Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/487/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpený Advokátska kancelária BRICHTA & PARTNERS, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: A. van K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, 841 04 Bratislava, štátne občianstvo: T., o zaplatenie 3 460,02 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 722,20 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 722,20 eura od 24.02.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,38 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3 460,02 eura spolu s úrokom vo výške 13,9 % ročne zo sumy 2 000 eur od 24.02.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 000 eur od 24.02.2015 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 13,9 % ročne zo sumy 822,20 eura od 24.02.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 822,20 eura od 24.02.2015 do zaplatenia, z titulu nesplateného úveru. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty WHITE zo dňa 04.08.2011 navrhol uzavretie Zmluvy o vydaní Karty, na základe ktorej mu žalobca vydal Kartu a umožnil mu vykonávať prostredníctvom Karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi všetky záväzky súvisiace s vydaním a používaním Karty. Dňa 31.08.2013 požiadal žalovaný cestou vyplnenia elektronického formulára o poskytnutie revolvingového rámca. Na základe uvedenej skutočnosti mu poskytol doplnkovú službu úveru do výšky revolvingového limitu a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý a čerpaný úver a zaplatiť úrok. K aktivácii revolvingu došlo na základe vydania potvrdenia o prijatí Žiadosti zo dňa 25.09.2013. V nadväznosti na prijatie Žiadosti o vydanie poskytnutie revolvingového rámca zo dňa 31.08.2013 bol žalovanému poskytnutý úver do celkovej výšky úverového limitu, ktorý bol 2 000 eur. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný mal do konca desiateho zúčtovacieho obdobia roku 2013 splnené svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, v desiatom zúčtovacom období v roku 2013 žalovaný vykonal platbu vo výške 800 eur, a to dňa 21.10.2013, pričom vykonal transakcie vo výške 1 504,14 eura a bol povinný zaplatiť úrok vo výške 0,99 eura. Súčasne bol požiadaný o vykonanie povinnej úhrady vo výške 89,62 eura, a to do 18.11.2013. V jedenástom zúčtovacom období roku 2013 žalovaný vykonal transakcie vo výške 949,66 eura a bol povinný zaplatiť úrok vo výške 5,94 eura. Súčasne bol požiadaný o vykonanie povinnej úhrady vo výške 439,27 eura, a to do 19.12.2013. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou povinnej úhrady vyplývajúcej

z výpisu zo dňa 23.10.2013, ktorá bola splatná dňa 18.11.2013, bola žalovanému zaslaná upomienka č. I, v ktorej bol vyzvaný na vykonanie úhrady sumy 89,62 eura a zároveň bol informovaný o tom, že mu bude účtovaný poplatok za omeškanie platby a poplatok za vystavenie upomienky 7 eur. V dvanástom zúčtovacom období v roku 2013 žalovaný nevykonal žiadne transakcie bol však povinný zaplatiť poplatok za upomienku č. I vo výške 7 eur, úrok vo výške 20,44 eura a sankčný poplatok vo výške 1,24 eura. Súčasne bol požiadaný o vykonanie povinnej úhrady vo výške 586,92 eura, a to do 18.01.2014. Nakoľko ku dňu 30.12.2013 žalovaný neuhradil sumu 439,27 eura, ktorá bola povinnou úhradou a ku dňu 30.12.2013 bola viac ako 30 dní po dátume splatnosti, bola žalovanému zaslaná upomienka č. II, v ktorej bol informovaný o tom, že jeho kreditná karta bola zablokovaná, že dlžná suma nie je konečná a že k nej bude mesačne pripisovaný sankčný úrok a poplatok za vystavenie upomienky vo výške 17 eur. V prvom zúčtovacom období v roku 2014 žalovaný nevykonal žiadne transakcie, bol však povinný zaplatiť poplatok za II. upomienku vo výške 17 eur, úrok vo výške 27,18 eura a sankčný poplatok vo výške 6,06 eura. Súčasne bol požiadaný o vykonanie povinnej úhrady vo výške 767,37 eura, a to do 18.02.2014. Výzvou na zmier zo dňa 07.02.2014 bol žalovaný upozornený, že ku dňu 07.02.2014 žalobca neeviduje úhradu vo výške 603,92 eura a že mu bude mesačne účtovaná zmluvná pokuta a úrok ako aj poplatok za vystavenie upomienky vo výške 17 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojich povinností po dobu viac ako dva mesiace, žalobca vypovedal Zmluvu, čím sa úver ako aj ostatné dlžné sumy stali splatnými. Dlh žalovaného ku dňu 23.02.2015 predstavoval sumu 3 460,62 eura, pričom neuhradená bola istina spolu vo výške 2 822,20 eura, ktorá pozostávala z transakcii realizovaných kreditnou kartou žalovaného spolu vo výške 2 722,20 eura a poplatkov za upomienky a ročných poplatkov spolu vo výške 100 eur, neuhradené sankčné poplatky boli vo výške 367,52 eura a neuhradené úroky boli vo výške 270,90 eura.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal celkom nečinný.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 30.03.2017. Žalovanému bolo predvolanie doručené náhradným doručením v zmysle § 112 C.s.p., svoju neúčasť neospravedlnil, pričom nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

