Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/102/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., M.R. B. XXXX/XX, v zastúpení: JUDr. Zuzana Porubská, advokátka so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 42 114 101, za účasti vedľajšieho účastníka Najlepšia ochrana spotrebiteľa NOS, so sídlom v Nitre, Farská 25, IČO: 42337135, proti žalovanému: D+D FINANCE s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Športová 486/20, IČO: 36 327 981, v zastúpení: JUDr. Filip Vavrinčík, advokát so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Kmeťova 18, IČO: 42 283 591, o neplatnosť úverovej zmluvy v znení jej neskorších dodatkov, o neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo 06.10.2008, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody a o priznanie primeraného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že Úverová zmluva č. 2008/058 zo dňa 06.10.2008 v znení jej 23 dodatkov j e n e p l a t n á.

II. Súd u r č u j e, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva k úverovej zmluve č. 2008/058 zo dňa 06.10.2008 v znení jej dodatkov j e n e p l a t n á.

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3324,64 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 15.04.2014 sa domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 06.10.2008 v znení všetkých neskorších dodatkov, ktorých predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 2008/058, na základe ktorej poskytol žalovaný úver vo výške 80.000,- Sk/2655,51 eur žalobcovi. K tejto úverovej zmluve bolo uzavretých 23 dodatkov. Dodatkom č. 1 zo 04.12.2008 bol žalobcovi poskytnutý úver 20.000,- Sk/663,88 eur, a dodatkom č. 20 k úverovej zmluve zo dňa 03.10.2012 bol žalobcovi poskytnutý ďalší úver vo výške 1000,00 eur, takže podľa tohto posledného dodatku celková výška úveru činila 4319,39 eur, úver bol splatný v mesačných splátkach po 107,98 eur, pričom výška RPMN činila 36,25%. Celkovo mal žalobca zaplatiť za poskytnutý úver sumu 10009,70 eur. Ostatné dodatky k úverovej zmluve sa týkali zmeny výšky splatnosti jednotlivých splátok, zmeny celkovej splatnosti úveru a zmeny splátkového kalendára.

2. Zároveň so zmluvou o úvere bola uzavretá dňa 06.10.2008 zmluva o zabezpečovacom prevode práva, v zmysle ktorej bola zabezpečená pohľadávky veriteľa na splatenie úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý.

Predmetom zabezpečenia úveru bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. W. vedená na LV č. XXX ako parcela registra C č. XXX/X - záhrady o výmere 767 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 635 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX, ktorých vlastníkom bol žalobca. Následne k tejto zmluve o zabezpečovacom prevode práva bolo uzavretých 7 dodatkov, pričom týmito dodatkami sa menili len ustanovenia zmluvy ohľadne splatnosti pohľadávky žalobcu.

3. Zároveň podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by zakázal žalovanému disponovať s nehnuteľnosťou až do právoplatného ukončenia tohto súdneho konania. Súd uznesením zo 14.05.2014 vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, uznesenie spolu s opravným uznesením z 10.06.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2014.

4. Žalobca namietal, že úverová zmluva je neplatná, nakoľko žalovaný ako podnikateľ postupoval pri uzatváraní úverovej zmluvy voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Citoval ustanovenie § 4 ods. 2/ Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tvrdil, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle písm. h) a k) tohto zákona, ako aj to, že priemerná RPMN v čase uzatvorenia zmluvy bola 23,45%, pričom v zmluve bola uvedená vo výške 44,13% a dodatkom č. 1 zmenená na 43,19%, ale bola uvedená nesprávne a žalobca bol uvedený do omylu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola v rozpore s uvedeným zákonom o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný ho poskytol za odplatu, ktorá podstatne prevyšuje limit podľa nariadenia vlády 238/2008 Z. z., tento limit predstavoval 46,90% a celková odplata spojená so spotrebiteľským úverom je vo výške 2867,96 eur, čo predstavuje 108% z istiny, čím celková odplata bola prekročená o 61,1%. Zmluva o úvere neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

5. Zmluva ako celok neobstojí, pretože obsahuje neprijateľné podmienky, pričom medzi ne je potrebné zahrnúť tú podmienku, že žalovaný poskytol žalobcovi úver len vo výške 2575,84 eur a nie vo výške 2655,51 eur, keďže prvá splátka úveru sa vlastne nedostala do dispozície žalobcu, keď ešte v ten istý deň musela odovzdať žalovanému. Z toho vyplýva, že nedošlo k dohode o výške úveru, teda o podstatnej náležitosti úverovej zmluvy, čím táto úverová zmluva je absolútne neplatná.

