Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/241/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jany Haluškovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu Z.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. G., kpt. Z. č. XX, zastúpeného právnym zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36646181, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 17, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ing. Michal Ševčík, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ O. Y. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. G., Y. č. XX, a 2/ Q. P. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. G., Y. č. XX, obidvaja zastúpení JUDr. Danielom Šintajom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta č. 96, o umožnenie vstupu do nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/128/2014-108 zo dňa 21.01.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalobcovi vstup do nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX v k.ú. G. G. ako rozostavaný nebytový priestor č. X- XX, vo vchode č. XX, v suteréne obytného domu súpisné číslo XXXX na H. ulici v G. G., postaveného na parcele č. XXXX a XXXX, za účelom opravy odstránenia poruchy na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke k bytu č. XX, vo vchode XXA na poschodí 0. mezanín s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu XXX/XXXXX v G. G. na ulici H., v obytnom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele č. XXXX a XXXX pre k.ú. G. G., evidovanom na LV č. XXXX, v dobe od 8:00 hod. do 16:00 hod. v troch po sebe nasledujúcich dňoch odo dňa, kedy žalobca písomne oznámi žalovaným 1/ a 2/ a to tri dni pred vykonaním opravy, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok) a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.397,98 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome v G. G. na H. ulici a žalovaní sú vlastníkmi nebytového priestoru č. X-XX v suteréne tohto bytového domu; predmetný nebytový priestor vo vlastníctve žalovaných sa nachádza pod bytom žalobcu; byt žalobcu bol skolaudovaný s podmienkou, že bude odstránená porucha na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke, ktorá spôsobuje nemožnosť užívania bytu; vodovodné a kanalizačné siete sú k bytu žalobcu

vedené cez nebytový priestor žalovaných; žalovaní odmietli umožniť odstránenie predmetnej poruchy na vodovodnej a kanalizačnej prípojke brániacej v užívaní bytu žalobcu.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie majú žalovaní povinnosť umožniť žalobcovi vstup do nebytového priestoru v nevyhnutnom rozsahu za účelom opravy vodovodnej a kanalizačnej prípojky; existenciu tejto povinnosti žalovaných vyvodil súd prvej inštancie jednak z nutnosti údržby a obhospodarovania susedných nehnuteľností a jednak z dôvodu nevyhnutnosti vykonania primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody, keď konštatoval, že žalobcovi už vznikla škoda a vznik ďalšej škody hrozí z dôvodu nemožnosti užívať svoj byt, pričom povinnosť vykonať primerané opatrenia na zabránenie jej vzniku zobral žalobca na seba; z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 127 ods. 3 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 76 ods. 1, § 81 ods. 1 a 3, § 81b a § 82 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.12.2012; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a právne služby.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 02.03.2016 (č.l. 119-122 spisu). Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci.

2.2. V prvom rade nesúhlasili s aplikáciou ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože upravuje výlučne vzťah vlastníkov susediacich pozemkov a v prejednávanom spore sa o takýto vzťah nejedná; súd prvej inštancie rozširujúco a v rozpore s gramatickým výkladom vyložil toto ustanovenie tak, že sa vzťahuje na akékoľvek vzťahy viacerých vlastníkov, teda aj na vzťah vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome; takýto výklad nemá oporu v zákone ani v judikatúre; vzájomné vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú upravené predovšetkým v zákone č. 182/1993 Z. z., v ktorom je v prípade potreby riešený vstup správcu bytového domu do bytu alebo nebytového priestoru (§ 11); je nemysliteľné, aby sa právo vstupu podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzťahovalo aj na vlastníkov bytov a nebytových priestorov navzájom, pretože takýto stav by zasahoval do základného práva vlastníka na nedotknuteľnosť obydlia a nezohľadňoval by špecifickosť vzťahov v bytových domoch; okrem toho vedenia v dome sú spoločnosťou časťou domu a zásahy do nich môže vykonávať jedine správca a nie jednotlivý vlastník; v prejednávanom spore sa teda nejedná o susedský vzťah vlastníkov pozemkov, ktorý by spadal pod úpravu § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a požadovaný rozsah zásahu do ich vlastníckeho práva nezodpovedá bežnej údržbe a obhospodarovaniu veci.

