Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/79/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, č. 542 097 902 RCS Paris, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpenej usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena Strachotová, Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovaným: 1/ A. K., nar. XX. L. XXXX, bytom J., Z. G. X, 2/ A. K., nar. XX. W. XXXX, bytom J., Z. G. X, o 2.008,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. októbra 2015 č. k. 19C/597/2013-79 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia solidárnej povinnosti žalovaným zaplatiť jej sumu 2.008,95 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.958,83 eur od 1. apríla 2010 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 497 ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa 23. októbra 2008 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver mesačnými splátkami vo výške 50,62 eur, v počte splátok 60, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, od 15. novembra 2008. Žalovaná 2/ sa zmluvne zaviazala uhradiť pohľadávku spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/. Podľa článku III.-6.1, článku V.-5. Všeobecných podmienok k zmluve, veriteľ bol oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy, požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva, pričom ku dňu odstúpenia je splatný celý dlh klienta a odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Žalobkyňa oznámila žalovanému, že vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru odstupuje od zmluvy, v dôsledku čoho sa stal úver splatný v celom rozsahu dňom 31. marca 2010 a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy 2.008,95 eur (odstúpenie od zmluvy bolo dňa 11. februára 2010 doručené žalovanému 1/). Nasledujúcim dňom 1. apríla 2010 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne, ktorá uplynula 1. apríla 2013. Z dôvodu, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie 14. augusta 2013, bola podaná po uplynutí premlčacej doby a preto

súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), na základe ktorého úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania priznaná nebola, keďže im trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, ako i nesprávnym posúdením skutkového stavu. Žalobkyňa namietala premlčanie nároku. Pohľadávka voči žalovaným bola uplatnená v rozhodcovskom konaní, na základe žiadosti z 3. februára 2011 prebiehalo aj exekučné konanie. Exekučný súd takmer dva roky skúmal návrh na vykonanie exekúcie (čím spôsobil údajné premlčanie nároku), pričom rozhodnutím z 24. januára 2013 bola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. mája 2013). Dňa 14. mája 2015 exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie. Minimálne po dobu, kedy súd rozhodoval o vydaní poverenia, premlčacia lehota spočívala a preto k premlčaniu nemohlo dôjsť. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 112 O. z.. Právo bolo uplatnené v rozhodcovskom konaní a následne i v exekučnom konaní. Počas konania na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania premlčacia lehota spočívala (žalobkyňa podala žalobu Stálemu rozhodcovskému súdu pri komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a. s., ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom 1Krs/624/2010 z 28. septembra 2010). Na základe toho bol dňa 3. februára 2011 podaný návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Foktovi. Žiadosť súdneho exekútora bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 10Er/279/2011-9 z 24. januára 2013 a konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Piešťany zo 14. mája 2015 č. k. 10Er/279/2011-15). Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa priložila rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/161/2014.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 už podľa tohto zákona. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval premlčanie dlhu v trojročnej premlčacej dobe.

8. Súd prvej inštancie dôvodne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskou zmluvou, spĺňajúcou definičné znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj ZoOS. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92, Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobkyňa sa domáhala svojho nároku voči žalovanej strane, ktorá je spotrebiteľom.

10. Ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia O. z. už normatívne vyriešilo prednostnú aplikáciu O. z. pred ustanoveniami (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015 novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. (účinné od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného práva v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení O. z. (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014). Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011).

11. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na daný prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá s prihliadnutím na dĺžku premlčacej doby, je pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou lehotou podľa . Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvných typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 O. z. podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63 zo 16. decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení O. z., ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením O. z. na prospech spotrebiteľa, na úver ako absolútny obchod upravený v ObZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

12. Odvolací súd sa preto stotožnil s aplikáciou ustanovenia § 101 O. z. na súdenú vec, upravujúceho trojročnú premlčaciu dobu, vychádzajúc z predmetu konania ako plnenia zo zmluvy, vzhľadom na odlišne dohodnutú úpravu odstúpenia od zmluvy. V dôsledku splatnosti celého dlhu dňom 31. marca 2010, nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 2. apríla 2013 (podľa § 122 ods. 2, 3 O. z. ak posledný deň lehoty pripadol na sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň). Vychádzajúc z dátumu podania žaloby na súde 14. augusta 2013, súd prvej inštancie

správne konštatoval jej podanie po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa občianskeho práva a žalobu preto dôvodne zamietol.

13. K tvrdeniu žalobkyne v odvolaní o spočívaní premlčacej lehoty počas rozhodcovského konania, ako i exekučného konania, je potrebné uviesť nasledovné. Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, boli odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkali podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, alebo malo byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, prípadne odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, alebo ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

14. Keďže skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní, týkajúce sa spočívania premlčacej lehoty počas konania na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania, nespĺňajú pojmové znaky žiadnej skutočnosti (prípadne dôkazu), taxatívne vymedzených v ustanovení § 205a ods. 1 O. s. p. a súčasne neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nebolo možné už v odvolacom konaní na nich prihliadať. Žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, bola poučená (písomným poučením účastníka občianskeho súdneho konania, prevzatého spolu s predvolaním na súdne pojednávanie) podľa § 120 ods. 4 O. s. p., o povinnosti predložiť všetky dôkazy a skutočnosti, alebo ich označiť, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Preto na nové skutočnosti a nové dôkazy odvolací súd už prihliadať nemohol. Systém neúplnej apelácie v opravnom konaní vychádza zo zásady, že v konaní pred súdom prvej inštancie majú strany uvádzať všetky právne významné skutočnosti a navrhnúť alebo označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, inak len za podmienok v ustanovení § 205a ods. 1 O. s. p.. Je potrebné uviesť, že skutočnosť vedenia rozhodcovského, ako i exekučného konania, sa týkala hmotnoprávneho inštitútu spočívania premlčacej lehoty, nevzťahovala sa na procesné podmienky konania a bola žalobkyni známa od začiatku konania.

15. Z uvedených dôvodov poukaz žalobkyne v odvolaní na nepremlčanie uplatňovaného nároku v danom súdnom konaní, vzhľadom na spočívanie premlčacej doby, nebolo možné zohľadniť v odvolacom konaní (ako novú skutočnosť, ktorá nebola žalobkyňou v konaní uplatnená). Vzhľadom na jej charakter žalobkyňa uvedenú skutočnosti mohla označiť alebo predložiť dôkazy o nej v konaní pred súdom prvej inštancie (do rozhodnutia súdu prvej inštancie) a pokiaľ tak neučinila, znáša procesné dôsledky s tým spojené (o ktorých bola ako účastníčka konania poučená). Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení dôkazov zo skutočností a dôkazov prednesených stranami v konaní pred ním.

16. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešných žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., na základe ktorého vzniklo žalovaným 1/, 2/ právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaní si náhradu trov konania neuplatňovali a zo spisu vznik trov konania týchto účastníkov nevyplýval, žalovaným náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie dôvodne nebola priznaná.

17. Z dôvodu, že žalovaní boli úspešní aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vzniklo im právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

18. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.