Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cob-60-2016.pdf
PDF · 114.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: CONSEQUIT, s.r.o. v likvidácii, Športová 978/45, Dunajská Streda, IČO: 36 056 197, zastúpeného JUDr. Lászlóm Lengyelom, advokátom, Ružová dolina 6, Bratislava, proti žalovanému: OBCHODNÉ CENTRUM Poprad, s.r.o., Štefánikova 8, Poprad, IČO: 36 493 091, zastúpenému JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad, o zaplatenie 2.380,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/120/2014-166 zo dňa 30.6.2016, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.380,- eur s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania od 15.3.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania dôvodiac, že žalovaný podľa uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 11.2.2014, v zmysle bodu II. zmluvy nesplnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXX v lehote splatnosti 14.3.2014 vo výške 2.380,- eur. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že :
1.1. Na základe podaného návrhu súd vydal platobný rozkaz č.k. 9Rob/119/2014-11 dňa 22.5.2014, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že mu bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka spoločnosti S.-C. O. X..O.. proti žalobcovi podľa neuhradenej faktúry č. XXXXXXXX splatnej dňa 29.12.2012 s príslušenstvom. Listom zo dňa 17.3.2014 oznámil žalobcovi jednostranné započítanie pohľadávok s celkovou výškou započítaných pohľadávok v sume 2.540,39 eur. Zostatok nároku žalobcu po započítaní na vrátenie zábezpeky vo výške 767,67 eur podľa čl. V ods.5.5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov bol vrátený na účet žalobcu dňa 28.3.2014. Nárok žalobcu uplatnený žalobcom v tomto konaní započítaním zanikol, preto žiadal žalobu zamietnuť.
1.2. Žalobca v reakcii na obsah odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že samotná faktúra nie je dôvodom na vznik záväzku a faktúra, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX, bola vrátená spoločnosti S.-C. O. X..O.. ako nedôvodná ešte v januári 2013. Žalobca si neobjednal žiadny koberec, ani mu nebol dodaný a ani urobená montáž. Spoločnosť S.-C. O. X..O.. podala žalobu voči žalobcovi o úhradu faktúry č. XXXXXXXX, ale konanie bolo zastavené. Keď zanikla nájomná zmluva koncom roku 2013, účastníci sa dohodli, že žalovaný odkúpi nábytok od žalobcu, ktorý sa nachádzal v prenajatých priestoroch a pripravila sa kúpna zmluva a zaslala sa žalobcovi. Nie je pravda, že mal žalobca uhradiť cenu neskôr z dôvodov finančných. Žalobca bol solventný a nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol výpoveďou. Nie je možné započítať neexistujúcu pohľadávku.
1.3. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že faktúra č. XXXXXXXX sa týkala dodávky koberca a prác - uloženia tohto koberca a uvedená faktúra bola doručená 27.12.2012 žalobcovi, ktorý ju vrátil spoločnosti S.-C. O. X..O.. 21.1.2014. Uvedená spoločnosť kúpila predmetný koberec od poľskej spoločnosti a zabezpečila jeho položenie do určených miestností. O tom, že uvedený koberec sa nachádzal v kancelárii žalobcu svedčí súpis kancelárskeho nábytku zo dňa 18.12.2013. Uvedený koberec bol rozstrihaný a uložený v kanceláriách č. 9 a 10, ktorý mal v nájme žalobca. Z uvedeného súpisu sa vybrali niektoré položky, ktoré boli odpredané žalovanému a všetko čo sa nepredalo mal si žalobca zobrať. Žalobca disponoval priestormi a mohol v čase kúpy tento koberec nalepiť.
1.4. Svedok Y.. A. S. uviedol, že bol konateľom žalobcu, a to do mája 2013 a žalobca mal prenajatú kanceláriu od žalovaného a žiaden koberec neobjednával ani nebol dodaný. Nábytok do kancelárie bol vo vlastníctve žalobcu a ten si ho aj objednával. Nákup kancelárskeho nábytku sa uskutočnil na základe cenovej ponuky a bolo to ústne dojednané. Faktúra na koberec bola vrátená a Y.. W. J. viedol skupinu podriadených finančných agentov.
