Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-282-2015.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/282/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v rade 1/: V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom v K., K. XX, 2/: V. Z., nar. X. X. XXXX, bytom v K., K. XX, za účasti: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 , právne zastúpený: advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, konaní o zaplatenie 6 533,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/180/2014 - 143 zo dňa 19.05.2015 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výrokov II. a V. II. Žalobca je povinný n a h r a d i ť Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS trovy odvolacieho konania vo výške 274,96 Eur na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, konanie vo vzťahu k žalovanému v rade 3/ zastavil, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“) náhradu trov konania vo výške 1039,64 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaným v rade 1/ a 2/, ani žalovanému v rade 3/ náhradu trov konania nepriznal. Okrem iného uviedol, že „žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovaných na úhradu dlhu, potom z čoho boli 90 kalendárnych dní v omeškaní s jeho splácaním, ani že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru ani, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru“. Žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len zákon o bankách). O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Dôvodil, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách hovorí o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, nie o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky. Uviedol, že ho súd nevyzval na preukázanie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (predloženie výzvy). Poukázal na to, že žalovaní boli v omeškaní viac ako rok, a preto právny predchodca žalobcu konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Namietal tiež priznanie trov Združeniu, pretože nejde o účelne vynaložené trovy. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca nenapáda výrok II. a V. rozsudku, ktorým bolo konanie zastavené voči žalovanému v rade 3/ a vo vzťahu k nemu rozhodnuté o trovách.
3. Združenie vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhlo napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnilo si trovy odvolacieho konania. 4. K vyjadreniu Združenia zaslal svoje stanovisko žalobca. Poukázal na oznámenie o postúpení pohľadávky. Uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS. Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. 5. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 379 a § 380 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). 8. Podľa. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 9. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. 10. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy
- preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.07.2012, resp. 18.07.2012 (dátum mimoriadnej splatnosti úveru je voči jednotlivým dlžníkom uvedený odlišne, č.l. 18-20 súdneho spisu). 11. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci 6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobu (postupcu v predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje cit.: 12. „Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o., postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“ 13. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len splátky, ktoré ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky omeškania a doručenia výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nebolo preukázané zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách obom dlžníkom a ručiteľovi, ale len žalovanému v rade 1/ (č.l. 120 súdneho spisu), v dôsledku čoho podmienku zaslania výzvy nemožno považovať za splnenú. Plnením jedného z dlžníkov/ručiteľa by v rozsahu plnenia zanikla povinnosť druhého dlžníka/ručiteľa. Tým, že banka výzvu neadresovala obom dlžníkom a ručiteľovi, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla im dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke a na zotrvanie s ňou vo vzťahu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani daná. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska. Osobitné ustanovenia sprísňujúce (obmedzujúce) postúpenie bankovej pohľadávky boli postupne zákonodarcom doplňované (porov. zmeny vykonané od 1.1.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.). Ďalšie sprísnenie sa týka zákazu cesie bankovej pohľadávky na niektoré subjekty (§ 17 Zákona č. 129/2010 Z.z.). je zjavné, že povaha ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bráni odklonu od jeho znenia v neprospech spotrebiteľa, čo explicitne zákonodarca naznačil v ust. § 89 ods. 1 ZoB. Porušenie pravidla v § 92 ods. 8 indikuje celkom zjavne rozpor so zákonom a tým aj absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ. 14. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd ho nevyzval na predloženie výzvy. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd nie je povinný vyzývať stranu sporu na predloženie dôkazov, a to o to viac, že žalobca je právne zastúpený a vzhľadom na tisícky žalôb skúsený a z iných konaní mu je známe, ako súdy v jeho veciach rozhodujú a že vyžadujú predloženie výzvy. Strana sporu je povinná predložiť dôkazy spolu so žalobou, resp. do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, a to bez osobitnej výzvy súdu. Strana sporu nesie dôkazné bremeno a zodpovednosť za výsledok sporu. Súd prvej inštancie však napriek tomu zisťoval u právneho predchodcu žalobcu zaslanie výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (č.l. 118 spisu). 15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu odvolací súd uvádza, že procesná aktivita Združenia evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov. 16. Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 ods. 2. Občianske združenie ako právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa mu malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiadúce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. 17. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo žalovanému kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľov v tomto konaní zo strany Združenia bola účinná, nakoľko po vstupe do konania sa vo veci vyjadrilo a vznieslo námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, čo bol úkon nepochybne na prospech spotrebiteľa. 18. Činnosť Združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov a nie je možné ju hodnotiť ako neúčelnú. 19. V súvislosti s otázkou vedľajšieho účastníctva odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu“. 20. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP. 21. Združenie vystupujúce na strane žalovaných bolo v odvolacom konaní úspešné a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal Združeniu náhradu trov odvolacieho konania v ním uplatnenej a vyčíslenej výške 274,96 Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.08.2015 vo výške 220,74 Eur, režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH, ktoré je žalobca povinný zaplatiť Združeniu na účet advokáta v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. 22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).