Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-124-2016.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-2T/124/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.03.2017, v trestnej veci obžalovaného H. F., pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Gabrielou Repkovou, takto
rozhodol:
obvinený H. F. nar. XX.XX.XXXX v J. L., trvale bytom P. H., N. XXX, adresa na doručovanie písomností P. H., N. XXX, okres J. L., bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý , ž e
dňa 21. mája 2016, asi o 18.00 hod., vo dvore rodinného domu číslo XXX, v obci N., časť J., okres J. L., sa zmocnil osobného motorového vozidla značky J. XXX, evidenčného čísla J., v hodnote 1.093,- Eur, majiteľa H. Z., ktorý v tom čase spal na zadných sedadlách vo vozidle, a to tým spôsobom, že vozidlo bez jeho súhlasu neoprávnene naštartoval kľúčom nachádzajúcim sa v spínacej skrinke vozidla a následne, i napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, vykonal s ním jazdu po ceste číslo III/1967, smerom od P. na P. H., kde v čase asi o 18.20 hod., v úseku cesty pri rodinnom dome číslo XXX, v obci G. H., okres J. L., v dôsledku jazdy pod vplyvom požitých alkoholických nápojov, pri prejazde pravotočivej zákruty prednou časťou vozidla narazil do oplotenia rodinného domu číslo XXX a do telekomunikačného stĺpa, a to po pravej strane v smere jeho jazdy, čím majiteľovi vozidla H. Z., bytom N., J. XXX, okres J. L., spôsobil poškodením vozidla škodu 812- Eur, majiteľke domu H. J., bytom G. P., okres J. L., spôsobil poškodením oplotenia škodu 219,37 Eur a poškodením telekomunikačného stĺpa spôsobil majiteľovi K., IČO: XX XXX XXX, škodu 263,82 Eur, teda spôsobil na cudzom majetku celkovú škodu vo výške 1.295,19 Eur, pričom vykonanými dychovými skúškami na alkohol bolo zistené, že obvinený F. mal v čase vykonania dychových skúšok dňa 21.05.2016 o 19.20 hod., hladinu alkoholu v krvi zvýšenú na 1,18 mg/l a o 19.42 hod. na 1,02 mg/l.
Obvinený H. F. porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), d) Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov,
t e d a
- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
z a č o s a o d s u d z u j e
podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, na úhrnný trest 10 (slovom: desať) mesiacov odňatia slobody.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 30 (slovom: tridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal dňa 26.08.2016 Okresnému súdu Považská Bystrica pod sp. zn. Pv 417/16/3306-8 obžalobu na obv. H. F. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný H. F. sa v prípravnom konaní ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu v celom rozsahu doznal. Na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že je pravda, že predmetné osobné motorové vozidlo v uvedenom čase naozaj šoféroval, pričom bol pod vplyvom alkoholu a s vozidlom havaroval. Na rozdiel od prípravného konania však na hlavnom pojednávaní uviedol, že s vozidlom jazdil so súhlasom majiteľa vozidla, poškodeného H. Z..
Poškodený H. Z. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, pričom okrem iného tiež uviedol, že obžalovanému H. F. svoje vozidlo nezveril a tento s ním jazdil bez jeho vedomia.
Z výpovede poškodenej H. J. vyplýva, že pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil obžalovaný dňa 21.05.2016 asi o 18:20 hod. došlo k poškodeniu oplotenia rodinného domu, ktorého je majiteľkou.
Zástupkyňa poškodenej spoločnosti R. V. a.s. sa k priebehu samotnej dopravnej nehody nevyjadrila. Uviedla výšku spôsobenej škody, k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody sa však nepripojila.
Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný mal v čase dopravnej nehody, resp. bezprostredne po nehode, hladinu alkoholu v krvi zvýšenú na 1,18 mg/l, čo predstavuje 2,54 promile a následne na 1,02 mg/l, čo predstavuje 2,12 promile. Doposiaľ bol obžalovaný 5x súdne trestaný, naposledy v roku 2015, kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zo záznamu dopravnej nehody a zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo na mieste, ako je uvedené vo výroku rozsudku a tiež, že vozidlo šoféroval obžalovaný a tento bol po nehode podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný nemá evidované žiadne vodičské oprávnenie.
Podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona, kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Za cudzie motorové vozidlo treba považovať vozidlo, ktoré páchateľovi vlastnícky vôbec nepatrí, za predpokladu, že s ňou nakladá ako s vlastnou alebo spôsobom, ktorý je vyhradený výlučnému vlastníkovi.
Ustanovenie § 216 ods. 1 Trestného zákona zároveň predpokladá, že páchateľ má úmysel používať motorové vozidlo iba "prechodne", t.j. disponovať ním len relatívne krátky čas. Úmysel páchateľa zahŕňa aj zámer vrátiť vozidlo po prechodnom používaní osobe, ktorej bolo odňaté, alebo jej umožniť, aby obnovila svoje dispozičné právo nad ním
Obžalovaný síce poprel, že by sa zmocnil vozidla bez súhlasu jeho vlastníka a tvrdil, že vozidlo šoféroval so súhlasom poškodeného H. Z., súd mal však za jednoznačne preukázané, že poškodený mu na to súhlas nedal a ani o tom nevedel a to výpoveďou samotného poškodeného.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného H. F. súd zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), m) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, teda z trestnej sadzby 7 mesiacov - 2 roky. Zároveň súd ukladal obžalovanému úhrnný trest, nakoľko ho odsudzoval za viac trestných činov. V danom prípade súd, vzhľadom k osobe obžalovaného, ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu, považuje trest v trvaní 10 mesiacov odňatia slobody jednak za zákonný trest, ako aj za trest spravodlivý, ktorý splní účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Súd zároveň uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, nakoľko obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Na základe týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.