1.5. Svedok Y.. W. J. na pojednávaní uviedol, že mal uzavretú mandátnu zmluvu so žalobcom a objednával všetok nábytok. Platiť to mal žalobca. Bol sa pozrieť v predajniach v M. na koberce s M.. T. a p. S. a nakoľko koberce na Slovensku boli drahé, preto sa kúpil koberec v Poľsku, kde bola cena o polovicu lacnejšia. Koberec sa umiestnil v kanceláriách č. 9 a 10, kupovala ho spoločnosť S.-C. O. X..O.., ktorá za neho aj platila. Nábytok sa ukladal po uložení koberca, ktorý mohol mať rozmer 140 m2. Pán S. bol odsúhlasiť kúpu koberca a nemala sa cena fakturovať ihneď z dôvodu finančných problémov žalobcu a malo sa to fakturovať medzi S.-C. O. X..O.. a žalobcom. Žalobca mal finančné problémy od roku 2013 a aj teraz, a preto sa fakturoval uvedený koberec neskôr. Pri nakupovaní nábytku p. S. odsúhlasil cenu a poslala sa žalobcovi. Koberec si objednal v spoločnosti S.-C. O. X..O.. p. S. a potom sa mala vystaviť z S.-C. O. X..O.. faktúra na žalobcu, a tak sa aj vystavila a tiež to tak prebiehalo pri kupovaní kvetov a jedine koberec nebol uhradený žalobcom. Objednávali sa dva koberce z Poľska a jeden bol umiestnený v priestoroch v D. T. a druhý - čierny v M.. Pracovníci z Poľska prišli a uvedený koberec rozrezali a uložili na mieste samom v M.. Žalobca sídlil v prenajatých priestoroch žalovaného a užíval koberec do ukončenia nájmu. Uvedená spoločnosť zrušila slovenskú stránku a nevyplácala provízie svojim pracovníkom a dlhuje doteraz 5.000,- eur.
1.6. Svedok Y.. B. B. konštatoval, že mal uzavretú mandátnu zmluvu so žalobcom, ktorej predmetom bolo uzatváranie obchodov a robenie školenia a zaškolenie ľudí. Nábytok do pobočky žalobcu v Poprade sa objednával na mieru a p. S., ktorý bol konateľom, musel dať súhlas a koberec bol objednaný z Poľska a bol lacnejší ako na Slovensku a objednával ho p. J. a vedel o tom konateľ a keďže sa tam konali mítingy, tak bolo potrebné namiesto dlažby z hľadiska údržby, aby tam bol koberec. Koberec mal byť zaplatený p. J., ktorý bol vo vzťahu so žalobcom na základe mandátnej zmluvy a poľská spoločnosť vystavila faktúru na spoločnosť S.-C. O. X..O.., ktorá uhradila cenu za tento koberec. Najprv sa bol zamerať koberec a potom sa doniesol a nalepil a p. S. vedel o tom, že sa koberec kupuje a že za neho zaplatí cenu.
1.7. Svedok A. T. uviedol, že mal uzavretú zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom, kde mal zabezpečovať poistenie na slovenskom trhu a bol poverený p. J. na zakúpenie koberca. Na kúpu koberca dával súhlas štatutárny zástupca žalobcu p. S.. Ten koberec je uložený v priestoroch aj doteraz, kde bol uložený pôvodne.
1.8. Z uvedených svedeckých výpovedí i z vymenovaných listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 11.2.2014 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa kancelárskeho nábytku s dohodnutou cenou 2.380,- eur, ktorú žalovaný mal uhradiť v lehote splatnosti 30 dní od dňa doručenia faktúry. Faktúra č. XXXXXXX bola vystavená dňa 13.2.2014 vo výške 2.380,- eur s lehotou splatnosti 14.3.2014. Žalovaný uzavrel dňa 13.3.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej zo spoločnosti S.-C. O. X..O.. na neho prešla pohľadávka podľa neuhradenej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 15.12.2012, splatná 29.12.2012 vo výške 2.298,- eur. Oznámenie spoločnosti S.-C. O. X..O.. o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2014 bolo doručené žalobcovi. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 17.3.2014 jednostranný zápočet pohľadávok.
1.9. Na Okresnom súde Bratislava I. sa viedlo konanie č.k. 34Rob/123/2013 medzi spol. S.-C. O. X..O.. a žalobcom, ktoré bolo zastavené z titulu úhrady faktúry č. XXXXXXXX.
