Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-59-2013.pdf
PDF · 166.74 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/59/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Ingrid Kovalčuková, Štúrova 33, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu: CK FENÍCIA, s.r.o., Mlynská ul. Č. 27, Košice, IČO: 36 698 598 právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., Kukučínova 108/23, Košice, IČO: 47 232 439 proti žalovanému: GLOBTOUR GROUP, a.s., Panská 12, Bratislava, IČO: 35 894 172 právne zast.: Právne centrum s.r.o., Žilinská 8, Bratislava, IČO: 36 698 873 v konaní o zaplatenie 1.924,92 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 16.10.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.924,92 eur spolu s príslušenstvom.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
3. Uznesením Okresného súdu Košice I, č. k.: 30K/3/2012 zo dňa 17. septembra 2012 zverejneným dňa 24.09.2012 v OV c. 184/2012 na s. 92-94 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: CK FENICIA s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36 698 598. Tým istým uznesením bol žalobca ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Podľa účtovných záznamov úpadcu tento dňa 20.04.2012 poskytol žalovanému preddavok vo výške 962,46 eur (faktúra č. 1206460) a dňa 02.05.2012 ďalší preddavok v rovnakej výške (faktúra č. 1206853) na leteckú dopravu na sezónu 2012. Spolu tak úpadca v roku 2012 poskytol žalovanému na preddavkoch sumu 1.924,92 eur. Vzhľadom na stav úpadku spoločnosti FENICIA s.r.o., nedošlo v sezóne 2012 k realizácii leteckej dopravy, na ktorú úpadca žalovanému poskytol preddavok, a preto žalobca listom zo dňa 08.10.2012 vyzval žalovaného na vrátenie prijatých preddavkov v lehote do troch dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 15.10.2012. Lehota na plnenie uplynula dna 18.10.2012. K výzve žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril, len konateľ žalovaného telefonicky kontaktoval žalobcu, aby požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu, že jeho účtovníčka nie je k dispozícii. Dňa 21.10.2012 kontaktovala účtovníčka žalovaného žalobcu, avšak vo vzťahu k iným pohľadávkam úpadcu. K poskytnutým preddavkom, resp. k požiadavke ich vrátenia sa žalovaný nevyjadril a ani nevrátil prijaté preddavky.
4. Okresný súd Košice I vydal v predmetnej veci platobný rozkaz č. k. 29Rob/148/2012-11 zo dňa 30.11.2012, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.924,92 eur spolu s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 07.12.2012.
5. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor doručený Okresnému súdu Košice I dňa 27.12.2012, v ktorom v prvom rade namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice I k prejednaniu predmetného sporu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca opomenul súdu v súvislosti s podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu uviesť skutočnosť, že žalovaný v konkurze úpadcu uplatnil konkurznou prihláškou zo dňa 05.11.2012 svoju pohľadávku vo výške 1.924,92 eur, t.j. vo výške rovnajúcej sa sume istiny žalovanej podaným návrhom. Predmetná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vznikla titulom zmluvnej pokuty zo Zmluvy o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy č. 06/2012 uzavretej medzi žalovaným ako zabezpečovateľom a úpadcom ako objednávateľom dňa 05.04.2012. (ďalej len ,,zmluva č. 06/2012”). Podrobná špecifikácia uplatnenia zmluvnej pokuty bola popísaná priamo v podanej konkurznej prihláške, a to nasledovne :
Žalovaný si uplatnil voči úpadcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške dvoch zálohových platieb podľa článku 3, body/odrážky 4. a 5. prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012. V zmysle článku 3. bod/odrážka 15 prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 má žalovaný ako zabezpečovateľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške týchto dvoch zálohových platieb v prípade, že objednávateľ nezaplatil zálohové faktúry podľa článku 3, body/odrážky 4. a 5. prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 riadne a včas. Úpadca uhradil zálohovú faktúru č. 1206460, vystavenú žalovaným dňa 05.04.2012, splatnú dňa 20.04.2012, v celkovej sume 962,46 eur vrátane DPH; predmet faktúry: I. splátka zálohy za leteckú dopravu Košice - Burgas - Košice - 11/12 dní a zálohovú faktúru č. 1206853, vystavenú žalovaným dňa 05.04.2012, splatnú dňa 20.04.2012, v celkovej sume 962,46 eur vrátane DPH; predmet faktúry: II. splátka zálohy za leteckú dopravu Košice - Burgas - Košice -11/12 dní, oneskorene. Úpadca faktúry č. 1206460 a č. 1206853 neuhradil riadne a včas, nakoľko prvú z nich uhradil až dňa 23.04.2012 a druhú až dňa 03.05.2012 t. j. s omeškaním po lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve č. 06/2012. V zmysle dojednania zmluvných strán zmluvy č. 06/2012, podľa jej článku 3 platobné podmienky, bod/odrážka 3.: ,,Každá platba je považovaná za uhradenú v deň jej pripísania na účet zabezpečovateľa podľa predchádzajúceho bodu 2. tohto článku (špecifikovaný bankový účet žalovaného ako zabezpečovateľa)” Zároveň zo zmluvy č. 06/2012 vyplýva, že zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok žalovaného ako zabezpečovateľa na náhradu škody, ktorá mu porušením povinnosti úpadcu ako objednávateľa zaplatiť zálohové platby riadne a včas vznikla. Žalobca v podanom návrhu zavádza súd tvrdením, že úpadca poskytol žalovanému preddavky na úhradu prvej zálohovej faktúry dňa 20.04.2012 a druhej zálohovej faktúry dňa 02.05.2012. Z bankových výpisov žalovaného je zrejmé, že tieto platby boli na jeho účet pripísané v dňoch 23.04.2012 a 03.05.2012. Dohoda o tom, kedy sa platby poukazované v zmysle zmluvy č. 06/2012 považujú za uhradené je konkretizovaná vyššie.
