Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-89-2017.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/89/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. nad K., K. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom G., P. O. I. XXX, D. XXXX/XX, proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s.r.o., IČO: 36 005 843, so sídlom Makov 121, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD. so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 14C/2/2011-231 zo dňa 15. apríla 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalovaná domáhala uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 1.659,70 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že žalovaný užíva nehnuteľnosti (bez uzavretia nájomnej zmluvy), ktorých podielovou spoluvlastníčkou je aj žalobkyňa. Vychádzajúc zo skutočnosti, že si žalobkyňa uplatňuje nárok na základe „Dohody o odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľnosti" zo dňa 20.6.2013, skúmal, či došlo k platnému odstúpeniu od darovacej zmluvy, vrátane účinkov s tým spojených, t.j. dojednania, že úžitky z nehnuteľnosti do dňa 20.6.2013 patria žalobkyni. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/479/2013-918 zo dňa 9.7.2013 (právoplatné dňa 28.1.2014), ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 18.9.2012 tak, že bola vyslovená neplatnosť darovacej zmluvy (V 1901/2000 týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. A.) uzavretej medzi O. P. a Mgr. A. P., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Čadci, katastrálnym odborom dňa 13.11.2000. Krajský súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že O. P. predmetnou darovacou zmluvou previedol na Mgr. A. P. viac, než sám vlastnil, pretože previedol podiely určené rozsudkami Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/333/00 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/552/01 do vlastníctva žalobcov 1/ až 4/.
2.Nadväzne súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na konštatovanie neplatnosti darovacej zmluvy (z dôvodu, že O. P. previedol na žalobkyňu podiely, ktorých nebol vlastníkom), od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na zaplatenie sumy 1.659,70 eur, nemohla žalobkyňa od absolútne neplatnej darovacej zmluvy platne odstúpiť a následne si zmluvné strany nemohli dojednať, že žalobkyni patria úžitky z nehnuteľnosti, nakoľko ani žalobkyňa ani O. P. neboli vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Na základe toho (súd) uzavrel, že žalobkyňa nie je v konaní vecne aktívne legitimovaná.
3.Vo vzťahu k následnej/neskoršej argumentácii žalobkyne, v zmysle ktorej nehnuteľnosti tvoriace predmet konania nadobudla na základe iného právneho titulu než darovacej zmluvy, okresný súd uviedol, že predmetné tvrdenie žalobkyňa nepreukázala a to napriek procesnému poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Napokon, ohľadne žalovaným vznesenej námietke premlčania dodal, že z dôvodu
ustáleného záveru o absencii aktívnej legitimácie žalobkyne, jej nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, preto nie je dôvod zaoberať sa otázkou premlčania (neexistujúceho nároku).
4.O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná procesne úspešnému žalovanému zaplatiť špecifikované trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 475,32 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
5.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Záver vyslovený okresným súdom považovala za nesprávny a to odkazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/479/2012 z 9.7.2013 a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s tým, že právny záver odvolacieho súdu o absolútnej neplatnosti dotknutej darovacej zmluvy nebol správny.
6.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Okrem námietky o nepravdivých a zavádzajúcich skutočnostiach mal za to, že žaloba je nedôvodná i z toho dôvodu, že žalobkyňa si uplatňuje finančné prostriedky za rok 2007, preto jej nárok je jednoznačne premlčaný. Okrem toho k odstúpeniu od darovacej zmluvy došlo k 5.6.2013, pričom zmluva sa zrušuje od začiatku, preto žalobkyňa od roku 2000 do 20.6.2013 nebola vlastníčkou nehnuteľnosti a preto ani nebola v spore aktívne legitimovaná, čo vyslovil napr. rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/1/2015.
7.V stanovisku k označenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že nevie čo myslel právny zástupca žalovaného pod nepravdivými a zavádzajúcimi skutočnosťami, preto na ne nemôže adekvátne reagovať. Opätovne zdôraznila závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016. Vo vzťahu k námietke premlčania poukázala na 10 ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo preukazuje napríklad príkazný list konateľa z 19.12.2001. 8.V reakcii na spomenutý rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/1/2015 poznamenala, že súd na jednej strane právoplatne rozhodol o základe nároku žalobkyne, na druhej strane ale návrh zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Nadväzne citovala viaceré závery aplikačnej praxe súdov, ktoré riešili dôsledky odstúpenia od zmluvy pri nadobudnutí vlastníckeho práva tretími osobami v dobrej viere.
