Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-90-2016.pdf
PDF · 98.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/90/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. Z. XXX/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. Z. XXX/XX, dieťa rodičov - matky E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, t.č. bytom XX I. B., G. F. V., A. - U., F. XX H., R. T., zastúpenej JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom so sídlom Moravany nad Váhom, Piešťanská 92 a otca Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu matky na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a.
Súd právnemu zástupcovi matky náhradu trov konania voči kolíznemu opatrovníkovi nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Matka maloletého A. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2016 domáhala zníženia výživného na sumu 65 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že pri poslednom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd hypoteticky vychádzal z toho, že je zamestnaná u svojho priateľa, ktorý má možnosť ovplyvniť dĺžku úväzku i výšku jej mzdy, čo nie je pravda. Je zamestnaná na polovičný úväzok 15 hodín týždenne s mesačným príjmom 360 GBP u zamestnávateľa S. M., s ktorým nie je v žiadnom inom, len v pracovnom vzťahu a zamestnávateľ nie je jej priateľom. Iný príjem nemá. V predošlom zamestnaní bola len na zastupovanie počas materskej dovolenky a po návrate zastúpenej zamestnankyne bol s ňou pracovný pomer ukončený. V I. žije a pracuje v podstate za obdobných životných pomerov, ktoré by dosahovala aj na Slovensku. Jej mzda na čiastočný úväzok dosahuje minimálnu mzdu na Slovensku dosahovanú na plný pracovný úväzok. V súčasnosti je trh práce v I. presýtený, ponuka pracovnej sily vysoko prevyšuje dopyt a je obtiažne získať prácu na plný pracovný úväzok. V tejto situácii je vďačná aspoň za prácu, ktorú má, aj keď sa všemožne snaží získať zamestnanie výhodnejšie. Jej mesačné výdavky sú v takej výške, že nemá šancu odkladať si nejaké úspory a občas, pokiaľ chce navštíviť syna a ostatných príbuzných na Slovensku, musí o finančnú výpomoc požiadať aj svojho otca. Otec jej hradí i právnu pomoc. Jej pravidelné nevyhnutné mesačné výdavky predstavujú 200 GBP na nájomné, vyživovacia povinnosť 160 € mesačne a splátka zameškaného výživného 50 € mesačne, taktiež cestovné verejnou dopravou do zamestnania 81,50 GBP. Približné výdavky na stravu, ošatenie, osobnú hygienu sú v priemere 60 GBP. Jej výdavky aj pri maximálnej možnej šetrnosti sú vyššie ako je jej súčasný príjem a dokáže ich pokryť len vďaka finančnej pomoci priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a vďaka pomoci od otca. Od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti došlo ku zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keď maloletý je v školskom roku 2016/2017 žiakom XB triedy W. Š. J. E. Š. R. Z. R. H.. Nenavštevuje teda už základnú školu v Q. a výdavky odporkyne sa týmto dostali na úroveň obdobia roku 2014, kedy súd v rozhodnutí sp. zn. 1P/102/2014-34 určil vyživovaciu povinnosť vo výške 65 €. Pri poslednom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporkyňa uviedla, že jej príjem je vo výške minimálnej mzdy 380 €, má tiež príjem z vdovského dôchodku 300 €, sirotského dôchodku 200 € a výživného na maloletého 65 €, teda spolu 945 €. Jej výdavky sú splátka hypotéky 220 €, 136 € nájom, 36 € elektrina, 6 € plyn, 30 € telefón, 37 € jej životné poistenie, 30 € životné poistenie maloletého, 6 € poistenie na byt, 12 € poistenie na auto, 5 € rozhlas, 10 € internet, 100 € mesačne pohonné látky, 10 € sporenie, čo predstavuje 637 €. Na ostatné výdavky jej zostáva 307 € (po poslednom zvýšení dokonca 402 €). Neuviedla ani nedokladovala žiadne iné výdavky na maloletého. Navrhovateľke na ostatné výdavky z jej príjmu nezostáva nič. Zo správy o prešetrení pomerov v rodine maloletého vyplynulo, že odporkyňa maloletému platí stravu v školskej jedálni 35 € mesačne, družinu 3,5 € mesačne a zápasnícky krúžok 10 € mesačne. Často cestuje za maloletým do Q., čím má vyššie náklady na pohonné hmoty, čo už v súčasnosti neplatí. Od poslednej úpravy výživného pre maloletého došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré boli podkladom pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v porovnaní s terajšími okolnosťami. Výdavky odporkyne na maloletého, ktoré uviedla, sú v mesačnej sume 48,50 €, pričom poberá vdovský dôchodok 300 € a sirotský dôchodok 200 €, čo sú finančné prostriedky určené na výchovu a výživu maloletého. Zmenou navštevovanej školy z Topoľčian do miesta bydliska sa jej znížili náklady na pohonné látky a teda došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodnili predošlé zvýšenie výživného.