6. Žalobca pohľadávku prihlásenú konkurznou prihláškou zo dňa 05.11.2012 v celom rozsahu poprel čo do právneho dôvodu, s odôvodnením, že úpadca takýto záväzok neeviduje voči žalovanému ku dňu vyhlásenia konkurzu vo svojom účtovníctve. Zároveň sa žalobca odvolal na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze, podľa ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčene aj zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Žalovaný má za to, že v zmysle platnej právnej úpravy podporenej ustálenou judikatúrou a právnou doktrínou, nárok na zmluvnú pokutu vznikol pred vyhlásením konkurzu na úpadcu na základe Uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. : 30K/3/2012 zo dňa 17.09.2012, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 24.09.2012. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol okamihom porušenia zmluvných povinností úpadcom, ktorých splnenie bolo zmluvnou pokutou zabezpečované, t.j. dňom 21.04.2012, nakoľko týmto dňom sa úpadca dostal do omeškania s úhradou vyššie špecifikovaných zálohových platieb zo zmluvy č. 06/2012. Pritom platí, že ak v dojednaní o zmluvnej pokute nebola zároveň dohodnutá jej splatnosť, aplikuje sa ustanovenie § 340 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, podľa ktorého : ,,Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.” Uvedené ustanovenie sa však v danom prípade neaplikuje, a to vzhľadom k tomu, že bol na úpadcu ako povinného na úhradu zmluvnej pokuty vyhlásený konkurz. Príslušné ustanovenia zákona o konkurze sú lex specialis, a teda majúce prednosť pred lex generalis, napr. Obchodným zákonníkom. Potom v zmysle § 46 ods. 1 zákona o konkurze ,,Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku
podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Dňom vyhlásenia konkurzu, t.j. dňom 25.09.2012 sa záväzok úpadcu vzniknutý titulom zmluvnej pokuty zo zmluvy č. 06/2012, na zaplatenie ktorej vznikol žalovanému nárok pred vyhlásením konkurzu, stal splatným. Za kvalifikovanú výzvu na úhradu záväzku úpadcu realizovanú žalovaným sa považuje podanie konkurznej prihlášky do vyhláseného konkurzu. Okrem toho úmysel zmluvných strán smerujúci k dojednaniu o zmluvnej pokute, zaplatenie ktorej požaduje žalovaný vyplýva i z iného ustanovenia predmetnej zmluvy č. 06/2012, a to konkrétne podľa jej článku 3 bod/odrážka 6 prílohy č. 1 : ,,Platby podľa bodov 4. a 5. tohto článku (prvá a druhá zálohová platba) sú považované za zálohu objednávateľa zabezpečovateľovi za posledné lety v každej dohodnutej sérii letov podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy a zároveň sú považované za nevratnú garanciu pre zabezpečovateľa pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany objednávateľa.” K obsahu výzvy žalobcu na úhradu záväzku zo dňa 08.10.2012, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie, že k uskutočneniu prepravy nedošlo z dôvodu stavu úpadku úpadcu žalovaný podotkol, že dátumy letov špecifikované a dohodnuté v prílohe č. 1 zmluvy č. 06/2012, v ktorých mal žalovaný zabezpečiť úpadcovi leteckú dopravu boli : 22.06.2012, 03.07.2012, 13.07.2012, 24.07.2012, 03.08.2012, 14.08.2012, 24.08.2012 a 04.09.2012. Konkurz bol vyhlásený na základe Uznesenia Okresného súdu Košice 1 zo dňa 17.09.2012, zverejneného dňa 24.09.2012, a teda vyhlásený dňom 25.09.2012. Nespochybniteľným faktom je, že úpadca svoje povinnosti zo zmluvy č. 06/2012 porušil, resp. nesplnil výlučne z dôvodu na jeho strane, z ktorého dôvodu za porušenie týchto zmluvných povinností v plnom rozsahu zodpovedá. Týmito zmluvnými povinnosťami sa rozumejú tak nesplnenie záväzku ku ,,garantovanému odberu 6 sedačiek v charterovom lete KOŠICE
- BURGAS - KOŠICE za cenu 104,00 eur za každú sedačku (obojsmernú) v jednotlivých dohodnutých turnusoch v počte osem (článok 1 bod 1. Prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012)” a taktiež nedodržanie lehoty splatnosti zálohových platieb dohodnutej v článku 3, body/odrážky 4. a 5. prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012. Pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto súdnom konaní sa stala taktiež v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 zákona o konkurze splatnou dňom vyhlásenia konkurzu, t.j. dňom 25.09.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a žalovaný majú voči sebe vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktorých plnenie je rovnakého druhu vykonal žalovaný voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu vo výške, v ktorej sa tieto pohľadávky kryjú, listom zo dňa 03.12.2012. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka tieto pohľadávky zaniknú, pričom zánik nastane okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie, t.j. dňom 25.09.2012. Aj v zmysle ust § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú podmienky pre započítanie pohľadávok splnené. Nakoľko žalovaným prihlásená pohľadávka bola žalobcom popretá, žalovaný uviedol, že podá v zákonnej lehote žalobu o určenie pravosti pohľadávky.
7. Predmetný spor bol dňa 12.03.2013 postúpený tunajšiemu súdu na prejednanie veci.
8. K podanému odporu sa vyjadril žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 14.04.2014. V ňom uviedol, že žalovaný podľa obsahu jeho vyjadrenia nespochybnil ani dôvodnosť peňažnej sumy priznanej platobným rozkazom a ani jej výšku. Práve naopak, žalovaný obe tieto zložky nároku žalobcu priznaného platobným rozkazom v plnej miere akceptuje, avšak poukazuje na to, že aj on má voči úpadcovi pohľadávku v rovnakej výške, ktorá mu údajne vznikla z titulu práva na zmluvnú pokutu za omeškanie úpadcu s úhradou dvoch zálohových platieb splatných dňa 20.04.2012 (pri jednej faktúre 3 dni a pri druhej 13 dní omeškania), ktorú si u žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu uplatnil až konkurznou prihláškou zo dňa 05.11.2012, avšak žalobca jeho prihlášku v celom rozsahu poprel, preto žalovaný podá v zákonnej lehote žalobu o určenie pravosti pohľadávky. Z obsahu podania žalovaného teda vyplýva, že žalovaný stavia svoju obranu na vzájomnom návrhu, tvrdiac existenciu svojej pohľadávky v rovnakej výške proti žalobcovi. Avšak súčasne sám, vedomý si skutočnosti, že konanie o určenie pravosti pohľadávky je osobitným konaním vyvolaným konkurzom, oboznamuje súd s tým, že vo vzťahu k ním tvrdenej pohľadávke sa bude z jeho iniciatívy viesť samostatné konanie. V prejednávanej veci je však podľa názoru žalobcu obrana takýmto spôsobom neprípustná, a to jednak z dôvodu, že konanie o určenie pravosti pohľadávky prihlásenej v konkurze je osobitným druhom konania vyvolaným konkurzom, dôsledkom čoho je aj zákonom daná osobitná príslušnosť súdu, ktorý ma vec prejednať a rozhodnúť. V danom prípade je to Okresný súd Košice I, čoho si je vedomý aj žalovaný a sám na túto skutočnosť poukazuje. Žalovaný dňa 31.12.2012 skutočne podal na Okresnom súde Košice I žalobu na určenie pravosti jeho pohľadávky v sume 1.924,92 eur, t. j. v sume rovnakej, ako voči nemu uplatňuje žalobca v tomto konaní. Konanie je vedené pod sp. zn. 26Cbi/17/2012. Z vyššie uvedeného je podľa názoru žalobcu nesporné, že nie sú splnené podmienky na spoločné konanie o vzájomných nárokoch strán konania, práve naopak, keďže konanie
o určení pravosti pohľadávky je osobitným konaním a navyše je tu už aj prekážka litispendencie, je podľa názoru žalobcu vylúčené, aby sa súd zaoberal obranou žalovaného prostredníctvom posudzovania ním tvrdeného vzájomného nároku. Preto celá rozsiahla argumentácia žalovaného ohľadom údajnej existencie jeho nároku zo zmluvnej pokuty je podľa názoru žalobcu v tomto konaní absolútne irelevantná a nemožno ju považovať za kvalifikované odôvodnenie odporu, pretože s prejednávanou vecou nijako nesúvisí. Ďalej žalobca osobitne poukázal na to, že v rámci konania o určenie pravosti pohľadávky, vedeného z iniciatívy žalovaného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/17/2012, ktorý si na základe zmluvy č. 06/2012 a jej prílohy č. 1 uplatňoval prihláškou v konkurze právo na zmluvnú pokutu v rovnakej sume, o akú sa vedie spor v tomto konaní, vyšlo najavo, že predmetná zmluva č. 06/2012 a jej príloha č. 1, na základe ktorej žalovaný aj prijal od CK FENÍCIA. s.r.o. plnenie, ktoré žalobca žiada vydať, neboli zo strany žalobcu podpísane tak, ako je to požadované v zmysle jeho výpisu z obchodného registra, keďže pri podpise žalobcu na predmetnej zmluve nie je uvedená funkcia. Z uvedeného dôvodu sú zmluva, aj jej príloha podľa ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné.
9. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.11.2015 v ktorom poukázal na to, že medzičasom sa preukázala nesprávnosť celej ďalšej argumentácie žalobcu uvedenej v jeho vyjadrení k odporu. Žalovaný, tak ako deklaroval v podanom odpore, podal v postavení žalobcu proti úpadcovi ako žalovanému dňa 21.12.2012 žalobu o určenie pravosti pohľadávky v sume 1.924,92 eur na Okresný súd Košice I (t.j. pohľadávky predtým mu popretej správcom konkurznej podstaty). Túto skutočnosť potvrdil i žalobca vo svojom vyjadrení. Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný v spore na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/17/2012 o určenie pravosti popretej pohľadávky. Konkrétne Okresný súd Košice I určil, že pohľadávka žalobcu - spol. GLOBTOUR GROUP a.s., IČO: 35 894 172 v celkovej sume 1.924,92 eur, ktorá je prihlásená v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 30K/3/2012 a vedenom správkyňou konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Ingrid Kovalčukovou, so sídlom kancelárie: Štúrova 33, 040 01 Košice, pod sp. zn. 30K/3/2012 - S 1588, pod č. 1/G, z titulu zmluvnej pokuty je nesporná (zistená), čo do jej pravosti, výšky a vymáhateľnosti. Zároveň Okresný súd Košice I priznal spol. GLOBTOUR GROUP a.s., IČO: 35 894 172 náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Uvedené vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 01.10.2013, sp. zn. 26Cbi/17/2012 - 83, právoplatného dňa 11.08.2014, vykonateľného v prvom výroku dňa 11.8.2014 a v druhom výroku dna 15.08.2014 v spojení s Opravným Uznesením zo dňa 27.01.2014, právoplatným a vykonateľným dňa 19.02.2014. Proti tomuto Rozsudku Okresného súdu Košice I podal úpadca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach, pričom Rozsudkom zo dňa 22.5.2014 sp. zn. 2CoKR/6/2014 - 153 v celom rozsahu potvrdil Rozsudok Okresného súdu Košice I. Úpadca ako žalovaný podal proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR. Najvyšší sud SR Uznesením zo dňa 25.11.2014, sp. zn. 4Obdo/68/2014, právoplatným dňa 23.02.2015, vykonateľným v prvom výroku dňa 23.02.2015 a v druhom výroku dňa 27.02.2015 v spojení s Opravným uznesením zo dňa 26.05.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 12.06.2015, dovolanie žalobcu v celom rozsahu odmietol. Žalovaný poukázal na to, že tak Okresný súd Košice I ako a Krajský súd v Košiciach vyhodnotili a posúdili Zmluvu č. 06/2012 ako platnú. V zmysle uvedeného mal žalovaný naďalej za to, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto súdnom konaní zanikla započítaním.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.12.2015. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný nespochybnil ani dôvodnosť peňažnej pohľadávky ani jej výšku. To, že má žalovaný voči úpadcovi inú pohľadávku je irelevantné, lebo to je iné konanie, ktoré nesúvisí s týmto konaním. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu v konkurze nie je možné započítanie pohľadávky, ktorú si žalovaný uplatnil z titulu zmluvnej pokuty, lebo nie je možné zistiť, aké bude uspokojenie v konkurze, keďže zmluvné pokuty sú ako podriadené pohľadávka, čiže sa uspokojujú ako posledné. Žalobca k veci uviedol, že je zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, aj keď žalovaný narába s tým, že pohľadávka bola v konkurze napokon uznaná, aj keď v priebehu odvolacieho konania bola zistená absolútna neplatnosť. Žalobca vyjadril názor, že obe rozhodnutia, ako Krajského súdu v Košiciach tak aj Najvyššieho súdu SR boli nezákonné, z tohto dôvodu podal ústavnému súdu sťažnosť, pričom sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie. Bez ohľadu na uvedené bol žalobca toho názoru, že aj keď sa vychádza z aktuálneho právneho právoplatného stavu, že bola priznaná pohľadávka, v rozpore s týmito závermi je tým pádom, že pohľadávka zanikla vyhlásením konkurzu. V takom prípade by si vlastne uplatňoval žalovaný zaniknutú pohľadávku a v takom prípade by práve tými rozhodnutiami, ktoré predložil v konaní, bola priznaná pravosť neexistujúcej pohľadávky. Keďže momentálne posledným právoplatným rozhodnutím vo vzťahu k pohľadávke, ktorú žiada započítať žalovaný, je stav, že pohľadávka prihlásená do konkurzu je pravá čo do výšky, žalobca ako SKP zapísal
do zoznamu veriteľov aj pohľadávku žalovaného a týmto úkonom žalovaný nadobudol právo na jej uspokojenie v zmysle zásad zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Vzhľadom na to, že sa jedná o pohľadávku zo zmluvnej pokuty, táto pohľadávka môže byť v konkurze uspokojená len ako podriadená, to znamená, že až potom, čo budú v plnej výške uspokojení všetci ostatní veritelia. Čiže pohľadávka, o ktorej tvrdí žalovaný, že je spôsobilá na započítanie, práve na základe týchto argumentov započítaná byť nemôže. Pokiaľ by mala zaniknúť pohľadávka, ktorú uplatňuje žalobca započítaním, tým pádom nemôže byť tá istá pohľadávka v zozname veriteľov, nepočítajúc s tým, že je to v rozpore so zákonom, aby takýmto spôsobom zanikla započítaním a bolo by to navyše absolútne neprípustným zvýhodňovaním veriteľa, ktorého povaha pohľadávky je pravé taká, že sa môže uspokojiť až potom, čo budú všetci veritelia uspokojení, keďže sa uspokojuje ako podriadená. Žalobca bol toho názoru, že zaoberanie sa rozsudkami, ktoré predložil žalovaný v tomto konaní len konanie zaťaží, žalovaný nespochybňuje ani výšku, ani právny titul, on len tvrdí, že zanikla započítaním. V rozpore s jeho tvrdením sú práve jeho následné kroky, keď sa domáhal jej určenia. Čo sa týka neplatnosti zmluvy, bol žalobca toho názoru, že tento súd je nestranný a sám by mal posúdiť platnosť alebo neplatnosť zmluvy. Ani jedno z týchto rozhodnutí, ktoré predložil žalovaný neobsahuje výrok o určení neplatnosti a nebolo to konanie o určenie neplatnosti zmluvy. Platnosť zmluvy, resp. neplatnosť zmluvy na konaní v prvom stupni nebola žiadnou stranou namietaná a bola zistená až v odvolacom konaní. Žalobca mal za to, že súd by ju v tomto konaní mal posudzovať samostatne, nie je viazaný žiadnym názorom iného súdu a mal by túto otázku posúdiť nestranne a na absolútnu neplatnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti.
11. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal svojich písomných vyjadrení, pričom poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice I, kde je konštatované, že sa v danom prípade jedná o nesplatné záväzky úpadcu, záväzky na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurz, preto ich splatnosť nastala vyhlásením konkurzu. Ohľadom neplatnosti zmluvy žalovaný uviedol, že je zrejmé, že všetky tri súdy (Okresný súd Košice I, Krajský súd v Košiciach, NS SR) vyhodnotili predmetnú zmluvu ako platnú, nakoľko by nepriznali plnenie žalovaného z titulu absolútne neplatnej zmluvy. Z výsledku konania o určenie popretej pohľadávky vyplýva, že dané súdy si túto otázku, t. j. otázku platnosti zmluvy museli posúdiť ako predbežnú otázku, keďže na jej základe priznali plnenie žalovanému. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že si žalovaný predmetnú pohľadávku prihlásil konkurznou prihláškou, žalovaný uviedol, že bol povinný tak urobiť v súlade s § 54 ods. 2 ZKR, nakoľko podľa neho platí, že pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Žalovaný postupoval v súlade so ZKR, predmetnú pohľadávku si musel uplatniť konkurznou prihláškou a aj vďaka tomu je táto pohľadávka započítateľná s pohľadávkou úpadcu. Pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom platnosti zmlúv, žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 26.03.2014 adresované Krajskému súdu v Košiciach, ktoré obsahuje plnú právnu argumentáciu k platnosti zmluvy a spôsobu konania štatutárov. K otázke žalovaného, či bol žalobcovi doručený list započítanie pohľadávok zo dňa 03.12.2012 sa žalobca nevedel vyjadriť, nakoľko nemal so sebou správcovský spis, na čo žalovaný predložil do konania odpoveď žalobcu, z ktorej vyplýva, že list bol žalobcovi doručený dňa 27.12.2012.
