Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-448-2015.pdf
PDF · 100.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/448/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 754 proti žalovanej: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX P., o zaplatenie 231,72 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 196,74 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
- sumy 129,96 € od 19.11.2012 až do zaplatenia,
- sumy vo výške 66,78 € od 19.12.2012 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku poplatkov Slovak Telekom a.s. v časti iné poplatky s názvom:
„Obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie - 19,80 €; Prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €“,
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
IV. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 10.11.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 231,72 € s prísl. Žalobca uviedol, že žalobou uplatnenú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy od spoločnosti Slovak Telekom a.s.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd rozhodol bez pojednávania postupom podľa § 297 písm.b) C.s.p. - Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 29.09.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
5. Žalobca si uplatnil zaplatenie nasledujúcich faktúr:
a) Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 129,96 € s dátumom splatnosti 18.11.2012. b) Faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 101,76 € s dátumom splatnosti 18.12.2012. Súčasťou tejto faktúry bol aj · Poplatok za prerušenie služby pre neplatenie - 19,80 €, · Poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie.
6. Listom zo dňa 30.11.2016 vyzval súd žalobcu, aby vyššie uvedené poplatky vysvetlil, uviedol z čoho vyplýva povinnosť ich zaplatenia, ako sa určuje ich výška, aké sú skutočné náklady na spoplatnený úkon a aké plnenie klient za poplatok dostáva. 6.1. Žalobca vo svojej odpovedi uviedol, že poplatky vyplývajú z Cenníka služieb. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že napríklad poplatok za dočasné prerušenie služieb na žiadosť účastníka (teda nie pre neplatenie) je 15,13 €.
7. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky. 7.1. Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 16C/160/2014 právoplatne určil, že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a.s. platného od 15.05.2009 ako poplatok za odpojenie vo výške 3,95 €, poplatok za znovu pripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75 €, poplatok za znovu pripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 31,56 € sú pre svoju neprijateľnosť neplatné. Okresný súd Prešov v odôvodnení uvedeného rozsudku uviedol: „ § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený. Poplatky uvedené vo výroku rozsudku, tak súd nepriznal a vyhlásil ich za neprijateľné z nasledujúcich dôvodov: Možnosť preskúmania poplatkov ako bolo uvedené vyššie vyplýva z toho, že nepredstavujú cenu/úhradu za hlavný predmet zmluvy ako aj z toho, že nie sú vyjadrené zrozumiteľne. Súd výzvou zo dňa 01.07.2015 požiadal žalobcu, aby tento vysvetlil výšku týchto poplatkov, odôvodnil prečo je výška rozdielna a aké sú skutočné náklady na uvedené úkony. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2015 iba lakonicky konštatoval, že poplatky vyplývajú zo sadzobníka poplatkov. Súd na základe vyššie citovaných predpisov konštatuje, že nie zrejmé, na základe čoho je stanovená výška poplatkov, aké sú skutočné náklady na spoplatnené úkony a prečo pri rovnakom úkone (znovupripojenie) je výška poplatkov rôzna, resp. žiadna (znovupripojenie po odpojení z iného dôvodu ako neplatenia účtov - 0,00 €; znovupripojenie po omeškaní platby - 19,75 €; znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky - 31,56 €). Súd má teda za to, že žalobca týmito poplatkami obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu. Súd má teda za to, že vyššie uvedené poplatky (pre nezdôvodnenie ich výšky, dôvodov pre ich použitie, rozdielnosti pomenovania a nepreukázanie skutočných nákladov na ne) vytvárajú pre klienta - spotrebiteľa v jeho neprospech hrubo nerovnovážny stav a preto sú neplatné. Súd možnosť uvedených poplatkov neodmieta ale určenie ich výšky musí byť transparentné a zodpovedajúce maximálne skutočným nákladom na ich vyhotovenie. Nezákonnosť uvedených poplatkov možno v súčasnosti subsumovať pod § 53 ods.4 písm.v) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté (pozn. súdu - primerané) protiplnenie. Zo zmluvy, všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov je tak zrejmé, že za jedno porušenie zmluvných podmienok vo forme neuhradenia alebo oneskoreného uhradenia faktúry je spotrebiteľ sankcionovaný a) prerušením, resp. dočasným obmedzením služieb, b) poplatkom za prerušenie, resp. dočasné obmedzenie služieb, c) odpojením, d) poplatkom za odpojenie, e) poplatkom za znovupripojenie, f) úrokom z omeškania, g) zmluvnou pokutou, z čoho tiež vyplýva, že poplatok za znovupripojenie nie je úhradou nevyhnutných nákladov dodávateľa ale zvyšovaním zisku prostredníctvom zmluvne vnútených sankčných mechanizmov.