Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-248-2016.pdf
PDF · 93.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/248/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti povinnej: M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., H. L. X. XXXX/XX, o vymoženie sumy 68,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 24. mája 2016, č. k. 12Er/252/2015-13, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 24. 05. 2016, č. k. 12Er/252/2015-13, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, zo dňa 05. 03. 2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 12Er/252/2015 (EX 423/2015).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 37 ods. 3, § 41 ods. 2 písm. g/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 29b ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a doplnení niektorých zákonov.
3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 03. 03. 2015 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 68,13 eura a trov exekúcie na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1110225558, zo dňa 21. 12. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2015. Dňa 09. 03. 2015 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Okresný súd Komárno dňa 17. 04. 2015 vyzval oprávneného, aby zosúladil svoj návrh na vykonanie exekúcie s exekučným titulom v časti označenia povinnej. Oprávnený reagujúc na výzvu súdu dňa 05. 05. 2015 doručil vyjadrenie, podľa ktorého nezosúladil návrh s exekučným titulom, pretože bol toho názoru, že v návrhu na vykonanie exekúcie správne označil za povinnú osobu matku platiteľa poistného. Vo svojom vyjadrení uviedol, že platiteľ poistného F. J., nar. XX. XX. XXXX v období 9/2008-10/2008 bol maloletý. Poukázal na ustanovenie § 29b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Mal za to, že z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že maloletý poistenec ani po dosiahnutí plnoletosti nezodpovedá za povinnosť, ktorú mal jeho zákonný zástupca v čase jeho neplnoletosti. Poznamenal, že vymáhanie pohľadávky ako aj akejkoľvek inej povinnosti súvisiacej s verejným zdravotným poistením, musí vždy smerovať voči jeho zákonnému zástupcovi.
4. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ako aj výkaz nedoplatkov č. 1110225558, zo dňa 21. 12. 2011, pričom zistil, že vo výkaze nedoplatkov ako platiteľ poistného je uvedený F. J., nar. XX. XX. XXXX., t. j. syn povinnej. V čase vydania výkazu nedoplatkov F. J. už bol plnoletou osobou. Povinnosť uhradiť zdravotnej poisťovni nedoplatok za obdobie od 1/2007 do 12/2018 bola v rozhodnutí uložená platiteľovi poistného, a nie jeho zákonnému zástupcovi, t. j. povinnej.
5. Exekučný súd poznamenal, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
6. Súd prvej inštancie mal za to, že nositeľom povinnosti platiť poistné zdravotnej poisťovni je platiteľ poistného. Na základe exekučného titulu je ním F. J., nar. XX. XX. XXXX., a nie oprávneným označená povinná. Exekučným titulom je konkrétne uložená povinnosť platiť poistné F. J.. V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. To, že v zákone o zdravotnom poistení je uvedené, že práva a povinnosti za maloletého poistenca vykonáva zákonný zástupca, ešte neznamená, že by zákonný zástupca bol povinný na seba prebrať záväzky svojho dieťaťa. On pri právnych úkonoch len zastupuje maloleté dieťa, avšak práva a povinnosti z toho vznikajú priamo maloletému dieťaťu a nie zákonnému zástupcovi. Súd navyše poznamenal, že F. J. v čase vydania výkazu nedoplatkov bol už plnoletý.
7. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd mal za to, že v danom prípade povinná M. E., nar.., nie je pasívne vecne legitimovanou osobou v exekučnom konaní, a preto nemožno proti nej viesť exekúciu tak, ako to žiada oprávnený. Súd zároveň poukázal na to, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nie je v súlade s exekučným titulom. Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Postavenie platiteľa poistného prináleží F. J., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol v období 09 - 10/2008 evidovaný ako platiteľ poistného v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., t. j. ako samoplatiteľ. Do pozornosti odvolacieho súdu dal § 16 ods. 1 cit. zákona. Keďže v období 09
- 10/2008, za ktoré si oprávnený uplatnil neuhradené preddavky na poistné Výkazom nedoplatkov, bol platiteľ poistného F. J. neplnoletý, zákon o zdravotnom poistení v otázke vykonávania jeho povinnosti odkazuje na § 29b ods. 1 písm. c/ bod 1, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť zákonného zástupcu plniť za svoje maloleté dieťa. Z uvedeného ustanovenia mal oprávnený za to, že zákonný zástupca maloletého je nositeľom všetkých práv a povinností súvisiacich s výkonom zdravotného poistenia za maloletého poistenia v čase jeho neplnoletosti, a to vrátane platenia poistného. Maloletý poistenec ani po dosiahnutí plnoletosti nezodpovedá za povinnosť, ktorú mal jeho zákonný zástupca v čase jeho neplnoletosti.
9. Ďalej mal oprávnený za to, že vo výkaze nedoplatkov č. 1110225558 zo dňa 21. 12. 2011 správne označil ako platiteľa poistného F. J. a výkaz nedoplatkov doručoval jeho zákonnému zástupcovi M. E., ktorá bola v období 09 - 10/2008 nositeľom a vykonávateľom povinnosti platiteľa poistného, v tom čase neplnoletého. M. E., ako zákonný zástupca F. J., bola už v samotnom Výkaze nedoplatkov označená ako jeho adresát a ten jej bol doručený do vlastných rúk dňa 17. 12. 2014. V ďalšom poukázal na § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. K odvolaniu priložil oprávnený na podporu svojich tvrdení aj výstup z konania na základe podnetu dourčeného verejnému ochrancovi práv dňa 12. 12. 2011.
10. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
11. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo doručením návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom Exekútorského úradu Hlohovec, dňa 03. 03. 2015 v neprospech povinnej o vymoženie sumy 68,13 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 1110225558 zo dňa 21. 12. 2011 vydaný UNION zdravotnou poisťovňou, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2015. Exekučným titulom bola F. J., nar. XX. XX. XXXX . uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému dlžnú istinu vo výške 68,13 eura, pričom táto suma pozostáva z dlžného poistného vo výške 44,13 eura, úrokov z omeškania z dlžného poistného vo výške 14,- eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatku vo výške 10,- eur. Exekučný súd zistil nesúlad v označení povinnej osoby v exekučnom titule a Návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho oprávneného vyzval na odstránenie nedostatku. Oprávnený sa k výzve exekučného súdu síce vyjadril, avšak nedostatok neodstránil, v dôsledku čoho exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie napadnutým uznesením.
14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi (§ 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku).
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 29 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistené a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“), práva a povinnosti za maloletého poistenca vykonáva 1. zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov; 2. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo 3. zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu. 16. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť odvolania podaného oprávneným dospel k tomu záveru, že súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, vec správne právne posúdil a na vec aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto to v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že hlavných účastníkov exekučného konania definuje prvá veta ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, nasledovne: „účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi konania len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.“ Toto vymedzenie okruhu účastníkov je totožné s definíciou účastníkov konania, podľa ktorej účastníkom občianskeho súdneho konania je ten, koho za účastníka výslovne určuje zákon. Oprávneného a povinného chápeme len procesne. Rozhodujúce je teda to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Oprávnený a povinný musia mať spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania a procesnú spôsobilosť podľa § 61 a § 67 CSP. Táto spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a nadväzne na to aj procesná spôsobilosť sa musí skúmať aj u dlžníkov povinných, prípadne u zamestnávateľov ako platiteľov mzdy. Takisto sa vyžaduje od každého iného účastníka exekučného konania, ktorý sa stáva účastníkom aj čo len v určitom úseku tohto konania (napr. veriteľ, dražiteľ, spoluvlastník). V tomto konaní neprichádza do úvahy vedľajší účastník.
18. Podľa § 39 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie musia byť jasne označení a identifikovaní účastníci konania, to znamená oprávnený a povinný, taktiež musí byť jasné aj označenie súdneho exekútora, ktorému je návrh určený, čoho sa návrh týka, čo ním oprávnený sleduje, musí byť datovaný a podpísaný. Odvolací súd v tomto smere zastáva právny názor, že exekučný súd skúma z úradnej povinnosti hmotno-právnu legitimáciu účastníkov už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo naplnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna exekučná legitimácia). Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2Exekučného poriadku), prípadne na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku).
19. Ďalej odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci je v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku oprávneným subjektom spoločnosť UNION zdravotná poisťovňa, a. s., a povinným je subjekt, ktorému je exekučným titulom uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistenie na verejnom zdravotnom poistení (ďalej len „poistenie“) spolu s úrokmi a poplatkom za vydanie predmetného výkazu nedoplatkov, t. j. osoba voči ktorej zdravotná poisťovňa UNION eviduje dlžné poistné - F. J., nar. XX. XX. XXXX. . F. J. bol evidovaný ako samoplatiteľ v období od 01/2007 do 12/2008. V čase, kedy vznikol nedoplatok na poistnom bol F. J. maloletý, a teda v jeho mene konal zákonný zástupca. Oprávnený vychádzajúc z tej skutočnosti, že povinný bol maloletý v čase, kedy vznikol dlh na poistnom, označil v návrhu na vykonanie exekúcie ako osobu povinnú M. E., nar. XX. XX. XXXX, matku mal. F. J.. Exekučný súd zistiac nedostatok v označení osoby povinnej na Výkaze nedoplatkov č. 1110225558 zo dňa 21. 12. 2011 a návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi a následne súdnym exekútorom spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj exekučnému súdu, správne vyzval oprávneného, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zosúladil Návrh s exekučným titulom a návrh v časti označenia povinného opravil. Oprávnený sa podaním doručeným exekučnému súdu dňa 05. 05. 2015 vyjadril k výzve, pričom trval na pôvodnom označení povinnej osoby ako M. E., matky F. J. a nedostatok v Návrhu na vykonanie exekúcie podľa poučenia exekučného súdu neodstránil. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
20. Odvolací súd má za preukázané, že v predmetnej veci súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je nesúlad medzi Exekučným titulom, v ktorom je označený ako dlžník F. J., nar. XX. XX. XXXX a Návrhom na vykonanie exekúcie, v ktorom je ako povinná označená M. E., nar. XX. XX. XXXX., matka F. J.. Poukazujúc na to, že oprávnený ani na výzvu exekučného súdu neodstránil uvedený nedostatok spočívajúci v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie povinnej osoby, nemohol exekučný súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovieť.
21. Na dôvažok odvolací súdu uvádza, že exekučný súd pre nedostatok právomoci nie je oprávnený preskúmavať meritórnu správnosť predložených exekučných titulov - výkazu nedoplatkov, teda posudzovať, či bol vo výkaze nedoplatkov tvoriaci v danej veci exekučný titul správne označený mal. F. J., ako poistenec, voči ktorému oprávnený eviduje dlžné poistné. Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: „Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné preurčenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom nato určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970).“
22. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, a preto toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
23. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnej povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).