2.3 Nesúhlasili ani s aplikáciou ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka; predmetné ustanovenie predpokladá neoprávnený zásah do práv ohrozeného, pričom sa musí jednať o vážne ohrozenie; v prejednávanom spore však nie je zrejmé, v čom súd prvej inštancie videl neoprávnený zásah z ich strany do práv žalobcu; o žiadny neoprávnený zásah sa z ich strany nejedná; stav, že byt žalobcu nie je napojený na siete je dlhodobý a nevychádza z neoprávneného zásahu z ich strany; sú len vlastníkmi nebytového priestoru, do ktorého sa žalobca dožaduje vstupu, pričom nevykonávajú ani nevykonávali žiadne neoprávneného zásahy, z ktorých by žalobcovi mohla vzniknúť škoda; je potrebné poukázať na fakt, že žalobca kupoval byt s tým, že nie je napojený na vodovod a kanalizáciu, teda s nemožnosťou jeho užívania bol uzrozumený; aj keď žalobca predložil kolaudačné rozhodnutie svojho právneho predchodcu, toto rozhodnutie bolo vydané evidentne na základe nesprávnych podkladov a informácií, pretože sa nejednalo o poruchu, ale by nebol jednoducho pripojený na vodovodnú a kanalizačnú sústavu a kolaudačné rozhodnutie nemalo byť za týchto podmienok vydané a pochybenie stavebného úradu je zrejmé; nešlo o poruchu, byt nebol od počiatku pripojený na rozvod vodovodu a kanalizácie; súd prvej inštancie nemohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že sa má jednať o opravu predtým funkčného vedenia; užívanie bytu pred kolaudáciou nebolo možné; samotný odber vody vznikol len provizórnym pripojením (stavebnou prípojkou) na vodu počas vykonávania

stavebných prác pre potreby stavby a kanalizácia nebola pripojená ani provizórne; podmienky na aplikáciu ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka neboli splnené.

2.4 Poukázali na to, že z výroku napadnutého rozsudku nevyplýva rozsah stavebných prác a ani to, kde sa vedenia presne nachádzajú; vyjadrili obavy zo zásahu do ich vlastníckeho práva a nesúhlasili s vykonávaním stavebných prác v ich nebytovom priestore a aby boli obmedzovaní vo svojom vlastníckom práve; rozhodnutie považujú za nebezpečný precedens, keď fakticky akýkoľvek vlastník bytu by sa mohol domáhať vstupu do susedného bytu za účelom vykonávania stavebných prác; takýto zásah nemôže byť považovaný za primeraný nakoľko výrazným spôsobom zasahuje do ich vlastníckeho práva; len oni sú oprávnení rozhodovať o nakladaní s nebytovým priestorom, pričom povolenie takéhoto zásahu je porušením ich ústavných práv; stanovenie povinnosti umožniť žalobcovi vstup do ich nehnuteľnosti po dlhšiu dobu na vykonávanie stavebných prác nemôže byť vzhľadom na ochranu vlastníckeho práva a nedotknuteľnosti obydlia považované za primerané a vhodné opatrenie, ku ktorému mali byť zaviazaní.

2.5 Namietli aj výšku priznanej náhrady trov konania nakoľko priznanú náhradu za päť porád s klientom považovali za nepreukázanú a neúčelnú k uplatneniu práva žalobcu.

