Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/177/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Peter Purgat, podnikajúceho pod obchodným menom Peter Purgat, miesto podnikania Jesenského 1016/5, 908 51 Holíč, IČO : 30 977 371, zastúpeného spoločnosťou Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: BESYN, spol. s r.o., so sídlom Vinohradnícka 389, 900 23 Viničné, IČO : 35 873 876, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Dráčom, so sídlom Pri Starej prachárni 14, 831 04 Bratislava, o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 6.211,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/34/2013-100 zo dňa 26.01.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/34/2013-100 zo dňa 26.01.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.211,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania zo sumy 9.211,97 eur od 15.03.2012 do 16.05.2012, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 6.211,97 eur od 17.05.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie a montáž zariadenia - plynovej pece TKS 160 PKZVO, súčasne sa dohodli na cene vo výške 38.100,- eur. Žalovaný zaplatil zálohu vo výške 15.240,- eur a 15.183,33 eur, následne uhradil časť fakturovanej sumy dňa 16.05.2012 vo výške 3.000,- eur, zvyšnú sumu vo výške 6.211,97 eur, napriek prevzatiu diela, nezaplatil. Žalobca uviedol, že jeho povinnosťou nebolo v termíne 10 týždňov zariadenie aj zmontovať, a to z dôvodu, že na montáž zariadenia bolo nevyhnutné aj poskytnutie súčinnosti zo strany žalovaného podľa Zmluvy o dielo. Uviedol tiež, že zariadenie v rozloženom stave v zmysle Zmluvy o dielo žalovanému odovzdal dňa 28.07.2011 a na jeho montáž mal 15 pracovných dní odo dňa predania komponentov pece žalovanému a uhradenia druhej zálohovej platby, pričom žalovaný mal na montáž poskytnúť súčinnosť, a to podklady pre použité podvesné dráhy, elektrickú prípojku, účasť troch zámočníkov, z toho dvoch s kvalifikáciou zvárača. Žalobca uviedol, že odovzdal žalovanému zariadenie až 01.03.2012, avšak omeškanie bolo spôsobené pasivitou žalovaného, keď dodanie plynového horáka zabezpečil až dňa 22.02.2012.

3. Žalovaný sa bránil tým, že si započítal zmluvnú pokutu, nakoľko mal za to, že mu vznikol nárok na jej zaplatenie podľa čl. III bod 3.4 posledný odsek, a to za obdobie od 26.07.2011 do 01.03.2012 vo výške 0,05 % z ceny diela vo výške 38.100,- eur za každý začatý deň omeškania s dodaním diela. Ďalej

mu tiež mala vzniknúť škoda v podobe nákladov na lakovňu a služby spojené s užívaním lakovne od dodávateľa AGROMETAL s.r.o., ktorú si tiež započítal voči žalobcovi. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom predložených listín a výsluchom P.. Z. K. a Bc. S. S. ako účastníkov konania a P.. R. U..

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo písomne k uzavretiu zmluvy. Túto zmluvu konajúci súd posúdil ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, keď jej predmetom bol záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar vymedzený individuálne a previesť na neho vlastnícke právo a žalovaný sa zaviazal za tento zaplatiť odplatu cenu v dohodnutej výške (§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zmluva síce bola nazvaná Zmluva o dielo, pretože zariadenie malo byť dodané v rozobratom stave a montáž mala byť vykonaná na mieste dodania, toto však bolo podmienené prepravnými možnosťami tovaru. Dohodnutá montáž nedosahovala rozsah uvedený v § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď zložený tovar mal byť napojený na médiá, avšak žalobca nemal vykonať zásahy do sieti médií. Prevzatie tovaru nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné. Zhodným tvrdením bolo tiež zaplatenie čiastkových úhrad a 15.240,- eur k tomu DPH a 15.183,33 eur k tomu DPH, ktorá skutočnosť bola preukázaná z výpisu z účtu žalovaného o zaplatení sumy 18.288,- eur (15.240,- eur s DPH). Súd mal tak za preukázané, že žalobca žalovanému tovar odovzdal a umožnil žalovanému nadobudnúť k nemu vlastnícke právo (§ 411 Obchodného zákonníka).

