa ZRK. Súd porušil zákaz retroaktivity vychádzajúcej z článku 1 ods. 1 Ústavy SR aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. OZ. Súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 čím porušil § 153 ods. 1 OSP pre absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené. Súd prvej inštancie podľa oprávneného vykonštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súdu prvej inštancie. Ďalej namieta nesprávnosť aplikácie sekundárneho práva EU v horizontálnych vzťahoch a judikatúry ESD. Podľa odvolateľa došlo k porušeniu jeho právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučný súd v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydá aj zamietne. Zároveň tvrdí, že malo v konaní pred súdom prvej inštancie dôjsť k neprimeranému zvýhodneniu povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia.

3. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnému na vyjadrenie. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30.03.2015. Súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie dňa 16.11.2015. Oprávnený podal odvolanie dňa 11.12.2015.

5. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že k nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu citovaných prechodných ustanovení odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995] (In: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2017 pod sp. zn. 2 Cdo 984/2015).

6. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Z dôvodu, že odvolanie bolo podané za účinnosti OSP, zákonný sudca postupoval aj po 01.07.2016 podľa § 374 ods. 4 prvá a druhá veta OSP a odvolanie predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) a napadnutý výrok uznesenia okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 uvádza aj ďalšie dôvody:

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a posúdení odvolania oprávneného má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, dostatočne odôvodnené a je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 . Odvolací súd má z obsahu spisu za zistené, že právny predchodca oprávneného uzavrel dňa 22.02.2008 s povinným zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky pre úver, ktoré v článku 11.2 v prípade akýchkoľvek sporov nevyriešených dohodou, odkazovali na rozhodcovskú doložku dojednanú v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“). Dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorého súčasťou bol aj exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava pod sp. zn. BW- C/1212/0011 zo dňa 21.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2014 a vykonateľnosť dňa

20.05.2014. Dňa 20.04.2015 podal na súde prvej inštancie súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol pre absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky.

9. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Poznámka 4ead) k ustanoveniu § 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku znie: zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

12. Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 30.03.2015, teda v lehote ustanovenej v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Z toho dôvodu sa podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku použijú ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.12.2014.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 (v znení účinnom do 31.10.2008) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 2 a 3 (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je v súlade so zákonom, teda je spôsobilým exekučným titulom. Súd sa okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -

jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Tento záver sa uplatní za predpokladu, ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým ) v spotrebiteľských konaniach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Súd tak skúma platnosť rozhodcovskej doložky bez ohľadu na procesnú aktivitu spotrebiteľa. Takto poskytnutá ochrana slúži na odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. To plne korešponduje aj s povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Toto právo sa zaručuje totiž obom stranám sporu. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv, až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Súdny dvor EU v rozhodnutí vo veci C-76/2010 zo dňa 16.11.2010 uviedol, že vnútroštátny súd je povinný aj vo fáze výkonu rozhodnutia aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom. Za tú možno považovať za zákonnom stanovených podmienok aj rozhodcovskú doložku.

19. Súd prvej inštancie oboznámením sa so zmluvou o úvere a s vyžiadanými VOP správne právne posúdil, keď v prvom rade skúmal zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom a povinným a posúdil ho ako spotrebiteľský vzťah. Táto skutočnosť nebola ani predmetom námietok oprávneného v odvolaní. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 . Na základe toho je irelevantné, že zmluva o úvere je považovaná za absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, pretože súd je povinný aplikovať pri posudzovaní právneho vzťahu spotrebiteľské právne normy.

20. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a §§52 a 53 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a ustálil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Právne významnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky podľa § 53 5 v spojení s § 39 je, že uvedená rozhodcovská doložka mala rovnako ako zmluva o úvere formulárový charakter, nakoľko bola dojednaná vo VOP, ktoré nadväzovali na obchodné podmienky k úveru. Povinný preto nemal reálnu možnosť odmietnuť uvedenú rozhodcovskú doložku, prípadne nemal možnosť navrhnúť iný rozhodcovský súd na prejednanie sporu. VOP boli podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a spotrebiteľ (povinný) mal jedine možnosť zmluvu o úvere podpísať alebo ju neuzavrieť. Tým sa dostal do zjavne nerovnovážneho postavenia oproti veriteľovi, pretože musel prijať ním nastolené a predložené podmienky pre uzavretie zmluvy.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ani ustanovenie bodu 10.2.3 VOP nie je spôsobilé privodiť platnosť rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ len s ťažkosťou mohol pri uzavretí zmluvy o úvere predvídať, že má urobiť písomné oznámenie, ktorým s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí. Najmä, ak zmluvné podmienky sú spotrebiteľovi zväčša predkladané pri podpise zmluvy priamo v prevádzke veriteľa. VOP tvorí viacstranový husto popísaný text a spotrebiteľ preto ani nemusel vedieť, že VOP obsahujú rozhodcovskú doložku s možnosťou podľa 10.2.3 VOP. VOP však nie sú primárne obchodné podmienky k zmluve o úvere a spotrebiteľ sa mohol dočítať o rozhodcovskej doložke až po prečítaní podmienok úveru a následnom prečítaní VOP. Z príslušných ustanovení VOP (10.2.2) ani nevyplýva, ktorý konkrétny rozhodcovský súd mal právomoc spory zo zmluvy o úvere prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovská doložka priamo neurčuje právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, teda tu nie je daná príčinná súvislosť medzi uzavretou rozhodcovskou doložkou a právomocou konkrétneho rozhodcovského súdu. To len potvrdzuje záver súdu prvej inštancie o materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený takýto dôkaz o opaku v konaní neprodukoval.