6. V článku VII úverovej zmluvy je oprávnenie žalovaného účtovať žalobcovi ako spotrebiteľovi množstvo zmluvných pokút, a to vo výške 3% z istiny za omeškanie so splatením niektorej splátky, sankčný úrok vo výške 0,25% za každý deň omeškania za omeškanie dlžníka so splatením úveru, pokuta za neuvedenie správneho variabilného symbolu vo výške 16,60 eur. Tieto zmluvné pokuty ako aj sankcie pre spotrebiteľa sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (ďalej .

7. Ďalšie neprijateľné podmienky sú obsiahnuté v článku IX až XIII úverovej zmluvy, ktoré obsahujú ustanovenie o prenose osobných údajov do iných krajín EÚ, sadzobník poplatkov, predĺženie premlčacej lehoty v neprospech spotrebiteľa.

8. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva je takisto neplatná, nakoľko odporuje ustanoveniam § 31 a § 39 OZ, keďže boli uzavreté v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná aj z toho dôvodu, že samotná úverová zmluva je neplatná ako celok. Naliehavý právny záujem ohľadne určenia neplatnosti má žalobca ako spotrebiteľ a odôvodňuje ho tým, že bez určenia neplatnosti zmlúv by bolo právne postavenie žalobcu čo do jeho práv a povinností voči žalovanému neisté.

9. Žalobca sa ďalej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2893,05 eur. toto bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovaného tým, že žalobca zaplatil celkovo sumu 7132,77 eur, žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 4239,72 eur. Žalobca považoval úverovú zmluvu za absolútne neplatnú a pôžičku považoval za bezúročnú a bez poplatkov, je teda žalovaný povinný vrátiť žalobcovi rozdiel medzi zaplatenou sumou žalobcom žalovanému, t. j. sumu 2893,05 eur. Žalobca v priebehu konania žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby v časti vydania bezdôvodného obohatenia na sumu 2908,59 eur, čo súd pripustil uznesením z 11.02.2016. Ďalšou žiadosťou zo dňa 28.02.2017 požiadal žalobca o pripustenie zmeny petitu žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že požadoval zaplatenie sumy 3324,64 eur. Aj tento návrh na zmenu petitu žaloby súd uznesením zo dňa 02.03.2017 pripustil.

10. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods.5/ Zák. č. 250/2007 Z. z. priznal sumu 2000,00 eur, čo odôvodnil tým, že žalobca dôsledkom správania sa žalovaného trpel stresovými situáciami, nakoľko žalobca a jeho rodinní príslušníci žalobcu zaťažovali neustálymi telefonátmi a osobnými návštevami.

11. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, považoval úverovú zmluvu za platnú. Uviedol, že v úverovej zmluve bola RPMN dojednaná podľa zákona, t. j. nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Zmluvná pokuta bola medzi stranami dojednaná písomne, teda bola platne uzavretá, takisto je platný aj sankčný úrok, pretože takýto sankčný úrok si uplatňujú nielen nebankové subjekty, ale aj banky. V čase uzavretia úverovej zmluvy žalobca nebol vo finančnej tiesni, teda nedošlo k porušeniu dobrých mravov a nedošlo ani k ohrozeniu bytovej slobody alebo strate obydlia, pretože žalobca sám býval inde, teda mal zabezpečené bývanie, investoval peniaze do domu svojej matky.

