Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoKR-3-2016.pdf
PDF · 231.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoKR/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca úpadcu: EUROS Slovakia, s.r.o., so sídlom Mudroňová 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 405 132, právne zastúpeného Advokátska kancelária TAGAJ s.r.o., so sídlom SNP 38, 976 32 Badín, IČO: 47 234 091, proti žalovanému: EUROKAPITAL, a.s., so sídlom Ružinovská 3, 821 02 Bratislava, IČO: 36 759 309, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou, so sídlom W. X, XXX XX G., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 60/2013-201 zo dňa 18.9.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 60/2013-201 zo dňa 18.9.2015 p o t v r d z u j e .
Žalobca má n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 3.8.2011 uzatvorená medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky úpadcu voči dlžníkovi TERMIK, s.r.o., M.R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 43 938 116 titulom neuhradených faktúr č. 5002711 a č. 5003111 v celkovej výške 10.000,- Eur, je voči veriteľom v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K 9/2012 neúčinná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do oddelenej podstaty veriteľa úpadcu Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie č. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 10.000,- Eur, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 3 ods. 1, 3 zák. č. 7/2005 Z.z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „Zákon"), § 9 ods. 1 písm. e), ods. 3 Zákona, § 57 ods. 1, 2, 4 Zákona, § 59 ods. l, 2, 3, 4 Zákona, § 60 ods. 1, 2, 3 Zákona, § 62 ods. 1, 5 Zákona, § 63 ods. 1 Zákona, § 69 písm. a) Zákona, okresný súd žalobe vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že s účinkami od 5.9.2012 bol na majetok dlžníka EUROS Slovakia, s.r.o., so sídlom Žilina vyhlásený v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 3K/9/2012 konkurz. Uvedená skutočnosť vyplývala z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 170/2012 s dátumom uverejnenia 4.9.2012 (č.l. 19 spisu).
3. Dňa 3.8.2011 uzatvoril postupca EUROS Slovakia, s.r.o. s postupníkom EUROKAPITAL, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca z faktúr č. 5002711 splatnej 11.9.2011 v postúpenej sume 547,22 Eur a č. 5003111 splatnej 9.10.2011 postúpenej v sume 9.452,78 Eur, pričom ide o pohľadávky, ktoré smerujú voči dlžníkovi TERMIK, s.r.o., so sídlom v Martine v
celkovej výške 10.000,- Eur. Podľa bodu 3 Zmluvy o postúpení pohľadávky vzájomné vyrovnanie medzi postupcom a postupníkom bude riešené jednostranným započítaním.
4. V prílohovej obálke spisu okresného súdu sa nachádzajú listinné dôkazy predložené žalobcom, a to interný doklad firmy TERMIK, s.r.o. zo dňa 31.12.2011 č. IDX120012 vyhotovený 31.12.2011, ďalej oznámenie o postúpení pohľadávky z 12.8.2011 pod záhlavím EUROS Slovakia, s.r.o. a výpis z účtu za mesiac august 2011.
5. Zo súvahy účtovnej jednotky EUROS Slovakia, s.r.o. k 31.12.2010 vyplývala výška „vlastného imania tohto subjektu k 31.12.2010 mínus 1.880.319,- Eur pri údaji za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie vo výške vlastného imania 701.461,- Eur." „Zo súvahy účtovnej jednotky EUROS Slovakia, s.r.o. k 31.12.2011 vyplýva údaj o výške vlastného imania k 31.12.2011 mínus 4.035.500,- EUR s údajom vlastného imania za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie mínus 1.880.319,- EUR."
6. Z prihlášky pohľadávky v konkurznom konaní okresného súdu sp.zn. 3K/9/2012 veriteľa Tatra banka, akciová spoločnosť vyplýva prihlásenie pohľadávky s vymedzením právneho dôvodu vzniku ako Zmluva o kontokorentnom úvere č. 2343/2004 zo dňa 7.12.2004 uzatvorená medzi Tatra bankou, akciová spoločnosť a úpadcom, „u ktorej došlo k 28.7.2010 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a v nadväznosti na čo vzniklo označenému veriteľovi právo na zaplatenie pohľadávky vo výške istiny 2.057.483,53 EUR plus úroky vypočítané ku dňu vyhlásenia konkurzu vo výške 385.162,59 EUR. Prílohou tejto prihlášky je aj označená Zmluva o kontokorentnom úvere č. 2343/2004 zo dňa 7.12.2004 vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 16.3.2005, č. 2 zo dňa 22.4.2005, č. 3, č. 4 zo dňa 22.2.2007, č. 5 zo dňa 2.5.2007, č. 6 zo dňa 12.11.2007, č. 7 zo dňa 23.6.2008, č. 8 zo dňa 30.10.2008, č. 9 zo dňa 30.10.2009, č. 10 z 2. marca 2010, č. 11 zo dňa 18.5.2010, Všeobecné úverové podmienky a podmienky zabezpečenia úverov Tatra banky, a.s. č. I/2001, ako aj písomné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z 28.7.2010 spolu s dokladom o jeho doručení úpadcovi dňom 2.8.2010, všetko ako je na č.l. 97 až 140 spisu. Podľa označenej prihlášky je prihlásené i zabezpečenie prostredníctvom záložného práva na základe vymedzenia právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva: Zmluvy o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 7.12.2004, 22.4.2005, 2.5.2007 a 13.11.2007, ktoré sú prílohou predmetnej prihlášky a v spise sú na č.l. 150 až 175." Predmetom zabezpečovacieho práva, teda majetkom, ktorý je predmetom zabezpečovacieho práva v zmysle označenej prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s. sú podľa Záložnej zmluvy č. 1 všetky a tiež akékoľvek z pohľadávok dlžníka na zaplatenie peňažných prostriedkov vrátane prípadného príslušenstva týchto pohľadávok, ktoré vznikli a/alebo vzniknú na základe alebo v súvislosti s akoukoľvek zmluvou alebo dohodou uzatvorenou medzi dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou, a to bez ohľadu na ich formu alebo spôsob vzniku a/alebo na základe alebo v súvislosti so vznikom, trvaním alebo zánikom akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou a/alebo na základe alebo v súvislosti so zmluvami, ktoré boli a/alebo budú uzatvorené medzi dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou a ktoré sú vymenované v prílohe č.1 Zmluvy o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 7.12.2004. Uvedená Zmluva je v spise na č.l. 150 až 152 a citované vymedzenie predmetu zabezpečovacieho práva uvedené v prihláške vyplýva z článku I. bod 1.5 tejto Zmluvy. Ďalej je v prihláške predmet zabezpečovacieho práva - záložného práva vymedzený v pokračovaní prihlášky na strane 26 (č.l. 175 spisu) v nadväznosti na vymedzenie predmetu zabezpečovacieho práva podľa Záložnej zmluvy zo dňa 22.4.2005, 2.5.2007 a 13.11.2007, tak ako sú tieto Zmluvy v spise na č.l. 156 až 173. Na č.l. 177 spisu sa nachádza Dohoda o poskytnutí celkového úverového rámca pre firemné kreditné karty vystavená subjektom Tatra banka, a.s. pre žiadateľa - držiteľa celkového úverového rámca
- úpadcu zo dňa 30.4.2004 pri odsúhlasení vydania karty a poskytnutia celkového úverového rámca vo výške 100.000,- Sk.
7. V prejednávanej veci zisťoval okresný súd primárne, či je žaloba podaná včas, teda pri zachovaní hmotno-právnej prekluzívnej lehoty na jej včasné podanie vyplývajúcej z úpravy podľa § 57 ods. 2 Zákona, a to do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok subjektu EUROS Slovakia, s.r.o., ktoré nastali 5.9.2012 (uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 170/2012 s dňom uverejnenia 4.9.2012) a pri podaní žaloby okresnému súdu dňa 27.8.2013 bolo nevyhnutné skonštatovať záver, podľa ktorého je žaloba v tejto veci podaná včas.