9.V následnom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobkyňa od začiatku nevie riadne zadefinovať na základe akého právneho základu si uplatňuje svoj nárok. V priebehu konania si žalovanú sumu nárokuje z titulu nájomného, bezdôvodného obohatenia, ako i postúpenej pohľadávky. Nie je však možné uplatňovať si nárok z titulu nájomného a zároveň z titulu bezdôvodného obohatenia, či postúpenia pohľadávky, čo potvrdzuje ustálená rozhodovacia prax i teória. 10.Okrem toho je nárok žalobkyne premlčaný, nakoľko nebola dodržaná subjektívna ani objektívna premlčacia lehota. Žalobkyňa totiž má z viacerých konaní druhovo totožného charakteru vedených proti žalovanému vedomosť o tom, kto a kedy sa na jej úkor údajne obohatil. Keďže opakovane podala žalobu na vyplácanie podielov za ten - ktorý kalendárny rok, počiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty pripadá na totožný deň. Prvý raz mohla svoje právo vykonať dňa 1.1.2008, pričom subjektívna lehota uplynula 1.1.2010, objektívna 1.1.2011. Návrh na začatie konania bol na súd podaný 4.1.2011, teda po uplynutí subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Samotná žalobkyňa si v petite žaloby uplatňuje úroky z omeškania od 1.1.2008, čo len potvrdzuje, že k tomuto momentu datuje začiatok premlčacej doby. 11. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, žalovaný zotrval na stanovisku o jej nedostatku na strane žalobkyne, ktorá odstúpila od platnej darovacej zmluvy (platnosť ustálil NS SR uznesením sp. zn. 6Cdo/157/2014), pričom podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku. Nemôže preto predstavovať podklad, na základe ktorého by bolo prípustné domáhať sa práva na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie medzi 1.1.2007 do 31.12.2007. Dohoda o úžitkoch nehnuteľnosti ku dňu odstúpenia od zmluvy preto možná nie je. Na zmluvu, od ktorej sa odstúpi sa hľadí akoby neexistovala od počiatku. Odstúpením od zmluvy zanikol samotný titul nadobudnutia, takže je vylúčené, aby si žalobkyňa ponechala akékoľvek plody a úžitky na základe takejto zaniknutej zmluvy. Ak na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2000 nedošlo k plneniu, záväzok plniť odpadá. To sa však týka len vzťahu medzi zmluvnými stranami, nie vo vzťahu k tretím osobám. V prípade, že medzi zmluvnými stranami došlo k plneniu, zmluvné strany sa môžu medzi sebou vyporiadať v súlade so zásadami o bezdôvodnom
obohatení. Je teda možné, aby O. P. dal svojej dcére úžitky na základe darovacej zmluvy, pokiaľ sa títo dvaja medzi sebou dohodli na vysporiadaní úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu. Ich vzájomná dohoda ale za žiadnych okolností nemôže zaväzovať tretí subjekt. Žalobkyňa sa teda môže na základe dohody o odstúpení od darovacej zmluvy domáhať vydania úžitkov od O. P., v žiadnom prípade však nie od žalovaného.
12.Napokon v poslednom stanovisku žalobkyňa poukázala na § 130 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä tiež právo na úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Súčasne zdôraznila, že do momentu odstúpenia od darovacej zmluvy nakladala s predmetom daru v dobrej viere ako vlastník. Svedčí jej nielen nadobúdací právny titul, ale aj všetky vonkajšie okolnosti (zápis v katastri), z čoho vzchádzali aj samotní účastníci dohody o odstúpení od darovacej zmluvy. Poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/4370/2009. Na argumentáciu o premlčaní považovala za nadbytočné reagovať, nakoľko sa ňou súd v napadnutom rozsudku nezaoberal. Taktiež uviedla, že predmetom sporu nie je osobitná skutková podstata uvedená v § 457 OZ, kde aktívne legitimovaní sú iba účastníci zrušenej zmluvy, ale predmetom sporu je jedna zo skutkových podstát obsiahnutých v § 451 OZ. Žalobkyňa sa teda dožaduje toho čo jej patrí, čo nie je povinná zo zákona a aj samotnej dohody vydať a je naďalej aktívne legitimovaná pokračovať v spore.
