Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Co-19-2016.pdf
PDF · 110.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobcu TELERVIS PLUS, a. s. , so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému I/ S. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX, XXX XX C., právne zastúpenému Mgr. Petrom Volochom, advokátom so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica a žalovanej II/ I. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. R. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1.375,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného I/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/169/2014-104 zo dňa 16. 09. 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým žalovanému I/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne so žalovanou II/ zaplatiť žalobcovi sumu 995 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20. 03. 2015 do zaplatenia, to všetko do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) p o t v r d z u j e . Odvolanie žalovaného I/ proti časti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a proti časti výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka v bode 3/ Obchodných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2011 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. 2 Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 (trinásť) mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.“ je neprijateľná a preto neplatná (tretí výrok) o d m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 16. 09. 2015 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 995 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20. 03. 2015 do zaplatenia, to všetko do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Určil, že zmluvná podmienka v bode 3/ Obchodných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2011 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. 2 Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 (trinásť) mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.“ je neprijateľná a preto neplatná (tretí výrok). Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej (štvrtý výrok).
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2011 (ďalej aj „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako spoludlžníkom bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- € za celkový úrok 20% z istiny úveru a odmenu 18% z istiny úveru. Spoludlžníci pri podpise zmluvy potvrdili prevzatie istiny v hotovosti svojím podpisom na zmluve a zaviazali sa vrátiť veriteľovi celkovú dlžnú čiastku 1.380,- € (1.000,- € + 380 €) vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach, z ktorých výška prvých troch bola po 5 € a ďalších desiatich po 136,50 €. Prvá splátka bola splatná na 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky až do úplného zaplatenia. Veriteľ bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. Priemerná RPMN bola vo výške 45,11%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky tvoriace jej prílohu. Zmluvné strany potvrdili svojím podpisom zmluvy, že sú im známe, že si ich pred podpísaním zmluvy prečítali a porozumeli im. Obchodné podmienky boli podpísané každým zo žalovaných. Vyplynulo z nich, že RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov je 67, 70%. Mesačná splátka v sebe zahŕňa splátku istiny aj odplaty. Podľa ich bodu 2 sa konečnou splatnosťou úveru rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom dobou trvania úveru je doba od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. V bode 3 sa zmluvné strany dohodli, že ak dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok uhradiť úver, veriteľ je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Výzvou zo dňa 29. 12. 2011 žalobca upovedomil žalovaných, že ku dňu jej podania je ich dlh z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z titulu neuhradenej čiastky po splatnosti 1.238,50 €, ktorú majú žalovaní uhradiť najneskôr do 5 dní od obdržania tejto výzvy, v opačnom prípade po uplynutí 15 dňovej lehoty bude žalobca žiadať zaplatenie celej pohľadávky a uplatní si všetky zmluvne dojednané sankcie. Podľa podacieho hárka boli predžalobné upomienky odovzdané na doručenie na pošte dňa 02. 01. 2012. Písomnosťou z 01. 03. 2012 žalobca žalovaným oznámil, že zosplatnil dlh ku dňu 11. 02. 2012. Jeho výška je vrátane úroku a zmluvnej odmeny 1.375,- €. Zmluvná pokuta je 3,3% z istiny, t. j. 33 € za každý začatý mesiac omeškania a náhrada účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím konania vo výške 20% z úveru, čo je 200 €. Celková dlžná čiastka, ktorú majú dlžníci uhradiť bezodkladne, činí 1.608,- €. Podľa poštových podacích hárkov bolo oznámenie o zosplatnení podané žalobcom na pošte 02. 