Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-111-2016.pdf
PDF · 98.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 17, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. N. č. XXX, o zaplatenie 107,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02.12.2015 č.k. 35C/527/2015-30, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zo dňa 04.01.2016, ktoré došlo na Okresný súd Galanta dňa 05.01.2016 z a m i e t a .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že odporcovi (aktuálne žalovanému) náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 115a ods. 2, § 200ea, § 156 ods. 3, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 51 Občianskeho zákonníka (OZ), § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014, § 100 ods. 1 a § 101 OZ a vecne tým, na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení z 16.09.2011, ktorú z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho je nevyhnutné na dané vzťahy aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
2. V súvislosti so zmluvou o pripojení si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 1034593506 na sumu 85,35 Eur splatnou 22.06.2012.
3. V zmysle citovaného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 súd musí prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, teda v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného. Podstatou premlčania je
to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
4. Nakoľko splatnosť vyššie uvedenej faktúry nastala dňom 22.06.2012, trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, začala plynúť 23.06.2012, teda dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, a uplynula 23.06.2015. Žaloba bola na súd podaná až 04.08.2015, v dôsledku čoho je nárok žalobcu premlčaný a nemožno mu priznať právo na jeho plnenie v súdnom konaní.
5. Pokiaľ ide o zvyšné dve faktúry, č. 1037679015 na sumu 16,- Eur so splatnosťou 20.08.2012, ktorou bol žalovanému vyúčtovaný poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,- Eur a poplatok z upomienku vo výške 6,- Eur a č. 1039224786 na sumu 6,- Eur so splatnosťou 25.09.2012 poplatok za upomienku, súd dospel k záveru, že existenciu takýchto nárokov žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, na základe čoho boli poplatky za upomienky a za obmedzenie služieb právnym predchodcom žalobcu vyúčtované, v rámci akého dokumentu mali byť zmluvne dojednané a ako bola stanovená ich výška. Nakoľko v súvislosti s nárokmi na vyúčtované poplatky za upomienky a obmedzenie služieb žalobca napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno, existenciu týchto nárokov súdu nepreukázal, súd návrh aj v tejto časti zamietol.
6. Žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže mu však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Takýto návrh odôvodnil s poukazom na znenie zákona č. 351/2011 Z.z., jeho § 44 ods. 12, v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Vzhľadom k tomu, že v danom konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 05.09.2012, tým pádom premlčacia lehota začína plynúť dňa 06.09.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 06.09.2015. Keďže návrh na začatie konania bol Okresnému súdu Galanta doručený 04.08.2015, má za to, že žalovaný nárok nie je premlčaný. V prípade, že by odvolací súd nesúhlasil s vyššie uvedenou argumentáciou, žiadal o prerušenie konania a to s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 o súlade ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Ústavou SR. Poukázal na názor Okresného súdu Košice II, ktorý dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie vyššie uvedeného nesúladu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorý je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodní dlžníka ako spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd prípadne iný orgán má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj princípom právneho štátu.
8. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.
9. Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) občianskeho súdneho konania, na ktoré sa v odvolaní odvolateľ odvoláva a ktoré bolo v čase podania odvolania účinné, pokiaľ súd neurobí vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, tak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
10. Ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p. dáva súdu možnosť konanie prerušiť alebo učiniť iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu Podľa písm. c/ súdu je daná možnosť prerušiť konanie v prípade predbežnej otázky, ktorú je súd oprávnený vyriešiť sám. V uvedenom prípade môže konanie prerušiť, ale aj nemusí, najmä v záujme jednotnosti rozhodovania súdov a iných štátnych orgánov, ktorý ho vedie k tomu, aby pokiaľ už o tejto otázke prebieha konanie pred iným
orgánom, spravidla konanie preruší a vyčká rozhodnutie príslušného orgánu a z jeho rozhodnutia potom v ďalšom konaní vychádza. Ide o fakultatívne prerušenie konania.