8. Následne sa okresný súd zaoberal hodnotením všeobecných podmienok odporovateľnosti, tak ako vyplývajú z úpravy § 57 ods. 1 až 4 Zákona. Žalobu vo veci podal subjekt vecne aktívne legitimovaný
podľa § 62 ods. 5 veta druhá Zákona voči subjektu pasívne vecne legitimovanému podľa § 62 ods. 1 Zákona. Predmetom tejto odporovacej žaloby je Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi postupcom EUROS Slovakia, s.r.o. a postupníkom - žalovaným dňa 3.8.2011 (ďalej už len „Zmluva o postúpení"). Zmluvnou stranou označenej Zmluvy o postúpení bol úpadca, a teda ide o právny úkon dlžníka (úpadcu). „Žalobca preukázal naplnenie podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 Zákona." Uvedený záver vyplýval z vykonaných dôkazov, z prihlášky pohľadávky konkurzného veriteľa Tatra banka, a.s., tak ako je v spise na č.l. 96 vrátane jej príloh na č.l. 97 spisu až 140 spisu a zo súvah účtovnej jednotky EUROS Slovakia, s.r.o. k 31.12.2010 a k 31.12.2011, ktoré listinné dôkazy vyhodnotil okresný súd podľa § 132 OSP. Z predloženej prihlášky pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. vyplýva, že si tento v označenom konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej 7.12.2004 vo výške istiny 2.057.483,53 Eur, pričom splatnosť tejto pohľadávky nastala v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti k 28.7.2010, ako to vyplývalo z písomného vyhlásenia tejto mimoriadnej splatnosti, ktoré je v spise na č.l. 139. V čase, kedy nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávok, mal teda úpadca preukázateľne existujúci záväzok voči veriteľovi Tatra banka, a.s. splatný od 28.7.2010 a tento veriteľ si túto svoju pohľadávku v predmetnom konkurznom konaní uplatnil, pričom k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci mu nezaniklo postavenie účastníka konkurzného konania. Zároveň žalobca predložením listinných dôkazov preukazujúcich existenciu záväzkov úpadcu splatných skôr ako nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 64 - 76 spisu) tak, ako sú citované nižšie ako aj predložením súvah účtovnej jednotky EUROS Slovakia, s.r.o. k 31.12.2010 a k 31.12.2011 „preukázal, že v čase, kedy nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávky, mal úpadca viac ako jedného veriteľa a záporné vlastné imanie, a to konkrétne k 31.12.2010 mínus 1.880.319,- EUR a k 31.12.2011 mínus 4.035.550,- EUR, a teda bol v relevantnom čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v úpadku formou predlženia v zmysle § 3 ods.1,3 Zákona." Okresný súd na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, podľa ktorého predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky boli len časti pohľadávok vyúčtovaných faktúrou č. 5002711 a č. 5003111, a teda že úpadca potom, ako nastali účinky tohto postúpenia, disponoval naďalej majetkom v rozsahu zvyšku týchto pohľadávok vyúčtovaných uvedenými faktúrami v sume 122.837,77 Eur (č.l. 17 spisu). Ďalej okresný súd skonštatoval, že nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu dojednania podľa bodu 3 Zmluvy o postúpení pohľadávky, teda k realizácii a k účinkom jednostranného započítania v zmysle tohto dojednania, pretože z listinných dôkazov predložených žalobcom, tak ako sú súčasťou obsahu prílohovej obálky spisu, uvedená skutočnosť nebola jednoznačne a spoľahlivo preukázaná. Okresný súd tiež zohľadnil preukázanú existenciu pohľadávok tretích subjektov (vo vzťahu ku ktorým však žalobca, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno nepreukázal, že boli týmito tretími subjektami ako veriteľmi prihlásené v predmetnom konkurznom konaní), a to pohľadávok vyplývajúcich z listinných dôkazov predložených žalobcom na pojednávaní 3.7.2015 podľa čl. 69 - 76 spisu „veriteľ Elektroenergetické montáže, a.s. vo výške pohľadávky 4.251,28 Eur, ktorá pohľadávka bola judikovaná rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11Cb 123/2010-56 zo dňa 25.5.2011 a vyplýva z faktúry č. 3210002803, ktorá je v spise na č.l. 64 a je splatná 31.12.2008, pohľadávka judikovaná rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 19Cb 150/2010-94 zo dňa 10.12.2010 subjektu CRAMO, s.r.o., so sídlom Praha v sume 129.460,- Kč splatná v roku 2008, pohľadávka subjektu ATLANTEL SK, a.s. vyplývajúca z faktúry č. 2010093 v sume 29.848,31 EUR splatná 12.12.2010 a pohľadávka ATLANTEL SK, a.s. v sume 31.012,51 EUR splatná 14.11.2010 vyplývajúca z faktúry č. 2010078/, a ktoré pohľadávky uvedených tretích subjektov boli preukázateľne splatné skôr, ako nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávky z 3.8.2011." Okresný súd dospel k záveru o preukázaní základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 Zákona, teda o preukázaní ukrátenia pohľadávky konkurzného veriteľa Tatra banka, a.s. splatnej 28.7.2010 realizáciou právneho úkonu postúpenia pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 3.8.2011. Ukrátenie v danom prípade spočívalo v ekonomickom dopade právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky na uspokojenie označenej pohľadávky konkurzného veriteľa Tatra banka, a.s., ktorá pohľadávka konkurzného veriteľa Tatra banka, a.s. v dôsledku toho, že právnym úkonom Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo ku zníženiu majetkových hodnôt úpadcu v rozsahu postúpených pohľadávok a súčasne nebolo v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že by došlo k naplneniu dojednania bodu 3 Zmluvy o postúpení pohľadávky, nebude uspokojená v takom rozsahu, v akom by bola uspokojená, ak by k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo. Okresný súd zdôraznil, že v konkurznom konaní dochádza v zásade vždy k pomernému uspokojeniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Pre konštatovanie splnenia podmienky podľa § 57 ods. 4 Zákona je však významné nielen to, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu, v danom prípade v dôsledku
Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo ku zmenšeniu majetku úpadcu, čo je evidentné, ale najmä to, že majetok úpadcu potom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, nepostačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa, v danom prípade pohľadávky subjektu Tatra banka, a.s., tak ako je táto identifikovaná vyššie. „Práve z predložených súvah úpadcu k 31.12.2010 a k 31.12.2011 spoľahlivo vyplývala informácia o celkovom stave majetku úpadcu, teda o jeho záväzkoch, ako aj o rozdiele majetku a záväzkov, teda o jeho vlastnom imaní ako účtovnej jednotky v danom účtovnom období, ako aj v účtovnom období bezprostredne predchádzajúcom, do ktorého obdobia spadá aj moment, kedy nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto informáciu poskytujú samotné súvahy, pričom poznámky k týmto súvahám, ktoré spolu s výkazom ziskov a strát účtovnej jednotky tvoria účtovnú závierku, majú len informatívny a vysvetľovací charakter. Práve žalobcom preukázané záporné hodnoty vlastného imania EUROS Slovakia, s.r.o. v roku 2010 a najmä a predovšetkým v roku 2011 a teda i v čase, keď nastali účinky právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky, predstavujú základ konštatovania súdu o naplnení podmienky podľa § 57 ods. 4 Zákona."
9. Ďalej okresný súd hodnotil, či žalobca preukázal splnenie špeciálnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplývajúcich zo žalobcom uplatnených skutkových podstát odporovateľnosti podľa § 59 a § 60 Zákona. V tejto súvislosti primárne okresný súd konštatoval, že bolo „nevyhnutné zohľadniť skutočnosť preukázaného vzťahu spriaznenosti medzi žalovaným a úpadcom v čase realizácie a v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávok, a to prostredníctvom osoby Mariána Kubaneka, ktorý bol v tomto relevantnom čase štatutárnym zástupcom - konateľom úpadcu a zároveň predsedom predstavenstva žalovaného s oprávnením na samostatné konanie za žalovaného, čo vyplýva z verejne dostupného obchodného registra. Takýto vzťah spadá pod definíciu spriaznenej osoby úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Zákona pri súčasnom skonštatovaní, že kvalifikovanou účasťou Mariána Kubaneka ako konateľa EUROS Slovakia, s.r.o. u žalovaného je súdom hodnotené jeho postavenie ako predsedu predstavenstva žalovaného v čase, kedy nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré postavenie je nepochybne spojené s možnosťou uplatňovania vplyvu na riadenie žalovaného porovnateľným s aspoň 5 %-ným podielom /priamym alebo nepriamym/ na základnom imaní žalovaného. Pri tomto konštatovaní vo vzťahu ku úprave § 59 Zákona, teda pri uplatnení odporovateľnosti právnemu úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu sa prezumuje podmienka vyplývajúca z § 59 ods. 3 Zákona teda, že právny úkon Zmluvy o postúpení pohľadávky spôsobil úpadok alebo bol urobený v úpadku, ak sa nepreukáže opak, ktorý opak v konaní preukázaný nebol. Súčasne na tomto mieste súd zdôrazňuje už vyššie skonštatovaný záver opretý o výsledky vykonaného dokazovania, podľa ktorého právny úkon Zmluvy o postúpení pohľadávky bol uskutočnený v čase, kedy subjekt EUROS Slovakia, s.r.o. preukázateľne bol v úpadku formou platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 1, 3 Zákona. K podmienke dodržania lehôt podľa § 59 ods. 4 Zákona súd konštatuje jej naplnenie pri zohľadnení momentu, kedy nastali účinky začatia konkurzného konania, tak ako to vyplýva z Obchodného vestníka OV č.96/2012 s dňom vydania 21.5.2012, v ktorom bolo uverejnené uznesenie o začatí konkurzného konania a momentu uskutočnenia právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky z 3.8.2011. Úprava § 59 ods. 2 Zákona vymedzuje zvýhodňujúci právny úkon demonštratívnym výpočtom, pričom právny úkon Zmluvy o postúpení pohľadávky, v dôsledku ktorého z majetku úpadcu odišli majetkové hodnoty v rozsahu postúpených pohľadávok bez súčasného jednoznačného a spoľahlivého preukázania zníženia záväzkov úpadcu započítaním podľa bodu 3 tejto Zmluvy, je nepochybné, že označený právny úkon Zmluvy o postúpení pohľadávky je zvýhodňujúcim právnym úkonom, pretože ním úpadca neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojho veriteľa Tatra banka, a.s.."
10. Zároveň okresný súd konštatoval, že je naplnená i skutková podstata odporovateľnosti podľa § 60 Zákona, teda že právny úkon Zmluvy o postúpení pohľadávky je i ukracujúcim právnym úkonom. „Ukrátenie podľa § 60 ods. 1 Zákona je totožné s ukrátením podľa § 57 ods. 4 Zákona a odlišuje ho len požiadavka ukracujúceho úmyslu úpadcu pri realizácii úkonu, ktorý ukracujúci úmysel bol alebo musel byť druhej strane, teda žalovanému pri uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávky známy, čo sa však v pomeroch tejto veci pri konštatovaní spriaznenosti úpadcu a žalovaného v zmysle vyššie uvedeného prezumuje a opak v konaní preukázaný nebol. K lehote podľa § 60 ods. 3 Zákona súd konštatuje jej dodržanie, opäť s poukazom na účinky začatia konkurzného konania a moment uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky. V nadväznosti na uvedené výsledky vykonaného dokazovania súd tak, ako vyplýva z prvého odseku výroku, rozhodol o tom, že Zmluva o postúpení pohľadávky je voči veriteľom v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/9/2012 neúčinná."
11. Okresný súd podľa § 63 ods. 1 Zákona uložil žalovanému zaplatiť do oddelenej podstaty veriteľa úpadcu Tatra banka, a.s. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku sumu 10.000,- Eur ako plnenie peňažnej náhrady za právo, ktoré v takomto rozsahu preukázateľne bolo úpadcom na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávky prevedené. Žalovanému uložil zaplatiť túto sumu do oddelenej podstaty konkurzného veriteľa Tatra banka, a.s., nakoľko v konaní bolo spoľahlivo preukázané predloženými Zmluvami o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 7.12.2004, 22.4.2005, 2.5.2007 a 13.11.2007, že predmetnom zabezpečovacieho práva podľa týchto Záložných zmlúv sú všetky pohľadávky úpadcu na zaplatenie peňažných prostriedkov, tak ako to vyplýva jednak z prihlášky pohľadávky konkurzného veriteľa Tatra banka, akciová spoločnosť (č.l. 96 spisu), ako aj zo samotného vymedzenia predmetu Zmluvy a zabezpečovaných pohľadávok podľa článku I. všetkých citovaných Zmlúv o záložnom práve k pohľadávkam. „Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalobca. Žalobca učinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade s úpravou § 151 ods. 1 veta prvá OSP, avšak súd nezistil vznik trov na strane žalobcu v tomto konaní, v nadväznosti na čo o náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva."