12. Dňa 06.10.2016 žalobca predložil súdu Nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.08.2016, sp. zn. IÚS 317/2015, ktorým Ústavný súd SR v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 26Cbi/17/2012 o určenie pravosti pohľadávky žalovaného, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu: CK Fenícia, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 698 598 vyslovil že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKR/6/2014 zo dňa 22.05.2014 a uznesením NS SR sp. zn. 4 Obdo/68/2014 zo dňa 25.11.2016 bolo porušené základné právo žalobkyne ako sťažovateľky na súdu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR zároveň zrušil označené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR a vrátil vec odvolaciemu súdu na nové konanie. Uvedené rozhodnutie predložil žalobca z dôvodu, že Okresný súd Košice I právoplatne určil, že pohľadávka žalovaného je pravá čo do všetkých atribútov jeho žalobnej žiadosti. Uvedené tvrdenie sa nálezom Ústavného súdu SR stalo nepravdivým. Proti tomuto rozhodnutiu Okresného súdu Košice I podal žalobca (v konaní pred Okresným súdom Košice I v právnom postavení žalovaného) odvolanie, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd zistil absolútnu neplatnosť zmluvy, na podklade ktorej si žalovaný prihlásil do konkurzu pohľadávku zo zmluvnej pokuty. Keďže zmluvná pokuta ako akcesorický záväzok nemôže platne vzniknúť a existovať popri absolútne neplatnom hlavnom záväzku, bolo potrebné podľa právneho názoru žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zmeniť a žalobu zamietnuť. Krajský súd v Košiciach najprv vyzval strany, aby sa vyjadrili k použitiu § 39 Občianskeho zákonníka a následne bez toho, aby prihliadol na vlastné zistenie absolútnej neplatnosti hlavného záväzku a na to, čo
odvolacom konaní uviedli strany, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Aj vzhľadom na predložený nález Ústavného súdu SR, argumentácia žalovaného o započítaní pohľadávok neobstojí. V zmysle uvedeného, žalobca naďalej trval na tom, že Zmluva o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy č. 06/2012 zo dňa 05.04.2012 a jej príloha č. 1 je absolútne neplatným právnym úkonom, preto je žalovaný povinný z titulu bezdôvodného obohatenia vydať všetko, čo na základe tejto zmluvy od úpadcu dostal.
13. Dňa 20.02.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v ktorom žalovaný poukázal na to, že Ústavný súd SR videl pochybenie konajúcich súdov (Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR) vo vzťahu k právam žalobcu (sťažovateľa) v tom, že sa Krajský súd v Košiciach náležitým spôsobom nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku so svojimi ,,pravdepodobnými úvahami” o aplikácii § 39 Občianskeho zákonníka na Zmluvu o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy č. 06/2012 uzavretej medzi žalovaným ako zabezpečovateľom a úpadcom ako objednávateľom dňa 05.04.2012 resp. i s relevantnými úkonmi účastníkov konania v tejto súvislosti. Pravdepodobnosť takýchto úvah Krajského súdu v Košiciach má vyplývať z jeho Výzvy zo dňa 10.03.2014 zaslanej stranám konania v súlade s vtedy účinným § 213 ods. 2 O.s.p.. A hoci aj ak Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že Zmluva, resp. predmetný právny úkon je platný, mal sa touto otázkou v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite zaoberať práve preto, že predtým svoje ,,úvahy” zhmotnil vo vzťahu k stranám konania, a predovšetkým voči sťažovateľovi vo forme Výzvy podľa § 213 ods. 2 O.s.p.. Nadväzujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je zase chybné v tom, že tento nedostatok Krajského súdu v Košiciach neodstránilo. Žalovaný poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach zaslal v danom čase predmetnú Výzvu zo dňa 10.03.2014 podľa § 213 ods. 2 O.s.p. aj jemu, pričom žalovaný na ňu adekvátne reagoval Vyjadrením zo dňa 26.03.2014 k sp. zn. 2CoKR/6/2014. Predmetné písomne podanie žalovaného obsahujúce právnu argumentáciu vo vzťahu k platnosti Zmluvy žalovaný v celosti predložil aj do tohto súdneho konania. Z právnej argumentácie žalovaného obsiahnutej v jeho Vyjadrení zo dňa 26.03.2014 k sp. zn. 2CoKR/6/2014 vyplýva, že je Zmluva platná a na tejto argumentácii v celom rozsahu zotrval i v tomto súdnom konaní. Navyše k nej žalovaný doplnil ešte nasledovné argumenty: Ustanovenie § 23 ods. 3 prvá veta už zrušeného Hospodárskeho zákonníka výslovne znelo: „Ten kto za organizáciu podpisuje, uvedie aj funkciu, ktorá ho na konanie oprávňuje, prípadne uvedie, že koná ako zástupca.”. Toto ustanovenie bolo zároveň doplnené dodatkom, že nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Z rovnakého názoru vychádza aj súčasná judikatúra: ,,Písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vtedy, ak konajúca osoba nepripojí ku svojmu podpisu označenie funkcie, hoci táto požiadavka je uvedená v obchodnom registri." (Soudní judikatura 8/1998, s. 175 -rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 03. 03. 1998, sp. zn. 1 Odon 53/1997). Vo všeobecnosti má byť uprednostnený výklad právnych úkonov svedčiaci v prospech ich platnosti pred výkladom o neplatnosti právnych úkonov, a to z dôvodu rešpektovania zmluvnej autonómie konajúcich subjektov. Žalovaný namietol tvrdenie žalobcu, že mal Krajský súd v Košiciach v rámci odvolacieho konania zistiť absolútnu neplatnosť Zmluvy. Pravdivosť tohto tvrdenia nevyplýva z doterajšieho spisového materiálu, a najmä z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR. Krajský súd v Košiciach v rozsudku otázku neplatnosti Zmluvy vôbec nespomína, a zo spôsobu akým rozhodol možno dedukovať, že Zmluvu vrátane v nej obsiahnutých dojednaní o zmluvných pokutách vyhodnotil ako platnú, keďže na jej základe potvrdil priznanie plnenia žalovanému. Práve nezaoberanie sa touto otázkou Krajským súdom v Košiciach mu vytýkal Ústavný súd SR. Najvyšší súd SR sa k otázke neplatnosti Zmluvy taktiež žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril, nevyslovil k tomu svoj právny názor. V rámci opätovne začatého odvolacieho konania v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR Krajský súd v Košiciach opäť nezmenil rozsudok Okresného súdu Košice I a nezamietol žalobu. Namiesto toho Krajský súd v Košiciach v rámci opätovne začatého odvolacieho konania vydal Zrušujúce uznesenie, ktorým rozsudok Okresného súdu Košice I zrušil. V odôvodnení tohto rozhodnutia Krajský súd v Košiciach, nariadil Okresnému súdu Košice I, aby sa vysporiadal s platnosťou Zmluvy a vo veci znova rozhodol aj s prihliadnutím na obsah podania strán. Z uvedeného vyplýva, že súdne konanie o určenie pravosti pohľadávky medzi stranami v opozitnom postavení, aktuálne vedené pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26Cbi/27/2016, stále prebieha, nie je právoplatne skončené, ani rozhodnuté, z ktorého dôvodu z neho nemožno aktuálne vyvodzovať žiadne záväzné právne názory. Je logické a pochopiteľné, že tvrdenia žalovaného v jeho Vyjadrení zo dňa 25.11.2015 vychádzali z v tom čase právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Košice I, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR. Žalovaný však odpor voči platobnému rozkazu podal a odôvodnil ešte pred vydaním týchto právoplatných rozhodnutí, pričom na všetkých svojich doteraz použitých argumentoch v prospech zamietnutia žaloby naďalej zotrváva. Ústavný súd
SR sa právnou otázkou zániku vzájomných pohľadávok strán započítaním vôbec nezaoberal, a teda z Nálezu Ústavného súdu SR vôbec nevyplýva, že by argumentácia žalovaného nemala obstáť.