5. Ohľadom námietky žalovaného o omeškaní žalobcu s dodaním tovaru súd prvej inštancie uviedol, že doba plnenia bola dohodnutá v zmluve, pričom však bola výslovne dohodnutá povinnosť žalovaného na poskytnutie súčinnosti a v zmluve bolo aj špecifikované, v čom má táto osobitná povinnosť spočívať. Medzi tieto patrilo aj vykonanie prípojky k horáku, pričom žalovaný mal dodať aj plynový horák. Žalobca si splnil povinnosť dodať rozložený tovar v lehote 10 týždňov, pričom však pec nebola uvedená do prevádzky do 15 pracovných dní od dodania tovaru v rozloženom stave (čl. IV ods. 4.1 zmluvy). Uvedené nebolo možné, nakoľko až 22.02.2012 bol horák vyčistený a pripravený na montáž a až 28.02.2012 bola vykonaná funkčná skúška horáka, pričom práve tieto činnosti boli tie, ktoré mal zabezpečiť v rámci osobitne dohodnutej súčinnosti žalovaný. Žalobca v časti povinnosti dodať tovar žalovanému nebol v omeškaní, keďže nemohol svoj záväzok splniť v dôsledku omeškania žalovaného. Z preberacieho protokolu č. 01/28/02/12 mal súd prvej inštancie preukázané odovzdanie nainštalovaného tovaru žalovanému dňa 01.03.2012, teda v rámci lehoty 15 pracovných dní od sfunkčnenia horáka dňa 28.02.2012. Žalobca preto nebol v omeškaní s dodaním tovaru.

6. Pokiaľ išlo o namietané vady tovaru, ktoré mali vyplývať z preberacieho protokolu, konajúci súd uviedol, že predmetný protokol pri „zistené závady, návrh odstránenia a termín odstránenia“ obsahoval text, že „plynová pec TKS 160 PKZVO je preklasifikovaná výrobcom M+V UMD ARTON na názov TKS200 PKZVO s inštalovaným max. príkonom 200 kW, zmena označenia a výkon bude zaznamenaná vo výrobcom dodanej dokumentácii“. Uvedená poznámka však nesvedčí o vadách žalobcom dodaného tovaru, ale len o zmene označenia a klasifikácie tovaru. Žalovaný nežiadal odstrániť túto ním tvrdenú vadu napriek tomu, že protokol toto priamo predpokladal, z čoho podľa názoru konajúceho súdu vyplýva, že v čase prevzatia tovaru túto preklasifikáciu žalovaný za vadu nepovažoval.

7. Pokiaľ išlo o žalovaným uplatnenú zmluvnú pokutu, súd uviedol, že vzhľadom na neporušenie povinnosti dodať tovar včas, keď žalobca sa nedostal do omeškania, nevznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď jednou z podmienok vzniku nároku je porušenie povinnosti (§ 545 Občianskeho zákonníka). Nemohlo tiež dôjsť k účinnému započítaniu žalovaným tvrdenej pohľadávky z titulu náhrady škody, keď na vznik povinnosti nahradiť škodu je potrebné naplnenie zákonných podmienok, pričom jednou z nich je aj porušenie právnej povinnosti.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prvom rade namietal, že súd po vyhlásení rozsudku vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu. V konaní pred súdom prvej inštancie podľa neho nebola dodržaná dispozičná zásada. Ak už konanie začalo, k zmene návrhu môže dôjsť len so súhlasom súdu. Ten však do vyhlásenia rozsudku nebol daný. Žalobca žalobou žiadal zaplatenie istiny vo výške 6.211,97 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9.211,97 eur od 15.03.2012 do 16.05.2012 a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.211,97 eur odo dňa 17.05.2012 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi viac ako žiadal v petite svojho návrhu. Z petitu nie je zrejmé, od ktorého dátumu žalobca žiadal úrok z omeškania zo sumy 9.211,97 eur, dvakrát sú v ňom uvedené dátumy, do ktorého dátumu sa

vypočítava tento úrok - do 15.03.2012, do 16.05.2012. Zdôraznil, že vo výroku nie je uvedené či žalovaný je alebo nie je povinný zaplatiť žalobcovi. V bode I výrokovej časti chýba „v prospech účtu advokátskej spoločnosti Právne centrum, s.r.o., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX“ tak, ako to žalobca žiadal v petite svojho návrhu. Vzhľadom na uvedené mal odvolateľ za to, že rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný.