12. V čase uzatvárania zmluvy o úvere to bol práve žalobca, ktorý oslovil žalovaného s tým, aby mu žalovaný poskytol úver. Pred poskytnutím úveru za záujemcom o úver vycestuje obchodný zástupca, ktorý poučí spotrebiteľa, vysvetlí mu podmienky, a na základe tohto osobného stretnutia sa so spotrebiteľom podpíše žiadosť o úver. Následne žiadosť schvaľuje zamestnanec alebo konateľ žalovaného, po schválení žiadosti opätovne navštívi záujemcu o úver obchodný zástupca, ktorý s ním podpíše úverovú zmluvu. Pri podpise zmluvy sa poskytnú finančné prostriedky v hotovosti. Žalobca zaplatil 66 splátok po 107,98 eur a 67. splátku v sume 38,74 eur, t. j. spolu zaplatil 7165,42 eur.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj výsluchom svedka B. O., a oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to žalobou, plnomocenstvom, úverovou zmluvou z 06.10.2008, dodatkom 1 zo 04.12.2008, dodatkom 2 z 19.12.2008, dodatkom 3 a dodatkom 4 z 19.10.2009, dodatkom 7 z 02.10.2013, dodatkom 15, dodatkom 19 z 29.03.2012, dodatkom 20 z 03.10.2012, dodatkom 22 z 02.04.2013, dodatkom 23 z 02.10.2013, zmluvou o zabezpečovacom prevode práva z 06.10.2008, dodatkom 1 k zmluve zo 04.12.2008, dodatkom 2 z 19.10.2009, dodatkom 3 nedatovaný, dodatkom 4, dodatkom 5 z 03.10.2012, dodatkom 6 z 02.04.2013, výpisom z OR žalovaného, výťahom z Bulletin Slovenskej advokácie 12/2010, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. W., PPD a dokladmi o vkladaní hotovosti v prospech žalovaného, vyjadrením k odsúhlaseniu pohľadávok z 29.01.2013, poštovými poukazmi o platení, dokladom o zosplatnení úveru zo 14.04.2014, uznesením o nariadení predbežného opatrenia zo 14.05.2014, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka z 29.05.2014, výzvou OU Nové Zámky katastrálny odbor na špecifikáciu parciel z 30.05.2014, súhlasom žalobcu so vstupom vedľajšieho účastníka, opravným uznesením z 10.06.2014, návrhmi na vykonanie dokazovania práv. zást. žalobcu z 18.03.2015, dôkazmi predloženými žalovaným v počte 183 strán, elektronickou komunikáciou s práv. zást. žalobcu, zaslaním dôkazov žalovaným, súhrnnými informáciami o údajoch novovzniknutých spotrebiteľských úveroch MF SR k 31.12.2008, plnou mocou z 10.02.2016, vyjadrením žalobcu k dôkazom predložených žalovaným z 08.07.2015, vyjadrením žalovaného z 23.02.2016, výpisom z účtu žalovaného, príjmovým pokladničným dokladom č. P2 P2-0328, výberom hotovosti z BÚ zo 06.10.2008, výdavkovým pokladničným dokladom č. V2 V2-0127, výdavkovým pokladničným dokladom zo 06.10.2008, výpisom z účtu žalovaného, príjmovým pokladničným dokladom č. P2 P2-0395, výberom hotovosti z BÚ, výdavkovým pokladničným dokladom č. V2 V2-0155, výdavkovým pokladničným dokladom zo 04.12.2008, výpisom z účtu žalovaného, príjmovým pokladničným dokladom č. P2 P2-90195, výberom hotovosti z BÚ, výdavkovým pokladničným dokladom č. V2 V2-90055, výdavkovým pokladničným dokladom zo 19.10.2009, výpisom z LV č. XXX kat. úz. W., návrhom na vklad, zmluvou zo 06.10.2008, výpisom z LV č. XXX kat. úz. W., výzvou na zaplatenie dlžnej pohľadávky zo 14.04.2014, podacím lístkom, doručenkou, saldokontom sumárnym, správou OO PZ SR Dvory nad Žitavou, poučením, žiadosťou o predvolanie svedka z 23.09.2016, aktuálnym prehľadom splátok zo 14.01.2016, inšpekčným záznamom SOI, elektronicky podanou zmenou žaloby z 27.02.2017, doplnenou písomne z 28.02.2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

14. Dňa 06.10.2008 bola medzi stranami sporu uzatvorená úverová zmluva č. 2008/058, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 80.000,- Sk/2655,51 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 36 mesiacov, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená hneď v deň poskytnutia úveru 06.10.2008 a posledná splátka na 06.10.2011, pri úrokovej sadzbe 1,5% mesačne a výške RPMN 44,13% p. a. Žalovaný mal úver splácať v splátkach po 2400,- Sk/79,67 eur podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy. Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve zo 04.12.2008 sa úver navýšil na sumu 100.000,-

Sk/3319,39 eur, pričom boli dohodnuté medzi stranami nové podmienky ohľadne splátok, splátka sa mala navýšiť na sumu 3000,- Sk/99,58 eur mesačne, počet splátok bol dohodnutý na 38, RPMN činila 43,19% p. a. Dodatkom č. 4 k úverovej zmluve z 19.10.2009 sa úver navýšil o sumu 1000,00 eur, teda celkovo bola zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutá suma 4319,39 eur. Týmto navýšením sa zmenili splátky úveru na sumu 107,97 eur mesačne, RPMN činila 38,16% p. a. Čo sa týka dodatkov č. 3, č. 5 až č. 23, v týchto dodatkoch sa menil len dátum jednotlivých splátok, ako aj počet a frekvencia jednotlivých splátok úveru, pričom ostatné podmienky zostávali nezmenené. Všetky tieto dodatky k úverovej zmluve boli iniciované zo strany žalobcu. Žalobca vždy požiadal písomne alebo telefonicky žalovaného o posunutie resp. predĺženie splatnosti jednotlivých splátok úveru, a to z toho dôvodu, že žalobca nevedel splácať kvôli finančnej situácii splátky úveru.

15. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 06.10.2008 uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorou sa zabezpečila pohľadávka žalobcu na splatenie úveru spolu s príslušenstvom. Predmetom zabezpečenia úveru bola nehnuteľnosť, ktorá je vedená na LV č.XXX v kat. úz. W. ako parcela registra C č. XXX/X - záhrady o výmere 767 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 635 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX.

16. Žalobca úver poskytnutý žalovaným na základe úverových zmlúv splácal podľa svojich finančných možností. Na základe prehľadu splátok úveru, istiny a jeho príslušenstva od 06.10.2008, žalobca úver splácal od 06.10.2008 do 18.06.2009 riadne, následne žalobca nezaplatil úhradu v mesiaci júl 2009 a v roku 2011 od 22.07.2011, pričom začal opätovne splácať jednotlivé splátky úveru od 23.01.2012. Žalovaný vyzval žalobcu listom zo 14.04.2014, aby vyplatil úver, nakoľko konečná splatnosť úverovej zmluvy bola dohodnutá na 06.04.2014. Takto žalobca mal vyplatiť sumu 4500,61 eur. Žalovaný súdu oznámil, že žalobca vyplatil spolu sumu 7165,42 eur, titulom úveru jej bola poskytnutá suma 4319,39 eur.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/naliehavy-pravny- zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-ako-procesna-podmienka-urcovacej-zaloby.html

19. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu súd sa priklonil k stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch jednoznačne uviedol, že "naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu...". Treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty. Jeho postavenie sa stane istejším, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty (uznesenie NS SR 1Mcdo 1/2009). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 224/2008).

20. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že žalobca ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv žalovaným, môžu sa odstrániť spornosti v uvádzaní a výpočte RPMN. Súdom prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola zmlúv v zmysle § 298 s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS.

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 4/ písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

23. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 3 ods. 1/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

25. Podľa § 3 ods. 2/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Podľa § 4 ods. 6/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

27. Podľa § 3 ods. l/ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná čiastočne.

30. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to dňa 06.10.2008 č. 2008/058, spolu s jej 23 dodatkami, ktorých určenie neplatnosti je predmetom tohto konania. Na základe dodatku č. 23, a to posledného dodatku k úverovej zmluve z 02.10.2013, bolo dojednaných spolu 69 splátok, z ktorých splátka 16 až 68 činila 107,98 eur, splátka 1, 2 a 4 sumu 79,67 eur, splátka 3 sumu 19,92 eur, splátky 5 až 13 sumu 99,58 eur, splátka 14 sumu 25,00 eur a splátka 15 sumu 82,98 eur. Okrem týchto splátok mal žalobca zaplatiť ako 69. splátku dňa 06.04.2014 sumu 4319,39 eur. Takto mal žalobca celkovo zaplatiť sumu 6878,09 eur, pričom však žalovaný si ako 69. splátku vyčíslil sumu 4319,39 eur, ktorej výška zodpovedala poskytnutému úveru. Žalobca zaplatil celkove 7644,03 eur, čo vyplýva z prehľadu splátok úveru. V konaní mal súd tiež preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 06.10.2008 zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam.

31. Je nepochybné, že zmluva o úvere spolu s jej dodatkami, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá, svojim režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a taktiež podlieha ustanoveniam zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

32. Súd zisťoval výšku úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v rovnakom období, s rovnakou výškou, dobou splatnosti a zabezpečením, ako bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným. Zo súhrnných údajov novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2008, platného pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.08.2008 do 15.11.2008, súd zistil, že maximálna výška odplaty pri spotrebiteľskej zmluve so zabezpečením vo výške od 50 tisíc Sk do 200 tisíc Sk pri zmluvnej platnosti od 1 do 5 rokov činí 54,50%. Právny zástupca žalobcu predložil súhrnné informácie o spotrebiteľských úveroch za 2. štvrťrok 2008, stav ku dňu 30.06.2008, kde pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením bola uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 27,25%. Táto informácia však neobstojí a súd nezistil žiadne pochybenia na strane žalovaného pri stanovení výšky RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj v jej dodatkoch, čo bolo potvrdené aj zo záverov Slovenskej obchodnej inšpekcie, ústredného inšpektorátu, ktorá vykonala u žalovaného inšpekciu dňa 15.10.2009 a tiež konštatovala, že ani pri úverovej zmluve a ani pri jej dodatkoch žalovaný neprekročil výšku RPMN, ktorá bola v súlade s MF SR pre daný typ úveru.