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v rozsahu, „v ktorom sa rozhodnutie dotýka práv a oprávnených záujmov našej spoločnosti. t.j. v časti I. - II. výrokovej vety". Namietal, že Okresný súd Žilina svojim postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP; § 205 ods. 2 písm. a/ OSP); nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP; § 205 ods. 2 písm. a/ OSP); na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP); okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Napadnutým rozsudkom bolo určené, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011, bližšie špecifikovaná v I. výroku napadnutého rozsudku, je odporovateľným právnym úkonom, tzn. úkonom, ktorým malo podľa okresného súdu dôjsť k ukráteniu pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. v konkurze úpadcu: EUROS Slovakia, s.r.o. „Uvedený záver súdu je však v rozpore s vykonaným dokazovaním a možno ho vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považovať za predčasný, nakoľko zistený skutkový stav nie je podkladom pre zákonnú aplikáciu odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení /ďalej len ako aj „ZKR"/. V danom konaní došlo najmä k nasledovným pochybeniam:" Nebolo, podľa žalovaného, spoľahlivo a bez ďalších pochybností preukázané, že by Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 došlo k ukráteniu pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. podľa § 60 ZKR „- najmä pokiaľ týmto úkonom boli vysporiadané vzájomné pohľadávky/záväzky zmluvných strán a najmä pokiaľ v prípade nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku sa naša povinnosť zaplatiť do oddelenej podstaty zmení na naše právo z titulu pohľadávky proti oddelenej podstate podľa § 64 ZKR;" „ Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011, vzhľadom na svoj obsah, nebola spôsobilým titulom na vyvolanie úpadku úpadcu - bola uzatvorená rok pred vyhlásením konkurzu, ktorý bol vyhlásený na základe návrhu dvoch veriteľov, nie na návrh dlžníka - úpadcu;". Žalovaný ďalej namietal, že nebolo preukázané zvýhodnenie veriteľa podľa § 59 ZKR - vysporiadaním vzájomných pohľadávok/záväzkov nezískal žalovaný „výhodnejšie postavenie v porovnaní s inými veriteľmi, ktorí neboli zároveň dlžníkmi úpadcu; zároveň došlo k zániku záväzku úpadcu voči našej spoločnosti a tým k vyššiemu možnému výťažku pre veriteľov;". Nebol preukázaný úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu týmto úkonom, a ani vzťah spriaznenosti žalovaného s úpadcom a ani „skutočný rozsah pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banky, a.s., a to vzhľadom na existenciu solidárneho záväzku troch dlžníkov, nie len úpadcu a pod."
13. V odvolaní žalovaný uviedol, že okresný súd vykonal prvé pojednávanie dňa 03.07.2015, ktoré v danom konaní má v zmysle koncentračnej zásady podľa § 118a OSP osobitný význam, aj „napriek našej žiadosti o odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní našej právnej zástupkyne. Nebolo tak v našich možnostiach reagovať na dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil na danom pojednávaní a v tejto súvislosti predkladať dôkazy a podávať návrhy na vykonanie dokazovania. Takýto postup Okresného súdu Žilina považujeme za odňatie možnosti brániť svoje práva, resp. uplatňovať práva za účelom obrany proti nedôvodnému nároku navrhovateľa."
14. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd „na mnohých miestach odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že neboli preukázané tvrdenia našej spoločnosti ako odporcu, a to aj napriek tomu, že išlo o skutočnosti, ktoré sme získali buď priamo od navrhovateľa alebo boli zrejmé zo
súdom hodnotených listinných dôkazov. Jednou z takých skutočností je celková suma pohľadávky voči dlžníkovi: TERMIK s.r.o., IČO: 43 938 116 vo výške 132.837,77 EUR, z ktorej časť vo výške 10.000 EUR bola predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011. Okresný súd Žilina na s. 8 napadnutého rozsudku uvádza, že sme nepreukázali, že ... "úpadca potom, ako nastali účinky tohto postúpenia, disponoval naďalej majetkom v rozsahu zvyšku týchto pohľadávok v sume 122.837,77 EUR /č.l. 17/". Skutočnosť, že úpadca naďalej disponoval so zvyšnou časťou pohľadávky voči dlžníkovi: TERMIK s.r.o. vyplýva z podania navrhovateľa označeného ako: „Uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu zo dňa 29.07.2013". V uvedenom podaní navrhovateľa je výslovne a podrobne určená pohľadávka úpadcu voči dlžníkovi TERMIK s.r.o." Táto skutočnosť tak nie je sporná a nepreukázaná, práve naopak, ide o tvrdenie žalobcu, „ktoré sme použili v rámci svojej obrany a ktoré je súčasťou súdneho spisu. Záver súdu o tom, že sme svoje tvrdenie nepreukázali je tak vyvrátený." Rovnaké pochybenie podľa žalovaného urobil okresný súd aj pokiaľ išlo o záver, že žalovaný nepreukázal naplnenie dojednania bodu 3 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011. Podľa uvedeného dojednania „Vzájomné vyrovnanie medzi postupcom a postupníkom bude riešené Jednostranným započítaním". Z obsahu uvedeného zmluvného dojednania bolo zrejmé, že medzi zmluvnými stranami existujú vzájomné pohľadávky/záväzky a že vôľou zmluvných strán - postupcu a postupníka - je tieto vysporiadať jednostranným započítaním, čím dôjde k ich zániku. O zániku pohľadávky úpadcu jednostranným započítaním výslovne hovorí aj žalobca - v podaní „Uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu zo dňa 29.07.2013", tzn. opäť medzi účastníkmi nebola daná spornosť tvrdenia o jednostrannom započítaní a tým zániku pohľadávky úpadcu EUROS Slovakia, s.r.o, „v konkurze" voči žalovanému z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok. „Na základe uvedených skutočností možno dôjsť k záveru, že postup Okresného súdu Žilina je v rozpore s § 118 ods. 2 OSP, keď skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi zhodné, považoval za sporné a ďalej ich nepreukazoval."
15. Žalovaný v odvolaní vyčítal okresnému súdu „chybný postup - odňatie nám účasti na prvom pojednávaní - veľmi jednostranne hodnotil predložené dôkazy. Takýto nesprávny postup súdu je o to dôraznejším pochybením, pokiaľ obsah hodnotených listín svedčí v prospech našej spoločnosti ako odporcu a súd tento dôkaz hodnotil v prospech navrhovateľa, čím je daný rozpor v obsahu hodnotené dôkazu a v závere súdu o ňom. Jednou z takýchto listín je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2011-7093 zo dňa 06.09.2011, právoplatný dňa 03.10.2011, ktorý predložil navrhovateľ. Z tejto listiny vyplýva, že úpadca EUROS Slovakia, s.r.o. ako žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi: Tatra banke, a.s. sumu 2.201.712,63 EUR; spoločnosť ELTOS, s.r.o. a Marián Kubanek ako žalovaní v rade 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi Tatra banke, a.s. sumu 2.201.712,63 EUR s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rade 1/ až 3/ zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Z uvedeného listinného dôkazu tak vyplýva, že pohľadávka, ktorej uspokojenie malo byť podľa súdu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 ukrátené, nie je pohľadávkou Tatra banky, a.s. výlučne len voči úpadcovi. ale ide o solidárny záväzok troch dlžníkov voči Tatra banke, a.s. Táto skutočnosť má následne vplyv na to, či niektorý z uvedených dlžníkov plnil v prospech veriteľa Tatra banka, a.s., ak áno, v akom rozsahu, nakoľko v rozsahu splnenia jedným z dlžníkov zaniká povinnosť ďalších dlžníkov, tzn. v danom prípade úpadcu. Aj napriek tomu, že súd disponoval touto informáciou, ďalej ju neskúmal a len skonštatoval, že mal preukázanú existenciu pohľadávky Tatra banky, a.s. voči úpadcovi. Preukázanie existencie danej pohľadávky je spochybnené aj tým, že súd vychádzal z prihlášky zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s., nie zo zoznamu pohľadávok, ktorý podľa § 31, 32 a 105 ZKR je podkladom pre rozsah zistenia pohľadávky veriteľa uplatnenej v konkurze." Nárok žalobcu je podľa žalovaného nedôvodný, tzn. neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bola Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 vyhlásená za odporovateľný právny úkon podľa ZKR. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 uzatvorená medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom „nie je ukracujúcim právnym úkonom, práve naopak, nakoľko týmto právnym úkonom boli následne vysporiadané vzájomné pohľadávky/záväzky účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávok. Týmto právnym úkonom sa znížili záväzky úpadcu. čím sa zvýšila miera uspokojenia ďalších veriteľov úpadcu v konkurze o vysporiadaný záväzok úpadcu voči našej spoločnosti ako jeho veriteľovi. Veriteľ Tatra banka, a.s. má iné postavenie v porovnaní s našou spoločnosťou, nakoľko veriteľ Tatra banka, a.s., na rozdiel od našej spoločnosti, nie je zároveň dlžníkom úpadcu." Vysporiadanie vzájomných pohľadávok/záväzkov predstavuje bežný úkon v rámci obchodných vzťahov, ktorý nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako odporovateľný/ukracujúci právny úkon, nakoľko nazeranie na právny úkon len cez prizmu ZKR by zmarilo účel podnikania ako všeobecnú zásadu uvedenú v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. To by potom znamenalo, že každý podnikateľský subjekt pri uzatváraní právnych úkonov
je obmedzovaný prípadným budúcim vstupom svojho obchodného partnera do konkurzu. „V danom prípade, na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz na základe návrhu veriteľov: 1/ RE-STAV s.r.o., IČO: 36 558 737 a 2/ GEA Klimatizácia s.r.o., IČO: 35 689 161, čím nie je daný úmysel úpadcu ukončiť podnikanie, ani úmysel ukrátiť veriteľov na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011, tzn. rok predtým ako veritelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Pokiaľ úpadca v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 nemal v úmysle vyhlásiť na seba konkurz, nemohol mať ani úmysel ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel tak následne absentuje u našej spoločnosti, ktorá o nemá ekonomické prepojenie na úpadcu." Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že „V tejto súvislosti je chybný aj vlastný záver súdu, že sme spriaznenou osobou s úpadcom. Marián Kubanek je síce jedným zo štatutárnych orgánov našej spoločnosti, ale nemá žiadnu ekonomickú účasť na majetku spoločnosti, tzn. nie je akcionárom spoločnosti a nemá tak kvalifikovanú účasť v spoločnosti podľa § 9 ods. 3 ZKR. Naša spoločnosť Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 nezískala prospech, čo je jednou zo základných podmienok odporovateľnosti. Odplatu za postúpenie pohľadávok sme uhradili formou zápočtu, tzn. pohľadávku, ktorú sme evidovali voči úpadcovi sme len započítali s pohľadávkou úpadcu voči nám z titulu odplaty za postúpenie." Zároveň nebola naplnená ani ďalšia základná podmienka odporovateľnosti - ukrátenie veriteľov. Splatnosť postupovaných pohľadávok - deň 11.9.2011 a deň 9.10.2011 svedčila o tom, že predchádzajú vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu o jeden kalendárny rok (dňa 05.09.2012 bol právoplatne vyhlásený konkurz), čím by táto pohľadávka sama o sebe nepredstavovala majetok úpadcu, ktorý by sa speňažoval v rámci konkurzu v prospech veriteľov úpadcu - zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. „Rovnako odmena za postúpenie pohľadávok je totožná s hodnotou postupovaných pohľadávok, čím sa úpadca nedostal do nevýhodného postavenia, práve naopak, z hľadiska zodpovedne správajúceho sa podnikateľa vyriešil situáciu úhrady pohľadávky čo možno najefektívnejším a najrýchlejším spôsobom v snahe znížiť svoje záväzky a tak dosiahnuť lepší hospodársky výsledok."