03. 2012. Okresný súd zo štatistických údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za druhý štvrťrok 2011 ku dňu 30. 06. 2011 zistil RPMN 45,11 % úverov splácaných od jedného do piatich rokov poskytnutých vo výške do 1.500,- €. Výpisom z obchodného vestníka č. 98/2014 zo dňa 26. 05. 2014 mal okresný súd preukázané zverejnenie oznámenia zriaďovateľa Rozhodcovskej spoločnosti, a. s. so sídlom Bratislava o zrušení ním zriadeného Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a. s. so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 6 dňom 26. 05. 2014. Na zistený skutkový stav okresný súd aplikoval ustanovenie § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a ods. 9, § 563 a § 565, § 511 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 30. 11. 2011 (ďalej len „ZoSÚ“), § 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 Obchodného zákonníka a § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebol sporný právny titul požadovaného plnenia - zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorý je síce tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 497 a nasl. v spojení s § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, čo ale nevylučuje aplikáciu predpisov občianskeho práva, ktoré majú v spotrebiteľských vzťahoch prednosť ako priaznivejšie pre spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 OZ). Okresný súd dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebol určený termín jeho konečnej splatnosti ako požaduje § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ. Pod termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je potrebné rozumieť presné dátumové vyčíslenie, aby spotrebiteľ bez akýchkoľvek pochybností získal vedomosť o tom, ktorý je posledný dátum splatnosti jeho záväzku. Zmluvné dojednanie v Obchodných podmienkach „uhradenie poslednej splátky veriteľovi“ nemožno akceptovať ako nepochybné určenie termínu konečnej splatnosti, pretože dlžníkovi nie je zrejmé, o aký konkrétny dátum ide. Konečnú splatnosť úveru nemožno ponechať ani na matematickom výpočte podľa úpravy v zmluve, kedy sa má splatnosť každej splátky odvíjať od splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve nebol špecifikovaný ani údaj o výške, počte a termínoch platnosti istiny, úrokov a ďalších poplatkov, pretože v bode 1 Obchodných podmienok je konštatované len to, že splátka zahŕňa istinu a odplatu, ale nie uvedená ich výška. Okresný súd potom nemal možnosť preveriť tvrdenie žalobcu vo vyjadrení z 23. 03. 2015, v ktorom špecifikoval, ako bola splátka žalovaných vo výške 5 € započítaná na istinu, úrok a odmeny. Následkom týchto nedostatkov je aplikácia § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, podľa
ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaným bola poskytnutá suma úveru 1.000,- €, z ktorej uhradili prvú splátku vo výške 5 €. Zvyšok ich dlhu na istine činí 995 €, na zaplatenie ktorej ich súd prvej inštancie zaviazal spoločne a nerozdielne. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ZoSÚ, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru považoval okresný súd pre rozpor so zákonom za absolútne neplatný právny úkor podľa § 39 OZ. V úverovej zmluve nebol určený konečný dátum splatnosti dlhu, preto okresný súd aplikoval § 563 OZ a za výzvu na splnenie dlhu považoval doručenie žaloby žalovaným, k čomu došlo u žalovaného I/ 23. 04. 2015 a u žalovanej II/ 19. 03. 2015. Vzhľadom na solidaritu ich záväzku okresný súd určil počiatok omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby prvému dlžníkovi, teda 20. 03. 2015, kedy bol zákonný úrok z omeškania 5,05% ročne. Vo zvyšnej časti príslušenstva pohľadávky aj samotnej istiny okresný súd žalobu zamietol. Plniac si úlohu podrobiť ex offo súdnemu prieskumu jednotlivé zmluvné podmienky súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvné dojednanie zmluvnej pokuty v Obchodných podmienkach je z hľadiska vyváženosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže zmluvná pokuta je určená percentom z istiny bez ohľadu na dĺžku omeškania, alebo výšku dlžnej sumy. Takéto dojednanie poškodzuje spotrebiteľa so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu; je spôsobilé poškodiť spotrebiteľa objektívne, takže túto zmluvnú podmienku súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľnú, preto je neplatná a nie je možné na jej základe priznať žalobcom požadované plnenie, preto aj v tejto časti žalobu zamietol. K obrane žalovaného I/ o tom, že žalobca nevie preukázať skutočné poskytnutie úveru výpisom z bankového účtu, pretože žalovaný I/ uskutočnil prvú splátku 5 € pri poskytnutí úveru dňa 30. 