4.1. Dňa 04.08.2011 žalovaný na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty WHITE (č.l. 12 spisu) navrhol uzavretie Zmluvy o vydaní Karty, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vydať mu Kartu a umožniť mu vykonávať prostredníctvom Karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi všetky záväzky súvisiace s vydaním a používaním Karty. Dňa 31.08.2013 žalovaný požiadal elektronickou poštou o aktiváciu revolvingu s revolvingovým limitom 2 000 eur (č.l. 13 spisu). Dňa 25.09.2013 žalobca potvrdil prijatie žiadosti žalovaného zo dňa 31.08.2013 (č.l. 14 spisu). V potvrdení o prijatí žiadosti sú uvedené nasledujúce údaje - výška revolvingového limitu 2 000 eur, RPMN 14,64 % ročne, celková čiastka zaplatená spotrebiteľom 2 127,59 eura v prípade jednorazového čerpania úveru do plnej výšky Revolvingového limitu 2 000 eur a mesačnom splatení úveru v 12-tich rovnakých mesačných splátkach vo výške 177,30 eura, pri úrokovej sadzbe 13,9 % ročne, aktuálna výška priemernej RPMN pre kreditné karty 25,24 %, ročný poplatok za vydanie Karty 59 eur, minimálna splátka Úveru 5% z revolvovateľnej sumy, najmenej 20 eur, úroková sadzba 13,9 % ročne, sankčný úrok 5,5 % ročne, poplatok za vystavenie upomienky prvá 7 eur/ďalšie 17 eur. Predmetné údaje sú obsiahnuté na predtlačenom formulári, pričom s výnimkou číselných údajov, sú písané takým drobným písmom, že sú takmer nečitateľné. Rovnako drobným a ťažko čitateľným písmom je uvedený aj údaj o výške úrokovej sadzby. Ostatné údaje obsiahnuté v potvrdení sú pre súd úplne nečitateľné. Na č.l. 15-17 spisu sa nachádzajú Všeobecné obchodné podmienky pre vydávanie a používanie platobných kariet Diners Club, ktoré nie sú žalovaným podpísané. Na č.l. 18 spisu sa nachádza Sadzobník poplatkov, ktorý rovnako nie je žalovaným podpísaný. Z výpisov z účtu žalovaného (č.l. 19-39 spisu) v spojení s prehľadom transakcii žalovaného (č.l. 44 spisu) súd zistil, že žalovaný vykonal transakcie (čerpal úver) v mesiaci september 2013 vo výške 1 408,71 eura a vykonal úhrady spolu vo výške 342,04 eura, v mesiaci október vykonal transakcie vo výške 1 504,14 eura a vykonal úhrady spolu vo výške 800 eur, v mesiaci november 2013 vykonal transakcie vo výške 949,66 eura a nevykonal žiadne úhrady. Upomienkou I zo dňa 02.12.2013 (č.l. 40 spisu) žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 89,62 eura a zároveň mu oznámil, že mu bude účtovaný poplatok za omeškanie platby a poplatok za vystavenie upomienky 7 eur. Upomienkou II zo dňa 31.12.2013 (č.l. 41 spisu) žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 439,27

eura a zároveň mu oznámil, že jeho kreditná karta bola zablokovaná, že dlžná suma nie je konečná a že k nej bude mesačne pripisovaný sankčný úrok a poplatok za vystavenie upomienky vo výške 17 eur. Výzvou na zmier zo dňa 07.02.2014 (č.l. 43 spisu) žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 603,92 eura a zároveň mu oznámil, že mu bude mesačne účtovaná zmluvná pokuta a úrok ako aj poplatok za vystavenie upomienky vo výške 17 eur. Oznámením o vypovedaní zmluvného vzťahu zo dňa 20.01.2013 (č.l. 42 spisu) žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom na omeškanie s plnením svojich povinností po dobu viac ako dva mesiace, vypovedáva zmluvný vzťah s ním.

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 266/2005 Z.z.") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

5.2. Podľa § 2 písm. b) bod 7. zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

5.3. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

5.4. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

5.5. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

5.6. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 266/2005 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie je dotknutá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie informácie týkajúce sa príslušnej finančnej služby podľa osobitných predpisov.