16. V odvolaní žalovaný poukázal na následok, ktorý Okresný súd Žilina svojim, podľa žalovaného, nesprávnym postupom vyvolal a ktorý bol daný § 64 ZKR. Vychádzajúc z napadnutého rozsudku a § 64 ZKR dochádza podľa žalovaného ku situácii, ktorá ukráti uspokojenie veriteľov úpadcu, tzn. aj zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. Za súčasného stavu okresný súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť do oddelenej podstaty sumu 10.000 Eur, ktorú si v prípade právoplatného skončenia veci následne žalovaný podľa § 64 ZKR prihlási do konkurzu ako pohľadávku proti oddelenej podstate, tzn. ako pohľadávku, ktorá sa uspokojuje prednostne v celom rozsahu pred samotným pristúpením k uspokojeniu prihlásenej zabezpečenej pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. Výsledkom realizácie napadnutého rozsudku v prípade jeho právoplatnosti bude úplne rovnaká situácia ako nastala dňa 03.08.2011, „kedy došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú okresný súd považoval za odporovateľný právny úkon. Napadnutým rozsudkom tak dôjde k ukráteniu uspokojenia zabezpečenej pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s., čo je dôkazom toho, že na každý úkon treba pozerať vo svetle všetkých okolností za aplikácie všetkých na to vzťahujúcich sa zákonných ustanovení." „Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preukazujúce závažné pochybenia Okresného súdu Žilina pri hodnotení Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011, navrhujem odvolaciemu súdu, aby rozhodol nasledovne: Rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn.: 5Cbi/60/2013-201 zo dňa 18.09.2015 v napadnutej časti, tzn. v I. a II. výrokovej vete, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie, príp. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn.: 5Cbi/60/2013-201 zo dňa 18.09.2015 v napadnutej časti, tzn. v I. a II. výrokovej vete, sa mení tak, že návrhu navrhovateľa sa v celom rozsahu zamieta."
17. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil v celom rozsahu s rozhodnutím Okresného súdu Žilina a zároveň nesúhlasil s právnym názorom žalovaného vyjadreným v odvolaní. Tvrdenie žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom považoval za účelové, nakoľko podľa žalobcu „žalovaný nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania dňa 03.07.2015 v súlade s § 119 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP") a návrh na odročenie pojednávania neobsahoval náležitosti predpokladané v ustanovení § 119 ods. 2 OSP", preto postupom Okresného súdu Žilina nemohlo dôjsť k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom. Pokiaľ ide o samotnú odporovateľnosť právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 uzatvorenej medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným (ďalej aj len „Zmluva"), tak prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobným spôsobom popísal, z akých dôvodov považoval zmluvu za odporovateľný právny úkon. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa zápočtu vzájomných pohľadávok považoval v tomto konaní za účelové, „nakoľko vykonanie právneho úkonu z jeho strany nebolo žiadnym spôsobom preukázané."
Prvostupňový súd v tomto smere správne vyhodnotil, že v konaní nemal preukázané, že k zápočtu vzájomných pohľadávok došlo. „Tvrdenie žalovaného o nespornosti existencie zápočtu a k zániku pohľadávok vo výške 10.000 EUR nie je pravdivé, pretože žalobca v konaní nikdy neuviedol, že by mal vedomosť o zápočte pohľadávok resp. o skutočnosti, že by vzájomné pohľadávky zanikli započítaním." Žalobca sa rovnako tak stotožnil so závermi prvostupňového súdu, na základe ktorých považoval žalobcu a žalovaného za spriaznené osoby, nakoľko Marián Kubanek v rozhodnom období mal možnosť uplatňovať vplyv na riadení žalovaného, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcom kvalifikovanej účasti. Z uvedeného dôvodu neobstálo tvrdenie žalovaného o tom, že Marián Kubanek nemá akúkoľvek ekonomickú účasť na majetku žalovaného. Pokiaľ ide o aplikáciu § 64 ZKR, na ktorú poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, tak uvedené ustanovenie nebolo podľa žalobcu možné použiť na prejednávanú vec. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 5Cbi/60/2013-201 zo dňa 18.09.2015 potvrdí.
18. Vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.02.2016, žalovaný uviedol, že dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania bola kolízia nariadeného pojednávania „právnej zástupkyne s iným jej pojednávaním na Okresnom súde Trenčín, vo veci ktorého bolo skôr začaté aj nariadené pojednávanie, čo sme preukázali súdu spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania." „V danom prípade ide o po právnej stránke o zložitú vec, preto nie je jednoduché zabezpečiť si advokáta s uvedenou špecializáciou (najmä konkurzné právo), už vôbec nie substituenta len na jeden úkon. Účasť našej právnej zástupkyne na pojednávaní tak považujeme za rozhodujúcu a nevyhnutnú, najmä popri osobitnom význame koncentračnej zásady podľa § 118a OSP. Potom ako nám súd oznámil, že našej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, osobitne sme súdu zaslali podanie, v ktorom sme zhrnuli našu obranu. Je preto zrejmé, že sme v konaní neboli pasívny. Logickým dôsledkom odňatia možnosti konať pred súdom nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania bolo odňatie možnosti reagovať na dôkazy, ktoré žalobca predložil na danom pojednávaní dňa 03.07.2015 a v tejto súvislosti predkladať dôkazy a podávať návrhy na vykonanie dokazovania. Takýto postup Okresného súdu Žilina považujeme za odňatie možnosti brániť svoje práva, resp. uplatňovať práva za účelom obrany proti nedôvodnému nároku žalobcu." Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení uvádzal, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 je odporovateľným právnym úkonom a tvrdenie žalovaného o zápočte vzájomných pohľadávok považoval za účelové, nakoľko túto skutočnosť žalovaný nepreukázal, tak žalovaný nesúhlasil s týmito tvrdeniami žalobcu. „Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 nie je odporovateľným právnym úkonom - ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko ňou nebol spôsobený úpadok dlžníka - úpadcu (zmluvou sa postupovala sa len časť pohľadávky, tzn. suma 10.000 EUR z celkovej sumy 132.837,77 EUR)." Právna prax určuje, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či majetok dlžníka sa jeho právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok ostane dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Odporovateľným úkonom je spravidla bezodplatný právny úkon dlžníka. Samotné postúpenie časti pohľadávky (7,5% z celkovej výšky pohľadávky, tzn. 92,5% z postupovanej pohľadávky ostala v majetku dlžníka - úpadcu) a následne vysporiadanie vzájomných pohľadávok medzi dlžníkom a jeho veriteľom formou započítania nie je možné považovať za zmenšenie majetku dlžníka, nakoľko dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník si takýmto spôsobom vysporiadal svoje záväzky - znížil ich, tzn. plnil si svoje povinnosti vo vzťahu k svojmu veriteľovi - žalovanému. „Žalobca nepreukázal ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, čo sme podrobne rozobrali v našom odvolaní zo dňa 09.12.2015, tzn. nepreukázal stav aktív a pasív dlžníka k momentu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011. Práve naopak, bolo jednoznačne preukázané, že dlžník mal aj po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 dostatočný majetok (min. vo zvyšnej výške postupovanej pohľadávky 122.837,77 EUR) ako aj ďalší majetok, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku zabezpečeného veriteľa Tatra banky. Zároveň trváme na našich záveroch uvedených v našom odvolaní zo dňa 09.12.2015, a to že sa súd nevysporiadal ani s podstatnou skutočnosťou ohľadom samotnej pohľadávky Tatra banky, a.s., ktorá predstavuje solidárny záväzok troch dlžníkov, tzn. nejde len o záväzok dlžníka - úpadcu. Nebola preukázaná výška uvedenej pohľadávky, tzn. nie je vylúčené, že splnením ostatným dlžníkov, pohľadávka Tatra banky, a.s. zanikla. V takomto prípade by bola akákoľvek odporovateľnosť zmluvy o postúpení pohľadávky bez ďalšieho vylúčená." Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný nepreukázal existenciu zápočtu, tak existencia zápočtu vzájomných pohľadávok je vyjadrená v samotnom texte Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 - bod 3. Zmluvy, v ktorom sa výslovne účastníci zmluvy dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok. „Samotný zápočet bol realizovaný 2 Dohodami: Dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2011, ktorou zanikla časť postúpenej pohľadávky vo výške 3.009,85 EUR a Dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 30.04.2012,
ktorou zanikla zvyšná časť postúpenej pohľadávky vo výške 6.990,15 EUR. Uvedenými dohodami došlo k úplnému vysporiadaniu vzájomných pohľadávok medzi našou spoločnosťou a dlžníkom - úpadcom EUROS Slovakia, s.r.o. (3.009,85 EUR + 6.990,15 EUR = 10.000 EUR). Tvrdenie žalobcu o neexistencii zápočtu je tak vyvrátené listinnými dôkazmi, ktorými v rámci účtovníctva dlžníka - úpadcu disponuje." Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 treba posudzovať v kontexte následných Dohôd o započítaní pohľadávok. Vysporiadanie vzájomných záväzkov započítaním nemožno považovať za odporovateľný právny úkon, ide o jeden zo spôsobov splnenia dlhu. Nie zanedbateľnou je skutočnosť, že dlžník - úpadca, aj po postúpení časti pohľadávky a následnom započítaní, disponoval ďalším dostatočným majetkom na uspokojovanie pohľadávok jeho veriteľov. „Žalobca nepreukázal či v čase vykonania uvedených úkonov mal vôbec dlžník nejakých veriteľov ako podstatnej podmienke odporovateľnosti." „Dôkazy: - Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2011 - najmä bod 3. Zmluvy - Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2011 - Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 30.04.2012." Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že „žalobca a žalovaný sú spriaznenými osobami, nakoľko našu spoločnosť ako žalovaného nemožno subsumovať pod žiadny výklad spriaznenej osoby podľa § 9 ZKR. Marián Kubanek nemal a ani nemá žiadnu kvalifikovanú účasť na účely § 9 ods. 3 ZKR, tzn. nemá ani priamy ani nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní dlžníka - úpadcu ani porovnateľný vplyv zodpovedajúci tomuto podielu Týmto sa len pridržiavame našich argumentov uvedených v našom odvolaní zo dňa 09.12.2015, ktoré žalobca nijakým relevantným spôsobom nevyvrátil." Uviedol, že vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu nemalo žiadny relevantný význam, tzn. argumenty uvádzané v odvolaní zo dňa 09.12.2015 neboli žalobcom vyvrátené, a tým mali byť zachované závery o žalovaným tvrdených závažných pochybeniach Okresného súdu Žilina pri hodnotení Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011.
19. Vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.11.2016 je okrem iného uvedené, že skutočnosti uvedené vo Vyjadrení žalovaného považuje za tendenčné a nemajúce oporu v zákonných ustanoveniach. Žalobca citoval § 115 ods. 2 OSP a § 119 ods. 1 OSP. Žalovaný žiadal o odročenie pojednávania listinou zo dňa 22.06.2015, t.j. desať (10) dní pred termínom pojednávania dňa 03.07.2015. „Vzhľadom na vyššie uvedené je možné deklarovať, že Žalovaný mal aspoň 10 dní počas, ktorých mohol zabezpečiť za seba substituenta. Tvrdenie Žalovaného, že nie je jednoduché zabezpečiť si advokáta, ktorého špecializáciou je konkurzné právo, považujeme za účelové, nakoľko v meste Žilina pôsobí viacero advokátov, ktorí majú ako odborné zameranie uvedenú všeobecnú prax, ktorá zahŕňa aj konkurzné právo. Zároveň bez preukázania aspoň oslovenia čo i len jedného advokáta, možno vyššie uvedené tvrdenie Žalovaného považovať za účelné." Nakoľko žalovaný nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 1 OSP, tak je žalobca toho právneho názoru, že okresný súd nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania konal s náležitým odborným posúdeným veci, pričom bola zachovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Z uvedeného vyplýva, že namietaným konaním okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, nakoľko neprítomnosť na uvedenom pojednávaní bola zapríčinená konaním žalovaného. Citoval § 9 ods. 3 ZKR a uviedol, že z obchodného registra obchodnej spoločnosti úpadcu vyplýva, že pán Marián Kubánek je od 24.04.2002 spoločníkom a zároveň konateľom úpadcu. Z obchodného registra obchodnej spoločnosti žalovaného vyplýva, že pán Marián Kubánek je od 29.03.2007 predsedom predstavenstva žalovaného. V zmysle § 191 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „OBZ) „Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra." Žalobca vzhľadom na tvrdenia žalovaného ohľadom nutnosti splnenia podmienky kvalifikovanej účasti v zmysle § 9 ods. 3 ZKR uvádzal, že táto podmienka je taktiež ex lege naplnená s poukazom na § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s § 9 ods. 3 ZKR a v spojení s § 191 ods. 1 OBZ, nakoľko pán Marián Kubánek ako predseda predstavenstva, mal predsa priamy vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je nepochybne porovnateľný s aspoň 5 % podielom na základnom imaní, resp. hlasovacích právach spoločnosti. „Vzhľadom na vyššie uvedené je nespochybniteľné, že Úpadca a Žalovaný sú prostredníctvom osoby pána Mariána Kubánka spriaznenými osobami v zmysle ust. § 9 ZKR a týmto boli aj v čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu."
20. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle § 59 a § 60 ZKR je úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, v prípade, ak sa jedná o právny úkon medzi spriaznenými osobami, ex lege daný. Zo strany žalovaného nebol preukázaný opak tejto skutočnosti. K tvrdeniu žalovaného, že došlo k postúpeniu len časti pohľadávky, žalobca uviedol, že nie je podstatné, v akej sume došlo k postúpeniu pohľadávky, ale či daným právnym úkonom došlo k ukráteniu, resp. k znevýhodneniu alebo zvýhodneniu niektorých veriteľov. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosti vyplývajúce z účtovných závierok úpadcu, a teda na skutočnosť, že v čase keď došlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2011, bol úpadca v úpadku vo forme predĺženia. Zároveň z účtovných závierok úpadcu jednoznačným spôsobom vyplývalo, že v rozhodnom období úpadca disponoval záporným imaním vo výške niekoľkonásobne presahujúcej sumu celkovej pohľadávky úpadcu voči obchodnej spoločnosti TERMIK, s.r.o., IČO: 43 938 116. „Tvrdenie Žalovaného, že ide o solidárny záväzok voči veriteľovi Tatra banka, a.s., považuje Žalobca za výlučne účelové tvrdenie, ktoré nemá k meritu veci relevantný vzťah. Práve naopak je dôkazom toho, že Tatra banka, a.s., si môže uplatňovať svoj nárok voči ktorémukoľvek dlžníkovi vo výške v akej uzná za vhodné v rozsahu oprávnenej výšky pohľadávky. S poukazom na prihlásenie pohľadávky Tatra banka, a.s., do konkurzného konania na majetok Úpadcu a jej následné zistenie, je jednoznačné, že k uspokojeniu pohľadávky tohto veriteľa nedošlo." S poukazom na tvrdenia žalovaného ohľadom započítania a „predloženia dohôd o započítaní pohľadávok, žalobca v rámci zachovania právnej istoty uviedol, že aj s poukazom na odôvodnenie prvostupňového rozsudku je jednoznačné, že tieto listiny neboli zo strany žalovaného predložené do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (pozn. ust. § 120 OSP). Žalobca poukazuje na ust. § 118a a ust. § 120 OSP, a teda vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia sa na predložené listiny (dohody o započítaní) Žalovaným neprihliada. Zároveň v rámci zachovania právnej istoty Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v prípade ak by sa aj prihliadalo na tieto listiny, tak aj napriek tejto skutočnosti došlo k naplneniu zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle príslušných ust. ZKR, nakoľko došlo k zvýhodneniu jedného z veriteľov v období, kedy bol Úpadcu v úpadku vo forme predĺženia." Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že „I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 5Cbi 60/2013-201 zo dňa 18.09.2015 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania."
21. Vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 29.11.2016, žalovaný uviedol, že „V právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., správca úpadcu: EUROS Slovakia, s.r.o. „v konkurze" proti žalovanému: EUROKAPITAL, a.s., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.k.: 5Cbi/60/2013, dňa 30.11.2016 mi bolo, ako právnej zástupkyni žalovaného, e-mailom doručené Vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.11.2016. K uvedenému vyjadreniu žalobcu týmto, v mene žalovaného, podávam nasledovné vyjadrenie". „Trváme na tom, že sme ako žalovaný mali a preukázali dôležitý dôvod na odročenie pojednávania dňa 03.07.2015 a jeho vykonaním bez našej účasti nám súd odňal možnosť konať pred súdom." „Žalobcom uvádzané tvrdenia nevyvrátili nami uvádzané skutočnosti bližšie zdôvodnené v našom odvolaní zo dňa 09.12.2015 a vyjadrení zo dňa 21.11.2016. Na konanie sme splnomocnili našu právnu zástupkyňu potom ako nám dlhodobo poskytuje právne služby. Je preto daný základ vzájomnej dôvery a najmä dlhodobá znalosť problematiky. Nesúhlasíme s tvrdením žalobcu, že za 10 dní sme si mohli zabezpečiť substituenta, nakoľko uvedená lehota nie je dostatočná na oboznámenie sa so sporom s prihliadnutím na to, že žiadny advokát sa nevenuje len jednej veci. Nesúhlasíme ani so záverom žalobcu, že nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania bola zachovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Táto zásada nemá prednosť pred právom na obhajobu a jej uprednostnenie pred inými právami a zásadami nemôže byť na ujmu práv strany sporu. Súd nebránilo nič v tom, aby odročil nariadené pojednávanie z dôvodu kolízie našej právnej zástupkyne s iným pojednávaním a tak vytvoril spravodlivý priestor pre strany sporu na realizáciu svojich práv a oprávnených záujmov. Tak ako sme uvádzali v našom odvolaní a vyjadrení, záujem na osobnej účasti našej právnej zástupkyne na pojednávaní je navyše zdôraznený koncentračnou zásadou podľa § 118 OSP." Žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa už žalovaný nevyjadroval v predchádzajúcich podaniach. „Argument žalobcu o zápornom imaní úpadcu: EUROS Slovakia, s.r.o. a tým preukázaní, že úpadca bol v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 v úpadku nie je dostatočným dôkazom, nakoľko ide len o účtovnú informáciu. Konkurz bol na majetok úpadcu vyhlásený s účinnosťou od 05.09.2012 na návrh veriteľov: 1) RE-STAV s.r.o., IČO: 36 558 737 a 2) GEA Klimatizácia s.r.o., IČO: 35 689 161, tzn. nie na návrh úpadcu. Úpadca nás v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 informoval o prebiehajúcich rokovaniach ohľadom nových zákazok a tým o jeho nových zdrojoch príjmu.