(2) Podaním zo dňa 11.01.2017 matka maloletého poukázala na skutočnosť, že E. R. dňa 23.02.2016 zverejnila na svojej stránke oznámenie organizácie Slovenský národný panel o tom, že ich prostredníctvom darovala za posledných dvanásť mesiacov Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska čiastku 1943,21 €, čo preukazuje, že mala finančných prostriedkov nadbytok a zvýšenie výživného navrhla len zo špekulatívnych dôvodov.
(3) E. R., ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, sa k návrhu písomne nevyjadrila.
(4) Kolízny opatrovník odporučil návrh matky na zníženie výživného zamietnuť.
(5) Súd vykonal pojednávanie dňa 20.02.2017 a 30.03.2017 v neprítomnosti matky maloletého podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku (ďalej len "CSP"), keďže boli splnené podmienky pre takýto postup a vykonal dokazovanie vyjadrením PZ matky maloletého, výsluchom E. R., vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/5/2016 a zistil nasledovný skutkový stav.
(6) PZ matky na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanom návrhu ako i na skutočnostiach v ňom uvedených. Matka spočiatku mala dobrý príjem, bola na zastupovaní kolegyne, ktorá sa však vrátila z materskej, preto je teraz len na polovičnom úväzku, finančne jej vypomáha jej priateľ i jej otec. Poukázal na skutočnosť, že je obtiažne nájsť si v I. prácu na plný úväzok. Zdôraznil, že pri poslednom rozhodovaní súdu, tento vychádzal z príjmu, ktorý by matka dosahovala pri práci na plný úväzok a tiež z toho, že matkin zamestnávateľ v I. je zároveň i jej priateľ, čo však nie je pravda. Záverom okrem iného žiadal, aby súd rozhodol i o trovách konania, ktoré vznikli pri jeho účasti na poslednom pojednávaní zavinením kolízneho opatrovníka, ktoré vyčísli do 3 dní.
(7) E. R. na pojednávaní uviedla, že s návrhom matky nesúhlasí. Uviedla, že mesačné výdavky na maloletého A. sú vyššie než 48,50 € ako na to poukázal PZ matky, okrem výdavkov na družinu, zápasenie a školskú jedáleň má aj iné záujmy, chodí rád na výlety, má aj iné aktivity, na ktoré mu častokrát nepostačuje ani jeho sirotský dôchodok. Potvrdila, že maloletý poberá sirotský dôchodok vo výške 200 € mesačne. Tiež uviedla, že matka si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, platí nepravidelne, momentálne eviduje dlh na výživnom cca 500 €. Na otázku PZ matky uviedla, že maloletý chodil do školy v Q., keďže bolo potrebné riešiť jeho psychické problémy, v Q. mal školskú psychologičku, s ktorou veľmi dobre vychádzal, avšak v H. mal naďalej svojich kamarátov, za ktorými sa chcel vrátiť a aj po odporúčaní psychologičky sa rozhodli pre návrat maloletého do H., keďže jeho stav sa zlepšil. Ďalej uviedla, že žije v H. v X-izbovom byte spolu s maloletým a jej priateľom, s ktorým má maloletý dobrý vzťah. Pracuje v penzióne P. v E. T. s príjmom cca 420 € netto, ďalej poberá prídavok na maloletého vo výške 23,52 € mesačne, uplatňuje si daňový bonus mesačne cca 21 €, poberá vdovský dôchodok vo výške 300 € mesačne a maloletý A. poberá sirotský dôchodok vo výške 200 € mesačne, tento mu je vyplácaný na účet vo R. banke, ktorý mu ona zriadila. Z týchto prostriedkov časť je na sporiacom účte a časť používa ona na potreby pre maloletého. Tiež mu platí poistku vo výške 30 € mesačne. Poprela, že by bola darovala Únii nevidiacich a slabozrakých sumu 1943,21 €. Navrhla, aby súd ponechal určenú výšku výživného.