11. K tomuto návrhu na prerušenie konania odvolací súd nevyhovel, nakoľko z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto formuluje len možnosť - nie povinnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania, ktoré by mohlo mať význam pre aktuálne konanie. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že závery súdu prvej inštancie vyslovené v danej veci nemôžu znamenať žiadny podstatný zásah do práv účastníkov, ak by sa neskôr ukázalo, že obsah ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa odporuje základným ústavno-právnym princípom. Pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu SR môže byť totiž dôvodom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania, čo v podstate znamená, že je zaručená ochrana práv dotknutého účastníka a zároveň je tým vyvrátený dôvod na existenciu nevyhnutnosti navrhovaného postupu žalobcom.
12. Následne Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku v spojení), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej pre jeho vecnú správnosť potvrdiť.
13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 04.08.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 107,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 85,35 Eur od 23.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 16,- Eur od 21.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 6,- Eur od 26.09.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 uzavretej so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova č. 24, 851 01 Bratislava, s účinnosťou od 24.06.2013 nadobudol pohľadávku voči žalovanému.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzavrel s postupcom Zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to konkrétne dňa 16.09.2011 v rámci programu služieb O2 Fér s platbou na faktúru s účastníckym číslom +XXXXXXXXXXXX. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrou č. 1034593506 na sumu 85,35 Eur so splatnosťou 22.06.2012, č. 1037679015 na sumu 16,- Eur so splatnosťou 20.08.2012, č. 1039224786 na sumu 6,- Eur so splatnosťou 25.09.2012. Postupca podaním z 24.07.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 85,35 Eur. Nakoľko žalovaný neuhrádzal faktúry riadne a včas, odstúpil právny predchodca žalobcu ku dňu 05.09.2012 od zmluvy o pripojení k službám písomným podaním zo 06.08.2012, pričom určil žalovanému dodatočnú lehote na plnenie do 29.08.2012.
16. Pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o.. Žalovaný ako fyzická osoba uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 16.09.2011 zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné
služby - program O2 Fér s platbou na faktúru, pričom Telefónica Slovakia, s.r.o. vyúčtovala žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrou č. 1034593506 na sumu 85,35 Eur so splatnosťou 22.06.2012. Faktúrou č. 1037679015 na sumu 16,- Eur so splatnosťou 20.08.2012 bol žalovanému vyúčtovaný poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,- Eur a poplatok za upomienku vo výške 6,- Eur a faktúrou č. 1039224786 na sumu 6,- Eur so splatnosťou 25.09.2012 poplatok za upomienku. Listom zo 06.08.2012 odstúpil právny predchodca žalobcu od zmluvy ku dňu 05.09.2012.
17. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že odporcovi (tu žalovanému) náhradu trov konania nepriznal.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
19. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.
20. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
21. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo prvýkrát vykonať, uplatniť (§ 101 Občianskeho zákonníka). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možno odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda v stave actio nata tzn. zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, napríklad z dôvodu splatnosti dlhu. Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak subjekt, ktorý túto žalobu mohol podať, tak neurobil, či už z dôvodov subjektívnych alebo prípadne aj objektívnych. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou zročnosťou dlhu, tzn. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. V prejednávanom prípade samotný žalobca deklaroval tak v žalobe ako aj predložených faktúrach splatnosť jednotlivých faktúr, z ktorých odvodzoval svoj nárok. Ich splatnosť nastala v konkrétnych termínoch, ktoré sa len z dôvodu odstúpenia od zmluvy nemohli žiadnym spôsobom zmeniť. Od času splatnosti dlžných súm začala plynúť trojročná premlčacia doba a podanie žaloby po jej uplynutí znamenalo povinnosť súdu formulovanú v použitom ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti, tzn. ex offo. Právny úkon žalobcu spočívajúci v odstúpení od zmluvy nemal na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv.
22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
23. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).