1.10. Po citácii ust. § 580, § 581 ods. 2 Obč. zák. súd prvej inštancie právne uzavrel, že došlo k zániku záväzku medzi žalobcom a žalovaným započítaním, poukazujúc na skutočnosť, že existoval zmluvný vzťah medzi spoločnosťou S.-C. O. X..O.. a žalobcom, ktorého predmetom bola dohoda o dodaní tovaru
- koberca, ktorý predtým zakúpila spoločnosť S.-C. O. X..O.. od spoločnosti z Poľska. S poukazom na svedeckú výpoveď svedkov Y.. W. J., Y.. B. B., A. T. mal súd za preukázané, že existovali vzájomné pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným a že došlo k stretu pohľadávok a pohľadávky boli spôsobilé na započítanie. Žalobca nenamietal započítací prejav ohľadne sumy 928,06 eur, namietal len zánik záväzku započítaním v zmysle faktúry č. XXXXXXX vo výške 2.298,- eur, a teda žalovaný dostatočným spôsobom preukázal zánik záväzku a nedôvodnosť žaloby zo strany žalobcu, a preto súd v celosti žalobu zamietol.
1.11. Výrok o trovách konania súd odôvodnil odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p., s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vytýka mu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver o zániku uplatnenej pohľadávky započítaním nemá podľa neho skutkový ani právny základ. Žalovaný nemal proti žalobcovi započítateľnú pohľadávku. Žalobca so spoločnosťou S.-C. O. X..O.. nemal uzavretú ani kúpnu zmluvu, ani zmluvu o dielo na dodávku koberca. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by svedčili o uzavretí kúpnej zmluvy, či zmluvy o dielo. Poukazuje na podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, tak ako vyplývajú z ust. § 409 Obch. zák., a v tejto súvislosti dáva do pozornosti i rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/329/2011, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/46/2012, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/139/2007. V kúpnej zmluve musí byť predmet určený dostatočne určito tak, aby sa dal odlíšiť druh tovaru od iných druhov tovaru a musí byť vymedzený aj čo do množstva. V kúpnej zmluve cena musí byť určená určitou sumou alebo musí byť aj určený spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny. Toto z predmetného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynulo. Ani náležitosti zmluvy o dielo, tak ako vyplývajú z ust. § 536 ods. 1, 3 Obch. zák., sa nedajú z vykonaného dokazovania vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou S.-C. O. X..O.. vyvodiť. Nebol vymedzený predmet kúpy, ani predmet diela určito a nebolo ani preukázané, že predmetný koberec ako predmet kúpy, či zmluvy o dielo bol určený podľa druhu aj čo do množstva. Podľa faktúry poľská firma dodala spoločnosti S.-C. O. X..O.. čierny koberec. Podľa výpovede svedka T. mal byť kúpený v Poľsku modrý koberec a aj podľa fotiek, ktoré boli predložené súdu prvej inštancie, koberec položený do kancelárie v M. mal modrú farbu. Jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného zo 17.3.2014 nemá preto žiadny právny účinok a žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. Konštatácia súdu prvej inštancie, že žalobca nenamietal započítací prejav ohľadne sumy 928,06 eur, je nesprávna a zavádzajúca. V predmetnom konaní si uplatňuje žalobca pohľadávku podľa faktúry zo dňa 13.2.2014 č. XXXXXXX vo výške 2.380,- eur. Podľa úkonu o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 17.3.2014, ktorý predložil súdu žalovaný, mal žalobca proti žalovanému v čase realizácie uvedeného úkonu pohľadávky dve, a to pohľadávku vo výške 2.380,- eur, ktorá je predmetom tohto konania a pohľadávku vo výške 928,06 eur z titulu vrátenia zábezpeky. Na tieto pohľadávky žalobcu žalovaný započítal pohľadávku vo výške 2.540,39 eur a sumu 767,67 eur zaplatil žalobcovi 28.3.2014. Pretože týmto započítaním nezanikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 2.380,- eur, žalobca ju v plnom rozsahu uplatňuje ako opodstatnenú v tomto konaní. Navrhuje preto žalobnému návrhu vyhovieť a zmeniť i rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že toto odvolanie je nedôvodné. Súd prvej inštancie neporušil žiadne zákonné ustanovenia a postupoval s plnou starostlivosťou v súlade so zákonom. Uplatnené odvolacie dôvody sú právne irelevantné. Žalobca v podstate opakuje svoje vyjadrenia, ktoré predniesol pred súdom prvej inštancie. V konaní bolo dôkaznými prostriedkami preukázané, že tvrdenia žalobcu o tom, že nemal vedomosť o kúpe koberca do jeho kancelárie, resp. že nikoho touto záležitosťou nepoveril, sa preukázali nepravdivými, klamlivými a účelovými. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako zákonné a vecne správne.