33. V zmysle rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O., rozhodol súdny dvor ohľadne výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66) tak, že konštatoval Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:

- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,

- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. 34. V úverovej zmluve zo dňa 06.10.2008 je uvedená výška paušálnych nákladov vo výške 1% mesačne, ďalej expresný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 0,05% mesačne, zmluvná pokuta za neuhradenú splátku vo výške 3% z istiny a sankčný úrok vo výške 0,25% z dlžnej sumy, pričom nie je uvedené, či tento sankčný úrok bude veriteľ vyčíslovať ročne alebo za inú dobu. Tieto sankcie žalovaný ako veriteľ zakomponoval do čl. VII úverovej zmluvy ako zmluvné pokuty, pričom okrem už citovaných sankcií uvádza aj zmluvnú pokutu vo výške 16,60 eur pri neuvedení správneho VS pri úhradách jednotlivých splátok v bode 2) a iné sankcie až do výšky 50% z istiny. Taktiež v čl. X tejto úverovej zmluvy sú uvedené poplatky, ktoré nie sú zahrnuté v nákladoch na správu úveru a ktoré podľa tvrdenia žalobcu je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi. Súd pri vyhodnotení týchto náležitostí úverovej zmluvy dospel k tomu záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko od žalobcu ako spotrebiteľa vyžadovali plnenie nad rámec poskytnutého úveru a v neprimeranom rozsahu. Žalobca však v žalobe nenamietal, že by si od neho bol žalovaný vymáhal nejaké poplatky alebo sankčný úrok, tieto položky neboli uvedené ani v žalobe, ani vo výzvach žalovaného. Súd preto v tejto časti považoval úverovú zmluvu za neplatnú, pričom vychádzal z ustálenej judikatúry súdov tak na Slovensku ako aj pred Súdnym dvorom EÚ. 35. Článok XIV obsahuje splátkový kalendár k úverovej zmluve č. 2008/058, kde v bode 7 je uvedené, že splátka č. 37 činí istinu úveru vo výške 2655,51 eur, ktorá bola splatná najneskôr 06.10.2011. Súd pri skúmaní tejto časti úverovej zmluvy dospel k tomu záveru, že v tejto časti je potrebné úverovú zmluvu vyhlásiť za neplatnú, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca mal splácať úver v mesačných splátkach po 79,67 eur, pričom v zmysle § 4 ods. 2/ písm. i) má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže žalovaný ako veriteľ v splátkovom kalendári vyčíslil jednotlivé splátky úveru v sume 79,67 eur, z ktorých však nie je zrejmé, čo tieto splátky konkrétne obsahujú, nakoľko 37. splátkou mala byť splátka poskytnutej istiny. Ak teda žalobca mal zaplatiť 36 splátok po 79,67 eur, čo činí 2868,12 eur a až následne mal vyplatiť poskytnutú istinu z úveru, to znamená, že žalobca zaplatil titulom úrokov a iných poplatkov o 100% viac, ako bola suma poskytnutého úveru. Takáto klauzula uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere je klauzulou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, z toho dôvodu súd vzhliadol túto časť úverovej zmluvy za neplatnú. Takisto v dodatku č. 23 úverovej zmluvy v čl. XIV je splátkový kalendár, v ktorom žalovaný deklaruje splatnosť istiny úveru vo výške 4319,39 eur ako splátku č. 69. Žalobca však z poskytnutého úveru 4319,39 eur zaplatil celkovo sumu 6878,09 eur podľa splátkového kalendára, podľa tvrdení žalobcu zaplatil celkovo sumu 7644,03 eur. Aj toto ustanovenie je v príkrom rozpore s ustanovením § 1 ods. 1/ Nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., keď výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška istiny mala byť zahrnutá spolu s úrokmi a inými poplatkami do jednotlivých splátok úveru ako aj do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Ak teda žalovaný nezahrnul do jednotlivých splátok úveru aj istinu, nebola v zmluve správne uvedená výška RPMN, pretože splácanie istiny sa malo zobraziť aj v splácaní jednotlivých splátok, čo by podstatne zvýšilo hodnotu RPMN uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 36. Na základe uvedeného mal súd za to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z. z. bola v zmluve o úvere uvedená výška RPMN, ale táto výška RPMN nekorešpondovala s reálnou výškou RPMN, a to práve z hore uvedených dôvodov. Súd preto považoval úverovú zmluvu a napriek predbežnému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ za neplatnú, pretože RPMN bola uvedená v neprospech spotrebiteľa, preto úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takisto uvedené skutočnosti spôsobujú neplatnosť právneho úkonu, a to zmluvy o úvere, ale by spôsobili nielen jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z týchto skutočností možno konštatovať, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným žalobcovi, odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, teda súd považoval úverovú zmluvu za neplatnú.