5.7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5.8. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

5.9. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

5.10. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

5.11. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

5.12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

5.13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

5.14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

5.15. Podľa § 52 ods. 2 O.z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

5.16. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.17. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.18. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

5.19. Podľa § 40 ods. 1 O.z. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

5.14. Podľa § 40 ods. 4 prvá veta O.z. písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

5.20. Podľa § 43a ods. 1 O.z. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

5.21. Podľa § 43c ods. 1 O.z. včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

5.22. Podľa § 44 ods. 1 O.z. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

5.23. Podľa § 44 ods. 2 prvá veta O.z. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

5.24. Podľa § 46 ods. 2 O.z. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

5.25. Podľa § 451 ods. 2 O.z bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

5.26. Podľa § 457 O.z. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

5.27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

5.28. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

5.29. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný požiadal o aktiváciu revolvingu (o poskytnutie revolvingového úveru) elektronickou poštou dňa 31.08.2013. V tejto žiadosti (č.l. 13 spisu) je uvedený (okrem identifikačných údajov žalovaného) jediný údaj týkajúci sa revolvingového úveru, a to revolvingový limit 2 000 eur. Z potvrdenia žalobcu o prijatí žiadosti zo dňa 25.09.2013 (č.l. 14 spisu), ktoré by bolo možné považovať za akceptáciu žiadosti žalovaného (návrhu na uzatvorenie zmluvy) v zmysle § 43c ods. 1 O.z. však vyplýva, že okrem údaja o revolvingovom limite 2 000 eur, obsahuje aj iné údaje týkajúce sa revolvingového úveru, ako sú obsahom žiadosti žalovaného o aktiváciu revolvingu. Takéto prijatie žiadosti treba považovať v zmysle § 44 ods. 2 O.z. za odmietnutie žiadosti žalovaného (návrhu na uzatvorenie zmluvy) a považuje sa za nový návrh (na uzatvorenie zmluvy). Tento nový návrh však nebol zo strany žalovaného prijatý zákonom požadovaným spôsobom (formou), keď samotné čerpanie úveru zo strany žalovaného nie je možné považovať za akceptáciu návrhu písomnou formou (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch). Medzi stranami teda nebola uzavretá platná zmluva (o revolvingovom úvere). K rovnakému záveru pritom dospeli súdy aj v iných obdobných spotrebiteľských sporoch, keď zistili, že návrh na uzatvorenie zmluvy (o spotrebiteľskom úvere) a akceptácia tohto návrhu neobsahovali rovnaké náležitosti (porov. napr. rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/170/2011 zo dňa 07.10.2011, rozsudok Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 17C/107/2011 zo dňa 16.01.2012, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/153/2013 zo dňa 20.02.2014, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/27/2014 zo dňa 17.03.2014, všetky dostupné na https://obcan.justice.sk/infosud/-/ infosud/zoznam/rozhodnutie).

7. Vzhľadom na uvedené vznikla žalovanému v zmysle § 457 O.z. v spojení s § 451 ods. 2 O.z., § 39 O.z., § 40 ods. 1 O.z., § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť vrátiť žalobcovi iba vyčerpané peňažné prostriedky z úverového rámca po odpočítaní úhrad vykonaných žalovaným. Z predložených listinných dôkazov (výpisov z účtu žalovaného v spojení s prehľadom transakcii žalovaného /č.l. 19-39 a 44 spisu/) mal súd za preukázané, že žalovaný vyčerpal z revolvingového rámca sumu 3 864,24 eura a uhradil spolu sumu 1 142,04 eura. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi uvedenými sumami (2 722,20 eura) spolu s úrokmi z omeškania (keďže žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5,05 % ročne, a to od dátumu 24.02.2015 uplatneného žalobcom (keďže v tomto období už žalovaný bol v omeškaní). Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 738,42 eura spolu s úrokom vo výške 13,9 % ročne zo sumy 2 000 eur od 24.02.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 eur od 24.02.2015 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 13,9 % ročne zo sumy 822,20 eura od 24.02.2015 do zaplatenia) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že aj keby v danom prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy (o revolvingovom úvere), táto by neobsahovala všetky zákonné náležitosti vyžadované zákonom