4. Na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu reagoval žalobca písomným podaním, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného sú nesprávne a sú motivované snahou odviesť pozornosť od právnej podstaty veci. Rozhodujúcou otázkou je, či došlo medzi žalobcom a spoločnosťou S.-C. O. X..O.. k uzavretiu kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo. Pretože nedošlo k uzavretiu ani kúpnej zmluvy, ani zmluvy o dielo, jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného zo 17.3.2014 nemá žiadny právny účinok vo vzťahu k pohľadávke žalobcu vo výške 2.380,- eur a žaloba žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnená.
5. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 30.6.2016. Uvedený procesný úkon súdu tak bol realizovaný počas doby účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.). Vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 4.10.2016 a odvolací súd ju prejednal už v čase, keď od 1.7.2016 je účinný zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP). V súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP musí súd aplikovať i intertemporálne ustanovenia obsiahnuté v ustanovení § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP. Nová právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, znamenajúci, že sa nová právna úprava použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP. Na druhej strane z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti CSP, zostávajú zachované. Nová právna úprava nemôže privodiť zhoršenie procesného postavenia strany, a preto odvolací súd aj so zreteľom na tieto pravidlá prejednával podané odvolanie.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Potreba nariadenia pojednávania nevyplynula z požiadavky zopakovania, či doplnenia dokazovania, ani si ju nežiadal verejný záujem.
7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods.1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
8. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku. Tu sa žiada dodať, že aj právna úprava účinná v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie výslovne tiež v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. upravovala viazanosť rozsahom a dôvodmi podaného odvolania s výnimkou vád v procesnom postupe, ktorých následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Nebol preto dôvod na to, aby sa v odvolacom konaní neaplikovala zásada viazanosti dôvodmi podaného odvolania, ktorú upravuje aktuálne ust. § 380 ods.1, 2 CSP).
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery (§ 153 ods. 1 v spojení s ust. § 132 O.s.p.) a vec napokon aj správne právne posúdil. Treba pritom zdôrazniť, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli sporové strany poučené o koncentrácii zhromažďovania rozhodujúcich skutočnosti a dôkazov o nich do štádia konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie akceptoval návrhy sporových strán na realizáciu dôkazov a uplatnené odvolacie dôvody neobsahujú výhradu proti navrhnutému a nerealizovanému dôkazu. Za takéhoto stavu bolo úlohou súdu prvej inštancie vyhodnotiť realizované dôkazy a vyvodiť z nich skutkový stav, ktorý z nich vyplynul (tak ako bude uvedené ďalej s odkazom na ust. § 153 ods.1, § 132 O.s.p.).
10. Vzhľadom na čas, kedy bolo rozhodnuté vo veci súdom prvej inštancie, treba pre prieskum procesného postupu prvoinštančného súdu aplikovať i ďalej uvedené vtedy účinné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p).
11. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Už novela O.s.p. realizovaná zákonom č. 501/2001 Z.z. vypustila povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia obmedzila na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Z aplikácie ustanovenia § 120 ods. 1, § 101 O.s.p. vyplývalo, že iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o nich zaťažuje účastníkov konania a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení.
Účastník má povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. Nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov, znáša účastník, ak si nesplní povinnosť tvrdenia a neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení.
12. V sporovom konaní musí každá zo sporových strán v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočností a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Bremenom tvrdenia sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodujúce skutočností významné pre rozhodnutie a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie veci, pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkom § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.) nemohla byť preukázaná, alebo vôbec nebola účastníkmi tvrdená.
13. V sporovom civilnom konaní sa uplatňuje pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí ten ktorý účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z nej tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore.
14. Rovnako podľa v súčasnosti účinného zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 150 CSP).
15. V zmysle ust. § 580 Obč. zák. a ust. § 358 a nasl. Obch. zák. započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahradzujúci splnenie. Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania: a) započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú, b) započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou.
16. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú.
