Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-75-2015.pdf
PDF · 97.02 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/75/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: BMTECHSTAV, s.r.o., J. Ťatliaka 1785/6, Dolný Kubín, IČO: 46 189 866, právne zastúpený: JUDr. Jozef Jaško, advokát, Hviezdoslavova 3, Prievidza proti žalovanému: AKCIAS, družstvo, Hlavná 29, Trnava, IČO: 44 165 714, o zaplatenie 10.679,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.04.2015 č.k. 1Cb/113/2012-180 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.04.2015 č.k. 1Cb/113/2012-180 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.679,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.105,80 eur od 16.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 459 eur od 01.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.116,80 eur od 01.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 5.161,20 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 638,50 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 868,80 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 329,50 eur od 16.12.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 358, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 373, § 379 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o dielo podľa obchodného zákonníka, podľa ktorej si žalobca splnil zmluvnú povinnosť dodať žalovanému stavebné práce, keď žalovaný dohodnutú cenu vo výške uplatnenej pohľadávky v lehote splatnosti neuhradil, s tým, že nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky medzi stranami sporu nebol sporný. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal už len obranou žalovaného založenou na vznesenej námietke splatenia uplatnenej pohľadávky v predmetnom konaní žalobcom a to vzájomným zápočtom. Žalovaný v konaní prezentoval existenciu svojej pohľadávky voči žalobcovi v sume 20.000 eur, ktorá mala predstavovať zaplatenú zmluvnú pokutu svojmu obchodnému partnerovi, ktorá pohľadávka tak vo vzťahu k žalobcovi predstavuje výšku škody, ktorá žalovanému vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalobcu tým, že nevykonal dohodnuté stavebné práce v stanovenom termíne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že existencia tvrdenej vzájomnej pohľadávky žalovaného, teda ako pohľadávky uplatnenej titulom náhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu v príčinnej súvislosti s čím mu vznikla škoda predstavujúca zaplatenú zmluvnú pokutu zmluvnému partnerovi, z dôvodu prerušenia prác na stavbe zo strany žalobcu, nebola v konaní preukázaná. Žalovaný nepreukázal súdu dostatočným spôsobom zákonné predpoklady vzniku tvrdenej vzájomnej pohľadávky. Žalobca ako zhotoviteľ bol na uvedenej stavbe dodávateľom prác (subdodávateľom) pre žalovaného,
ktorý bol dodávateľom prác pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l. a tá bola dodávateľom prác pre spoločnosť Manie Tout Sprl. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu, pretože nemožno mať za to, že žalovanému vznikla škoda vo výške zmluvnej pokuty, fakturovanej mu zmluvným partnerom v súvislosti s porušením povinnosti žalobcu dodať v dojednanej lehote 24 mesiacov práce, na ktoré sa zaviazal v zmluve o dielo. Z predloženej objednávky je zrejmé, že žalobca mal vykonávať práce ako dodávateľ prác pre spoločnosť žalovaného a tento bol subdodávateľom pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l.. V danom prípade však nebolo preukázané, že by medzi spoločnosťou žalovaného a spoločnosťou SEVEDON s.p.r.l. bola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, ktorú by si následne žalovaný mohol uplatniť voči žalobcovi titulom náhrady škody. V danom prípade nešlo zo strany žalovaného priamo o subdodávku pre obchodného partnera Manie Tout Sprl, ktorá mu fakturovala zmluvnú pokutu v zmysle článku 8 subdodávateľskej zmluvy, ale ako bolo uvedené pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l.. Žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, že by ho jeho zmluvný partner vyzval na úhradu zmluvnej pokuty v uvedenej výške, a že by túto následne uhradil, pričom sama štatutárna zástupkyňa žalovaného uviedla, že táto nebola uhradená v celom rozsahu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaným vymedzené skutkové tvrdenia a dôkazný stav nepreukázali vznik škody. Tým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody a to vznik a výška škody, tak následne nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovanému vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu, a že by započítaním tieto pohľadávky zanikli. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške uplatnenej navrhovateľom 6 % ročne zo sumy 2.105,80 eur od 16.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 459 eur od 01.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.116,80 eur od 01.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 5.161,20 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 638,50 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 868,80 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 329,50 eur od 16.12.2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že faktúry boli žalovanému doručené do vlastných rúk, pričom žalovaný sumu ani splatnosť pri ich prevzatí nenamietal, rovnako splatnosť faktúr nenamietal ani v písomnom podaní zo dňa 02.01.2012 adresovanom žalobcovi a tvrdenia žalovaného na pojednávaní o dojednanej štyridsaťpäťdňovej splatnosti súd považoval za účelové. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p., pretože o nich nebolo možné rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nakoľko v danej veci bolo potrebné najskôr rozhodnúť o svedočnom a až následne o náhrade trov, ktoré vzniknú štátu.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca žiadal zaplatiť cenu za dodané stavebné práce, ktoré boli vykonané v Belgicku pre belgickú spoločnosť a svoj nárok odôvodnil údajne zo zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného, ani právne nezdôvodnil, podľa ktorých právnych noriem postupoval pri posudzovaní zmluvného vzťahu, ktorý bol predmetom žaloby. Z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, na základe akých právnych ustanovení súd rozhodol, keď návrhu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že práce mali byť vykonané v inom členskom štáte Európskej únie a objednávka bola formulovaná ako práce pre belgickú spoločnosť SEVEDON s.p.r.l. , bolo potrebné skúmať, podľa akého práva bude súd rozhodovať a ďalej bolo potrebné skúmať, či žalovaný je v danom spore pasívne legitimovaný s poukazom na nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach označované ako Brusel I. Postup pri určovaní súdnej príslušnosti sa riadi tromi okruhmi. Pokiaľ nie je vhodné použiť ani O.s.p. ani zákon o medzinárodnom práve súkromnom, príslušnosť súdov sa bude spravovať nariadením Brusel I. V zmluvných veciach sa príslušnosť súdu bude odvíjať od miesta zmluvného plnenia, to znamená, kde sa plnenie uskutočnilo, alebo uskutočniť malo. K pochybnostiam o preskúmateľnosti napadnutého rozsudku prispel samotný súd, keď neskúmal a vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil, či skutočne boli práce žalobcom vykonané v akom rozsahu a pre koho
boli vykonané. Súd prvej inštancie uviedol, že neuznal obranu žalovaného spočívajúcu v kompenzačnej námietke, avšak na zdôraznenie svojho rozhodnutia uviedol, že k tomuto rozhodnutiu dospel z dôvodu, že práce mali byť vykonané pre SEVEDON s.p.r.l. sídlo v Belgicku a ďalej uviedol, že sa jednalo o subdodávku pre spoločnosť Manie Tout sprl rovnako so sídlom v Belgicku, ktorá spoločnosť fakturovala zmluvnú pokutu pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l.. Citované dôvody rozsudku skôr dosvedčujú tvrdeniu, že žalovaný ako sprostredkovateľ objednal práce pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l., pre ktorú žalovaný ako sprostredkovateľ dojednal práce zo strany žalobcu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Medzi stranami sporu bola konkludentne uzavretá zmluva o dielo, čo nebolo v konaní sporné, na základe žalobcom vystavených faktúr po vykonaní prác malo dôjsť zo strany žalovaného k ich úhrade. Aj zo subdodávateľskej zmluvy predloženej žalovaným medzi Manie Tout sprl so sídlom v Bruseli a AKCIAS, družstvo vyplýva, že Manie Tout sprl ako hlavný zhotoviteľ uhradí cenu za vykonané práce AKCIAS, družstvu ako subdodávateľovi. Ten mal následne z uhradenej ceny splniť svoje záväzky voči svojim zmluvným partnerom, okrem iného aj voči žalobcovi článok 4 zmluvy. Žalobca má vedomosť, že