14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nikdy v tomto konaní neuznal ,,svoju povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodne obohatenie” z akéhokoľvek titulu. V súvislosti s tzv. neposkytnutím protiplnenia žalobcovi zo strany žalovaného, žalovaný zdôraznil nesplnenie zmluvných povinností zo strany žalobcu. Konkrétne sa úpadca ako objednávateľ v Zmluve zaviazal ku ,,garantovanému odberu 6 sedačiek v charterovom lete KOŠICE - BURGAS - KOŠICE za cenu 104,00 eur za každú sedačku (obojsmernú) v jednotlivých dohodnutých turnusoch v počte osem (článok 1 bod 1. prílohy č. 1 Zmluvy)”. Dátumy letov špecifikované a dohodnuté v prílohe č. 1 Zmluvy, v ktorých mal žalovaný zabezpečiť úpadcovi leteckú dopravu boli : 22.06.2012, 03.07.2012, 13.07.2012, 24.07.2012, 03.08.2012, 14.08.2012, 24.08.2012 a 04.09.2012. Konkurz na objednávateľa bol vyhlásený dňom 25.09.2012, t.j. až po uskutočnení týchto letov. Nie je vinou, ani zodpovednosťou žalovaného, ak si objednávateľ nesplnil svoj zmluvný záväzok odobratia dohodnutého počtu sedačiek v týchto letoch, nakoľko žalovaný bol pripravený mu ich poskytnúť, a teda mu v predmetných letoch rezervoval a garantoval dohodnutý počet sedačiek. Neobstojí argument žalobcu, že objednávateľ si nemohol odobrať Zmluvou dohodnuté plnenie, kvôli ,,stavu úpadku” žalobcu. Konkurz bol na objednávateľa vyhlásený až dňom 25.09.2012, pričom ani táto skutočnosť, ani prípadne predchádzajúce ekonomické problémy objednávateľa ho neospravedlňujú a nezbavujú zodpovednosti za nesplnenie jeho zmluvných záväzkov, ku ktorým sa zaviazal.
15. K námietke žalobcu, že žalovaný si mal do konkurzu prihlásiť tzv. ,,neexistujúcu” pohľadávku, nakoľko podľa argumentácie žalovaného pohľadávky zanikli spätne ku konkrétnemu dátumu 25.09.2012 žalovaný uviedol, že v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka zánik pohľadávok spôsobilých na započítanie nastane okamihom, keď sa takéto pohľadávky stretli. Okamih stretu pohľadávok je v praxi často spätným dátumom, ktorý predchádza okamihu, keď niektorá zo strán urobí voči druhému započítací prejav. Zhodne ako v tomto prejednávanom prípade, keď žalovaný učinil započítací prejav voči žalobcovi dňom 03.12.2012, pričom okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie je dátum vyhlásenia konkurzu, t.j. 25.09.2012. Čo sa týka samotnej prihlášky žalovaného do konkurzu dňom 05.11.2012, žalovaný si musel svoju pohľadávku prihlásiť konkurznou prihláškou, ak ju chcel započítať s pohľadávkou uplatňovanou žalobcom, a to v súlade s § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Vzhľadom na osobitosť konkurzného konania si žalovaný musel predmetnú pohľadávku prihlásiť konkurznou prihláškou (a v nadväznosti na jej popretie správcom podať aj žalobu o určenie pravosti tejto pohľadávky) práve preto, aby z jeho strany mohol byť platne a účinne vykonaný započítací prejav, a teda na jeho základe aj nastať zánik oboch pohľadávok započítaním, pričom samotný zánik pohľadávok musí v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka nastať k spätnému dátumu. Zároveň vykonanie započítacieho prejavu je podmienkou toho, aby pohľadávky spôsobilé na započítanie mohli k spätnému dátumu zaniknúť. Započítací prejav žalovaného bol uskutočnený až po prihlásení si svojej pohľadávky prihláškou do konkurzu (nesprávna je argumentácia žalobcu o prihlásení si tzv. ,,neexistujúcej pohľadávky“). Podľa § 54 ods. 4 ZKR započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené (myslí sa tým iných ako vymenovaných v odsekoch 1 az 3 tohto § 54 ZKR), vzhľadom na ktoré ustanovenie bolo možné započítať vzájomné pohľadávky strán špecifikované v tomto súdnom konaní. Zároveň ak obe pohľadávky zanikli započítaním v dôsledku započítacieho prejavu žalovaného, tak je logické, že už žalovaný nemôže byť uspokojovaný v konkurznom konaní. K otázke okamihu vzniku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zmluvnú pokutu žalovaný uviedol, že táto pohľadávka žalovanému vznikla okamihom porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o splatnosť pohľadávky žalovaného, poukázal žalovaný na znenie § 46 ods. 1 ZKR v zmysle ktorého sa nesplatné záväzky úpadcu od vyhlásenia konkurzu považujú za splatné, pričom konkurz bol vyhlásený 25.09.2012. Nakoľko nárok žalovaného na zmluvnú pokutu vznikol pred vyhlásením konkurzu aplikácia § 100 ods. 2 písm. c) ZKR je vylúčená.
16. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie ešte podpornou argumentáciou, prečo žalobcovi nevznikol nárok na úhradu/vrátenie žalovanej sumy, ktorá spočíva v tom, že žalobca si ako objednávateľ nesplnil svoje záväzky zo Zmluvy. V prvom rade sa objednávateľ zaviazal odobrať vymedzenú leteckú charterovu dopravu od žalovaného a zaplatiť za ňu dohodnutú odmenu (čl. 1 ods. 2 Zmluvy). Nadväzne na to bolo ďalej v článku 4 ods. 5 a 6 Zmluvy dohodnuté nasledovné: ,,(5) Ak objednávateľ žiada zrušiť let(-y), resp. celú alebo časť dohodnutej kapacity v zmysle prílohy č. 2, je povinný zaplatiť zabezpečovateľovi zmluvnú pokutu (storno poplatok) z ceny dohodnutej pre jednotlivý let vo výške 100 % dohodnutej ceny za let(-y). .. Zaplatenie zmluvnej pokuty nemá vplyv na náhradu prípadnej škody, ktorá zabezpečovateľovi z dôvodu
neobsadenia letu objednávateľom vznikla. Uvedené platí rovnako v prípade požiadavky objednávateľa na zrušenie/zníženie počtu zmluvne dohodnutých sedačiek v zmysle Prílohy 6. 2. (6) Všetky oznámenia zrušenia letov musia byt' zabezpe1čovateľovi doručené v písomnej forme, inak nie sú považované za doručené a teda účinné.” Z uvedeného dojednania zmluvných strán vyplýva, že ich vôľa bola, aby v prípade ak objednávateľ žiadal zrušiť všetky alebo aj len časť zmluvne dohodnutých letov alebo zrušiť/ znížiť počet zmluvne dohodnutých sedačiek v týchto letoch, tak je tak či tak povinný zaplatiť žalovanému ako zabezpečovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 % dohodnutej ceny za let. Inak povedané, aj v takom prípade ak by objednávateľ mienil neodobrať vymedzenú leteckú charterovu dopravu od žalovaného, aj tak bol povinný mu zaplatiť 100 % dohodnutej ceny. Ďalej žalovaný osobitne poukázal na čl. 6 ods. 2 odrážku č. 17 Zmluvy, v zmysle ktorej sa zmluvne strany dohodli: „V prípade, že objednávateľ nezaplnil celkovú kapacitu lietadla, alebo cestujúci sa nedostavili k vybavovaniu alebo k odletu, alebo ak im bol odlet odoprený kvôli neskorému príchodu na letisko alebo neúplnému vybaveniu, alebo celkovo, alebo sčasti nesplnili potrebné formality a predpisy vrátane vízovej povinnosti, objednávateľ nemá právo na krátenie ceny za let. Z citovaného dojednania zmluvných strán jednoznačne, konkrétne a zrozumiteľne vyplýva, že žalovaný má nárok na 100 % dohodnutej ceny za lety od objednávateľa aj v tom prípade, ak objednávateľ neodoberie dohodnutú kapacitu sedačiek. Žalovaný svoj zmluvný záväzok neporušil, objednávateľovi bol pripravený poskytnúť dohodnutý počet sedadiel v konkrétnych letoch, a preto mu za tieto sedačky patrí dohodnutá odmena. Všetky lety sa uskutočnili ešte pred vyhlásením konkurzu na objednávateľa. Žalovaný bol podľa Zmluvy povinný zabezpečiť objednávateľovi dohodnutý počet sedačiek v konkrétnych letoch, ak by tak neučinil, porušil by svoj zmluvný záväzok. A napokon v článku 3 bod 6 prílohy č. 1 Zmluvy bolo dohodnuté: ,,Platby podľa bodov 4. a 5. tohto článku (prvá a druhá zálohová platba) sú považované za zálohu objednávateľa zabezpečovateľovi za posledné lety v každej dohodnutej sérii letov podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy a zároveň sú považované za nevratnú garanciu pre zabezpečovateľa pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany objednávateľa.” Ide o ďalšie dojednanie zmluvných strán, z ktorého je zrejmé, že žalovaný má nárok na úhradu oboch zálohových platieb, ak objednávateľ poruší svoje zmluvné povinnosti. Objednávateľ svoje zmluvné záväzky porušil niekoľkonásobne, keď neodobral ním garantovaný počet sedačiek v dohodnutých letoch, obe zálohové platby uhradil neskoro a pod.
17. Žalovaný ďalej uviedol, že Zmluva uzatvorená zmluvnými stranami podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka nemá obligatórne stanovenú písomnú formu, pričom Zmluvu preukázateľne uzavreli osoby oprávnené konať menom oboch spoločností podľa výpisov z obchodného registra. Preto ak by aj niekto chcel uplatniť príliš formalistický výklad neplatnosti Zmluvy rýdzo kvôli neuvedeniu funkcie osoby podpisujúcej sa ako štatutárny orgán, tak či tak by Zmluva musela byť vyhodnotená ako platná, a to ako uzavretá ústne. Záverom žalovaný doplnil argumentáciu (napriek tomu, že Zmluvu považuje za platnú), že aj keby ju ktokoľvek vyhodnotil za neplatnú, nemal by žalobca nárok na vrátenie tzv. bezdôvodného obohatenia, nakoľko neplatnosť právneho úkonu (je pritom bez významu, či ide o neplatnosť absolútnu alebo relatívnu) vyplývajúca z nedodržania zákonom predpísanej alebo zmluvnými stranami dohodnutej formy právneho úkonu, nezakladá právny vzťah z bezdôvodného obohatenia.
18. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2017. V ňom opätovne poukázal na nález Ústavného súdu zo dna 17.08.2016, sp. zn. IUS 317/2015, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 26Cbi/17/2012 o určenie pravosti pohľadávky žalovaného, prihlásenej do konkurzu vedeného na majetok úpadcu: CK Fenícia, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 698 598 vyslovil, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKR 6/2014 zo dňa 22.05.2014 a uznesením NS SR sp. zn. 4 Obdo 68/2014 z 25.11.2016 bolo porušené základné právo žalobcu ako sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň Ústavný súd zrušil označené rozhodnutia Krajského súdu Košice a Najvyššieho sudu SR a vrátil vec odvolaciemu súdu na nové konanie. Žalobca opätovne uviedol, že sa stotožňuje so zistením Krajského súdu Košice, že označená zmluva a jej dodatok je absolútne neplatným právnym úkonom. V ďalšom texte svojho vyjadrenia poukázal na judikatúru pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právnych úkonov ak aj odbornú literatúru týkajúcu sa podpisovania súkromných listín. Žalobca ďalej uviedol, že podpis na zmluve a dodatku pre nemožnosť identifikovať ani jedno písmenko, nie je podpisom, a preto sa môže jednať maximálne o parafu, navyše pri podpise ani nie je uvedené meno a priezvisko a ani funkcia, ako to v zmysle OR malo byť, pričom ani zo záhlavia zmluvy nie je možné vyvodiť záver, že osoba, ktorá zmluvu a dodatok za spoločnosť GLOBTOUR GROUP a.s. podpásala bola vôbec oprávnená konať, že zmluvu podpísala platne, keď ešte aj v záhlaví zmluvy je
síce uvedené meno a priezvisko nejakého J.. W. X., avšak ani tu nie je uvedená funkcia. Podľa textu sa výslovne jedná o nejakého zástupcu. Z obsahu záhlavia nevyplýva, či je to nejaký obchodný zástupca alebo zástupca ako splnomocnenec, prípadne syn alebo iný príbuzný predsedu predstavenstva, ktorý sa zhodou okolností volá rovnako. Z podpisu zmluvy a jej dodatku nemožno vôbec určiť, kto za GLOBTOUR GROUP a.s. v skutočnosti konal a v akom bol k spoločnosti GLOBTOUR GROUP a.s., vzťahu, a teda či osoba, ktorá zmluvu parafovala bola skutočne na to oprávnená.
19. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.03.2017. Na uvedenom pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaný uznal de facto celú čiastku, keďže navrhol zápočet s tým, že pokiaľ ide o zápočet tak nie je rozhodnuté vo veci, ktorá je na Okresnom súde Košice I. Zmluvná pokuta je len nárok z tejto zmluvy, v skutočnosti ako pohľadávka nebola ničím preukázaná. Jedna vec je nárok a druhá zhmotniť právo. Táto pohľadávka nebola ničím preukázaná. Muselo by byť preukázané, že je v účtovníctve žalovaného a vtedy to môže byť uznané ako pohľadávka. Pohľadávka žalobcu je uznaná, keďže ju žalovaný započítal, teda ju uznal.
20. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že žalobcom tvrdená absolútna neplatnosť zmluvy ani žiadnej jej časti nebola doposiaľ právoplatne zistená žiadnym súdom. Čo sa týka rozhodnutia predloženého žalobcom, že pokiaľ zmluvu podpíše namiesto dvoch konateľov len jeden a že vtedy je zmluva neplatná s tým žalovaný súhlasí, ale to nie je prejednávaný prípad, keď zmluvu podpísal podpredseda predstavenstva podľa výpisu z OR SR oprávnený samostatne konať. Čo sa týka argumentácie žalovaného ohľadom platnosti zmluvy, ktorú doplnil aj vo vyjadrení zo dňa 16.02.2017 spolu s označením judikátu tak táto nebola doposiaľ prekonaná a ani žalobca nepredložil novšiu judikatúru, ktorá by sa týkala skutočností ním tvrdených a to, že absencia funkcie podpisujúcej osoby spôsobuje neplatnosť zmluvy. Čo sa týka citovaného rozhodnutia žalobcom o ručiteľskej listine, ktorú predtým citoval aj žalovaný v jeho podaniach tak žalovaný zdôraznil, že zmluva je v súlade i s týmto rozhodnutím, nakoľko zo záhlavia zmluvy je zrejmé aká spoločnosť je zabezpečovateľom, meno a priezvisko podpredsedu tejto spoločnosti, pričom jeho funkcia je overiteľná z verejného OR SR, označenie zástupca znamená bežne používaný pojem štatutárny zástupca, takisto je to aj pri objednávateľovi, keď pán J.. W. bol jediným konateľom teda oprávneným štatutárnym zástupcom objednávateľa. Pravosť podpisu J.. W. X. objednávateľ nikdy nespochybnil. Pri podpisoch sú uvedené všetky identifikačné údaje zmluvných strán. Okrem toho títo istí zmluvní partneri spolupracovali dlhodobo od r. 2007 do r. 2012. Vzájomné dojednania medzi sebou plnili, štat. zástupcovia sa osobne poznali, stretávali, vedeli kto je oprávnený za druhú zmluvnú stranu uzatvárať zmluvy a kto ju naozaj podpisuje. Žalobu považuje žalovaný za nedôvodnú a to z dôvodov : 1. Zániku pohľadávky žalobcu, zápočtom s pohľadávkou žalovaného, 2. Zmluva je platná aj ako ústne dojednaná, pričom z nej vyplýva, že žalobca nemá nárok na vrátenie dvoch zálohových platieb a to na základe ustanovení zmluvy špecifikovaných na str. 7 a 8 vyjadrenia zo 16.02.2017. Takisto aj keď žalobca neodoberie sedačky zálohy sa mu nevracajú. 3. Ak by aj zmluva bola vyhodnotená ako neplatná pre nedostatok formy žalobca nemá nárok na vrátenie jeho žalovaných súm titulom vydaného bezdôvodného obohatenia a to na základe § 455 ods. 1 Obč. zák..
21. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so znením listinných dôkazov: Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 30K/3/2012-139 zo dňa 17.09.2012, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - FENÍCIA s.r.o., výpisy z účtu úpadcu zo dňa 20.04.2012 a zo dňa 02.05.2012, výzva žalobcu na úhradu záväzku zo dňa 08.10.2012, súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok zo dňa 05.11.2012, Zmluva o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy č. 06/2012 zo dňa 05.04.2012 spolu s prílohou č. 1, faktúry č. 1206460 a č. 1206853 zo dňa 05.04.2012, výpis z účtu žalovaného zo dňa 23.04.2012, oznámenie o popretí pohľadávky žalobcom zo dňa 03.12.2012, započítane pohľadávok zo dňa 03.12.2012, stanovisko SKP k započítaniu pohľadávok zo dňa 07.01.2013, písomné vyjadrenia žalobcu a žalovaného vrátane pripojených rozhodnutí súdov SR, vyjadrenia žalobcu a žalovaného na pojednávaniach uskutočnených v tejto veci.
22. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
23. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 25. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
26. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
27. Súd mal z predložených dôkazov za preukázané nasledujúce skutočnosti. Dňa 05.04.2012 došlo medzi úpadcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy (ďalej len „zmluva č. 06/2012“), ktorej predmetom bolo garantované zabezpečenie charterovej leteckej dopravy osôb a batožiny počas letnej sezóny 2012 pre úpadcu. Jednotlivé lety sa podľa prílohy č. 1 k zmluve č. 06/2012 mali uskutočniť v dátumoch 22.06.2012, 03.07.2012, 13.07.2012, 24.07.2012, 03.08.2012, 14.08.2012, 24.08.2012, 04.09.2012. Z predložených výpisov z účtu súd zistil, že úpadca dňa 20.04.2012 a dňa 02.05.2012 poskytol žalovanému zálohu (žalobcom označené ako preddavok), ktorá mala predstavovať nenávratnú garanciu pre žalovaného pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany úpadcu. Listom zo dňa 08.10.2012 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy vo výške 1.924,99 eur z dôvodu, že k uskutočneniu prepravy z dôvodu úpadku úpadcu nedošlo.
28. Z prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 súd zistil, že bol úpadca povinný do 20.04.2012 zaplatiť platby vo výške ceny jedného letu, t.j. prvú a druhú zálohovú platbu. Na základe predložených výpisov z účtu žalovaného mal súd za preukázané, že zálohové platby uhradené úpadcom boli na účet žalovaného pripísané dňa 23.04.2012 (pokiaľ ide o faktúru č. 1206460) a dňa 03.05.2012 (pokiaľ ide o faktúru č. 1206853), teda po lehote splatnosti, keďže faktúry č. 1206460 a č. 1206853 boli splatné do 20.04.2012, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Nárok na uhradenie zmluvnej pokuty vyplýva z posledného odseku článku č. 3 prílohy č. 1 zmluvy, podľa ktorého si účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu za neuhradenie zálohových faktúr podľa článku 3 odseky 4 a 5 uvedeného článku. Práve tento nárok uplatnil žalovaný v podaní zo dňa 03.12.2012 ako vzájomnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke, ktorú uplatňuje žalobca v tomto konaní.
29. Z predloženej súhrnnej prihlášky súd zistil, že si žalovaný prihlásil do konkurzu pohľadávku spolu v celkovej výške 1.924,925 eur z titulu zmluvných pokút za porušenie ustanovení zmluvy č. 06/2012 v zmysle článku 3 prílohy č. 1 tejto zmluvy. Žalobca prihlásenú pohľadávku poprel z dôvodu, že úpadca túto pohľadávku neeviduje v účtovníctve. Žalovaný sa žalobou podanou a Okresný súd Košice I domáha určenia popretej pohľadávky, pričom toto konanie ešte nie je právoplatne skončené, nakoľko Nálezom Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 317/2015-37 zo dňa 17.08.2016 bola vec vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
30. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
31. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 ObZ (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
32. Podľa ustanovenia§ 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
33. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 451 OZ (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa článku 3 bod 3 prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 každá platba je považovaná za uhradenú v deň jej pripísania na účet zabezpečovateľa podľa predchádzajúceho bodu 2. tohto článku (špecifikovaný bankový účet žalovaného ako zabezpečovateľa).
36. Podľa článku 3. bod 4 prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 objednávateľ uhradí na základe faktúry od zabezpečovateľa najneskôr do 20.04.2012 platbu vo výške ceny jedného letu z každej série letov podľa Prílohy č. 1 tejto zmluvy (prvá zálohová platba). Zabezpečovateľ sa zaväzuje vystaviť faktúru sedem dní pred splatnosťou faktúry.
37. Podľa článku 3. bod 5 prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 objednávateľ uhradí na základe faktúry od zabezpečovateľa najneskôr do 20.04.2012 platbu vo výške ceny jedného letu z každej série letov podľa Prílohy č. 1 tejto zmluvy (druhá zálohová platba). Zabezpečovateľ sa zaväzuje vystaviť faktúru sedem dní pred splatnosťou faktúry.
38. Podľa článku 3 bod 6 prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 platby podľa bodov 4. a 5. tohto článku (prvá a druhá zálohová platba) sú považované za zálohu objednávateľa zabezpečovateľovi za posledné lety v každej dohodnutej sérii letov podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy a zároveň sú považované za nevratnú garanciu pre zabezpečovateľa pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany objednávateľa.