Skutočnosť, že práve vyššie uvedení veritelia, ktorí mali záujem o zákazky úpadcu, zmarili jeho možnosť ďalej podnikať podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, sama o sebe nezakladá dôvod úpadku. Úpadok v danom prípade spôsobili samotní veritelia, ktorí zneužitím inštitútu konkurzu, zmarili ďalšie snahy úpadcu podnikať a dosahovať zisk." Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03.08.2011 podľa žalovaného neukracovala veriteľov, nakoľko táto bola následne titulom na usporiadanie vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným formou zápočtu, tzn. nedošlo k úbytku majetku úpadcu, práve naopak, znížili sa záväzky úpadcu a tým zvýšil percento uspokojenia pohľadávok veriteľov. Ani úpadca ani žalovaný tak nemohli mať úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čoho následkom by malo byť zamietnutie žaloby. „V ostatnom odkazujeme na všetky naše podania predchádzajúce tomuto podaniu."
22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/3/2016-265 zo dňa 21.03.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1, 2 CSP.
24. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý zákon podľa § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01. júla 2016 v spojení s § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalovaného proti rozsudku okresného súdu zostali v konaní zachované, tak ako to vyplýva z § 470 ods. 2 veta prvá CSP.
26. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
27. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
29. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie".
31. Práve podľa § 380 ods. 1 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie z titulu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle § 118a ods. 1, 2, 3 OSP, § 120 ods. 4 OSP, t.j. v znení OSP ako procesného práva platného k momentu konania a rozhodovania okresného súdu. V ďalšom krajský súd uvádza, že základom posudzovania odvolacích dôvodov žalovaného vo väzbe k záverom okresného súdu, obsiahnutým v napadnutom rozsudku, bol skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle § 383 CSP, pretože súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vo vzťahu k dôkazom, ktoré boli označené žalobcom aj žalovaným v relevantnom štádiu konania, vykonal dostatočné dokazovanie. Žalovaný primárne odvolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, vytýkal okresnému súdu, že nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd podľa žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na tieto odvolacie dôvody, ktoré smerovali tak do procesnoprávnej roviny ako i vecnoprávnej roviny, považuje krajský súd za podstatné uviesť, že s prihliadnutím na obsah odvolania sa prednostne zaoberal otázkou, či odvolateľovi bola v prvostupňovom konaní odňatá možnosť konať pred súdom. Nemožno, po vykonaní odvolacieho prieskumu súhlasiť s názorom žalovaného ako odvolateľa, že závery okresného súdu sú nesprávne, predčasné, podľa tvrdení v odvolaní, pretože, krajský súd akcentuje, že primárne žalovaný bol nositeľom povinnosti tvrdenia vo vzťahu k aplikovanej obrane, t.j. bol povinný poskytnúť v potrebnom a dostatočnom rozsahu najskôr sumár tvrdení a dôkazov v relevantnom štádiu konania a až po tomto poskytnutí žalobcu zaťažovala dôkazná povinnosť k takto aplikovanej obrane žalovaného. Pokiaľ žalovaný nesplnil povinnosť tvrdenia, tak potom nemohla nastúpiť ani jeho dôkazná povinnosť. V tomto smere bol postup súdu prvej inštancie vecne správny, keď v súlade v tom čase platným procesným právom, a to OSP, vyžadoval od žalovaného splnenie povinnosti tvrdenia v relevantnom štádiu konania. V rámci povinnosti tvrdenia preto bol žalovaný v relevantnom štádiu konania povinný úplne a pravdivo opísať všetky potrebné skutočnosti a až následne, po splnení povinnosti tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť. Inými slovami, pokiaľ žalovaný ako sporová strana, si nesplnil povinnosť tvrdenia, nemohlo dôjsť ani k splneniu povinnosti označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, ktoré najskôr musia byť uvádzané a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. Ak sporová strana neunesie povinnosť tvrdenia a následne tým ani dôkaznú povinnosť, má to pre túto sporovú stranu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre ňu nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
32. Žalovaný v odvolaní a vo všetkých svojich vyjadreniach v odvolacom konaní argumentoval tvrdeným odňatím možnosti konať pred súdom. Krajský súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Sžso/64/2016 z 8. februára 2016) a „podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.)." (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 318/2015 z 30. júna 2015) Je na mieste vo väzbe na odvolacie dôvody žalovaného pripomenúť, že na takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. aj vtedy, ak by v odvolaní uplatnené neboli. Medzi takéto vady sa zaraďuje aj odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie
dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z §§ 132 - 135 OSP( k momentu rozhodovania okresného súdu). Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
33. V súlade s odvolacou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisového materiálu okresného súdu. Z neho zistil, že žalovaný vo vzťahu k okresnému súdu učinil pred vykonaním namietaného pojednávania úkony, vo vzťahu k tomuto pojednávaniu, a to v podaniach zo dňa 22.06.2015, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 22.06.2015 (č.l. 38 spisu) a v podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 25.6.2016. Okresný súd na uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania v podaní zo dňa 22.6.2015 oznámil žalovanému v zmysle mailovej správy na č.l. 37 spisu, že nevyhovuje žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na 03.07.2015 o 13.10 hod., nakoľko táto žiadosť nevymedzuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 1 OSP a zároveň okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného na doloženie originálu plnej moci na zastupovanie v konaní. Dňa 25.06.2015 bolo doručené okresnému súdu v súvislosti s odpoveďou okresného súdu na č.l. 37 spisu podanie právnej zástupkyne žalovaného so žiadosťou o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 03.07.2015 (č.l. 42 spisu), v ktorom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, ...„Vzhľadom na uvedené skutočnosti týmto žiadam súd o ospravedlnenie mojej neúčasti na nariadenom pojednávaní. Zároveň z neúčasti na pojednávaní ospravedlňujem aj môjho klienta - odporcu EUROKAPITAL, a.s., ktorý trvá na mojej účasti na pojednávaní, ktorého sa z objektívnych dôvodov nemôžem zúčastniť. Zároveň môj klient udeľuje súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti" (č.l. 42 spisu). Vzhľadom na toto vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného v podaní doručenom okresnému súdu dňa 25.06.2015, ktoré bolo reakciou na oznámenie okresného súdu, že nevyhovuje žiadosti o odročenie pojednávania s dôrazom na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaného uviedla v predmetnom ospravedlnení, že klient udeľuje súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, potom nebolo možné posúdiť argumentáciu žalovaného v odvolaní o tvrdenom odňatí možnosti konať pred súdom ako relevantnú argumentáciu. Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že výsluch žalovaného podľa § 125 OSP (účinným k momentu rozhodovania okresného súdu) ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd v konečnom dôsledku ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že žalovaný súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, tak nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom ako súladný so zákonom, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý bol povinný aplikovať § 6 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a v spojení s § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Ak teda žalovaný v odvolaní uvádzal, že nebolo v jeho možnostiach reagovať na dôkazy, ktoré žalobca predložil na danom pojednávaní a predkladať dôkazy a podávať návrhy na vykonanie dokazovania, tak v tomto smere krajský súd poukazuje na to, že samotnú skutočnosť, že sa nezúčastnil žalovaný pojednávania, pričom treba zdôrazniť, že vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti (č.l. 42 spisu), nebolo možné vyhodnotiť ako relevantný odvolací dôvod žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom. Pokiaľ na túto argumentáciu nadväzoval žalovaný i vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 24.11.2016 (č.l. 242 spisu), kde bola rozšírená argumentácia žalovaného cez tvrdenú kolíziu nariadeného pojednávania právnej zástupkyni s iným pojednávaním na Okresnom súde v Trenčíne a osobitne bol zvýraznený i význam koncentračnej zásady podľa § 118a OSP (vo väzbe ust. § 120 ods. 4 OSP), tak nebolo možné sa stotožniť s tvrdením v predmetnom vyjadrení, že došlo k odňatiu „možnosti reagovať na dôkazy, ktoré žalobca predložil na danom pojednávaní dňa 03.07.2015 a v tejto súvislosti predkladať dôkazy a podávať návrhy na vykonanie dokazovania. Takýto postup Okresného súdu Žilina považujeme za odňatie možnosti brániť svoje práva, resp. uplatňovať práva za účelom obrany
proti nedôvodnému nároku žalobcu". Je treba tiež mať na pamäti, že žalovaný sa vyjadril v podaní zo dňa 12.3.2014 (č.l. 17 spisu) a 24.06.2015 (č.l. 42 spisu) a bolo len v jeho dispozícii, aké skutočnosti v uvedenom vyjadrení uvedie. Ak právna zástupkyňa žalovaného uvádzala vo vyjadrení, že ide po právnej stránke o zložitú vec, preto nie je jednoduché zabezpečiť si advokáta s uvedenou špecializáciou a už vôbec nie substituenta len na jeden úkon, tak v tomto smere odvolací súd poukazuje na Zákon o advokácii, z ktorého takáto špecializácia výkonu advokácie nevyplýva, a tiež sa zvýrazňuje, že ide o novú skutočnosť, ktorá nebola tvrdená ani v relevantnom štádiu prvostupňového konania, ale ani v podanom odvolaní napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP, pričom nebola preukázaná žiadna zo skutočností cez úpravu § 205a OSP a k momentu rozhodovania odvolacieho súdu § 366 CSP, pre ktorý dôvod by potom bolo potrebné na túto argumentáciu prihliadať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že žalovaný podľa č.l. 42 spisu súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, preto potom zostáva pre krajský súd bez logickej súvislosti uvedená argumentácia v odvolaní, vo vyjadrení k odvolaniu, ako i vo vyjadrení na č.l. 258 a nasl. spisu, v ktorých právna zástupkyňa žalovaného nielenže opätovne uvádza argumentáciu v smere odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu neúčasti na prvom pojednávaní pred okresným súdom, zrejme opomenula situáciu, že žalovaný v podaní podávaným jej prostredníctvom, doručeným okresnému súdu dňa 25.6.2015 predsa jednoznačne uviedol, ...„Vzhľadom na uvedené skutočnosti týmto žiadam súd o ospravedlnenie mojej neúčasti na nariadenom pojednávaní. Zároveň z neúčasti na pojednávaní ospravedlňujem aj môjho klienta - odporcu EUROKAPITAL, a.s., ktorý trvá na mojej účasti na pojednávaní, ktorého sa z objektívnych dôvodov nemôžem zúčastniť. Zároveň môj klient udeľuje súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti" (č.l. 42 spisu), teda práve prostredníctvom nej (právnej zástupkyne) poskytol súhlas na prejednanie veci v neprítomnosti. K tejto skutočnosti teda k podaniu na č.l. 42 spisu, na ktorý krajský súd na tomto mieste poukazuje, sa však žalovaný ani v odvolaní ani v ďalších podaniach v odvolacom konaní už bližšie nevyjadril a ani neozrejmil, prečo by toto podanie nemalo byť relevantné.