(8) Kolízny opatrovník zotrval na svojom písomnom vyjadrení a odporučil návrh matky na zníženie výživného zamietnuť.
(9) Vyživovacia povinnosť matky k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/5/2016-39 zo dňa 23.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/33/2016-49 zo dňa 29.06.2016 tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 65 € mesačne na sumu 160 € mesačne s účinnosťou od 01.01.2016 s povinnosťou úhrady do 15. dňa v mesiaci do rúk E. R.. Súd zároveň rozhodol i o zročnom zvýšenom výživnom.
(10) Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka maloletého nie je zamestnaná na Slovensku. Podľa správy ÚPSVaR Partizánske zo dňa 07.02.2017 (č.l. 37) bola matka maloletého naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.12.2006 do 01.01.2007, kedy bola vyradená pre nedostavenie sa na úrad. Na tunajšom úrade nepoberá žiadne dávky a príspevky. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky (č.l. 3-4), táto je zamestnaná v I. u S. E. v S. M., XX T. J., F. XDY, od septembra 2014, pracuje na čiastočný úväzok 15 hodín týždenne a zarába 6 GBP za hodinu, celkový mesačný plat je 360 GBP.
(11) Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 04.06.2016 (č.l. 61-66) má matka maloletého prenajatý obytný dom pozostávajúci z 1 izby na adrese súčasného pobytu matky na dobu určitú od 04.06.2016 do 03.06.2017 za odplatu 200 GBP mesačne. Z predložených potvrdení o mesačných cestovných nákladoch matky maloletého za používanie verejnej dopravy vyplýva, že táto má mesačné náklady vo výške 81,50 GBP.
(12) Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 21) súd zistil, že E. R. je zamestnaná u zamestnávateľa D. Ď., J..S..Z.. od 01.12.2012 s vymeriavacím základom 405 € mesačne, taktiež poberá vdovský dôchodok vo výške 302,90 € mesačne. Podľa potvrdenia o príjme E. R. (č.l. 44-46) je jej čistý príjem so zarátaním daňového bonusu za obdobie január až december 2016 cca 373 € mesačne. Z potvrdenia ÚPSVaR Partizánske súd zistil, že E. R. poberá od septembra 2014 prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne.
(13) Z potvrdenia o návšteve školy (č.l. 14) vyplýva, že maloletý je v školskom roku 2016/2017 žiakom X.T. triedy na W.Á. Š. J. E. Š. R. Z. R. H..
(14) Z písomnej správy (č.l. 56) od spoločnosti Slovenský národný panel vyplýva, že E. R. nedarovala prostredníctvom tejto spoločnosti Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Dobrému anjelovi v posledných 12 mesiacoch žiadne peniaze. Čiastka 1943,21 € je súčet darov všetkých užívateľov spoločnosti vyššie zmieneným organizáciám.
(15) Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka s maloletým a svojim priateľom býva v X-izbovom byte, kde platí nájom vo výške 136 € mesačne, elektriku 35 € mesačne, plyn 6 € mesačne, internet a telefón 30 € mesačne. Spláca hypotéku vo výške 220 € mesačne. Za stravu maloletému v školskej jedálni platí 35 € mesačne a za družinu 3,5 € mesačne. Maloletý sa vo voľnom čase venuje športu (zápasenie), kde sa platí poplatok v sume 10 € mesačne. Maloletý je zdravý. Začal navštevovať J. B. E. R. H. za účelom riešenia psychických problémov súvisiacich s diagnostikovaným syndrómom I. a problémovému správaniu v škole. Za konzultácie v centre E. R. uhrádza poplatok v sume 10 € mesačne. Cez prázdniny maloletý pravidelne navštevuje tábory organizované centrom E..