39. Podľa článku 3. bod 15 prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 v prípade, že objednávateľ nezaplatí zálohové faktúry podľa článku 3, body 4. a 5. Tejto prílohy riadne a včas, má zabezpečovateľ právo požadovať zmluvnú pokutu vo výške týchto dvoch zálohových platieb podľa článku 3, body 4. a 5.
40. Prioritne si súd v predmetnom konaní ako predbežnú otázku musel vyriešiť otázku platnosti zmluvy č. 06/2012. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom v rozhodnutí zo dňa 29.03.2000, sp. zn. 2Obo 182/1999, konštatoval nasledujúce: „Samotná skutočnosť, že ručiteľská listina je za ručiteľa nečitateľne podpísaná bez uvedenia mien a funkcií podpisujúcich, čo nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a funkcie v spoločnosti podpisujúci pripoja svoj podpis, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť ručiteľskej listiny. Pokiaľ zo záhlavia ručiteľskej listiny je zrejmé, kto je ručiteľom, mená a funkcie konajúcich za ručiteľa, pravosť podpisov, ktorých ručiteľ v konaní nespochybnil, niet pochýb o tom, ktoré osoby za vytlačeným názvom spoločnosti ručiteľskú listinu podpísali a v akej funkcii.“
41. Súd je toho názoru, že vyššie uvedené atribúty pre platnosť predloženej zmluvy č. 06/2012 sú v tomto prípade naplnené. Na uvedenej zmluve sú uvedené podpisy zástupcov strán zmluvy spolu s pripojeným odtlačkom pečiatky strán zmluvy. Jednotlivé strany zmluvy sú špecifikované v záhlaví predloženej zmluvy č. 06/2012 názvom, sídlom, identifikačným číslom organizácie a bankovými údajmi s označením osôb, ktoré za tieto strany zmluvu č. 06/2012 podpísali. Neuvedenie funkcie pri podpise respektíve v záhlaví nemôže podľa názoru súdu spôsobovať neplatnosť zmluvy č. 06/2012, nakoľko funkcia podpisujúcich zástupcov strán zmluvy vyplýva a je kedykoľvek dostupne zistiteľná z verejného registra (Obchodný register SR). Podľa predloženej zmluvy č. 06/2012 zmluvu podpísal J.. W. X., pričom z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že je J.. W. X. podpredsedom predstavenstva žalovaného od 12.12.2004, pričom pokiaľ ide o konanie v mene spoločnosti žalovaného súd z výpisu z obchodného registra zistil, že konať a podpisovať v mene spoločnosti vo všetkých veciach je oprávnený predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva vždy samostatne, alebo predseda predstavenstva alebo podpredseda predstavenstva vždy spoločne s členom predstavenstva, to znamená, že zmluva č. 06/2012 bola zo strany žalovaného podpísaná oprávnenou osobou. Obdobným postupom súd vyvodil, že zmluva č. 06/2012 bola podpísaná oprávnenou osobou aj zo strany úpadcu. Iný výklad spočívajúci v príliš striktnom a formalistickom posudzovaní platnosti právnych úkonov vo vzťahu k uvádzaniu funkcií podpisujúcich osôb, by bol podľa názoru súdu v rozpore s materiálnou ochranou zákonnosti a spravodlivou ochranou práv a oprávnených záujmov strán konania. V zmysle vyššie uvedeného
možno konštatovať, že je podpis právnickej osoby potrebné uznať za pravý, keď názov (obchodné meno) právnickej osoby je uvedený v záhlaví listiny s doplňujúcimi údajmi o sídle, identifikačnom čísle, bankovom spojení a pod. spolu s údajom o subjekte, ktorý za právnickú osobu koná. Pravosť podpisu nebola zo strany žalobcu namietaná., žalobca v konaní nenavrhol prípadné znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisu na zmluve.
42. K tvrdeniu žalobcu, že mal Krajský súd dospieť k záveru, že je zmluva č. 06/2012 absolútne neplatným právnym úkonom, súd uvádza, že ani Krajský súd v Košiciach, ani Najvyšší súd SR a ani Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach nevyslovili neplatnosť predmetnej zmluvy. Ústavný súd SR len konštatoval určitú pravdepodobnosť takýchto úvah na strane Krajského súdu v Košiciach na základe jeho výzvy zo dňa 10.03.2014, výzvu ako takú však rozhodne nie je možné vyhodnotiť ako zaväzujúce právne stanovisko odvolacieho súdu v otázke platnosti zmluvy č. 06/2012.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na žalovaným poukázanú českú judikatúru v obdobných veciach (Soudní judikatura 8/1998, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 03.03.1998, sp. zn. 1Odon 53/1997) a odbornú literatúru, súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako platný právny úkon.
44. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti súd v predmetnom konaní nemal za preukázané z akého právneho titulu sa domáha žalobca vydania ním uhradených zálohových platieb. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že vzhľadom na stav úpadku nedošlo v sezóne 2012 k realizácii leteckej dopravy úpadcom, na ktoré žalovanému poskytol zálohové platby (žalobca uvádza, že išlo o preddavky). Súd poukazuje na to, že nie je chybou žalovaného, že úpadca nerealizoval leteckú dopravu, či už z dôvodu jeho úpadku alebo iných dôvodov, tak ako nie je vinou ani zodpovednosťou žalovaného, ak si úpadca nesplnil svoj zmluvný záväzok odobratia dohodnutého počtu sedačiek v týchto letoch. Súd navyše uvádza, že argument ohľadom úpadku navyše neobstojí ani z pohľadu, že konkurz bol vyhlásený až dňom 25.09.2012, pričom letecká doprava mala byť zabezpečená v čase pred vyhlásením konkurzu, úpadok žalobcu v tomto čase nebol v konaní preukázaný. Nakoľko súd vyššie konštatoval platnosť zmluvy, nie je možné požadovať zaplatenie žalovanej sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nie je vinou žalovaného, že úpadca nerealizoval leteckú dopravu. Súd zároveň poukazuje aj na vyššie citované znenie článku 3 bod 6 prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012, v zmysle ktorého sú prvá a druhá zálohová platba považované za nevratnú garanciu pre žalovaného pre prípad porušenia zmluvných povinností. Nakoľko súd konštatoval platnosť zmluvy č. 06/2012, zároveň konštatuje aj to, že k porušeniu zmluvných podmienok zo strany úpadcu nepochybne došlo, nakoľko úpadca nezaplatil zálohové faktúry podľa článku 3 body 4. a 5. prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 riadne a včas, čo v konečnom dôsledku nerozporoval ani samotný žalobca, ktorý svoju procesnú obranu postavil na neplatnosti zmluvy. Navyše podľa článku 3. bod 15 prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 mal žalovaný právo požadovať zmluvnú pokutu vo výške týchto dvoch zálohových platieb, v prípade ich neuhradenia riadne a včas. Dôvodnosť nároku uplatnená podanou žalobou tak nie je preukázaná.
45. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú vzájomnú pohľadávku, ktorú mal žalovaný započítať voči pohľadávke žalobcu, súd sa jej existenciou/neexistenciou osobitne nezaoberal, nakoľko mal na základe vyššie uvedených skutočností dostatočne za preukázané a zároveň postačujúce na rozhodnutie vo veci samej, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Navyše aj s ohľadom na konanie o určenie popretej pohľadávky, ktoré prebieha na Okresnom súde Košice I a ktoré nebolo právoplatne skončené, je súd toho názoru, že je vecou Okresného súdu Košice I, aby rozhodol o tom, či je možné popretú pohľadávku žalovaného určiť za nespornú (zistenú), čo do jej pravosti, výšky a vymáhateľnosti. Súd sa preto nespornosťou tejto pohľadávky ako aj jej možným započítaním voči pohľadávke žalobcu osobitne nezaoberal.
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).