o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/). Žiadosť žalovaného o aktiváciu revolvingu zo dňa 31.08.2013 ani potvrdenie žalobcu o prijatí žiadosti zo dňa 25.09.2013 totiž neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ani údaj o výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tento musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom (s uvedením dňa, mesiaca a roka), čo v tomto prípade nebolo slnené. Pokiaľ ide o údaj o výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky, okrem toho, že v žiadosti žalovaného o aktiváciu revolvingu zo dňa 31.08.2013 ani v potvrdení žalobcu o prijatí žiadosti zo dňa 25.09.2013 nie je vôbec uvedený ani len termín splatnosti jednotlivých splátok, v potvrdení žalobcu o prijatí žiadosti zo dňa 25.09.2013 je uvedená iba výška mesačnej splátky (177,30 eura), z čoho však nie je možné zistiť, koľko z nej predstavuje samotná istina, koľko úrok a koľko iné poplatky. Zákonom stanovené členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj také nároky, na ktoré nemá právo (porov. napr. rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 5C/86/2014 zo dňa 20.11.2014, rozsudok Okresného súd Prešov sp. zn. 9C/147/2013 zo dňa 24.11.2014, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15C/59/2013 zo dňa 11.04.2014, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/14/2014 zo dňa 24.04.2014, a mnoho ďalších, všetky dostupné na https://obcan.justice.sk/infosud/-/ infosud/zoznam/rozhodnutie, v ktorých súdy v obdobných spotrebiteľských veciach dospeli k rovnakému záveru o nesplnení uvedenej náležitosti v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, kde bola splátka úveru vyjadrená rovnako ako v prejednávanej veci, t.j. bez jej členenia na istinu, úroky a iné poplatky). Pokiaľ ide o údaj o úrokovej sadzbe (§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch), tento je v potvrdení žalobcu o prijatí žiadosti zo dňa 25.09.2013 uvedený takým drobným písmom, že je iba ťažko čitateľný. Súd považuje konanie žalobcu (ktorý text potvrdenia o prijatí žiadosti) vopred jednostranne formulárovým spôsobom predpripravil, vrátane zvolenia veľkosti písma), ktorý umiestnil do potvrdenia o prijatí žiadosti esenciálnu (pre spotrebiteľa jednu z najpodstatnejším) náležitosť zmluvného vzťahu týkajúceho sa spotrebiteľského úveru (požívajúceho zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu) písanú drobným a ťažko čitateľným písmom za nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Zásada poctivosti ako súčasť kategórie dobrých mravov sa totiž okrem iného prejavuje aj tým, že text zmluvy musí byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. To isté platí aj o ostatných častiach potvrdenia žalobcu o prijatí žiadosti, ktoré sú celkom nečitateľné. Pokiaľ by v tejto časti aj bol odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalobcu (prípadne ďalšie dokumenty), kde by mali byť podrobnejšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán, prípadne ďalšie náležitosti ich zmluvného vzťahu (čo možno usudzovať z toho, že žalobca ich priložil k žalobe), tak okrem toho, že z vyššie uvedeného dôvodu (nečitateľnosť, rozpor s dobrými mravmi) by sa nestali súčasťou ich zmluvného vzťahu, tak súd navyše poukazuje aj na to, že všeobecné obchodné podmienky (a ďalšie dokumenty) by mali slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemali by slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej forme dodávateľ skryl dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). V oblasti spotrebiteľského práva možno takéto konanie veriteľa (okrem toho, že je v rozpore s dobrými mravmi) kvalifikovať aj ako nekalú obchodnú praktiku (v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), ktorá nemôže požívať právnu ochranu.

9. Absencia vyššie uvedených náležitostí by mala za následok, že revolvingový úver by sa v zmysle § 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný by rovnako bol povinný vrátiť žalobcovi iba rozdiel medzi vyčerpanými peňažnými prostriedkami z úverového rámca a vykonanými úhradami zo strany žalovaného.

10. Celkom na záver súd len na doplnenie (pre istotu) dáva žalobcovi do pozornosti, že mu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 42/15 zo dňa 9. novembra 2016 ako výsledok prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ iniciovaného Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. Tunajší súd však poukazuje na to, že nosné dôvody, pre ktoré rozhodol v prejednávanej veci tak ako rozhodol (body 6. a 7. odôvodnenia rozsudku) sú odlišné od tých, ktoré boli predmetom konania Súdneho dvora Európskej únie vo vyššie uvedenej veci. Okrem toho označený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných

súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní otázky (ne)splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, na čo sú oprávnené jedine vnútroštátne súdy. V súlade s tým aj vo veci C 42/15 Súdny dvor Európskej únie poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 129/2010 Z.z.). Ku konkrétnym dôvodom, prečo vyššie označený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov súd odkazuje na rovnomenný článok uverejnený na internetovej stránke www.najpravo.sk (http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia- c-a-klara-biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html#Odkazy a citácie), v ktorom autor článku tieto dôvody (s ktorými sa tunajší súd stotožňuje) podrobne rozoberá.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, a to v rozsahu 65,69 % uplatneného nároku (vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom - suma 3 460,62 eura, úrok vo výške 13,9 % ročne zo sumy 2 000 eur od 24.02.2015 do vyhlásenia rozsudku a zmluvná pokuta vo výške 13,9 % ročne zo sumy 822,20 eura od 24.02.2015 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslené spolu na sumu 823,26 eura/, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 822,20 eura od 24,02.2015 do vyhlásenia rozsudku / vyčíslený na sumu 299,09 eura/, a priznaným nárokom - suma 2 722,20 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 722,20 eura od 24.02.2015 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslený na sumu 288,50 eura/. Žalovaný mal potom úspech v rozsahu 34,31 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,38 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.