2.6 Na základe uvedeného žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.04.2016 (č.l. 128-129 spisu) k odvolaniu žalovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ho nepovažuje za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správna a spravodlivý; poukázal na to, že z kolaudačného rozhodnutia mu vyplýva povinnosť odstrániť poruchu ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojky k bytu, ktorá bola identifikovaná aj v rámci nariadenej ohliadky a ukázala sa ako odstrániteľná; nesprístupnením rozostavaného nebytového priestoru mu žalovaní bránia dosiahnuť opätovné plnohodnotné užívanie bytu; v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva k bytu neoprávnene zasahuje; keďže so žalovanými sú vlastníkmi susedných nehnuteľností (bytu a rozostavanej garáže) je logické, že využil príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na vec a to aj s poukazom na ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v danej veci ide o vážne ohrozenie; vyjadril názor, že žalovaní vlastným konaním ukázali, že v konaní fakticky nezastupujú svoje vlastné záujmy, ale záujmy tretích osôb; urobil všetko pre to, aby zjednal nápravu a dokonca ponúkol žalovaným, ktorí sa na Slovensku ani nezdržujú, odkúpenie nebytového priestoru žalovaných za trhových podmienok; výkon práv a povinností nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi; umožnenie prístupu v nevyhnutnej miere za účelom vykonania opravy možno považovať za plne dôvodné, čím sa nijako nezasiahne do práv žalovaných vo vzťahu k držbe či vlastníctvu ich nebytového priestoru; odopretie ochrany súdom by znamenalo faktickú nemožnosť naplnenia uloženej povinnosti stavebným úradom a znamenalo by bezbrehé uplatnenie práva bez ohľadu na úpravu susedských vzťahov u stavieb; pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak práve žalovaní predkladali súdu podania na poslednú chvíľu, o ktorých obsahu bolo potrebné sa poradiť s právnym zástupcom, preto porady boli nevyhnutné, čo sa prejavilo do plnej spolupráce s konajúcim súdom a osobných účastí na všetkých úkonoch súdu, predložením potrebných dokladov a postupu v konaní. Na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

2.3 Vyjadrenie žalobcu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovaných do vlastných rúk dňa 18.01.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 136 spisu).

2.4 Dňa 23.01.2017 doručili žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 20.01.2017 (č.l. 137 spisu), v ktorom zdôraznili, že byt žalobcu nebol nikdy riadne napojený na kanalizačnú a vodovodnú prípojku, pričom predchádzajúci vlastník uviedol stavebný úrad do omylu, že sa jedná len o momentálnu poruchu a byt nemal byť vôbec skolaudovaný; tiež uviedli, že z ohliadky nevyplynula odstrániteľnosť uvedenej vady, pretože na mieste samom nebolo vidno kanalizačnú prípojku a preto nie je zrejmý rozsah potrebných prác ani časová náročnosť ich vykonania; žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, ako výluční vlastníci majú jediní právo rozhodovať o nakladaní s nebytovým priestorom a neexistuje právna opora na povolenie vstupu žalobcu do ich nebytového priestoru; nesúhlasili s tvrdením, že predkladali súdu podania na poslednú chvíľu a právny zástupca žalobcu nepotreboval päť osobných rokovaní so žalobcom, pretože nejde o náročný na dokazovanie a rokovania neboli preukázané; vyjadrenie žalovaných doručil odvolací súd právnemu

zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 31.01.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 139 spisu); dňa 15.02.2017 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 15.02.2017 (č.l. 140-141 spisu), v ktorom zotrval na svojich právnych a skutkových tvrdeniach a uviedol, že jeho jediným cieľom je výlučne uviesť byt do stavu po kolaudácii; vyjadrenie žalobcu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovaných do vlastných rúk dňa 24.02.2017 prostredníctvom pošty na vedomie (č.l. 143 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaných podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaných podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaných ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v tomto rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaných odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X.X v bytovom dome v G. G. na Q.ulici a žalovaní sú vlastníkmi nebytového priestoru č. X-XX v suteréne tohto bytového domu; predmetný nebytový priestor vo vlastníctve žalovaných sa nachádza pod bytom žalobcu; byt žalobcu bol skolaudovaný s podmienkou, že bude odstránená porucha na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke, ktorá spôsobuje nemožnosť užívania bytu; vodovodné a kanalizačné siete sú k bytu žalobcu vedené cez nebytový priestor žalovaných.