09. 2011, takže mu v skutočnosti nebola poskytnutá istina 1.000,- €, ale 995 € okresný súd uviedol, že žalovaní I/ a II/ svojími podpismi na úverovej zmluve potvrdili prevzatie istiny úveru 1.000,- €. Zaviazali sa, že prvú splátku vo výške 5 € uhradia do 10 dní od uzavretia zmluvy. Žalovaný I/ nepreukázal dôvod, z akého uhrádzal čiastku 5 € už 30. 09. 2011, preto sa okresný súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že išlo o dobrovoľné plnenie úveru. Ako nedôvodné vyhodnotil ďalšie námietky žalovaného I/ vo vzťahu k výpočtom úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov, celkovej odmeny. K námietke žalovaného I/ o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre rozpor s dobrými mravmi okresný súd uviedol, že je potrebné v každom jednotlivom prípade preukázať, v čom má byť zmluva ako právny úkon, ako aj postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní I/ a II/ okrem písomného vyjadrenia prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného I/ boli vo veci nečinní, nedostavili sa ani na jedno z dvoch určených pojednávaní, na ktoré boli riadne a včas predvolaní. Keďže okresný súd nezistil dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nedôvodný bol návrh žalovaného I/ na posúdenie nároku titulom bezdôvodného obohatenia a jeho následného premlčania. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že už v deň poskytnutia úveru žalobca vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu aj kto sa na jeho úkor obohatil, čo je dôležité pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Od uvedeného dňa mohla začať plynúť len objektívna trojročná premlčacia doba. Námietka žalovaného I/, že sa v konaní malo postupovať podľa rozhodcovskej doložky bola nedôvodná, pretože dojednaný rozhodcovský súd zanikol. V prejednávanej veci bolo zachované právo strán sporu obrátiť sa na všeobecný súd, a tento úkon sa považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.
2. Žalovaný I/ v zákonnej lehote s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/,c/,d/, f/ OSP podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v rozsahu všetkých jeho výrokových častí. Za nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenie považoval určenie počiatku plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby namiesto subjektívnej premlčacej doby. Zopakoval, že žalobca nevie preukázať skutočné poskytnutie úveru a jeho skutočnú výšku výpisom zo svojho účtu ani to, že žalovaní mali uskutočniť prvú splátku úveru vo výške 5 € dňa 30. 09. 2011, teda súčasne pri poskytnutí úveru. Keďže im údajná istina úveru 1.000,- € bola v tento deň vyplatená v hotovosti a žalovaný I/ zároveň uhradil prvú splátku vo výške 5 €, ktorú si žalobca jednostranne započítal, nebola poskytnutá istina úveru 1.000,- €, ale iba 995 €. Náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je určenie určitej sumy, v ktorej má byť úver poskytnutý. Napriek tomu, že odvolateľ konštatuje, že okresný súd správne ustálil bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru, v ďalšej časti odvolania sa zaoberal hodnotením dodržania jednotlivých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Odvolateľ tvrdil, že pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy došlo zo strany žalobcu k obchádzaniu zákona a jeho postup je v rozpore s dobrými mravmi, preto je absolútne neplatná celá zmluva o spotrebiteľskom úvere a došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia už pri poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 30. 09. 2011. V tento deň sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, preto subjektívna dvojročná premlčacia doba na vrátenie bezdôvodného obohatenia uplynula
30. 09. 2013, avšak žaloba bola podaná 20. 12. 2013, teda po jej uplynutí. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že konanie zastaví, resp. žalobu zamietne v plnom rozsahu a zaviaže žalobcu na náhradu trov celého, teda aj odvolacieho konania žalovaného I/, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nebola ani po súdnej kontrole vyhlásená za absolútne neplatnú, preto nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Žalobca poskytol úver žalovaným v celkovej, nie krátenej výške. Úhrada prvej splátky, termín splatnosti ktorej bol určený na 10. deň po uzavretí zmluvy, bola dobrovoľným plnením.
4. Žalovaný I/ možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu v lehote najneskôr 10 dní od doručenia výzvy (§ 374 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) nevyužil.