22. Znenie rozhodcovskej doložky spotrebiteľovi síce priamo neustanovovalo povinnosť domáhať sa svojich práv len na rozhodcovskom súde, avšak spotrebiteľ musel podanie žaloby veriteľom na rozhodcovský súd prijať a právomoci rozhodcovského súdu sa podrobiť. Povinný mal právo výberu len v prípade, ak by bol sám v spore zo zmluvy o úvere žalobcom, čo vzhľadom na daný zmluvný typ nie je možné očakávať. Zo zmluvného typu vyplýva, že jediným subjektom, ktorý sa bude môcť domáhať práv zo zmluvy o úvere, je takmer vždy veriteľ, pretože miera jeho práv zo zmluvy je dominantná a dôvody na podanie žaloby spotrebiteľom sú minimálne. Z toho dôvodu je pre veriteľa (oprávneného) vždy priaznivejšie, aby prostredníctvom VOP nanútil povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď uviedol, že rozhodcovská doložka svojim znením síce priamo neodporuje zneniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ, avšak sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, čím zákon obchádza a je podľa § 39 neplatná. Rozhodcovská doložka, ktorá svojim obsahom a účelom má za cieľ obísť ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v § 53 OZ, musí trpieť rovnakým následkom ako právne úkony, ktoré je možné priamo považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Tento záver vyplýva priamo z § 39 OZ, v zmysle ktorého je neplatný aj právny úkon, ktorý zákon obchádza.

23. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 považuje za potrebné vysporiadať s ťažiskovými námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní. Odvolací súd s poukazom na bod 17 uznesenia považuje za ťažiskové len také námietky, ktoré sú spôsobilé preukázať, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a je platným právnym úkonom. Odvolateľ však v odvolaní také relevantné námietky nevzniesol. Ťažiskom jeho argumentácie bola len skutočnosť, že exekučný súd prekročil právomoc danú mu v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, s čím sa odvolací súd vysporiadal vyššie. Pokiaľ odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ZRK na zistený skutkový stav, zrejme odvolateľ opomenul prihliadnuť na to, že súd prvej inštancie ustanovenie § 45 ZRK pri rozhodovaní neaplikoval. Ďalšia námietka oprávneného, že rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku res iudicata, pre ktorú súd už znova nemôže prejednávať spor v exekučnom konaní, odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore so zákonom (na základe neplatnej rozhodcovskej doložky) nemôže založiť prekážku právoplatne skončenej veci (res iudicata). Súd prvej inštancie znova neprejednal v danej veci hmotno-právny nárok oprávneného voči povinnému, ale len skúmal, či rozhodcovská doložka (zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu) je platný právny úkon. Námietka odvolateľa o tom, že súd porušil zákaz retroaktivity v danej veci neobstojí, pretože súd prvej inštancie aplikoval na skutkový stav správny právny predpis účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 22.08.2008. Oprávnený nesprávne uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 09.12.2007 a tak argumentuje už neúčinným právny predpisom. Odvolací súd vyhodnotil za irelevantný aj odvolací dôvod, že súd prvej inštancie oprel dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky priamo o smernicu EHS č. 93/13/EHS bez ohľadu na vnútroštátnu úpravu, pretože napadnuté uznesenie má právny základ vo vnútroštátnej právnej úprave.

24. Správnosť odvolaním napadnutého uznesenia nebola spôsobilá ovplyvniť ani námietka oprávneného, že podľa § 93b zákona o bankách bol veriteľ povinný ponúknuť povinnému návrh rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie nijako nezbavuje veriteľa povinnosti, aby predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informáciami o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Odvolací súd nespochybňuje povinnosť veriteľa podľa zákona o bankách, avšak má za to, že je na veriteľovi, aby predložil spotrebiteľovi takú rozhodcovskú zmluvu, ktorá by nemala charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky.

25. Námietka odvolateľa namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k právnym dôvodom, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, čím malo dôjsť k odňatiu jeho práva na vyjadrenie sa k veci, nemá podľa odvolacieho súdu právne opodstatnenie. Oprávnený predsa mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam podaním odvolania, čo aj využil. K tomu odvolací súd zároveň uvádza, že aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko zo dňa 23. júna

1981, Adolf v. Rakúsko zo dňa 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).

26. Odvolací súd záverom konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu v danej veci bola založená neplatnou rozhodcovskou doložkou a z toho dôvodu je v rozpore so zákonom aj rozhodcovský rozsudok, ktorý bol na základe takejto rozhodcovskej zmluvy vydaný. Bez existencie platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok má charakter "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok v danej veci nespĺňa predpoklady exekučného titulu podľa §§ 41 a 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2