4.6 Odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

4.7 Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaných, že ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné v prejednávanom spore aplikovať; povinnosť vykonať vhodné a primerané obmedzenia podľa uvedeného ustanovenia je možné uložiť len pôvodcovi zásahu a nie žalobcovi ako ohrozenému; zo skutkových okolností prejednávaného sporu tiež nevyplýva vážne

ohrozenie, ktoré by malo pôvod v správaní žalovaných (samotné vlastníctvo sporného nebytového priestoru nemožno považovať za vážne ohrozenie alebo správanie žalovaných).

4.8 Na druhej strane sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že v prejednávanom spore sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka; aj keď uvedené ustanovenie upravuje vzťah vlastníkov susediacich pozemkov na základe ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie; uplatnenie analógie legis v prejednávanom spore predstavuje rovnaké právne posúdenie veci, preto nebolo potrebné strany vyzývať na vyjadrenie, pretože ich stanovisko k aplikácii ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo v priebehu konania dostatočne zrejmé; podľa odvolacieho súdu ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje vzťahy, ktoré sú obsahom a účelom najbližšie vzťahu, ktorý je predmetom konania v prejednávanom spore; z dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaní sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, pretože nebytový priestor žalovaných sa nachádza pod bytom žalobcu a najmä sporné rozvody (vodovod a kanalizácia) do bytu žalobcu sú vedené tak, že sú prístupné z nebytového priestoru žalovaných; odstránenie poruchy na rozvodoch (vodovod a kanalizácia) možno považovať za nevyhnutnú údržbu, preto sú žalovaní povinní umožniť žalobcovi na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup do svojho nebytového priestoru; samotnú existenciu poruchy na predmetných rozvodoch konštatuje kolaudačné rozhodnutie k bytu žalobcu, preto súd prvej inštancie správne z tohto rozhodnutia pri rozhodovaní vychádzal (§ 135 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); z výroku napadnutého rozsudku vyplýva doba (tri po sebe nasledujúce dni od 08:00 hod. do 16:00 hod.) aj miera (odstránenie poruchy na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke k bytu žalobcu), na aké sú žalovaní povinní umožniť vstup do svojho nebytového priestoru; odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že aplikácia predmetného ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka je vylúčená z dôvodu, že predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je upravený osobitným predpisom (zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov); ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nevylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka na vzťahy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom (§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov); navyše povinnosť odstrániť poruchu na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke bola kolaudačným rozhodnutím uložená priamo vlastníkovi bytu; uloženie povinnosti žalovaným umožniť žalobcovi vstup do nebytového priestoru za účelom vykonania nevyhnutných prác na pripojení bytu k vodovodným a kanalizačným rozvodom nevybočuje ani z kautel prípustnosti obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných v zmysle článku 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky za účelom ochrany práva žalobcu na riadne užívanie majetku; aj odvolací súd považuje zásah do vlastníckeho práva žalovaných za proporcionálny, pretože ide o vzťah k bytu na jednej strane a nebytového priestoru na strane druhej, ktorý žalovaní podľa obsahu spisu v skutočnosti reálne neužívajú, pretože sa zdržujú v zahraničí; odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaných proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, pretože vykonanie namietaných porád s klientom bolo preukázané predloženými záznamami podpísanými žalobcom a odvolací súd nedospel k záveru o ich zjavnej neúčelnosti, pretože tieto sa uskutočnili vždy pred pojednávaním súdu, na ktorom bolo vykonávané dokazovanie; súd prvej inštancie preto správne žalobe žalobcu vyhovel.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaní podané odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Právne posúdenie veci zo strany

súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.4 až 4.8 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu odvolací súd priznal proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).