37. Žalobca sa domáhal aj neplatnosti zmluvy o zabezpečenie záväzku prevodom práva aj s jej dodatkami v zmysle § 39 z dôvodu, že odporujú zákonným ustanoveniam o ochrane spotrebiteľa. Pri posudzovaní neplatnosti zmluvy, ktorá bola v podstate akcesorickou zmluvou k úverovej zmluve, súd konštatoval, že táto zmluva bola síce uzavretá v súlade s § 553 Občianskeho zákonníka, z tohto hľadiska spĺňa všetky zákonné náležitosti, ktoré zákon pre takýto typ zmluvy predpisuje. Zmluva bola uzavretá písomne, pričom v zmluve je zakotvená aj klauzula, že v prípade splnenia dlhu, teda pri ukončení úverovej zmluvy doručí veriteľ dlžníkovi dohodu o odstúpení od zmluvy zabezpečovacieho prevodu práva. Keďže táto zmluva je len zabezpečovacou zmluvou k úverovej zmluve, z ktorej vyplýva, že dlžník dočasne stratí právo disponovať so svojou nehnuteľnosťou, splnením dlhu zanikne aj právo veriteľa disponovať s nehnuteľnosťou, teda splatením dlhu získa dlžník opätovne výkon práva v rozsahu jeho prevodu. S poukazom na to, že súd vyhlásil úverovú zmluvu č. 2008/058 zo dňa 06.10.2008 za neplatnú, táto neplatnosť postihuje aj akcesorickú zmluvu k zmluve o úvere, teda zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. 38. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

40. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

41. Z dôvodu, že súd považoval uzavretú zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva za uzavreté v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. a určil ich za neplatné, žalovaný je preto povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi zo zmluvy o úvere zo dňa 06.10.2008 sumu 3324,64 eur, a to z dôvodu, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 4319,39 eur, z tejto sumy v splátkach zaplatil žalobca sumu 7644,03 eur, rozdiel 7644,03 eur - 4319,39 eur = 3324,64 eur je žalovaný povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi vydať.

42. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

43. Žalobca sa domáhal finančného zadosťučinenia v sume 2000,00 eur. Žalobca aj keď si úspešne uplatnil porušenie svojho práva ako spotrebiteľa, podľa názoru súdu mu nevzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, a to z dôvodu, že porušenie jeho práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť mu ako spotrebiteľovi ujmu nespôsobilo. Je nepochybné, že žalovaný je podnikateľ v oblasti spotrebiteľských úverov, a preto má konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu boli síce porušené práva spotrebiteľa, keď žalovaný nesprávne do zmluvy o úvere uvádzal nižšiu RPMN ako v skutočnosti mal uviesť, keď do výšky RPMN mal zahrnúť aj poplatky, ktoré dlžníkovi vyčíslil v jednotlivých splátkach úveru. Súd je však toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na vyhovenie žalobcovi nie je potrebné priznať finančné zadosťučinenie pre žalobcu, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by ho žalovaný alebo jeho pracovníci nad rámec pomerov obťažovali, resp. vyzývali na zaplatenie dlžných splátok. Aj z výpovede svedkyne B. O., matky žalobcu, bolo zistené len to, že pracovníci žalovaného kontaktovali svedkyňu dvakrát do týždňa asi po dobu jedného mesiaca a navštívila ju trikrát pracovníčka žalovaného, ktorá sa jej vyhrážala, avšak tieto skutočnosti žiadnym iným spôsobom preukázané neboli. Súd bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, preto žalobu v tejto časti zamietol.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2/ tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože každá zo strán mala v konaní úspech len pomerný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.