Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/86/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na Vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: J. H., bytom G. XXX, XXX XX P. S., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 746,78 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2016 domáha proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 746,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 746,78 eur od 05.06.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.06.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.250,00 eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej úverovej sumy, t. j. vo výške 250,00 eur. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanému odmenu vo výške 18 % z úverovej sumy, t. j. vo výške 225,00 eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.725,00 eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 6,25 eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 170,63 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 13.02.2014 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatení záväzku zo dňa 09.05.2014 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 04.06.2014. Uviedol, že žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil žalobcovi celkovo sumu 978,22 eur. Dlžná čiastka ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 746,78 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal žalobcovi zaplatiť v celkovej sume 1.725,00 eur a čiastkou vo výške 978,22 eur, ktorá bola uhradená žalovaným.

2. K podanej žalobe sa písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2016, vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nakoľko žalobca uvádza celkovú priemernú RPMN 48,52 %, podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Poukázal na skutočnosť, že uhradil celkovo sumu 1.490,10 eur, takže úver vo výške 1.250 eur v zmysle ustanovení § 451 a § 457

Občianskeho zákonníka v celom rozsahu už splatil. Nesúhlasil s tým, aby súd v danej veci vydal platobný rozkaz a žiadal, aby súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. K podanému vyjadreniu žalovaného sa podaním podaným elektronicky na tunajšom súde dňa 06.12.2016 a doplneným písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2016, vyjadril žalobca, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalovaný na predmetný úver uhradil len sumu vo výške 978,22 eur, čo predstavuje úhradu len prvých 8 dohodnutých splátok v celom rozsahu a čiastočnej úhrady 9. splátky, čiže žalovaný svoj dlh neuhradil v sume 746,78 eur. Pokiaľ ide o sporné úhrady vo výške 511,88 eur, ktoré mali byť podľa vyjadrenia žalovaného uhradené na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalobca k tomu uviedol, že uvedené úhrady boli odmenou za poskytnutie služby Domáci servis na základe Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca a žalovaný dňa 25.06.2013 uzavreli Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, pričom jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní služby domáci servis, t. j. poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta, v tomto prípade o žalovaného. Žalovaný svojím podpisom samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu si objednal službu Domáci servis ako ďalšiu službu z portfólia služieb poskytovaných žalobcom. Žalovaný sa za poskytnutie služby "Domáci servis" zaviazal žalobcovi uhradiť odmenu za túto službu vo výške 511,88 eur, a to v troch pravidelných mesačných splátkach vo výške 170,63 eur. Žalobca tiež nesúhlasil s vyjadrením žalovaného ohľadom priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 48,52 %, že by sa toto ustanovenie malo priečiť dobrým mravom alebo by malo byť dokonca v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko uvedenú percentuálnu hodnotu zverejňovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Priemernú RPMN nevypočítava dodávateľ, ale je zverejňovaná delegovaným orgánom. Dodávateľ má povinnosť uvedenú hodnotu uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo žalobca aj uviedol.

4. Od 1. júla 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 29.03.2017 konanom za účasti žalovaného a v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 C.s.p. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť do termínu pojednávania neospravedlnili a ani nežiadali odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov.

6. Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a to najmä: žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.06.2013 s obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 13.02.2014 s poštovým podacím hárkom, oznámením o zosplatení záväzku zo dňa 09.05.2014 s poštovným podacím hárkom, vyjadrením žalovaného zo dňa 14.11.2016, splátkovým kalendárom (prehľadom splácania), Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 25.06.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 02.12.2016, žiadosťou o poskytnutie domáceho servisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Dňa 25.06.2013 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.250,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi spolu s odplatou vo výške 475,00 eur (celková čiastka 1.725,00 eur), v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 6,25 eur a ďalej v desiatich mesačných splátkach vo výške 170,63 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. deň po uzavretí tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. V zmluve bola uvedená RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov vo výške 67,70 %. Priemerná RPMN ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov vo výške 48,52 %.

8. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 13.02.2014 vyzval žalovaného k úhrade neuhradenej čiastky po splatnosti vo výške 746,78 eur, a to najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy. Zároveň žalobca žalovaného poučil, že v prípade, ak úhradu dlhu nevykoná, uplatní žalobca svoje právo a po uplynutí 15

dňovej lehoty podľa§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky a budú voči žalovanému uplatnené všetky zmluvne dohodnuté sankcie. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 09.05.2014 oznámil žalobca žalovanému, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa 25.06.2013 bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 04.06.2014 zosplatnený z dôvodu omeškania žalovaného s jeho splácaním. Zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej čiastky v celkovej výške 1.038,03 eur.

9. Dňa 25.06.2013 žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako klient uzavreli tiež Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. V článku I tejto zmluvy je uvedené, že predmetom tejto zmluvy je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.06.2013. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadne následky nesplácania. Žalovaný sa zároveň zaviazal využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 511,88 eur, a to v troch mesačných splátkach vo výške 170,63 eur.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplýva tiež z doloženého prehľadu splácania, že žalovaný uhradil na predmetný úver žalobcovi sumu 978,22 eur.

11. Sporným v konaní medzi stranami bolo započítanie žalovaným vykonanej úhrady v celkovej výške 511,88 eur. Žalovaný v písomnom vyjadrení aj pri výsluchu uviedol, že úver žalobcovi splnil v celom rozsahu, nakoľko uhradil žalobcovi celkovo sumu 1.490,10 eur, pričom úver bol vo výške 1.250,00 eur. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že úhrada vo výške 511,88 eur predstavovala odmenu za poskytnutie služby "Domáci servis" na základe Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy a zmluvy o poskytovaní domáceho servisu (ďalej len "Občiansky zákonník"), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy a zmluvy o poskytovaní domáceho servisu (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári. Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti, čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby. Žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ poskytujúci klientom úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom.

25. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov, teda predovšetkým s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

26. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (nepochybne tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Podľa názoru súdu predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o termínoch jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/ a k/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaje o konečnej splatnosti úveru resp. o termínoch jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nenahrádza v zmluve uvedená formulácia, že: "prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky". Termíny jednotlivých splátok musia byť uvedené presným, konkrétnym dátumom. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť tiež určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, nemusel si ju osobitne sám pre seba vypočítavať a mal tak napríklad aj možnosť na základe tohto údaja uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi respektíve dodávateľmi. Predmetná zmluva neobsahuje ani ďalšiu zákonnú náležitosť s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení, a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského úroku, pretože v zmluve je úrok 20 % z istiny, súčasne odmena z poskytnutého úveru 18 % z istiny a takýto údaj je pre spotrebiteľa nejasný a nezrozumiteľný, pričom jasne mal byť uvedený úrok vyčíslením, ktorý je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľným. Pre absenciu uvedených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov, s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy.

28. Z predloženej Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je nutné konštatovať, že táto je priamo naviazaná na úverovú zmluvu, od ktorej odvodzuje žalobný nárok žalobca v konaní. Podľa názoru súdu ide rovnako o zmluvu spotrebiteľského charakteru, uzatvorenú v rovnaký deň ako samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi rovnakými zmluvnými stranami. Zo samotnej koncepcie tejto zmluvy vyplýva, že bola vytvorená žalobcom, resp. osobami, ktorých žalobca na tento účel použil. Žalovanému tak bola predložená zmluva formulárového charakteru, ktorej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z obsahu a formulácií textu zmluvy vyplýva, že bola jednostranne vytvorená žalobcom a žalovaný ju mohol iba ako celok prijať alebo odmietnuť. Skutočnosť, že spotrebiteľovi okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere predloží dodávateľ na podpis aj ďalšiu zmluvu o poskytovaní služieb domáceho servisu jednoznačne odporuje zákonu, dobrým mravom a vyvoláva výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody, pričom uzavretím takejto zmluvy je ovplyvnená výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g/ zákona č.129/2010 Z. z.), pretože spotrebiteľ musí zaplatiť ešte ďalšie tri splátky (v tomto prípade žalovaný mal zaplatiť na poskytovaní služieb domáceho servisu spolu sumu 511,08 eur) a to prakticky za činnosť žalobcu, ktorú aj tak musí vykonávať v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru ako je spravovanie

svojej pohľadávky a sledovanie jej splácania, prípadne upomínanie spotrebiteľa na nedodržanie termínu splátok a podľa názoru súdu na tieto činnosti slúži odplata, ktorá je dohodnutá v samotnej úverovej zmluve a nejde o žiadne také činnosti, ktoré by výrazným spôsobom ovplyvnili náklady veriteľa v súvislosti s poskytnutím úveru. Uvedená cena nie je akceptovateľná ani s poukazom na ďalšiu službu a to preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru. Spotrebiteľ teda má platiť poplatky za také úkony, ktoré veriteľ bežne vykonáva v súvislosti s poskytnutím úveru a tým sa navyšujú jeho celkové náklady spojené s úverom a ich výška sa neodráža v celkovej čiastke uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere a preto uvedená náležitosť zmluvy je v rozpore s reálnym stavom a suma uvedená v úverovej zmluve ako odplata je iná ako v skutočnosti spotrebiteľ zaplatí. Týmto spôsobom dochádza k obchádzaniu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v platnom znení, kedy už platný zákon výslovne ustanovuje, že dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.

29. Uvedený postup žalobcu súd hodnotí ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá je navyše v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 uvedeného zákona). Tieto praktiky spôsobili, že priemerný spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, ak by na strane dodávateľa neabsentovala odborná starostlivosť svedčiaca poctivému prístupu k podnikaniu. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd musí odmietnuť poskytnúť ochranu nároku, ktorý si žalobca po použití tejto nekalej praktiky uplatnil v tomto spore. Preto aj keď uzavretá zmluva je v zdanlivom súlade s právnym poriadkom, cieľom jej použitia je dosiahnuť iný výsledok, než právna norma predpokladá.

30. Vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy a výkon práv a povinností z nej vyplývajúcich, je potrebné uvedenú Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a 39 Občianskeho zákonníka považovať za takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a preto je neplatná a keďže súvisí so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak platby, ktoré boli poskytnuté spotrebiteľom na tzv. domáci servis je podľa názoru súdu potrebné pripočítať k platbám uhradeným spotrebiteľom na spotrebiteľský úver. S odkazom na vyššie uvedené súd zohľadnil plnenie žalovaného na domáci servis v sume 511,88 eur ako úhradu na úver, pričom okrem sumy 511,88 eur žalovaný nesporne uhradil na predmetný úver žalobcovi aj sumu 978,22 eur, teda celkovo žalovaný uhradil žalobcovi na úver sumu 1.490,10 eur. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver je potrebné z dôvodov vyššie uvedených považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd konštatuje, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť úver vo výške 1.250,00 eur vykonanými úhradami splnil.

31. Preto súd na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, v kontexte citovaných právnych predpisov dospel k záveru o neodôvodnenosti nároku žalobcu a z tohto dôvodu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.