34. Krajský súd v súvislosti so svojimi vyššie uvedenými závermi v rovine žalovaným tvrdeného odňatia možnosti konať pred súdom poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie".
35. Žalovaný v odvolaní tvrdil nesprávne zistenie skutkového stavu veci, keďže sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa, pričom argumentoval tým, že úpadca potom, ako nastali účinky postúpenia, disponoval naďalej majetkom v rozsahu zvyšku pohľadávok v sume 122.837,77 Eur (č.l. 17 spisu), keďže naďalej disponoval so zvyšnou časťou pohľadávky voči dlžníkovi TERMIK, s.r.o., čo podľa žalovaného vyplývalo i z podania žalobcu označeného ako Uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu zo dňa 29.07.2013 (č.l. 6 spisu, ďalej aj len „č.l. 6 spisu"). Zdôraznil žalovaný, že v predmetnom podaní na č.l. 6 spisu je výslovne určená pohľadávka úpadcu voči TERMIK s.r.o., pričom po oboznámení sa s predmetným listinným dôkazom (č.l. 6 spisu), nie je možné podľa odvolacieho súdu konštatovať záver odvolateľa, že práve tento listinný dôkaz vyvracia závery okresného súdu, pričom sa poukazuje na celý obsah tohto podania (č.l. 6 spisu) a na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorej okresný súd dostatočným spôsobom vyhodnocoval majetkovú situáciu úpadcu, čo však nenašlo odzrkadlenie v odvolacej argumentácii žalovaného, preto krajský súd považuje za podstatné na tomto mieste poukázať na závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil: „Z predloženej prihlášky pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. vyplýva, že si tento v označenom konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej 7.12.2004 vo výške istiny 2.057.483,53 EUR, pričom splatnosť tejto pohľadávky nastala v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti k 28.7.2010, ako to vyplýva z písomného vyhlásenia tejto mimoriadnej splatnosti, ktoré je v spise na č.l. 139. V čase, kedy nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávok, mal teda úpadca preukázateľne existujúci záväzok voči veriteľovi Tatra banka, a.s. splatný od 28.7.2010 a tento veriteľ si túto svoju pohľadávku v predmetnom konkurznom konaní uplatnil, pričom k momentu meritórneho
rozhodnutia v tejto veci mu nezaniklo postavenie účastníka konkurzného konania. Zároveň žalobca predložením listinných dôkazov preukazujúcich existenciu záväzkov úpadcu splatných skôr ako nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávok / čl. 64-76/ tak, ako sú citované nižšie ako aj predložením súvah účtovnej jednotky EUROS Slovakia, s.r.o. k 31.12.2010 a k 31.12.2011 preukázal, že v čase, kedy nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávky, mal úpadca viac ako jedného veriteľa a záporné vlastné imanie, a to konkrétne k 31.12.2010 mínus 1.880.319,- EUR a k 31.12.2011 mínus 4.035.550,- EUR, a teda bol v relevantnom čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v úpadku formou predlženia v zmysle § 3 ods.1,3 Zákona. Súd na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, podľa ktorého predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky boli len časti pohľadávok vyúčtovaných faktúrou č. 5002711 a č. 5003111, a teda že úpadca potom, ako nastali účinky tohto postúpenia, disponoval naďalej majetkom v rozsahu zvyšku týchto pohľadávok vyúčtovaných uvedenými faktúrami v sume 122.837,77 EUR /č.l. 17/" (č.l. 208 spisu).
36. Vo vzťahu k záveru okresného súdu, že žalovaný nepreukázal naplnenie dojednania bodu 3. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2011 a k odvolacím dôvodom žalovaného, krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu uvádza, že sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu dojednania podľa bodu 3 Zmluvy o postúpení pohľadávky, teda k realizácii a k účinku jednostranného započítania v zmysle tohto dojednania, pričom zdôraznil, že z listinných dôkazov predložených žalobcom tak, ako boli súčasťou obsahu prílohovej obálky spisu, uvedená skutočnosť nebola jednoznačne spoľahlivo preukázaná, ani v rámci odvolacej argumentácie nebol vytvorený priestor na odklon od týchto záverov súdu prvého stupňa. Až v rámci vyjadrenia žalovaného v podaní jeho právnej zástupkyne zo dňa 24.11.2016 (č.l. 242 spisu) k vyjadreniu žalobcu, teda po uplynutí odvolacej lehoty, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP, § 118a OSP (účinných k momentu rozhodovania okresného súdu) boli právnou zástupkyňou doložené do spisu fotokópie listín a to na č.l. 247 spisu s označením ako Dohoda o započítaní zo dňa 30.4.2012 a Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2011 na č.l. 245 spisu. Na uvedené listiny doložené až po uplynutí odvolacej lehoty po riadnom a zákonom poučení podľa § 120 ods. 4 OSP, § 118a OSP (účinné k momentu rozhodovania okresného súdu), nebolo možné odvolacím súdom prihliadnuť. Napriek tomu, že právna zástupkyňa žalovaného, bola tiež riadne poučená v relevantnom časovom úseku konania cez úpravu v § 120 ods. 4 OSP a § 118a OSP, tieto listiny, dátumovo viažuce sa na čas ešte pred podaním žaloby, bez ďalšieho predložila až v štádiu, keď už nebol vytvorený priestor pre odvolací súd, aby k nim prihliadol. Napriek tomu, že ich teda predložila až po uplynutí odvolacej lehoty, až k svojmu poslednému vyjadreniu, pričom z obsahu spisu vyplýva, že sa vo veci vyjadrovala i v štádiu do rozhodnutia súdu prvého stupňa v podaní na č.l. 42 spisu a zúčastnila sa pojednávania pred okresným súdom dňa 18.09.2015 a po rozhodnutí súdu prvého stupňa podávala odvolanie, tak neozrejmila dôvody, cez úpravu v § 205a OSP (§ 366 CSP), pre ktoré tieto listiny boli predložené až po uplynutí odvolacej lehoty, resp. teda až dňa 24.11.2016 (č.l. 242 spisu). Podľa úpravy účinnej k momentu rozhodovania okresného súdu cez úpravu v § 205a ods. 1 OSP sa tieto odvolacie dôvody nemohli stať relevantnými odvolacími dôvodmi práve z titulu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady pri tvrdení skutočností a označovaní dôkazov do momentu vyhlásenia uznesenia súdom prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého ...„ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p." Vo vzťahu k listinám predkladaným až k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.11.2016 (č.l. 242 spisu) a k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd akcentuje aj § 366 CSP(ďalej už len „§ 366 CSP") v zmysle ktorého, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
37. Odvolací súd sa teda ani s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom išlo o listiny na č.l. 245 až 247 spisu, ku ktorým žalovaný napriek poučeniu cez
úpravu § 120 ods. 4 OSP, § 118a OSP neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť v zmysle právnej úpravy § 366 CSP účinnej k momentu rozhodovania odvolacieho súdu. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v relevantnom štádiu konania právna zástupkyňa žalovaného napriek tomu, že listiny predložené po uplynutí odvolacej lehoty na č.l. 245 až 247 spisu, sa dátumovo viazali na čas pred podaním žaloby, žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolaní nešpecifikovala a ani nekonkretizovala a v konečnom dôsledku ani nenavrhla vykonať dokazovanie nimi, napriek tomu, že „ Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010). Odvolací súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že žalovaný v priebehu prvostupňového konania vo vyjadrení na č.l. 17 spisu, na č.l. 42 spisu a ani pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 18.09.2015, nielenže vôbec neuviedol skutočnosti k možnosti vyhodnotenia samotnej existencie prípadného jednostranného zápočtu a ani nešpecifikoval, nekonkretizoval prípadný jednostranný zápočet v relevantnom štádiu konania, preto listiny doložené po uplynutí odvolacej lehoty na č.l. 245 a nasl. spisu bez ďalšieho nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovaného v prvostupňovom konaní, pri vyhodnocovaní zákonných podmienok cez úpravu v § 120 ods. 4 OSP, § 118a OSP a § 366 CSP, pretože vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 24.06.2015 na č.l. 42 spisu sa uvádza: „jednostranný zápočet našej spoločnosti, ktorým došlo k zániku vzájomných pohľadávok nie je úkonom dlžníka - úpadcu, tzn. nie je splnený základný predpoklad odporovateľnosti", avšak predložené listiny na č.l. 245 a nasl. spisu sú dve: Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2011 a Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 30.4.2012. Po vykonaní odvolacieho prieskumu a vzhľadom na uvedené dôvody sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu dojednania podľa bodu 3. Zmluvy o postúpení pohľadávky, teda k realizácii a k účinkom jednostranného započítania v zmysle tohto dojednania, pretože z listinných dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa, takáto skutočnosť nebola jednoznačne a spoľahlivo preukázaná.