9. Ďalej namietal, že v Zmluve o dielo v časti V. Spolupôsobenie sa neuvádza, že žalovaný mal zabezpečiť, aby bol horák vyčistený a pripravený na montáž a vykonať funkčnú skúšku horáka. Zdôraznil, že 10 týždňová lehota na dodanie tovaru podľa Zmluvy o dielo uplynula dňa 26.07.2011, žalobca dodal tovar s omeškaním až 01.03.2012, preto si žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu za každý deň omeškania. Na záver uviedol, že žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz o omeškaní žalovaného so spolupôsobením podľa čl. V Zmluvy o dielo. Tiež poukázal na to, že povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu objektivizuje. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý preferuje zmluvnú pokutu ako sankciu za zavinené porušenie zabezpečenej povinnosti, zakotvuje zásadu, že pre povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu nie sú významné okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď jednou z podmienok vzniku nároku je porušenie povinnosti.

10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s argumentáciou žalovaného v odvolaní sa nestotožňuje a v celom rozsahu ju namieta. Žalobca má za to, že svoj žalobný návrh dostatočným spôsobom zdôvodnil, preukázal predloženými dôkazmi, vyvrátil protiargumenty žalovaného, pričom prvoinštančný súd z neho vyvodil právny záver vyplývajúci z napadnutého rozsudku. K námietkam žalovaného ohľadom petitu návrhu, žalobca zdôraznil, že tento návrh zmeny petitu bol len kvantitatívnou zmenou vo vzťahu k úrokom z omeškania, keď žalobca prvýkrát požiadal súd o pripustenie zmeny petitu v časti príslušenstva ústne do zápisnice priamo na pojednávaní dňa 02.12.2013, kde boli osobne prítomní právny zástupca žalovaného aj konateľ žalovaného, ktorí sa tak ihneď dozvedeli o žalobcovej žiadosti na zmenu petitu návrhu. Konajúci súd pripustil zmenu petitu návrhu v súlade s tým, ako ho žiadal žalobca najprv ústne na uvedenom pojednávaní dňa 02.12.2013 a tiež ako ho žalobca naformuloval vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.04.2014. V súlade s ust. § 170 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný uznesením len čo ho vyhlásil. Predmetné uznesenie bolo vyhlásené spolu s poučením o opravnom prostriedku na pojednávaní konanom dňa 26.01.2015. Až následne prvoinštančný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej v znení, ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia, teda v znení zmeneného petitu návrhu. K námietke žalovaného podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. - horák, žalobca uviedol, že podľa čl. V Zmluvy o dielo bol žalovaný povinný zabezpečiť spolupôsobenie pri uvedení do prevádzky v nasledovných termínoch a častiach (okrem iných vecí): prípojku plynu ku horáku vrátane revíznej správy, plynový horák s predĺženým ústím vrátane platných dokladov podľa Vyhlášky č. 508/2009 Z.z. (termín do 9 týždňov od zaplatenia prvej zálohovej platby). Žalovaný až objednávkou zo dňa 22.02.2012 sám požiadal spoločnosť Weishaupt spol. s r.o. o vyčistenie a preskúšanie predmetného plynového horáka (kontrolu zariadenia), čo bolo v tento deň vykonané. Následne dňa 28.02.2012, na základe tej istej objednávky žalovaného, bola po namontovaní spoločnosťou Weishaupt spol. s r.o. vykonaná funkčná skúška plynového zariadenia. Až po splnení vyššie špecifikovaných povinností žalovaného, mohla žalobcovi najskôr začať plynúť 15-dňová lehota na splnenie jeho záväzku montáže a inštalácie zariadenia. K námietke žalovaného podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. - zmluvná pokuta, žalobca uviedol, že len dopĺňa a modifikuje úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku. Právna úprava zmluvnej pokuty je predovšetkým upravená v Občianskom zákonníku, pričom nárok oprávnenej zmluvnej strany na zaplatenie zmluvnej pokuty môže vzniknúť len, ak povinná zmluvná strana poruší vopred dojednanú zmluvnú povinnosť. V napadnutom rozsudku sa súd otázkou zavinenia nezaoberal, nakoľko to nebolo vôbec potrebné, keďže mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, čo je prvoradým a nevyhnutným predpokladom vzniku nároku druhej strany na zmluvnú pokutu. Rovnakú argumentáciu k obrane žalovaného používal žalobca počas celého konania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.01.2015, sp. zn. 36Cb/34/2013-100, ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Súčasne uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania tak, ako ho špecifikoval vo svojom podaní zo dňa 03.07.2015 (súdu doručenom dňa 10.07.2015).