17. Pre vec je na základe týchto skutočností relevantným, či sporové strany (najmä žalovaný) v rámci svojej procesnej iniciatívy produkovali také skutočnosti a dôkazy, ktoré by svedčili záveru, že existovali medzi nimi vzájomné pohľadávky a či tieto pohľadávky boli spôsobilé na započítanie. Z pohľadu žalobcu teda relevantným bolo to, aby preukázal, že jeho nároky, ktoré mal proti žalovanému, nezanikli započítaním alebo splnením a na žalovanom bolo, aby pre úspech svojej obrany produkoval skutočnosti a dôkazy, ktoré by svedčili záveru o zániku pohľadávky, ktorá je uplatňovaná žalobcom v tomto konaní.
18. V konaní nie je sporným to, že faktúrou č. XXXXXXX (č. l. 7 spisu) vyúčtoval žalobca žalovanému kúpnu cenu za prevod vlastníctva hnuteľných vecí podľa Kúpnej zmluvy z 11.2.2014 a jej prílohy (č. l. 4 - 7 spisu).
19. Strany nerozporovali v konaní ani to, že žalobca (ešte pod obchodným menom S. O..U..L..) so žalovaným uzavrel dňa 20.9.2011 Zmluvu o nájme nebytových priestorov (č. l. 136 a 142 spisu). Tento nájomný vzťah bol uzavretý na dobu neurčitú od 1.10.2011 (čl. III. bod 3.1 zmluvy). V konaní strany nerozporovali ani to, že podľa čl. V. bod 5.1 zmluvy žalobca ako nájomca plnil žalovanému ako prenajímateľovi zábezpeku vo výške 928,06 eur a že mal splnené zmluvné podmienky na jej vrátenie. Žalobca mal tak preukázateľne proti žalovanému pohľadávky na zaplatenie vyššie uvedenej kúpnej ceny podľa faktúry č. XXXXXXX, ale aj pohľadávku na vrátenie uvedenej zábezpeky vo výške 928,06 eur.
20. Zo spisu vyplýva aj to, že spoločnosť S.-C. O. X..O.. so žalovaným uzavreli dňa 13.3.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok, podľa ktorej žalovanému postúpil aj pohľadávku z titulu neuhradenej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 15.12.2012, splatnej dňa 29.12.2012, vo výške 2.298,- eur. Text zmluvy o postúpení pohľadávky uvádza aj to, že išlo o nároky zo zmluvy o dodávke tovaru a neformálne uzavretej zmluvy o dielo, ktorým bolo zakúpenie koberca do komerčných priestorov spoločnosti žalobcu na Ulici Š. X, v M.. Uvedená zmluva vyslovene uvádza, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 14.3.2014, predstavuje postupovaná pohľadávka sumu 2.540,39 eur. Žalobca nerozporuje ani to, že spoločnosť S.-C. O. X..O.. oznámila postúpenie tejto pohľadávky žalobcovi.
21. Zo spisu vyplýva aj to, že žalovaný listom zo dňa 17.3.2014 oznámil žalobcovi jednostranné započítanie pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na základe faktúry č. XXXXXXX a Kúpnej zmluvy zo dňa 11.2.2014 a nároku na vrátenie zábezpeky vo výške 928,06 eur proti pohľadávke, ktorá mu bola postúpená od spoločnosti S.-C. O. X..O.. v celkovej výške započítaných pohľadávok vo výške 2.540,39 eur. Žalovaný zároveň oznámil žalobcovi, že rozdiel, ktorý vznikol po započítaní, poukáže na účet žalobcu po predložení vyúčtovania správcom bytového domu. Medzi stranami napokon nebolo sporným ani to, že 28.3.2014 žalovaný na účet žalobcu sumu 767,67 eur poukázal (č. l. 20 spisu).