(16) Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(17) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(18) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(19) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(20) Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na zníženie svojej vyživovacej povinnosti nie je dôvodný, nakoľko matka nepreukázala a ani z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by v jej prípade bol opodstatnený takýto postup. Výživné bolo naposledy upravované v roku 2016, teda pred pol rokom. Od toho času sa okolnosti dané v čase rozhodovania, na základe ktorých súd určil súčasnú výšku vyživovacej povinnosti matky, podstatne nezmenili, aj keď matka v návrhu poukazuje na skutočnosti, pre ktoré považuje súčasnú výšku výživného za neadekvátnu, a to jednak zmena školského zariadenia maloletého, skutočnosť, že jej zamestnávateľ nie je súčasne i jej priateľom, čo nebolo v pôvodnom konaní súdu známe a tiež lepšia finančná situácia E. R., než má ona sama. K týmto dôvodom pre zmenu rozhodnutia vyživovacej povinnosti matky súd poznamenáva, tak ako to už v pôvodnom konaní sp. zn. 2P/5/2016 konštatoval súd prvej inštancie, že E. R. ako osobe, do ktorej náhradnej osobnej starostlivosti bol maloletý zverený, nevyplýva povinnosť prispievať na jeho výživu, túto povinnosť majú i naďalej rodičia. Po smrti otca je príjmom započítaným ako výživné na maloletého sirotský dôchodok vo výške 200 € mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 €. Do výživného nemožno započítavať i vdovský dôchodok, ktorého poberateľkou je E. R.P., ako sa mylne domnieva navrhovateľka, keďže tento je určený na zabezpečenie potrieb vdovy, nie maloletého. Od posledného rozhodnutia sa situácia na strane matky, pokiaľ ide o zamestnávateľa a jej príjem, nezmenila. Matka naďalej pracuje v I. u S. E. R. S. M. na čiastočný úväzok s príjmom 360 GBP mesačne. I jej náklady sa podstatne nezmenili, pričom tieto i naďalej prevyšujú jej príjem, ako tomu bolo i v čase posledného rozhodovania o výživnom. Skutočnosť, či zamestnávateľ matky je aj jej priateľom v danom prípade nie je natoľko významná, aby odôvodňovala zmenu rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že matka sa slobodne rozhodla zotrvať v I., tak ako na to sama poukázala, a to i napriek skutočnosti, že tu má problém nájsť si dlhodobo prácu na plný úväzok, že pracuje len na čiastočný úväzok s príjmom, ktorý jej nepostačuje ani len na pokrytie jej výdavkov. Na druhej strane si je matka vedomá svojej vyživovacej povinnosti, ktorú voči maloletému má a skutočnosť, že matka aj napriek nepriaznivej ekonomickej situácii chce zotrvať v mieste jej súčasného pôsobiska, nemôže byť na ujmu maloletého, o to viac, že súd má v konaniach týkajúcich sa maloletých detí prihliadať v prvom rade na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Za tejto situácie súd opätovne zdôrazňuje, ako to už uviedol súd prvej inštancie v pôvodnom konaní (2P/5/2016) v zhode s názorom odvolacieho súdu, že pri práci na plný úväzok, vychádzajúc z údajov o minimálnej mzde v I., by matka dosahovala príjem cca 1354 €, ktorý je postačujúci na krytie vyživovacej povinnosti určenej súdom v pôvodnom konaní. Taktiež zmena školského zariadenia maloletého sama osebe neznamená zmenu rozhodnutia o výške výživného. Pokiaľ matka poukázala na skutočnosť, že zmenou školského zariadenia maloletého E. R. ušetrí na pohonných hmotách súd tu poznamenáva, ako to z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u maloletého došlo k nárastu výdavkov v súvislosti s jeho návštevami J. B. E. R. H., ktoré maloletý navštevuje za účelom riešenia jeho psychických problémov súvisiacich s diagnostikovaným syndrómom I. a problémovému správaniu v škole. E. R. súdu zdokladovala, že za obdobie od júla 2016 do januára 2017 mala výdavky v sume 100 €. V neposlednom rade súd poukazuje i na mylné tvrdenie navrhovateľky o tom, že E. R. mala poukázať Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska čiastku 1943,21 €, čo sa v konaní preukázalo, že nebolo pravdivé tvrdenie. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
(21) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
(22) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
(23) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(24) Právny zástupca navrhovateľky si síce v konaní uplatnila včas nárok na náhradu trov konania voči kolíznemu opatrovníkovi za zmarené pojednávanie, avšak tento nárok do rozhodnutia súdu vo veci samej riadne nevyčíslil a keďže v konaniach podľa civilného mimosporového poriadku rozhoduje súd nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o jeho výške v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko si účastníci nárok na náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).