Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-11-2017.pdf
PDF · 85.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, vo veci starostlivosti o maloletého R. M. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. X., pracovisko K., dieťa rodičov - matky E. X., nar. XX. XX. XXXX, s tvalým pobytom XXX XX V. XXX a otca R. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX Y. O. N. XXX/XX, o zrušenie osvojenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/21/2016 - 13 zo dňa 28. 06. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 06. 2016 návrh navrhovateľa (ďalej aj ,,otec“) zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že otec sa návrhom domáhal zrušenia osvojenia maloletého R. M. M. (ďalej aj ,,maloletý“) osvojiteľom R. M., ktoré bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 10P/31/2009 zo dňa 27. 02. 2009 a maloletý bude opäť používať svoje predošlé priezvisko X.. Návrh otec odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX uzavrel manželstvo s E. M. (ďalej aj ,,matka“), ktorá v čase uzavretia manželstva mala syna - maloletého R. M.. Z manželstva sa im narodil maloletý R. M., nar. XX. XX. XXXX. Z dôvodu, aby mali obe deti rovnaké priezvisko, pod ,,tlakom“ matky súhlasil s osvojením maloletého R. M.. O osvojení maloletého bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P 31/209-35 zo dňa 27. 02. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2009. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P 21/2014 zo dňa 08. 04. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 05. 2014, bolo manželstvo účastníkov rozvedené a maloletý R. M. M. a maloletý R. M. boli zverení do osobnej starostlivosti matky. Po rozvode sa presťahoval k svojej matke B. M.. Na výchove maloletého R. M. sa žiadnym spôsobom nepodieľa, pretože nie je jeho biologickým otcom a nechce, aby nosil jeho priezvisko, keďže ho jeho matka sklamala. Maloletý ho ignoruje, správa sa k nemu drzo a neúctivo, nabáda k takémuto chovaniu aj jeho vlastného syna R. M.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 10P 31/09-35 zo dňa 27. 02. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2009 rozhodol, že maloletý R. M. M. bude osvojencom R. M., nar. XX. XX. XXXX a osvojiteľ R. M., nar. XX. XX. XXXX sa zapíše do knihy narodení Matričného úradu v K. O. B. namiesto otca maloletého dieťaťa. Osvojenec maloletý R. M. M., nar. XX. XX. XXXX bude mať priezvisko „ M.“.
Okresný súd poukázal na ustanovenie § 107 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“), z ktorého vyplýva, že návrh na zrušenie osvojenia môže podať oprávnená osoba len v šesťmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehote, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. V tejto lehote musí byť nárok uplatnený na súde, prípadne musí byť vydané uznesenie o začatí konania. Márnym uplynutím tejto lehoty sa osvojenie stáva nezrušiteľným, a teda nie je možné ho zrušiť v zmysle § 107 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudok o osvojení maloletého R. M. M. nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2009. Návrh otca na zrušenie osvojenia bol okresnému súdu doručený dňa 21. 04. 2016, teda po uplynutí zákonom stanovenej šesťmesačnej prekluzívnej lehoty na zrušenie osvojenia.
2. Proti rozsudku okresného súdu otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu. Podľa jeho názoru „ak súd niečo schváli, je v právomoci súdu aj svoje rozhodnutie zrušiť.“ Poukázal na to, že po osvojení maloletého sa situácia v rodine zmenila. Vznikali medzi ním a matkou konfliktné situácie, matka nadviazala novú známosť a následne otehotnela. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 19P/21/2014 zo dňa 08. 074. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 05. 2014, bolo ich manželstvo rozvedené a maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Po rozvode manželstva sa presťahoval k svojej matke B. M., bytom Y. O. N.. Na výchove maloletého R. M. sa žiadnym spôsobom nepodieľa, pretože nie je jeho biologickým otcom. Matka ho oklamala, podviedla, preto nechce, aby maloletý mal jeho priezvisko. Uviedol, že ho maloletý po rozvode ignoruje, správa sa k nemu drzo a neúctivo, vulgárne mu nadáva, provokuje ho, aby mu ublížil a k takémuto správaniu nabáda aj jeho vlastné dieťa maloletého R..
3. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nesúhlasí s návrhom otca na zrušenie osvojenia maloletého R. M., pretože zrušenie osvojenia nie je v záujme maloletého.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní. 8. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Zákona o rodine môže súd zrušiť osvojenie z vážnych dôvodov. Konanie o zrušenie osvojenia je možné začať do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku o osvojení. Z uvedeného vyplýva, že návrh osvojenca, resp. osvojiteľa na zrušenie osvojenia musí byť doručený na súd v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku o osvojení, eventuálne súd musí ex offo v tejto lehote začať konanie bez návrhu vydaním uznesenia o začatí konania (§ 23 ods. 2 CMP). Dôvodnosť zrušenia osvojenia (za podmienky, že návrh bol podaný v zákonnej šesťmesačnej lehote od právoplatnosti rozsudku o osvojení) spočíva výlučne v okolnostiach v prospech osvojenca. Jediným hľadiskom, ktorý súd pri svojom rozhodovaní berie do úvahy, je teda záujem maloletého dieťaťa. 9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 10P 31/09-35 zo dňa 27. 02. 2009 rozhodol, že maloletý R. M. M., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX v K. O. B., syn matky E. M., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. O. B.. X a otca neuvedeného, bude osvojencom R. M., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. O. B.. X (I.
výrok). Osvojiteľ R. M., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, národnosť slovenská, bytom E. O. B.. X sa zapíše do Knihy narodení Matričného úradu v K. O. B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX namiesto otca maloletého dieťaťa (II. výrok). Osvojenec maloletý R. M. M., nar. XX. XX. XXXX bude mať priezvisko ,,M.“ (III. výrok). Predmetný rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2009. 10. Otec doručil okresnému súdu návrh na zrušenie osvojenia maloletého dňa 21. 04. 2016 (viď podacia pečiatka okresného súdu - č.l. 1 súdneho spisu). Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že v posudzovanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie osvojenia maloletého, pretože odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení maloletého márne uplynula hmotnoprávna šesťmesačná lehota na podanie predmetného návrhu (§ 107 ods. 1 Zákona o rodine). 11. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd správne pri náhrade trov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 CMP). 12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže CMP neustanovuje inak. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).