“ 7.2. V rámci právne argumentácie poukazuje súd ďalej na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 7Co/42/2016, podľa ktorého: „ Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 121,46 Eur s príslušným úrokom z omeškania a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 30,49 Eur a z nákladov za súdny poplatok vo výške 8,38 Eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Za nedôvodný sa považoval nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 Eur a na zaplatenie poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 Eur. Žalobca nepreukázal aké reálne náklady vznikli jemu, respektíve jeho právnemu predchodcovi v súvislosti s prerušením alebo obmedzením služby pre neplatenie. Žalobca má nárok len na také náklady v súvislosti s prerušením alebo obmedzením služby, ktoré mu reálne vznikli. Z cenníka poplatkov vyplýva, že ide o poplatky za prerušenie alebo obmedzenie služby z dôvodu nezaplatenia faktúry, pričom cieľom tohto poplatku je dosiahnuť, čo najskoršiu úhradu za poskytnuté služby od účastníka, ktorému bola zaslaná faktúra s vyúčtovaním poskytnutých služieb. Takýto poplatok preto plní funkciu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti riadne a včas platiť cenu služieb. Pre platnosť priznania zmluvnej pokuty sa však vyžaduje v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, aby táto zmluvná pokuta
bola dojednaná písomne. V dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Dojednanie vyplývajúce len z cenníka poplatkov nezaväzuje žalovaného, nakoľko nebolo urobené v písomnej forme, a preto nemožno žalobcovi priznať poplatok za prerušenie a obmedzenie služby ako zmluvnej pokuty. Samotné právo podniku v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej služby za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do ich zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb, nie je spojené s povinnosťou zaplatiť poplatok za prerušenie alebo obmedzenie poskytovania verejnej služby z dôvodu jej nezaplatenia. V prejednávanej veci predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 19,80 Eur a poplatku za prerušenie služby pre neplatenie vo výške 19,80 Eur. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. í) vymedzoval pojem služby. V zmysle tohto ustanovenia za službu sa považovala akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne. Vychádzajúc z tejto definície ide o činnosť, z ktorej má mať prospech spotrebiteľ. Obmedzenie, či prerušenie dohodnutých služieb, žiadny prospech žalovanému ako spotrebiteľovi neprináša. V prípade obmedzenia žalovaný stratil právo používať dohodnuté služby v plnom rozsahu a pri prerušení nastáva stav, keď služby vôbec dostupné nie sú, hoci zmluvný vzťah trvá i naďalej. Zaplatenie poplatkov je tak iba v záujme žalobcu, ktorého pohľadávka sa ďalej navyšuje a to i napriek tomu, že v súvislosti s neuhradením predpísaných faktúr v lehote splatnosti mu vzniklo právo požadovať od dlžníka popri plnení i úroky z omeškania( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o právo právneho predchodcu žalobcu dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu vyplývajúce z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy toto nezakladá povinnosť pre spotrebiteľa zaplatiť poplatok za takéto prerušenie alebo obmedzenie služby. Ak s prerušením alebo obmedzením služby vzniknú dodávateľovi náklady je povinnosťou spotrebiteľa uhradiť iba preukázateľne vzniknuté náklady spojené s touto činnosťou. Ak poplatok je stanovený paušálne bez zohľadnenia reálnych nákladov, nemožno dospieť k záveru o jeho primeranosti. Poplatkom za obmedzenie či prerušenie služby si bez akýchkoľvek pochybností právny predchodca žalobcu zabezpečoval uspokojenie svojej splatnej pohľadávky bez toho aby pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným pre neplnenie si povinností plniť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto zabezpečenie porušenia zmluvnej povinnosti z obsahového hľadiska sa nedá hodnotiť inak ako zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou (§ 544 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Platí totiž ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 7.3. Procesný súd má za to, že vyššie uvedené odôvodnenia sú relevantné aj pre prejednávanú vec z dôvodu jej obdobnosti. V prejednávanej veci žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že poplatky uhrádzajú iba skutočné náklady na úkony, za ktoré sú vyúčtované. Zo Sadzobníka vyplýva, že napr. poplatok za dočasné prerušenie služby na žiadosť účastníka (teda nie pre neplatiča) je 15,13 €, na rozdiel od prerušenia služieb u neplatiča kde jeho výška je 19,80 €, pričom ide o rovnaký úkon. Vzhľadom na to, že skutočné náklady na spoplatnené úkony žalobca nepreukázal, súd berúc za svoje vyššie uvedené odôvodnenia, žalobu v časti o zaplatenie poplatkov zamietol. 7.4. Pri vyhlasovaní neprijateľných zmluvných podmienok aplikoval súd okrem vyššie uvedených aj nasledujúce zákonné ustanovenia: Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 298 ods. C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Nárok na zaplatenie sumy uvedenej vo výroku I. rozsudku vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov: Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
9. Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.) priznal súd žalobcovi úroky z omeškania v nasledujúcom rozsahu:
- vo výške 8,75% p.a. zo sumy 129,96 € od 19.11.2012 až do zaplatenia,
- vo výške 8,75% p.a. zo sumy 66,78 € od 19.12.2012 až do zaplatenia.
9.1. Výška úrokov je daná § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 0,75% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 8,75% ročne, tak ako to požaduje žalobca.
10. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10.1. Napriek tomu, že žalobca bol v konaní prevažne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa videl súd v tom, že žalobca si plnenie uplatňoval aj na základe neprijateľnej podmienky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.