Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-16-2016.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: F. U., Z.. XX.XX.XXXX, Bratislava - Karlova Ves, Bratislava, o zaplatenie 5.293,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.753,52 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 4.753,52 eur od 07.05.2013 do zaplatenia a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,61%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.03.2016, doručenou súdu dňa 17.03.2016 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 5.293,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.900,48 Eur od 06.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Tatra banka a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO 00 686 930 uzatvoril so žalovaným dňa 30.10.2012 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu ku dňu 30.04.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. V konaní si žalobca uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej istiny 4.900,48 eur a zmluvných úrokov vo výške 392,76 eur s príslušenstvom. Na výzvu súdu žalobca špecifikoval uplatnenú pohľadávku tak, že istina 4.900,48 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru 5.000,- eur a splátkami na istinu úveru v sume 99,52 eur; suma 392,76 eur predstavuje zmluvne dojednané úroky z úveru vyčíslené ku dňu postúpenia pohľadávky, k čomu predložil súdu identifikáciu postúpenej pohľadávky.
2. Súd žalobu doručoval žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov (Bratislava - Karlova Ves), rovnako na adresu uvedenú žalobcom v podanej žalobe (Ľ. G. XX, Bratislava), z ktorých adries sa zásielky vrátili ako neprevzaté. Nakoľko sa súdu ani lustráciami v príslušných registroch nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, informácia o podanej žalobe bola zverejnená na webovej stránke ako aj úradnej tabuli okresného súdu. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, z účasti na ktorom sa ospravedlnil právny zástupca žalobcu z dôvodu pracovnej vyťaženosti, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Žalovaný, ktorého súd predvolal z adresy trvalého pobytu evidovanej v registri obyvateľov sa na pojednávanie nedostavil, o ospravedlnenie neúčasti ako ani o odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v zmysle § 180 CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä: zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, VOP Tatra banky a.s., identifikácia postúpenej pohľadávky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 02.05.2013 s podacím hárkom, oznámenie o postúpení pohľadávky z 08.10.2015 s podacím hárkom, zmluva o postúpení pohľadávok z 06.10.2015 s identifikáciou postúpenej pohľadávky, prehľad platobnej disciplíny a zistil nasledujúci skutkový stav:
5. Žalobca je právnickou osobou, ktorá odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v konaní zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO 00 686 930 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok s identifikáciou postúpenej pohľadávky ako aj oznámenia o postúpení pohľadávky doručovanému žalovanému mal súd za preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupcu voči žalovanému, z ktorej skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobcovi svedčí aktívna legitimávcia v tomto konaní.
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 30.12.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, ktorej predmetom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, pri ročnej úrokovej miere 20,9 %, RPMN 25,67 %. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v 72 splátkach, každá vo výške 123,24 eur, pričom bolo dojednané aj poistenie s výškou mesačného poistného 1,36 eur. Konečná splatnosť úveru bola uvedená ako 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný doposiaľ žalobcovi uhradil 246,48 eur, z ktorých na istinu bolo započítaných 99,52 eur.
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej v texte rozsudku len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej v texte rozsudku len „Zákon), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 9 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
8. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C 42/15, čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle že:
- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti v čl.10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči;
- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy v čl. 10 ods. 2 tejto smernice.
9. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
10. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
11. Bod 4. čl. 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami konania je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko táto spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver je zrejmé, že uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené Zákonom (§9). Súd pri skúmaní podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľom úvere ustanovených § 9 zistil, že v zmluve nie je, okrem iného, uvedená: doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti; výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona. Žalobcovi tak vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok.
13. Na uvedenom závere nič nemení ani obsah čl. III zmluvy, kde v bode 5 bolo uvedené, že termín splatnosti prvej splátky úveru je najbližší deň v mesiaci nasledujúci po poskytnutí úveru, uvedený v čl. I Zmluvy ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok úveru, keďže súčasne sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ odpúšťa dlžníkovi zaplatenie prvej splátky a dlžník nie je povinný uhradiť prvú splátku a úver sa začne splácať až splátkou nasledujúcou po prvej splátke.