hlavný zhotoviteľ si svoje záväzky voči žalovanému splnil v celom rozsahu, pokiaľ ide o práce vykonané žalobcom. Rovnako má vedomosť aj o tom, že nie je jediným subjektom, ktorému žalovaný neuhradil cenu diela. Počas trvania zmluvného vzťahu neboli zo strany žalovaného vytýkané žalobcovi žiadne vady diela, ani mu neboli vrátené faktúry na prepracovanie. Pokiaľ si žalovaný v konaní uplatňoval náhradu škody, mal preukázať porušenie právnej povinnosti, výšku škody, zavinenie a príčinnú súvislosť. Aj keď sa v obchodnoprávnych vzťahoch vychádza z objektívnej zodpovednosti je nevyhnutné preukázať výšku škody a protiprávne konanie žalobcu, keď dôkazná situácia zaťažuje každého účastníka konania.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný si objednal stavebné práce u žalobcu ako dodávateľa, keď práce sa mali realizovať v Bruseli s tým, že žalovaný mal uzavretú zmluvu so spoločnosťou Manie Tout sprl, teda dielo v Bruseli bolo vykonávané pre spoločnosť Manie Tout sprl. Z uvedeného vyplýva, že právny vzťah, ktorý je predmetom konania obsahuje medzinárodný prvok v mieste zmluvného plnenia. Žalobca je obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom na území Slovenskej republiky a žalovaný je družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené je dôvodná námietka žalovaného, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, ako dospel k záveru, že mal právomoc vo veci rozhodnúť, a že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia slovenského obchodného zákonníka, týkajúce sa zmluvy o dielo, náhrady škody a započítania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika je v zmysle zmluvy o fungovaní EÚ a v zmysle ustanovenia článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zbierky viazaná sekundárnymi právnymi aktami EÚ, ktoré majú aplikačnú prednosť pred zákonom. Medzinárodnú právomoc súd určí podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkoch v obchodných a v občianskych veciach, ďalej len nariadenie Brusel I. Keďže konanie prebieha práve pred slovenským súdom, súd je nariadením Brusel I viazaný a musí ho použiť na
určenie medzinárodnej právomoci prednostne pred zákonom č. 97/1993 Zbierky o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Nariadenie Brusel I sa stalo pre Slovenskú republiku záväzným dňom jej vstupu do EÚ, t.j. 01.05.2004. Z objednávky na č.l. 98-99 vyplýva, že žalovaný ako odberateľ si objednal u žalobcu ako dodávateľa pre spoločnosť Sevedon s.p.r.l. so sídlom Belgicko Brukseles 1000 ICO BE0456101126 práce, keď pracovná činnosť mala byť vykonávaná výlučne na území Belgického kráľovstva a to na dobu 24 mesiacov so začiatkom pracovnej činnosti od 15.08.2011 do 15.08.2013. Zo subdodávateľskej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Manie Tout Sprl. 52 Rue, Notre Dame Dusomeil 1000 Brusel označenom ako hlavný zhotoviteľ a žalovaným označeným ako subdodávateľom vyplýva, že predmetom zmluvy bolo definovanie podmienok, za ktorých na žiadosť hlavného zhotoviteľa subdodávateľ zabezpečí úlohy pozostávajúce z vykonania prác v oblasti stavebníctva pre objednávateľov hlavného stavebníctva, alebo preňho samého a pod jeho kontrolu. V článku 11 zmluvy je uvedené, že táto zmluva podlieha belgickým zákonom, pričom však subdodávateľ musí dodržiavať verejné predpisy vlastné každej krajine a tie ktoré sú platné v mieste výkonu prác. Každý spor v zmysle článku 12, každý spor vzniknutý v priebehu alebo na konci tejto zmluvy bude riešiť obchodný súd v Bruseli.
8. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu bez toho, aby dostatočne, presvedčivo odôvodnil, prečo tak rozhodol, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že mal právomoc vo veci rozhodnúť a že aplikoval na daný zmluvný vzťah strán sporu slovenský obchodný zákonník, je rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ( s účinnosťou od 1.7.2016 § 220 C.s.p. ) nepreskúmateľný, nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
9. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.
11. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
12. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude odôvodniť v súlade s ust. § 220 C.s.p. právomoc vo veci rozhodnúť, odôvodniť určenie pre spor rozhodného práva, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).