Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_2Co-240-2016.pdf
PDF · 95.76 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/240/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti žalovanej Z. O., narodenej XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. Z. č. XXX, o zaplatenie 1 162,54 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/266/2015-75 zo dňa 1.2.2016 takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 40 € s príslušenstvom, v tejto časti zrušuje rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/266/2015-75 zo dňa 1.2.2016 a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .
P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, zastavil konanie o zaplatenie 392,08 € istiny s príslušenstvom a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave) sa svojou podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť 1 162,54 €, úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 16.06.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok oprel o skutočnosť, že dňa 16.01.2008 bola medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej sa viedol účet č. XXXXXXXX a žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 19,20 % so schváleným úverovým rámcom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu 1 050 €. Žalovaná sa zaviazala platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 35 €, avšak svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si neplnila, preto dňa 10.06.2015 vystavil žalobca kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 1 162,54 €. Išlo o súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej. V priebehu konania došlo k pripusteniu zmeny účastníka na strane žalobcu s tým, že namiesto dovtedajšej žalobkyne VÚB a.s. do konania vstúpil nový žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Keďže v priebehu konania žalobca zobral čiastočne svoju žalobu v časti o zaplatenie poplatkov a sankčného úroku spolu vo výške 132,08 € istiny a v časti o zaplatenie sumy 260 € istiny s prislúchajúcim úrokom z omeškania, späť, súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p..
2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1, 3,4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2), podľa ust. § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008, t.j. v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí nie je dôvodná. Zistil, že zmluva zo dňa 18.1.2008 je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje všetky náležitosti zákonom vyžadované, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, a ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedená len mesačná splátka sumou 500 Sk (16,60 €) bez uvedenia počtu a termínu splátok a nevyplýva zo zmluvy ani aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. Právny predchodca žalobcu totiž v zmluve uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V Obchodných podmienkach, ktoré predložil žalobca a ktoré majú byť súčasťou uzatvorenej Zmluvy, síce je opísaný spôsob výpočtov s tým, že úrokové sadzby sú uvedené v Cenníku. Cenník však žalovanou nebol podpísaný, a preto súd považoval vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach za neurčité a nezrozumiteľné, pretože z neho nevyplýva ani výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, pričom priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Spotrebiteľka - žalovaná tak v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemala vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Odkaz na ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nachádza v ustanovení bodu 42. Obchodných podmienok, článku VI. Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov, v zmysle ktorého klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN a to na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom. Ďalšie náležitosti, ktoré vyžaduje § 4 ods. 2 písm. g), h) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú v zmluve, ale ani v pripojených Obchodných podmienkach a ani v Cenníku upravené vôbec. Neuvedenie zákonom predpísaných náležitostí zmluvy, najmä ročnej úrokovej sadzby, výšky a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov a RPNM považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom na sankciu, ktorá nasleduje v prípade absencie týchto záväzných náležitostí zmluvy, ktorá je uvedená v § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j., že v prípade ich absencie sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzal do úvahy, že žalovaná čerpanú istinu úveru vo výške 1 420,76 € žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) uhradila a vzhľadom na žalobcom predložené výpisy zo splátkovej karty Quatro za zúčtovacie obdobia od 16.01.2008 do 31.12.2008 a od 01.01.2009 do 31.05.2015 spolu žalobkyňa uhradila 2 534,77 €, súd žalobu s poukazom na nedodržanie ustanovení § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 tohto a s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka považoval žalobu nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. Výrok o náhrade trov konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ale aj o ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.. Konštatoval, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo, a to ani v časti zodpovedajúcej výške istiny, vo vzťahu ku ktorej súd konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcu zastavil konanie, pretože vzhľadom na výšku čerpanej istiny úveru a výšku celkových úhrad žalovanej, by žalobca nebol úspešný ani v tejto časti žaloby, a teda ani v tejto časti návrh nebol podaný dôvodne. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, a preto súd v konečnom dôsledku nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
3. V zákonnej lehote proti zamietavému výroku rozsudku a proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Uviedol, že v posudzovanej veci bol žalovanej jeho právnym predchodcom poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Preto v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S touto skutočnosťou vyslovene počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6, podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzavretá a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V zmluvnej dokumentácii, ktorú
predložil žalobca súdu, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca a o výške ročnej úrokovej sadzby, ako aj výške schváleného úverového rámca, o výške štandardnej mesačnej splátky bola žalovaná počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznamovaná. Súd nesprávne rozhodol, pretože RPMN v zmluve nebolo možno určiť z objektívnych dôvodov a úver poskytnutý žalovanej vo forme revolvingu nemôže byť bezúročný. Zároveň v odvolaní uviedol žalobca, že žalovaná v priebehu konania dňa 26.2.2016 zaplatila časť svojho dlhu vo výške 40,00 €, preto zobral žalobný návrh o zaplatenie 40,00 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby konanie súd v tejto časti zastavil. Napokon žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu v 730,46 €, úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 1000,46 € od 16.06.2016 do 29.06.2015, vo výške 8,05 % zo sumy 970,46 € od 30.06.2015 do 30.09.2015, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 930,46 € od 01.10.2015 do 26.10.2015, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 890,46 € od 27.10.2015 do 24.11.2015, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 850,46 € od 25.11.2015 do 28.12.2015, vo výške 8,05 % zo sumy 810,46 € od 29.12.2015 do 25.01.2016, vo výške 8,05 % zo sumy 770,46 € od 26.01.2016 do 26.2.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 730,46 € od 27.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, uplatnil si náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
4. Zo strany žalovanej vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
5. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
6. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
7. K čiastočnému späťvzatiu žaloby o sumu 40 € s prísl. došlo po rozhodnútí súdom prvej inštancie vo veci samej, žalovaná voči späťvzatiu nevzniesla námietky. Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 CSP rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie tejto sumy s prísl., zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto časti zastavil.
8. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. marca 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
10. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).
12. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.
14. Na doplnenie dôvodov odvolací súd dodáva, že už absencia predpísanej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. spôsobuje, že úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a úspešná žalovaná náhradu trov nežiadala a ani jej trovy nevznikli.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).