14. Takýto spôsob uvedenia termínov splátok nepovažoval konajúci súd za náležité uvedenie termínu splátok, keď takéto vymedzenie nemožno považovať za dostatočne jasné a určité, tak aby spotrebiteľ mal presnú vedomosť o termíne splatnosti jednotlivých splátok a nemusel sám predpokladať respektíve vypočítavať, na ktorý deň pripadne splatnosť tej ktorej splátky, prípadne v ktorých prílohách zmluvy má údaj o termínoch splátok ako základnej obsahovej náležitosti zmluvy o úvere hľadať, teda spotrebiteľ nemôže bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Použitie slovného spojenia „veriteľ odpúšťa dlžníkovi zaplatenie prvej splátky“ môže u priemerného spotrebiteľa navodiť dojem, že nie je povinný platiť prvú splátku, čo je v rozpore s ďalšou časťou uvedeného článku zmluvy, z ktorého v podstate vyplýva, že prvá splátka nebola odpustená, ale došlo len k posunutiu jej splatnosti, nakoľko úver sa začína splácať až splátkou nasledujúcou po prvej splátke. Uvedená obsahová nejasnosť podľa názoru konajúceho súdu spôsobuje, že spotrebiteľovi nie je zrejmé, kedy konkrétne je povinný zaplatiť prvú splátku úveru a aj to, ktorú splátku považuje veriteľ za prvú splátku úveru, keď prvá splátka je „odpustená“ a zároveň prvou splátkou, ktorou sa úver začína splácať je až splátka nasledujúca po „odpustenej“ splátke.
15. Taktiež v zmluve nie je uvedený údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je samostatnou obsahovou náležitosťou popri termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj o dobe trvania zmluvy musí byť uvedený presne, jasne, určito, aby priemerný spotrebiteľ mal uvedenú informácii k dispozícii v čase dojednania zmluvy; povinnosť uviesť uvedené údaje zákonom stanoveným spôsobom zaťažuje veriteľa, nie je prípustné, aby podstatná obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola ponechaná odhadu spotrebiteľa prípadne jeho následným výpočtom. Súčasne konečná splatnosť spotrebiteľského úveru sa odvíja od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, čo rovnako nemožno považovať za naplnenie dikcie § 9 ods. 2 písm. f) Zákona, a to práve pre vyššie uvádzanú nejasnosť vymedzenia splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky.
16. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok SDEÚ C 42/15, konajúci súd uvádza, že zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona, bolo dôvodné vyhodnotiť tiež v súlade s bodom 4 tohto rozsudku práve v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a to bez pochybností. Súd v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora v bode 2, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 (výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie...) sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V danej sporovej veci súd uvádza, že podmienky tejto zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, najmä splátky prvej (odôvodnenie vyššie). Na základe uvedeného súd dospel k záveru o bezúročnosti poskytnutého úveru.
17. Pokiaľ časť splátky vo výške 1,36 eur mala byť žalobcom použitá na poistenie, nemal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dohode na (dobrovoľnom) poistení pre prípad smrti a úplnej invalidity. Súd je toho názoru, že poistenie tak ako bolo v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uvedené nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. OZ. Žalovaný mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo sumu 1,36 eur mesačne. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto mala žalovanému vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom, a toto dojednanie je tak v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné.
18. V konaní mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, pričom žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 246,48 eur, a teda v časti nesplatenej istiny 4.753,52 eur súd žalobu považoval za dôvodnú, žalovaného zaviazal k jej zaplateniu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pre úplnosť konajúci súd zdôrazňuje, že ani na výzvu súdu žalobca, pokiaľ v konaní uplatnil sumu 392,76 eur ako zmluvné úroky z poskytnutého úveru, túto žiadnym spôsobom nešpecifikoval; neuviedol, z akých súm a pri akej úrokovej sadzbe boli tieto úroky vypočítané, a teda v tejto časti žalobca naviac neuniesol dôkazné bremeno ohľadne oprávnenosti nám uplatnenej pohľadávky vo výške 392,76 eur. .
19. Súd žalobcovi priznal v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.753,52 eur od 07.05.2013 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 5.293,24 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 4.753,52 eur s príslušenstvom, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo veci v rozsahu 79,61 %, v ktorom rozsahu súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.