38. Je teda zrejmé, že boli účastníci poučení podľa § 120 ods. 4 OSP aj podľa § 118a OSP. V rámci tohto poučenia preto nebolo možné v odvolacom konaní cez právnu úpravu v zmysle § 205a OSP ako ani cez úpravu § 366 CSP prihliadnuť na tvrdenia žalovaného v odvolaní o solidárnom záväzku troch dlžníkov voči Tatra banke, a.s., ktorá skutočnosť mala mať následne vplyv na to, či niektorý z uvedených dlžníkov plnil v prospech veriteľa Tatra banka, a.s., ak áno, v akom rozsahu, nakoľko v rozsahu splnenia jedným z dlžníkov zaniká povinnosť ďalších dlžníkov, tzn. v danom prípade úpadcu. Ak žalovaný vyčítal okresnému súdu v odvolaní, že túto skutočnosť neskúmal a len konštatoval, že mal preukázanú existenciu pohľadávky Tatra banky, a.s. voči úpadcovi, tak z konania pred súdom prvého stupňa nie je zrejmé, že by túto argumentáciu žalovaný pred ním použil, pričom osobitne sa poukazuje na vyjadrenie na č.l. 7, 42 spisu ako i na obsah Zápisnice z ústneho pojednávania z 18.9.2015, pričom bez preukázania dôvodov v zmysle § 205a OSP a 366 CSP, sa nemohol ňou ako relevantnou, zaoberať odvolací súd až v odvolacom konaní.
39. Ak namietal žalovaný v odvolaní, že preukázanie existencie danej pohľadávky je podľa neho spochybnené aj tým, že okresný súd vychádzal z prihlášky zabezpečeného veriteľa Tatra banky, a.s. a nie zo zoznamu pohľadávok, ktorý podľa § 31, § 32, § 105 ZKR je podkladom pre rozsah zistenia pohľadávky veriteľa uplatnenej v konkurze, tak krajský súd sa s týmto záverom žalovaného nestotožnil, poukazuje nielen na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu ale i na samotnú žalobu a potom vzhľadom na skutočnosť, že sa v zodpovedajúcej časti s napadnutým rozsudkom okresného súdu stotožnil, nie je podstatné, aby na tomto mieste opakoval závery súdu prvého stupňa, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že nevychádzal okresný súd výlučne z prihlášky pohľadávky konkurzného veriteľa Tatra banka, a.s., ale vychádzal i zo súvah účtovnej jednotky EUROS Slovakia, s.r.o. k 31.12.2010 a k 31.12.2011 a nosným v tomto smere bolo, že okresný súd konštatoval, že v čase, keď nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávok, mal úpadca viac ako jedného veriteľa a záporné vlastné imanie, a to konkrétne k 31.12.2010 mínus 1.880.319,- Eur a k 31.12.2011 mínus 4.035.500 Eur, a teda bol v čase, keď nastali účinky odporovaného právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky v úpadku formou predlženia v zmysle § 3 ods. 1, 3 Zákona, pričom krajský súd tak, ako už uviedol, poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v zodpovedajúcej časti, z ktorého je zrejmé, že okresný súd sa dostatočným spôsobom zaoberal preukázaním existencie predmetnej
pohľadávky a tvrdenie žalovaného o spochybnení tejto existencie nie je možné považovať za relevantné, keďže nie je zrejmé, v čom by spočívali nesprávnosti záverov súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, pričom sa osobitne poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na č.l. 8, ku ktorým ďalším skutočnostiam, žalovaný napriek tomu, že v odvolaní spochybnil závery okresného súdu, žiadne relevantné tvrdenia ani dôkazy neuviedol a tiež nekonkretizoval a ani neoznačil dôkazy, ktorými by spochybnil i ďalšie listinné dôkazy, z ktorých okresný súd vychádzal. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný síce namietal v odvolaní, že okresný súd nezohľadnil zoznam pohľadávok, avšak v relevantnom štádiu konania právna zástupkyňa prítomná na pojednávaní dňa 18.09.2015 podľa obsahu zápisnice na č.l. 195 spisu a nasl. bola oboznámená nielen s celým obsahom spisu, čo vyplýva zo zápisnice z jej čl. 196 spisu, ale celé podanie učinené žalobcom dňa 08.07.2015 jej bolo i doručené ako to vyplýva na č.l. 191 spisu, ktorého súčasťou je aj prihláška pohľadávky, ktorú pred súdom prvého stupňa vôbec nespochybnila a ani nenamietala, avšak v odvolaní dôkaznú silu prihlášky pohľadávky spochybnila.
40. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že už zo samotnej žaloby (doručenej žalovanému) vyplývala argumentácia žalobcu v rovine prihlášky, na ktorú sa viaže dokladanie listinných dôkazov včítane predmetnej prihlášky pohľadávok, v relevantnom štádiu konania, ktoré boli riadne doručené i právnej zástupkyni žalovaného, čo vyplýva i z obsahu zápisnice na č.l. 196 spisu a z č.l. 191 spisu, z čoho v podstate vyplýva i vecná legitimácia žalobcu, ktoré skutočnosti však žalovaným namietané vôbec neboli. I z tohto pohľadu nebolo možné vyhodnotiť ako relevantnú túto argumentáciu žalovaného, použitú až v odvolaní, s dôrazom na skutočnosť, že žalovaný bol poučený cez úpravu v § 120 ods. 4 OSP, pričom táto argumentácia žalovaného sa týkala vecnej legitimácie žalobcu a teda otvárala nielen právne hodnotenie, ale i okresným súdom uzavretý skutkový stav veci, pričom žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiaden z dôvodov podľa § 205a OSP a ani § 366 CSP, pre ktoré by bol odvolací súd povinný na tieto skutočnosti tvrdené žalovaným až v odvolacom konaní prihliadať. V súvislosti s prijatými závermi je potrebné zdôrazniť, že vecnou legitimáciou a to či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 7 Cdo 21/2010 ....„či je účastník konania tiež vecne legitimovaným (aktívne či pasívne) ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Jej nedostatok zmätočnosť konania podľa § 237 písm. b/ OSP nespôsobuje, vedie k zamietnutiu návrhu (žaloby) na začatie konania meritórnym rozhodnutím."
41. Je v danom štádiu konania, vo väzbe na odvolacie dôvody žalovaného o spochybnení existencie danej pohľadávky, za daného skutkového stavu len ťažko predstaviteľné stotožnenie sa s nimi, vzhľadom na všetky vykonané dôkazy súdom prvého stupňa, ak neuviedol žalovaný konkrétne, v čom sú skutočnosti vyhodnocované okresným súdom nesprávne, nezodpovedajú dôkazom vykonaným v prvostupňovom konaní a samozrejme k týmto tvrdeniam bolo potrebné uviesť i ďalšie dôkazy. Túto dôkaznú povinnosť, však žalovaný okrem spochybnenia, si nesplnil. Krajský súd v rovine tvrdenej chybnosti záveru okresného súdu o spriaznenosti osoby žalovaného s úpadcom, pričom žalovaný uvádzal, že p. Marián Kubanek nemá žiadnu ekonomickú účasť na majetku spoločnosti, nie je akcionárom spoločnosti a nemá tak kvalifikovanú účasť v spoločnosti podľa § 9 ods. 3. Obchodného zákonníka, opätovne poukazuje na to, že žalovaný bol relevantne poučený cez § 120 ods. 4 OSP, § 118a OSP (účinný k momentu rozhodnutia okresného súdu), napriek tomu táto odvolacia argumentácia nenašla odzrkadlenie v použitej obrane žalovaného pred súdom prvého stupňa v relevantnom štádiu konania. Táto argumentácia žalovaného je teda novou argumentáciou, ktorú žalovaný nepoužil v relevantnom štádiu konania pred súdom prvého stupňa napriek poučeniu cez § 120 ods. 4 OSP, nebol preukázaný žiaden z dôvodov podľa § 205a OSP (účinný k momentu rozhodovania odvolacieho súdu), a teda nebol priestor na to, aby odvolací súd na ňu prihliadal a to ani cez vyššie citovanú právnu úpravu v zmysle § 366 CSP. Potom už len nad rámec odvolacích dôvodov krajský súd poukazuje na to, že nebol dôvod na základe uvedenej argumentácie na odklon od záverov súdu prvého stupňa v tejto rovine, s ktorými sa odvolací súd stotožnil cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP a krajský súd v tomto smere poukazuje a zdôrazňuje dikciu § 9 Obchodného zákonníka vo väzbe na závery súdu prvého stupňa v tejto rovine. Nemožno opomenúť, že „V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec)". (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010).
42. Ak žalovaný poukazoval na to, že Zmluva o postúpení zo dňa 03.08.2011 nie je ukracujúcim právnym úkonom, tak krajský súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu je v tomto smere dostatočné a cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP sa stotožnil so odôvodnením súdu prvého stupňa a poukazuje na dostatočné odôvodnenie v tomto smere.
43. K odvolacej argumentácii žalovaného o nesprávnom postupe okresného súdu a následnej potrebe aplikácie § 64 ZKR, krajský súd uvádza, že uvedená argumentácia nebola použitá v relevantnom štádiu konania cez úpravu § 120 ods. 4 OSP, teda pred súdom prvého stupňa a nebol ani tvrdený ani preukázaný žiadny z dôvodov podľa § 205a OSP (účinného k momentu rozhodovania okresného súdu), a ani § 366 CSP k momentu rozhodovania odvolacieho súdu a teda nebol vytvorený pre krajský súd, aby sa mohol touto odvolacou argumentáciou žalovaného použitou až v odvolacom konaní relevantne zaoberať. Len pre úplnosť však krajský súd uvádza, že ak boli naplnené podmienky, tak ako správne konštatoval okresný súd pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, tak nebol priestor pre odvolací súd, aby žalovaným uvádzaná úprava § 64 ZKR až v odvolacom konaní, ktorá nepochybne zasahuje i do skutkovej roviny, bola dôvodom pre odklon od záverov súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého by potom bol vytvorený priestor pre zmenu, príp. zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
44. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha okresného súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych, skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, a tým neboli dané dôvody na zmenu, ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, v meritórnom výroku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel, v dôsledku čoho bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, a to i vo výroku o trovách konania, pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.
45. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý v súvislosti s týmto konaním uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.