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s

ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaniach uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

13. V prvom rade sa odvolací súd vysporiadal s námietkou týkajúcou sa pripustenia zmeny petitu. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.09.2012 pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.211,97 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.211,97 eur odo dňa 15.03.2012 do 16.05.2012 a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.211,97 eur od 17.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku v prospech účtu advokátskej spoločnosti Právne centrum, s.r.o., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

14. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 02.12.2013 žiadal pripustiť zmenu petitu spočívajúcu v rozšírení príslušenstva, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť istinu vo výške 6.211,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 9.211,97 eur odo dňa 15.03.2012 do 16.05.2012 a úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.211,97 eur od 17.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na tomto pojednávaní bol prítomný aj žalovaný, a teda o zmene návrhu mal vedomosť.

15. Súd pripustil zmenu na pojednávaní dňa 26.01.2015 a následne vyhlásil rozsudok vo veci samej. Rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu bolo žalovanému doručené spolu s písomným vyhotovením predmetného rozsudku. Odvolací súd má za to, že takýto postup konajúceho súdu nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. Proti uzneseniu o pripustení zmenu návrhu vtedajšia úprava podľa Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) nepripúšťala možnosť podať odvolanie, a teda doručením uznesenia o zmene návrhu toto nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 170 ods. 1 O.s.p. súd bol týmto uznesením viazaný momentom jeho vyhlásenia, a preto bol povinný rozhodnúť o petite žaloby v zmenenom znení.

16. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa chýbajúceho slova "je" vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie požadovanej sumy, ani táto námietka nie je spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Je pravdou, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku je uvedené, že „odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť.....“, táto skutočnosť však nespôsobuje neurčitosť a zmätočnosť výroku. Z výroku rozsudku je zrejmé, že súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, nakoľko v prípade opaku by žalobu zamietol a vo výroku by neuvádzal, že „žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu...“, ako sa snažil naznačiť žalovaný vo svojom odvolaní. Takéto závery považuje odvolací súd za absurdné a zavádzajúce. Navyše povinnosť žalovaného zaplatiť uplatnenú sumu vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol rozsudok vyhlásený a tiež z druhého výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktorá indikuje jeho plný úspech v spore, a teda neúspech žalovaného.

17. Odvolací súd tiež nepovažoval ako relevantnú námietku ohľadom chýbajúceho údaju o platobnom mieste. Hoci žalobca v pôvodnej žalobe uviedol, že uplatnenú sumu žiada zaplatiť na účet svojho zástupcu, skutočnosť, že vo výroku napadnutého rozsudku tento údaj uvedený nie je, nemá za následok jeho nesprávnosť ani nezrozumiteľnosť. Z výroku jednoznačne vyplýva, kto je oprávneným subjektom na prijatie plnenia - žalobca. Otázka platobného miesta nemá dopad na vykonateľnosť tohto výroku. Navyše v návrhu na zmenu žaloby už žalobca platobné miesto neuviedol. Odvolací súd považuje námietky žalovaného ohľadom zmätočnosti I. výroku napadnutého rozsudku za špekulatívne. Žalovaný namiesto uvedenia relevantných odvolacích dôvodov týkajúcich sa veci samej sa snaží odvrátiť výsledok sporu námietkami, ktoré s vecou samou nemajú žiaden súvis a sú odrazom prílišného formalizmu, ktorý nemôže prevážiť nad spravodlivým prejednaním a rozhodnutím veci.

18. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v časti V. Spolupôsobenie sa neuvádza, že žalovaný mal zabezpečiť, aby bol horák vyčistený a pripravený na montáž a vykonať funkčnú skúšku horáka, odvolací súd zdôrazňuje, že nie je potrebné, aby takto doslovne bola formulovaná povinnosť žalovaného v Zmluve o dielo. Podľa čl. V predmetnej zmluvy kupujúci bol povinný zabezpečiť spolupôsobenie pri

uvedení do prevádzky, okrem iného aj prípojku plynu ku horáku vrátane revíznej správy a plynového horáku WG30 s predĺženým ústím vrátane platných dokladov podľa Vyhlášky č. 508/2009 Z.z.. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal splnenie svojich povinností uvedených v čl. V Zmluvy o dielo, pritom je povinnosťou strany sporu, ktorá tvrdí existenciu určitej skutočnosti, túto dokazovať, nakoľko dokazovanie neexistencie skutočnosti je logický nezmysel, a teda nebolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukazoval nezabezpečenie spolupôsobenia žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca z faktu, že po nikom nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, je aj na žalovanom, aby preukázal určité skutočnosti, a teda dôkazné bremeno prechádza na protistranu (tzv. negatívna dôkazná teória). Jediný dôkaz, ktorý bol v tejto súvislosti predložený, bola listina predložená žalobcom, a to Protokol o zoradení horáka zo dňa 22.02.2012 a zo dňa 28.02.2012, z ktorej vyplýva, že v uvedený deň bol horák WG30 vyčistený a pripravený na montáž. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného vyplýva, že až týmto dátumom si splnil žalovaný svoju povinnosť zabezpečiť plynový horák, pričom žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz na vyvrátenie tohto záveru. Ako vyplýva z obsahu spisu súd prvej inštancie vyzval žalovaného na pojednávaní dňa 19.02.2014 a dňa 07.05.2014, aby doručil súdu stavebný denník alebo jeho časti týkajúce sa dokončenia budovy, vykonania pripojenia médií, oporných konštrukcií pre pec a doložil certifikáty a vyjadrenia technickej inšpekcie o zariadeniach týkajúcich sa prívodu plynu k horáku a všetky východiskové správy týkajúce sa pripojenia komínov, elektriky a plynu. Uvedeným malo byť preukázané splnenie povinností žalovaným, tento však požadované doklady súdu nepredložil ani na opakovanú výzvu.

19. Žalovaný stále trval na tom, že žalobca nedodržal 10 týždňovú lehotu na dodanie tovaru, ktorá podľa neho uplynula dňa 26.07.2011. Táto lehota však bola dojednaná pre dodanie tovaru, nie aj pre jeho montáž. Skutočnosť, že tovar bol dodaný v rozobratom stave (tak ako bolo dojednané v Zmluve o dielo), je potvrdená Dodacím listom zo dňa 28.07.2011 (č. l. 38), pričom túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Pre montáž a uvedenie do prevádzky bola ustanovená lehota 15 pracovných dní od predania komponentov pece kupujúcemu a uhradenia druhej zálohovej platby podľa čl. IV bod 4.2. Pre určenie omeškania je teda smerodajná táto lehota. V súvislosti so záväzkom žalobcu bolo však potrebné zabezpečiť spolupôsobenie žalovaného v zmysle čl. V Zmluvy o dielo, splnenie čoho v konaní nebolo preukázané. Žalobca sa nemohol dostať do omeškania s plnením záväzku v čase, keď bol v omeškaní žalovaný. Odvolací súd tiež považuje za potrebné dodať, že dojednanie o zmluvnej pokute sa týkalo len omeškania s dodaním pece podľa čl. IV bod 4.1., nebola však dojednaná zmluvná pokuta aj pre prípad omeškania s montážou podľa bodu 4.2 tohto ustanovenia. Žalovanému by teda zmluvná pokuta neprináležala ani v prípade, ak by súd uznal omeškanie žalobcu s montážou pece. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že mu nie je zrejmé, čo žalovaný sledoval námietkou, že zmluvná pokuta sa podľa Obchodného zákonníka objektivizuje. V prípade, že nedošlo k porušenie povinnosti, je ďalej nemysliteľné hovoriť o objektívnom alebo subjektívnom princípe zodpovednosti. Skúmanie zavinenia by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by k porušeniu povinnosti skutočne došlo. Aj v súvislosti so vznikom škody odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané splnenie jednej z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie.

20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je viazaný dôvodmi vymedzenými v odvolaní v zmysle § 380 ods. 1 CSP, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil, okrem prípadu, ak ide vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd teda môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote.

21. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za relevantné, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .