Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : COFIDIS a.s., so sídlom Bratislava, Suché mýto 1, IČO: 36816337, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká s.r.o., so sídlom Žabotova ul. č. 2/B, Bratislava, IČO: 36866881, proti žalovanej : W. P., B.. X.X.XXXX, O. X. W. B. XXX, o zaplatenie 1.891,01 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.629,56 Eur v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,34 %.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobu došlou súdu 6.7.2016 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy 1.891,01 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.723,29 Eur, úroku za poskytnutie úveru v sume 162,45 Eur, z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 5,27 Eur a trov konania , ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 113,- Eur a trov právneho zastúpenia 323,68 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.1.2015 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX na dobu neurčitú s úverovým limitom vo výške 2.000,-Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahovali najmä údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe, poistnom, hodnote RPMN. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. VOP a to na základe žiadosti žalovanej poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet obchodníka za účelom úhrady kúpnej ceny za tovar zakúpený u obchodníka. V zmysle Zmluvy sa dohodli na prvom čerpaní za účelom nákupu tovaru vo výške 1.798,- Eur. Keďže išlo o revolvingový úver, žalovaná bola oprávnená opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky zostatku disponibilného úverového limitu dohodnutého v Zmluve. Žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 42,51 Eur, najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola ku dňu podpisu Zmluvy 20,90% ročne, výška RPMN sa určuje podľa článku 5.4 VOP a v čase podpísania zmluvy bola 20,90%. Celková čiastka splatná žalovanou bola dohodnutá vo výške 3.060,72 Eur. Žalovaná svoju povinnosť riadne a včas splácať úver neplnila, z poskytnutého úverového limitu čerpala 1.798,- Eur a ku dňu podania žaloby uhradila sumu 168,44 Eur. Na predžalobnú upomienku nijakým spôsobom nereagovala. Je nesporné, že medzi ním a žalovanou vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého záväzku mu vyplynula povinnosť žalovanej úverový limit čo aj splnil a žalovanej povinnosť platiť mesačné splátky v dohodnutých pravidelných mesačných termínoch splatnosti.

2/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Žalovaná ako strana sporu uviedla, že je pravdou, že si brala od

žalobcu úver, ktorý nevedela riadne splácať. Brala ho na kúpu vysávača, deky a drobných vecí osobnej potreby. Následne sa dostala do finančných ťažkostí a preto zaplatila iba 3 splátky. Výpoveď zmluvy zo strany žalobcu jej bola doručená. Potvrdila aj to, že na úvere zaplatila úhrnom 168,44 Eur. Žiadala, aby predmetnú dlžobu mohla vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 20,-Eur, nakoľko je nezamestnaná a okrem dávok sociálnej pomoci v mesačnej výške 63,-Eur žiadne iné príjmy nemá. Finančne ju podporuje jej dcéra pracujúca v zahraničí.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovanej aj Zmluvou o úvere na nákup tovaru uzavretej stranami sporu dňa 27.1.2015, výpisom z účtu žalovanej, výpoveďou zmluvy zo dňa 1.12.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (ďalej len VOP), Sadzobníkom poplatkov žalobcu, pokusom o zmier zo dňa 28.1.2015 a výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4/ Na písomnú žiadosť žalovanej zo dňa 27.1.2015 strany sporu uzatvorili Zmluvu o úvere na nákup tovaru a Zmluvu o bezúčelovom úvere č. XXXXXXX9 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej disponibilný úverový limit vo výške 2.000,-Eur s tým, že prvé čerpanie úveru bude na nákup tovaru (Vorwerk kobold + lôžkoviny) v kúpnej cene 1.798,-Eur,. Neoddeliteľnou súčasťou sú VOP. Zmluva bola uzavretá v obchodných priestoroch obchodníka na základe jeho spolupráce so žalobcom súčasne s uzavretím kúpnej zmluvy podľa informácií poskytnutých obchodníkovi kupujúcim. Podpísaním zmluvy predajcom tovaru a žalovanou došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere na nákup tovaru v kúpnej cene 1.798,- Eur. V Zmluve sa žalovaná zaviazala úver splatiť 72 splátkami v mesačnej výške 42,51 Eur. Celková čiastka splatná klientom činila 3.060,72 Eur, ročná úroková sadzba bola stanovená 20,90%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 20,90%, priemerná hodnota RPMN 17,33%. Prvá splátka bola splatná 15.2.2015. Podľa výpisu z úverového účtu žalovanej predloženého žalobcom žalovaná čerpala úver v sume 1.798,- Eur a na úvere uhradila úhrnom 168,44 Eur. Pre nesplácanie úveru riadne a včas žalobca listom zo dňa 1.12.2015 vypovedal Zmluvu o úvere a zároveň oznámil žalovanej aktuálnu výšku dlhu sumou 1.891,01 Eur, ktorú sumu žiadal uhradiť najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty. Uvedené skutočnosti žalovanou spochybnené neboli. Doručenie výpovede zmluvy žalovanej žalobca nevedel vydokladovať, avšak žalovaná potvrdila, že výpoveď prevzala, i keď dátum prevzatia uviesť nevedela.

5/ Podľa článku 2.2 VOP veriteľ poskytne klientovi úver po posúdení schopnosti klienta splácať úver podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä po predložení požadovaných dokumentov nevyhnutných k overeniu informácií uvedených v zmluve o úvere a v dokladoch podľa Zákona o praní špinavých peňazí.

6/ Podľa článku 4.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere a VOP, predovšetkým je povinný splatiť splátky úveru v dohodnutej výške a termínoch splatnosti, inak môže veriteľ v súlade s článkom 7 VOP zmluvu o úvere vypovedať.

7/ Výpovedná lehota je podľa článku 7.1 vety druhej VOP v prípade výpovede danej veriteľom 2 mesiace odo dňa doručenia výpovede klientovi doporučeným listom. Klient je povinná najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty uhradiť veriteľovi všetky peňažné záväzky- splatné i nesplatné- vyplývajúce zo Zmluvy o úvere.

8/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 9/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 10/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 11/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 12/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 13/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia § 52 ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) . 14/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

15/ Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16/ Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

17/ Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak : a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

19/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Zmluvy o úvere strán sporu sú VOP, ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

20/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na zmluvu účastníkov o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (42,51 Eur), avšak žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi stranami sporu túto podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. b) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora

- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny , ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu vyše uvedenú požiadavku nespĺňa , preto predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším dôvodom, pre ktorý je úver bezúročný a bez poplatkov, je nesprávna výška RPMN uvedená v Zmluve v neprospech spotrebiteľa, keďže na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR súd zistil, že pre daný úver výška RPMN je 21,27%. Vážnym nedostatkom Zmluvy je aj chýbajúci údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Nakoľko neobsahuje túto obligatórnu náležitosť požadovanú v ustanovení § 9 ods.2 písm f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a navyše v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa treba mať za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 1.798,- Eur, z čoho žalovaná ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe zaplatila 168,44 Eur, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.629,56 Eur (1.798,- Eur - 168,44 Eur = 1.629,56) a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

21/ Podľa § 232 ods.1-4) (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje

poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

22/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 20,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.

23/ Podľa § 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 86,17%- ný úspech, žalovaná 13,83%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 72,34% (86,17% - 13,83% = 72,34%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

i)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).