13.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14.Z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016 vyplýva, že ním bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/479/2012 z 9.7.2013, ktorým odvolací súd určil neplatnosť darovacích zmlúv uzatvorených medzi O. P. a Mgr. A. P.. Odvolací súd (v konaní sp. zn. 5Co/479/2012) absolútnu neplatnosť postavil na tom, že O. P. previedol na Mgr. P., resp. Mgr. D. viac práv než má sám. Daroval im totiž aj podiely určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 10Co/333/00 do vlastníctva právnej predchodkyne žalobcov. Označený rozsudok sa podľa jeho názoru (odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 5Co/479/2012) vzťahuje nielen k majetkovým právam bývalého združenia, ale k majetkovým právam k nehnuteľnostiam tvoriacim v súčasnosti spoločný majetok zapísaný v katastri nehnuteľnosti pre k.úz. A. na LV č. XXXX. 15.Najvyšší súd však konštatoval, že výrok rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/333/00, ktorým bolo určené, že podiel O. P. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb Lesného spoločenstva Vysoká - Makov z 13.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí A. I., je neurčitý, nepresný a nezrozumiteľný, čo má za následok, že tento rozsudok nemá účinky záväznosti ani vykonateľnosti. Nemožno totiž z neho vyvodiť čo znamená slovo podiel, či má ísť o spoluvlastnícky podiel alebo iný podiel, či sa má týkať hmotného alebo nehmotného majetku a akého konkrétneho majetku s individuálnym alebo druhovým určením jednotlivých vecí či majetkových práv do neho spadajúcich. Za nijakých okolností, ani v kontexte s odôvodnením rozsudku, ho nemožno interpretovať tak, že ním bolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva A. I. k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľnosti pre kat. územie A. na LV č. XXXX v rozsahu 212500/10500000, a že tým bolo zároveň určené, že O. P. nebol v tomto rozsahu vlastníkom spoluvlastníckeho podielu zapísaného jemu na označenom LV. Rozsudok s týmto výrokom zjavne nespĺňa náležitosti pre zmenu zápisu vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľnosti, vyžadovaných v § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona v znení do 31.12.2001, čo opakovane potvrdila príslušná správa katastra. Na základe toho Najvyšší súd SR uzavrel, že rozsudok (OS Čadca) sp. zn. 10C/333/00 nie je podkladom pre záver, že O. P. nebol v čase uzavretia darovacích zmlúv vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom mu bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností.
16. Z opísaného vyplýva, že odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie obstojí. Právny základ napadnutého rozsudku - konštatovanie, že dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy (ako primárnej okolnosti vylučujúcej jednak následné odstúpenie od neplatnej darovacej zmluvy ako i dojednanie o úžitkoch z nehnuteľnosti) je skutočnosť, že O. P. previedol na žalobkyňu podiely, ktorých vlastníkom nebol - je totiž v plnom rozsahu vyvrátený citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Zamietnutie žaloby teda neprichádza do úvahy z dôvodu pomenovaného
okresným súdom v napadnutom rozsudku. Inými slovami, darovacia zmluva nie je bez ďalšieho neplatná z dôvodu, že O. P. previedol na žalobkyňu (nevykonateľným spôsobom definované) podiely určené rozsudkami Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/333/00 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/552/01. Následne, ak nie je daná neplatnosť darovacej zmluvy, neplatí ani záver o nemožnosti odstúpiť od neplatnej zmluvy, resp. o nemožnosti dohodnúť si režim úžitkov z nehnuteľnosti. Konštatované viedlo odvolací súd k zrušeniu predloženého rozhodnutia. 17.Ďalšie okolnosti (napr. voči komu je dohoda o úžitkoch záväzná), ktoré sporové strany už aj načrtli vo vyjadreniach v rámci odvolacieho konania budú predmetom ďalšieho postupu okresného súdu, ktorý opätovne posúdi uplatnený nárok, rešpektujúc relevantné úvahy Najvyššieho súdu SR vyslovené vo veci vedenej pod sp.zn. 6Cdo/157/2014.
18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.