22. Realizované dôkazy pred súdom prvej inštancie (okrem už vyššie spomenutých listinných dôkazov o kúpnej zmluve, či o zmluve o nájme nebytových priestorov, či faktúry a oznámenia o započítaní) svedčia o tom, že práve v súvislosti s uzavretou zmluvou o nájme nebytových priestorov žalobca ako nájomca zakupoval hnuteľné veci do prenajatých nebytových priestorov, ktoré chcel využívať na účely výkonu jeho podnikateľských aktivít. Nielen výsluchy svedkov, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie, ale aj vzájomná komunikácia medzi štatutárnym zástupcom žalobcu Y.. A. S. a W. J. (svedkom) v elektronickej podobe (napr. úkony o komunikácii na č. l. 91 a nasl. spisu) svedčia o tom, že štatutárny zástupca žalobcu bol dostatočne informovaný o tom, akým spôsobom a v akom rozsahu sa budú zariaďovať prenajaté priestory nábytkom, či aj kobercami. Bez akýchkoľvek pochybností je záver o tom, že v prenajatých priestoroch bol umiestnený aj koberec, ktorého cenu vyúčtovala žalobcovi spoločnosť S.- C. O. X..O... podľa svedeckých výpovedí Y.. B. B. a Y.. W. J. i svedka A. T. bol do prenajatých priestorov umiestnený práve so súhlasom a na objednávku štatutárneho zástupcu žalobcu Y.. A. S.. Y.. A. S.D. odsúhlasoval rozpočet na hnuteľné veci a už vo vyššie spomenutej emailovej komunikácii z 8.10.2015 (č. l. 91 spisu) vyslovene W. J. oznamoval, že koberce zaplatí až po nalepení oproti faktúre. Obrana, či argumentácia žalobcu, že uvedené bolo do prenajatých priestorov realizované bez jeho vedomia, bez jeho stanoviska a bez obsahových náležitostí, ktoré by svedčili uzatvorenej kúpnej zmluve, či zmluve o dielo spočívajúcej v položení koberca v prenajatých kanceláriách, preto nemá na základe vykonaného dokazovania logické zdôvodnenie. Predmet toho, čo bolo vyfakturované následne spoločnosťou S.- C. O. X..O.. titulom dodávky a položenia koberca spĺňalo aj z hľadiska právneho posúdenia nároku zaplatenie ceny realizovaného diela. Toto plnenie realizovala pre žalobcu spoločnosť S.-C. O. X..O... Niet pochybností o tom, aký koberec, s akými rozmermi, akým spôsobom a v akej cene bol dodaný a umiestnený v žalobcom prenajatých priestoroch. Nárok spoločnosti S. na zaplatenie tohto plnenia má oporu v ustanovení § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1 Obch. zák..
23. Aktuálne už podľa výpisu z obchodného registra pod obchodným menom R. N., X..O.., v ktorej v tom čase, keď sa realizovalo plnenie, bol predsedom predstavenstva práve svedok Y.. W. J.. Plnenie, ktoré táto spoločnosť pre žalobcu realizovala prichádzalo z ústnej dohody o predmete plnenia a niet dôvodu na pochybnosti ani v tom, že za toto dohodnuté plnenie vyúčtovala spoločnosť dohodnutú cenu. Splnenie povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie vyplynulo teda z uzavretej zmluvy.
24. Ak teda žalovanému bola postúpená zo spoločnosti S.-C. O. X..O.. pohľadávka na zaplatenie ceny tejto dodávky, mohol žalovaný účinne realizovať vo vzťahu k žalobcovi aj započítací prejav vôle. Ak listom zo dňa 17.3.2014 oznámil aj započítanie vo vzťahu k nároku, ktorý je predmetom tohto konania, potom pri vyššie uvedených účinkoch započítania nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť.
25. Treba poukázať aj na to, že v tomto konaní žalobca neuplatňuje nárok na zaplatenie zostatku zábezpeky, na ktorej vrátenie mal nárok v zmysle čl. V. bod 5.5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.9.2011. Žalovaný mu pritom plnil aj v nadväznosti na realizovaný započítací prejav vôle na úhradu zábezpeky sumu 767,67 eur. Ak by žalobca neakceptoval uvedený započítací prejav vôle, niet dôvodu na pochybnosti o tom, že bol by si aj zostatok uvedenej zábezpeky uplatnil proti žalovanému. Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne na základe obsahov
dôkazov, ktoré boli produkované sporovými stranami pred súdom prvej inštancie vyvodil skutkový záver týkajúci sa existencie vzájomných pohľadávok sporových strán, ale i záver o právnom posúdení nároku na zaplatenie ceny diela týkajúceho sa dodávky koberca v prenajatých nebytových priestoroch, ale i prejav vôle o započítaní majúcom za následok zánik aj nároku, ktorý je predmetom tohto konania. Ak pohľadávka žalobcu, ktorú uplatňuje v tomto konaní na základe realizovaného započítacieho prejavu vôle zanikla, nebolo možné ani tomuto žalobnému návrhu vyhovieť. Správne preto súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
26. V prejednávanej veci prvoinštančný súd nerozhodol o náhrade trov konania, pretože si vyhradil právo na rozhodnutie o náhrade trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Za takéhoto stavu ani odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože aj o týchto rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
27. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).