5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), ale rešpektuje procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).
6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného I/ (§ 380 ods. 1 CSP) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, precízne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného I/ v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 7. Jedným zo základných predpokladov pre podanie opravného prostriedku je procesná legitimácia strany sporu. Na podanie odvolania je oprávnený subjekt sporového konania, ktorého oprávnenie výslovne vyplýva zo zákona (§ 359 a § 367 ods. 1 CSP). Touto stranou sporu je najmä ten, kto v konaní nebol úspešný aspoň čiastočne. V samostatnom procesnom spoločenstve môže strana sporu podať odvolanie len proti výroku, resp. jeho časti, ktorý sa na ňu vzťahuje. Žalovaný I/ v odvolaní uvádza, že ho podáva v rozsahu všetkých jeho výrokových častí, pričom v záverečnom návrhu navrhuje zastavenie konania, resp. zamietnutie žaloby v celom rozsahu, alternatívne zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolateľ bol však v konaní úspešný v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (druhý výrok) aj v časti, v ktorej okresný súd vyslovil neprijateľnosť, a preto neplatnosť zmluvnej podmienky (tretí výrok). Vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozsudku žalovaný I/ nie je osobou legitimovanou na podanie odvolania, preto bolo odvolanie v tejto časti odvolacím súdom podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuté. V tejto súvislosti odvolací súd, keďže uvedené časti rozsudku sú v prospech odvolateľa, odkazuje aj na § 16 ods. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
8. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ).
9. Z jasného a podrobného zdôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré má zodpovedajúcu štruktúru, nevyplývajú nesprávne skutkové zistenia, ani nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením okresného súdu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými dňa 30. 09. 2011 je platná a v článku I obsahuje presné uvedenie výšky bezúčelového hotovostného spotrebiteľského úveru čiastkou 1.000,- €. Veriteľ na základe tejto zmluvy vyplatil istinu 1.000,- € dlžníkovi a spoludlžníkovi pri jej podpise. Dlžník aj spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojím podpisom na tejto zmluve, ako je uvedené v poslednej vete článku I. zmluvy, ktorej pravdivosť odvolateľ nespochybnil. Je nadbytočné, aby žalobca preukázal skutočné poskytnutie úveru v jeho skutočnej výške výpisom z bankového účtu ako navrhoval odvolateľ, ktorý sám následne vyvracia svoje tvrdenie o poskytnutí úveru čiastkou 995 €. V ďalšej časti odvolania totiž tvrdí, že žalobca si jednostranne započítal prvú splátku úveru 5 € a žalovaným poskytol úver iba 995 €. Odvolateľ teda potvrdil, že v deň poskytnutia úveru zaplatil prvú splátku (5 €). Ak by bol poskytnutý úver vo výške 995 € a započítaná prvá splátka 5 € ako tvrdil žalovaný I/, potom by výsledná suma dlhu bola 900 €. Navyše je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od zmluvy o pôžičke je zmluva o úvere konsenzuálny kontrakt, takže na jej vznik stačí dohoda strán o podstatných častiach zmluvy a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov.
10. Z odvolacieho prieskumu vyplynulo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky essentialia negotii podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorými sú určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníkov vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Odvolací súd nezistil odvolateľom tvrdenú neplatnosť tohto právneho úkonu pre obchádzanie zákona ani pre rozpor s dobrými mravmi Nemôže preto obstáť jeho tvrdenie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o premlčaní práva žalobcu domáhať sa jeho vydania. Napokon odvolateľ si sám protirečí, keď na jednej strane uvádza tvrdenie o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na druhej strane súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Aplikácia zákonnej fikcie podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru totiž prichádza do úvahy len v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je platná.
11. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolateľ podal odvolanie voči celému rozsudku, teda spochybnil aj výrok o trovách konania. Okresný súd však o dôvodnosti a výške náhrady trov konania nerozhodol, preto odvolací súd nemohol vecne preskúmať správnosť výroku o trovách konania.
12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).